kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
Uvedené cvičenia môţeme na hodiny telesnej výchovy alebo tréningového procesu
zaradiť v priebehu celého školského roka (ročného tréningového cyklu) na spestrenie ich
obsahu. Môţu byť súčasťou tak prípravnej, ako aj hlavnej a záverečnej časti hodiny.
Rozvoj reakčnej rýchlosti je úzko spätý s rozvojom rýchlostných schopností.
V šprintérskych disciplínach je to často práve rýchlosť reakcie na štarte, ktorá rozhoduje
o víťazovi v cieli. Pri rozvoji rýchlostných schopností sa uplatňuje predovšetkým rýchlosť
komplexného pohybového prejavu. Vzhľadom na to, ţe táto pohybová kvalita je silne
geneticky podmienená, je nevyhnutné ju rozvíjať v citlivom období (10 – 14 rokov).
Výskumy potvrdili, ţe v tomto období je vhodné vyuţívať širokú škálu tréningových
prostriedkov, bez ohľadu na budúcu špecializáciu. Pri nich sa zdokonaľuje nervovo-svalová
koordinácia a aktivizujú sa ďalšie svalové skupiny. Vysoká úroveň všeobecnej pohybovej
výkonnosti vytvára základ na zvládnutie aj špecifických pohybových nárokov (LEDNICKÝ –
KOŠTIAL – SEDLÁČEK – DREMMELOVÁ, 2003).
Na rozvoj rýchlosti reakcie a rýchlostných schopností je vhodné vyuţívať cvičenia
v skupinách alebo pohybové hry, v ktorých sa objavuje prvok súťaţivosti. Vďaka tomu sú pre
ţiakov zaujímavejšie, a tak pomáhajú ľahšie znášať vyššiu intenzitu zaťaţenia. Čas zaťaţenia
pri rozvoji rýchlostných schopností sa pohybuje v niţších vekových kategóriách do 6 s,
neskôr do 10 – 15 s. Intenzita cvičení je vysoká aţ maximálna, počet opakovaní 5 – 15.
Nevyhnutný je dostatočný interval (2 – 5 min.) oddychu (KOŠTIAL, 1991).
Cvičenia zamerané na rozvoj rýchlosti reakcie a prejavu rýchlostných schopností
podmieňuje aj frekvenčná a akceleračná rýchlosť.
C) Cvičenia na rozvoj rýchlosti reakcie a rýchlostných schopností.
1. Polohové štarty (z drepu, kľaku, sedu, ľahu – v smere behu, chrbtom k smeru behu) na
rôzne podnety, s rôznymi časovými intervalmi v polohe „pozor“. Vybehnutia sa
realizujú na rovinke, do zákruty (v smere hodinových ručičiek, v protismere), so
záťaţou, v zľahčených podmienkach.
2. Opakované zrýchlenia na úseku 50 – 100 m z ľahkého poklusu (z nízkeho, vysokého
poklusu, zakopávania, odrazov striedavonoţne a pod.) – beţci reagujú na zrýchlenie
jedného beţca v rade, na signál učiteľa alebo na presne vymedzených miestach (napr.
kaţdých 20 m).
3. Letmé úseky s rôznou dĺţkou nábehu (5 – 15 m) a snahou udrţať maximálnu rýchlosť
na úseku 20 – 50 m.
107