2011 2 - Edukafarm
2011 2 - Edukafarm 2011 2 - Edukafarm
2 2 / 2011 Konzultácie v rámci kontinuálnej starostlivosti o konkrétneho pacienta – stáleho klienta lekárne PharmDr. Peter Matejka, PhD., Fakultná lekáreň FaF UK, Bratislava Podľa trendov v rozvoji lekárenstva v rozvinutých krajinách za posledných 20 rokov je kontinuálna starostlivosť o konkrétneho pacienta nepochybne najvyššou formou poskytovania lekárenskej starostlivosti. V zahraničnej literatúra sa tento prístup k starostlivosti o pacienta označuje ako „pharmaceutical care“. V ďalšom sa bližšie pozrieme na to, čo všetko môže v našich podmienkach predstavovať tento pojem. Pharmaceutical care je pojem, ktorý bol prvýkrát defi novaný začiatkom 90. rokov 20. storočia ako „zodpovedné sledovanie terapie s cieľom dosiahnuť terapeutické výsledky zlepšujúce kvalitu života pacienta.“ 1 Pharmaceutical care možno považovať za novú fi lozofi u lekárenstva, ktorá počíta s tým, že lekárnici prijmú určitú mieru spoluzodpovednosti pri optimalizácii farmakoterapie individuálneho pacienta. Východiskom pre pharmaceutical care je klinická farmácia, ktorá sa začala rozvíjať už v polovici 60. rokov 20. storočia, ako výsledok hľadania nového uplatnenia odborného potenciálu farmaceutov pri prechode od tradičného obdobia výroby a distribúcie liečiv. 2 Klinická farmácia, ako odbor, sa sústreďuje predovšetkým na liekovú informatiku, monitorovanie hladín liekov, klinické sledovanie liekov, farmakoterapiu, nežiaduce účinky liekov, interakcie liekov, farmakoekonomiku, farmakoepidemiológiu a farmakovigilanciu. 3 Uplatňovanie klinickej farmácie v rámci systému zdravotníckej starostlivosti môže mať rôzne podoby, vo všeobecnosti sa však vníma najmä ako súčasť nemocničného lekárenstva, resp. ako odbor uplatňujúci sa predovšetkým v prostredí kliník a nemocníc. Aj z tohto dôvodu sú služby klinického farmaceuta orientované najmä na skupiny pacientov a jeho pohľad na individuálneho pacienta viac-menej krátkodobý. 4 Pokiaľ sa však vybrané činnosti klinickej farmácie začnú uplatňovať pri kontinuálnej starostlivosti o individuálneho pacienta, takáto starostlivosť nadobúda rozmer pharmaceutical care. Garant rubriky: PharmDr. Peter Matejka, PhD. V zásade platí, že pri vykonávaní klinickej farmácie na najvyššej úrovni možno poskytovať pharmaceutical care individuálnym pacientom, avšak klinická farmácia zahŕňa v sebe tiež ďalšie aktivity, ktoré nie sú súčasťou pharmaceutical care (účasť v liekových komisiách, tvorba farmakokinetických programov, atď.). Rozvoj klinickej farmácie orientovaný na lieky smeruje viac ku klinickej farmakológii, pričom klinická farmácia orientovaná na potreby individuálneho pacienta má zasa bližšie k pharmaceutical care (obrázok 1). Obr. 1: Vzťah medzi klinickou farmáciou, klinickou farmakológiou a farmaceutickou starostlivosťou Okrem orientácie pozornosti na individuálneho pacienta je ďalším zásadným faktorom charakterizujúcim pharmaceutical care kontinuálnosť poskytovania starostlivosti. Vo svojej defi - nícii pharmaceutical care to vystihuje napríklad Munroe: „Pharmaceutical care je služba, v rámci ktorej sa systematicky a kontinuálne monitoruje klinický a psychosociálny účinok farmakologickej liečby“. 5 Kontinuálnosť starostlivosti pritom okrem pravidelného monitorovania účinkov liečby spočíva najmä v tom, že lekárnik kontinuálne zisťuje, zaznamenáva a prehodnocuje výsledky svojich intervencií, ktoré uskutočnil u pacienta napríklad v prípade, že zistil uňho nejaký farmakoterapeutický problém. Pre pharmaceutical care je typický štruktúrovaný proces poskytovania starostlivosti (obrázok 2), ktorý začína identifi káciou potenciálneho alebo aktuálneho farmakoterapeutického problému, pokračuje komunikáciou s pacientom a prípadne aj lekárom o danom probléme a výberom príslušnej intervencie. Najdôležitejším krokom v rámci kontinuálnosti tohto procesu je zhodnotenie výsledku vybranej intervencie, keď sa pacient vráti do lekárne, a v prípade potreby navrhnutie nového riešenia problému, ktorého výsledok lekárnik pri ďalšej návšteve pacienta v lekárni opäť monitoruje. Obr. 2: Proces pharmaceutical care 4 Celý tento proces je v rámci pharmaceutical care metodicky plánovaný a dokumentovaný. To znamená, že lekárnik deteguje farmakoterapeutické problémy pri komunikácii s pacientom cielene, nie náhodne, a zistené problémy zaznamená metodicky (výberom z klasifi kácie). Lekárnik konzultuje zistený problém s pacientom, a ak je to potrebné, aj s lekárom, a navrhne spôsob riešenia problému a plán monitorovania výsledkov navrhnutého riešenia. Svoju intervenciu lekárnik opäť zaznamená štandardným hodnotiteľným spôsobom. Keď pacient opäť navštívi lekáreň, v súlade s monitorovacím plánom lekárnik zhodnotí výsledky svojej intervencie, zaznamená ich a prípadne navrhne ďalšie riešenia. Cieľom celého tohto štruktúrovaného procesu je dosiahnuť optimálnu, so zdravím súvisiacu kvalitu života.
Aby sme nehovorili príliš abstraktne, môžeme si uviesť aj konkrétne príklady z poskytovania pharmaceutical care. Prvým krokom pri poskytovaní pharmaceutical care je komunikácia s pacientom, pri ktorej môže lekárnik nadviazať s pacientom kontakt, zhodnotiť jeho stav a identifi kovať prípadný farmakoterapeutický problém. Farmakoterapeutický problém možno defi novať ako akúkoľvek udalosť u pacienta, ktorá súvisí, alebo by mohla súvisieť s farmakoterapiou, a ktorá interferuje s dosiahnutím žiaducich výsledkov liečby. 6 Medzi najčastejšie farmakoterapeutické problémy možno zaradiť výskyt neliečeného ochorenia, o ktorom pacient nevie (napríklad hypertenzia, hypercholesterolémia, diabetes), nesprávny výber lieku (napríklad užívanie nesteroidového antifl ogistika pri chrípkových príznakoch u hypertonika alebo pacienta s vredovou chorobou žalúdka), poddávkovanie (napríklad 500 mg paracetamolu či kyseliny acetylsalicylovej pri migréne), neužívanie lieku (veľmi často antihyperlipidemík alebo inhalačných kortikosteroidov, najmä z obavy pred nežiaducimi účinkami), výskyt nežiaducich účinkov lieku (napríklad kašeľ spôsobený užívaním ACE inhibítora), predávkovanie, výskyt liekových interakcií, alebo užívanie nadbytočných liekov. Tieto farmakoterapeutické problémy možno detegovať cielene kladenými otázkami a zaznamenávať ich – dokumentovať štandardizovaným spôsobom na základe medzinárodnej klasifi kácie. 7 Pokiaľ máme v lekárni k dispozícii diskrétnu zónu, v ktorej poskytujeme pacientom vyšetrenie krvného tlaku či základných biochemických parametrov, toto je ideálny priestor pre detekciu farmakoterapeutických problémov. Pomáhajú nám pritom výsledky vyšetrenia, ale taktiež lieková anamnéza zistená popri vyšetrení a cielene kladené otázky, ktorými možno odhaliť farmakoterapeutické problémy uvádzané vyššie. Aj za tárou je však namieste klásť cielené otázky pre detekciu farmakoterapeutických prob- lémov. Napríklad, pacienta hľadajúceho v lekárni na migrénu niečo silnejšie ako Paralen či Aspirin, by sme sa mali pred ponúknutím plejády rôznych iných produktov opýtať, či už spomenuté lieky vyskúšal a v akej dávke. Ak užil naraz len jednu tabletu z niektorého z týchto liekov, je to možné identifi kovať ako príklad poddávkovania (nakoľko pri liečbe migrény sa odporúča v rámci liečiv prvej voľby paracetamol, resp., kyselina acetylsalicylová v jednorazovej dávke minimálne 1 000 mg). Takýto farmakoterapeutický problém treba zaznamenať, a v rámci konzultácie s pacientom odporučiť zvýšenie dávky analgetika pri záchvate (pokiaľ frekvencia migrenóznych záchvatov nevyžaduje iný prístup a neexistuje kontraindikácia na užitie niektorého z týchto liekov), a taktiež by pacient mal byť informovaný o potrebe identifi kovať spúšťač záchvatov (pokiaľ tento ešte nebol identifi kovaný). Riešenie by malo byť vybrané v spolupráci s pacientom, a nie direktívne nariadené. Pacient by mal rozumieť dôvodom intervencie a mal by sa zúčastňovať pri výbere intervencie a prebrať tým taktiež svoj diel spoluzodpovednosti za dosiahnutie žiaducich výsledkov liečby. Lekárnik vybranú intervenciu taktiež zaznamená a dohodne si s pacientom časový plán, keď sa vyhodnotí jej úspešnosť. Vyhodnotenie úspešnosti intervencie so zaznamenaním výsledku pri opätovnej návšteve pacienta je podstatou poskytovania kontinuálnej starostlivosti – pharmaceutical care. Vyriešením zisteného farmakoterapeutického problému, že pacient bol poddávkovaný a pri záchvate užil neúčinnú dávku lieku, sa mohol, ale nemusel zároveň vyriešiť aj pacientov klinický problém. Poskytnuté intervencie je potrebné kontinuálne prehodnocovať a v prípade potreby identifi kovať ďalšie farmakoterapeutické problémy, či navrhnúť ďalšie intervencie. Pokiaľ napríklad pacient nepociťuje úľavu ani po užití dostačujúcej dávky lieku, v tom prípade je na mieste odporučiť návštevu lekára, nakoľko výdaj liekov ďalšej voľby – triptanov je viazaný na lekársky predpis a zároveň je vhodné, aby praktický lekár zvážil potrebu odborného neurologického vyšetrenia. Nová intervencia sa opäť zaznamená a lekárnik kontinuálne sleduje jej výsledok. Tento náčrt kazuistiky je len schematickou ukážkou uvedenou na ilustráciu postupu lekárnika pri poskytovaní pharmaceutical care (pochopiteľne môže existovať viacero momentov rozhodujúcich o konkrétnom postupe u konkrétneho pacienta, na ktoré nie je v rámci tohto článku priestor). Niekomu sa môže zdať, že fi lozofi a a spôsob Konzultačná činnosť v lekárni poskytovania pharmaceutical care je pre naše podmienky nerealistický a utopistický. Vyspelý lekárenský svet však už dávno pochopil, že jeho budúcnosť nezabezpečí klasický retail, kde je na dennom poriadku neustály tlak na pokles cien liekov a marží, ale pre jeho prežitie a profesionálny rozvoj je potrebná pridaná hodnota vo forme vysoko odbornej a sofi stikovanej služby. Je to určite veľmi náročná cesta, a nie je ľahké rozhodnúť sa kráčať týmto smerom. Mnohí lekárnici dnes preto hľadajú rôzne iné cesty ako prežiť, no dlhodobá perspektíva týchto „bočných“ ciest a cestičiek je veľmi neistá. Samozrejme, ani v tých vyspelých krajinách sa nevydali lekárnici hneď všetci naraz klinickým smerom, no mienkotvorné vzdelávacie inštitúcie a stavovské organizácie udali jasný kurz, ktorý sa dnes odráža aj v rešpektovaní lekárnika, či už na spoločenskej alebo politickej úrovni. Rozdiel medzi vnímaním lekárnika u nás a v zahraničí je zatiaľ zrejmý, no situácia nie je v žiadnom prípade beznádejná. Záleží možno na tom, či sa v dohľadnom čase nazbiera dostatočne veľká kritická masa našich lekárnikov, ktorí budú ochotní a schopní vybrať sa vo svojej každodennej praxi tou ťažšou cestou, pričom by dokázali zároveň vzájomne spolupracovať tak, aby ich práca priniesla aj svoje ovocie. Držím pritom všetkým lekárnikom palce, a pokiaľ to bude v mojich silách, budem pritom rád nápomocný. Problematike pharmaceutical care a jej aplikácii na naše podmienky sa budem podrobnejšie venovať aj v ďalšom čísle farmiNews. Literatúra 1. Hepler C.D., Strand L.M.: Opportunities and responsibilities in pharmaceutical care. Am J Hosp Pharm, 1990, 47, 533 – 543. 2. Szücsová S., Sýkora J., Slaný J.: Lekárenská starostlivosť a správna lekárenská prax – východiská a perspektívy. Farm obzor, 1995, 64, 147 – 151. 3. Vestník MZ SR 1997 č. 744/97-SZS/OF. Koncepcia odboru klinická farmácia. 4. Tromp T.F.J.: Report of the task force for implementing Pharmaceutical Care into the curriculum. (Report from Task Force Pharmaceutical Care to the EXCO of EAFP), May 7th 1999. 5. Munroe W.P., Dalmady-Israel C.: The community pharmacist’s role in disease management and managed care. Int Pharm.Journal, 1998, 12 (supll II), 10 – 11. 6. Cipole J.R, Strand L. M., Morley P.C.: Pharmaceutical care practice: the clinician’s guide. Second edition, The McGraw-Hill Companies, Inc., 2004. 7. PCNE Classifi cation for Drug related problems V6.2, 2010, publikované na http://www.pcne.org/sig/drp/ documents/drp/PCNE%20classifi cation%20V6-2.pdf - navštívené 28. 5. 2011. Garant rubriky: PharmDr. Peter Matejka, PhD. 3
- Page 1 and 2: 2/2011 KONZULTÁCIE V RÁMCI KONTIN
- Page 3: KONCEPCIA: periodická forma eduká
- Page 7 and 8: Veľmi dôležitou je skutočnosť,
- Page 9 and 10: IPL - kardiaka-antiarytmiká, diure
- Page 11 and 12: Centrálny register osôb oprávnen
- Page 13 and 14: Pravidelná fyzická aktivita sa dn
- Page 15 and 16: kátorov s verapamilom alebo diltia
- Page 17 and 18: Graf 3: Hodnoty celkového krvného
- Page 19 and 20: • non-adherencia v liečbe dyslip
- Page 21 and 22: OTC/01/05/2011 NOVINKA Obsahuje pro
- Page 23 and 24: d: h, 16:24:49 4:49 Jednoduché rie
- Page 25 and 26: Rotarix TM : Stačia 2 dávky od 1.
- Page 27 and 28: ho ekzému u detí matiek užívaj
- Page 29 and 30: a tým zabraňuje ich kolonizácii
- Page 32 and 33: 30 2 / 2011 Diklofenak epolamín Di
- Page 34 and 35: 32 2 / 2011 Lokálne liečebné mo
- Page 36 and 37: 34 2 / 2011 Studené nohy - bez oh
- Page 38 and 39: 36 2 / 2011 Syndróm bakteriálneho
- Page 40 and 41: 38 2 / 2011 Súčasné možnosti pr
- Page 42 and 43: 40 2 / 2011 v minulom roku sa konš
- Page 44: nevyvážené diétne návyky únav
Aby sme nehovorili príliš abstraktne, môžeme<br />
si uviesť aj konkrétne príklady z poskytovania<br />
pharmaceutical care. Prvým krokom pri poskytovaní<br />
pharmaceutical care je komunikácia<br />
s pacientom, pri ktorej môže lekárnik nadviazať<br />
s pacientom kontakt, zhodnotiť jeho stav a identifi<br />
kovať prípadný farmakoterapeutický problém.<br />
Farmakoterapeutický problém možno defi<br />
novať ako akúkoľvek udalosť u pacienta, ktorá<br />
súvisí, alebo by mohla súvisieť s farmakoterapiou,<br />
a ktorá interferuje s dosiahnutím žiaducich<br />
výsledkov liečby. 6<br />
Medzi najčastejšie farmakoterapeutické<br />
problémy možno zaradiť výskyt neliečeného<br />
ochorenia, o ktorom pacient nevie<br />
(napríklad hypertenzia, hypercholesterolémia,<br />
diabetes), nesprávny výber lieku (napríklad<br />
užívanie nesteroidového antifl ogistika pri<br />
chrípkových príznakoch u hypertonika alebo<br />
pacienta s vredovou chorobou žalúdka), poddávkovanie<br />
(napríklad 500 mg paracetamolu<br />
či kyseliny acetylsalicylovej pri migréne), neužívanie<br />
lieku (veľmi často antihyperlipidemík<br />
alebo inhalačných kortikosteroidov, najmä<br />
z obavy pred nežiaducimi účinkami), výskyt<br />
nežiaducich účinkov lieku (napríklad kašeľ<br />
spôsobený užívaním ACE inhibítora), predávkovanie,<br />
výskyt liekových interakcií,<br />
alebo užívanie nadbytočných liekov. Tieto<br />
farmakoterapeutické problémy možno detegovať<br />
cielene kladenými otázkami a zaznamenávať<br />
ich – dokumentovať štandardizovaným spôsobom<br />
na základe medzinárodnej klasifi kácie. 7<br />
Pokiaľ máme v lekárni k dispozícii diskrétnu<br />
zónu, v ktorej poskytujeme pacientom vyšetrenie<br />
krvného tlaku či základných biochemických<br />
parametrov, toto je ideálny priestor pre<br />
detekciu farmakoterapeutických problémov.<br />
Pomáhajú nám pritom výsledky vyšetrenia,<br />
ale taktiež lieková anamnéza zistená popri<br />
vyšetrení a cielene kladené otázky, ktorými<br />
možno odhaliť farmakoterapeutické problémy<br />
uvádzané vyššie.<br />
Aj za tárou je však namieste klásť cielené otázky<br />
pre detekciu farmakoterapeutických prob-<br />
lémov. Napríklad, pacienta hľadajúceho<br />
v lekárni na migrénu niečo silnejšie<br />
ako Paralen či Aspirin, by sme sa mali pred<br />
ponúknutím plejády rôznych iných produktov<br />
opýtať, či už spomenuté lieky vyskúšal a v akej<br />
dávke. Ak užil naraz len jednu tabletu z niektorého<br />
z týchto liekov, je to možné identifi kovať<br />
ako príklad poddávkovania (nakoľko pri liečbe<br />
migrény sa odporúča v rámci liečiv prvej voľby<br />
paracetamol, resp., kyselina acetylsalicylová<br />
v jednorazovej dávke minimálne 1 000 mg).<br />
Takýto farmakoterapeutický problém treba zaznamenať,<br />
a v rámci konzultácie s pacientom<br />
odporučiť zvýšenie dávky analgetika pri záchvate<br />
(pokiaľ frekvencia migrenóznych záchvatov<br />
nevyžaduje iný prístup a neexistuje kontraindikácia<br />
na užitie niektorého z týchto liekov),<br />
a taktiež by pacient mal byť informovaný<br />
o potrebe identifi kovať spúšťač záchvatov (pokiaľ<br />
tento ešte nebol identifi kovaný). Riešenie<br />
by malo byť vybrané v spolupráci s pacientom,<br />
a nie direktívne nariadené. Pacient by mal<br />
rozumieť dôvodom intervencie a mal by sa zúčastňovať<br />
pri výbere intervencie a prebrať tým<br />
taktiež svoj diel spoluzodpovednosti za dosiahnutie<br />
žiaducich výsledkov liečby. Lekárnik vybranú<br />
intervenciu taktiež zaznamená a dohodne<br />
si s pacientom časový plán, keď sa vyhodnotí<br />
jej úspešnosť. Vyhodnotenie úspešnosti<br />
intervencie so zaznamenaním výsledku<br />
pri opätovnej návšteve pacienta je<br />
podstatou poskytovania kontinuálnej<br />
starostlivosti – pharmaceutical care.<br />
Vyriešením zisteného farmakoterapeutického<br />
problému, že pacient bol poddávkovaný a pri<br />
záchvate užil neúčinnú dávku lieku, sa mohol,<br />
ale nemusel zároveň vyriešiť aj pacientov klinický<br />
problém. Poskytnuté intervencie je potrebné<br />
kontinuálne prehodnocovať a v prípade potreby<br />
identifi kovať ďalšie farmakoterapeutické<br />
problémy, či navrhnúť ďalšie intervencie. Pokiaľ<br />
napríklad pacient nepociťuje úľavu ani po užití<br />
dostačujúcej dávky lieku, v tom prípade je<br />
na mieste odporučiť návštevu lekára, nakoľko<br />
výdaj liekov ďalšej voľby – triptanov je viazaný<br />
na lekársky predpis a zároveň je vhodné, aby<br />
praktický lekár zvážil potrebu odborného neurologického<br />
vyšetrenia. Nová intervencia sa<br />
opäť zaznamená a lekárnik kontinuálne sleduje<br />
jej výsledok. Tento náčrt kazuistiky je len schematickou<br />
ukážkou uvedenou na ilustráciu postupu<br />
lekárnika pri poskytovaní pharmaceutical<br />
care (pochopiteľne môže existovať viacero momentov<br />
rozhodujúcich o konkrétnom postupe<br />
u konkrétneho pacienta, na ktoré nie je v rámci<br />
tohto článku priestor).<br />
Niekomu sa môže zdať, že fi lozofi a a spôsob<br />
Konzultačná činnosť v lekárni<br />
poskytovania pharmaceutical care je pre naše<br />
podmienky nerealistický a utopistický. Vyspelý<br />
lekárenský svet však už dávno pochopil, že jeho<br />
budúcnosť nezabezpečí klasický retail, kde je na<br />
dennom poriadku neustály tlak na pokles cien<br />
liekov a marží, ale pre jeho prežitie a profesionálny<br />
rozvoj je potrebná pridaná hodnota vo forme<br />
vysoko odbornej a sofi stikovanej služby. Je<br />
to určite veľmi náročná cesta, a nie je ľahké rozhodnúť<br />
sa kráčať týmto smerom. Mnohí lekárnici<br />
dnes preto hľadajú rôzne iné cesty ako prežiť,<br />
no dlhodobá perspektíva týchto „bočných“<br />
ciest a cestičiek je veľmi neistá. Samozrejme,<br />
ani v tých vyspelých krajinách sa nevydali lekárnici<br />
hneď všetci naraz klinickým smerom, no<br />
mienkotvorné vzdelávacie inštitúcie a stavovské<br />
organizácie udali jasný kurz, ktorý sa dnes odráža<br />
aj v rešpektovaní lekárnika, či už na spoločenskej<br />
alebo politickej úrovni. Rozdiel medzi<br />
vnímaním lekárnika u nás a v zahraničí je zatiaľ<br />
zrejmý, no situácia nie je v žiadnom prípade<br />
beznádejná. Záleží možno na tom, či sa v dohľadnom<br />
čase nazbiera dostatočne veľká kritická<br />
masa našich lekárnikov, ktorí budú ochotní<br />
a schopní vybrať sa vo svojej každodennej praxi<br />
tou ťažšou cestou, pričom by dokázali zároveň<br />
vzájomne spolupracovať tak, aby ich práca priniesla<br />
aj svoje ovocie. Držím pritom všetkým<br />
lekárnikom palce, a pokiaľ to bude v mojich silách,<br />
budem pritom rád nápomocný. Problematike<br />
pharmaceutical care a jej aplikácii na naše<br />
podmienky sa budem podrobnejšie venovať aj<br />
v ďalšom čísle farmiNews.<br />
Literatúra<br />
1. Hepler C.D., Strand L.M.: Opportunities and responsibilities<br />
in pharmaceutical care. Am J Hosp Pharm,<br />
1990, 47, 533 – 543.<br />
2. Szücsová S., Sýkora J., Slaný J.: Lekárenská starostlivosť<br />
a správna lekárenská prax – východiská a perspektívy.<br />
Farm obzor, 1995, 64, 147 – 151.<br />
3. Vestník MZ SR 1997 č. 744/97-SZS/OF. Koncepcia odboru<br />
klinická farmácia.<br />
4. Tromp T.F.J.: Report of the task force for implementing<br />
Pharmaceutical Care into the curriculum. (Report<br />
from Task Force Pharmaceutical Care to the EXCO of<br />
EAFP), May 7th 1999.<br />
5. Munroe W.P., Dalmady-Israel C.: The community pharmacist’s<br />
role in disease management and managed care.<br />
Int Pharm.Journal, 1998, 12 (supll II), 10 – 11.<br />
6. Cipole J.R, Strand L. M., Morley P.C.: Pharmaceutical<br />
care practice: the clinician’s guide. Second edition,<br />
The McGraw-Hill Companies, Inc., 2004.<br />
7. PCNE Classifi cation for Drug related problems V6.2,<br />
2010, publikované na http://www.pcne.org/sig/drp/<br />
documents/drp/PCNE%20classifi cation%20V6-2.pdf -<br />
navštívené 28. 5. <strong>2011</strong>.<br />
Garant rubriky: PharmDr. Peter Matejka, PhD.<br />
3
Change language