2011 2 - Edukafarm

2011 2 - Edukafarm 2011 2 - Edukafarm

01.06.2013 Views

2 2 / 2011 Konzultácie v rámci kontinuálnej starostlivosti o konkrétneho pacienta – stáleho klienta lekárne PharmDr. Peter Matejka, PhD., Fakultná lekáreň FaF UK, Bratislava Podľa trendov v rozvoji lekárenstva v rozvinutých krajinách za posledných 20 rokov je kontinuálna starostlivosť o konkrétneho pacienta nepochybne najvyššou formou poskytovania lekárenskej starostlivosti. V zahraničnej literatúra sa tento prístup k starostlivosti o pacienta označuje ako „pharmaceutical care“. V ďalšom sa bližšie pozrieme na to, čo všetko môže v našich podmienkach predstavovať tento pojem. Pharmaceutical care je pojem, ktorý bol prvýkrát defi novaný začiatkom 90. rokov 20. storočia ako „zodpovedné sledovanie terapie s cieľom dosiahnuť terapeutické výsledky zlepšujúce kvalitu života pacienta.“ 1 Pharmaceutical care možno považovať za novú fi lozofi u lekárenstva, ktorá počíta s tým, že lekárnici prijmú určitú mieru spoluzodpovednosti pri optimalizácii farmakoterapie individuálneho pacienta. Východiskom pre pharmaceutical care je klinická farmácia, ktorá sa začala rozvíjať už v polovici 60. rokov 20. storočia, ako výsledok hľadania nového uplatnenia odborného potenciálu farmaceutov pri prechode od tradičného obdobia výroby a distribúcie liečiv. 2 Klinická farmácia, ako odbor, sa sústreďuje predovšetkým na liekovú informatiku, monitorovanie hladín liekov, klinické sledovanie liekov, farmakoterapiu, nežiaduce účinky liekov, interakcie liekov, farmakoekonomiku, farmakoepidemiológiu a farmakovigilanciu. 3 Uplatňovanie klinickej farmácie v rámci systému zdravotníckej starostlivosti môže mať rôzne podoby, vo všeobecnosti sa však vníma najmä ako súčasť nemocničného lekárenstva, resp. ako odbor uplatňujúci sa predovšetkým v prostredí kliník a nemocníc. Aj z tohto dôvodu sú služby klinického farmaceuta orientované najmä na skupiny pacientov a jeho pohľad na individuálneho pacienta viac-menej krátkodobý. 4 Pokiaľ sa však vybrané činnosti klinickej farmácie začnú uplatňovať pri kontinuálnej starostlivosti o individuálneho pacienta, takáto starostlivosť nadobúda rozmer pharmaceutical care. Garant rubriky: PharmDr. Peter Matejka, PhD. V zásade platí, že pri vykonávaní klinickej farmácie na najvyššej úrovni možno poskytovať pharmaceutical care individuálnym pacientom, avšak klinická farmácia zahŕňa v sebe tiež ďalšie aktivity, ktoré nie sú súčasťou pharmaceutical care (účasť v liekových komisiách, tvorba farmakokinetických programov, atď.). Rozvoj klinickej farmácie orientovaný na lieky smeruje viac ku klinickej farmakológii, pričom klinická farmácia orientovaná na potreby individuálneho pacienta má zasa bližšie k pharmaceutical care (obrázok 1). Obr. 1: Vzťah medzi klinickou farmáciou, klinickou farmakológiou a farmaceutickou starostlivosťou Okrem orientácie pozornosti na individuálneho pacienta je ďalším zásadným faktorom charakterizujúcim pharmaceutical care kontinuálnosť poskytovania starostlivosti. Vo svojej defi - nícii pharmaceutical care to vystihuje napríklad Munroe: „Pharmaceutical care je služba, v rámci ktorej sa systematicky a kontinuálne monitoruje klinický a psychosociálny účinok farmakologickej liečby“. 5 Kontinuálnosť starostlivosti pritom okrem pravidelného monitorovania účinkov liečby spočíva najmä v tom, že lekárnik kontinuálne zisťuje, zaznamenáva a prehodnocuje výsledky svojich intervencií, ktoré uskutočnil u pacienta napríklad v prípade, že zistil uňho nejaký farmakoterapeutický problém. Pre pharmaceutical care je typický štruktúrovaný proces poskytovania starostlivosti (obrázok 2), ktorý začína identifi káciou potenciálneho alebo aktuálneho farmakoterapeutického problému, pokračuje komunikáciou s pacientom a prípadne aj lekárom o danom probléme a výberom príslušnej intervencie. Najdôležitejším krokom v rámci kontinuálnosti tohto procesu je zhodnotenie výsledku vybranej intervencie, keď sa pacient vráti do lekárne, a v prípade potreby navrhnutie nového riešenia problému, ktorého výsledok lekárnik pri ďalšej návšteve pacienta v lekárni opäť monitoruje. Obr. 2: Proces pharmaceutical care 4 Celý tento proces je v rámci pharmaceutical care metodicky plánovaný a dokumentovaný. To znamená, že lekárnik deteguje farmakoterapeutické problémy pri komunikácii s pacientom cielene, nie náhodne, a zistené problémy zaznamená metodicky (výberom z klasifi kácie). Lekárnik konzultuje zistený problém s pacientom, a ak je to potrebné, aj s lekárom, a navrhne spôsob riešenia problému a plán monitorovania výsledkov navrhnutého riešenia. Svoju intervenciu lekárnik opäť zaznamená štandardným hodnotiteľným spôsobom. Keď pacient opäť navštívi lekáreň, v súlade s monitorovacím plánom lekárnik zhodnotí výsledky svojej intervencie, zaznamená ich a prípadne navrhne ďalšie riešenia. Cieľom celého tohto štruktúrovaného procesu je dosiahnuť optimálnu, so zdravím súvisiacu kvalitu života.

Aby sme nehovorili príliš abstraktne, môžeme si uviesť aj konkrétne príklady z poskytovania pharmaceutical care. Prvým krokom pri poskytovaní pharmaceutical care je komunikácia s pacientom, pri ktorej môže lekárnik nadviazať s pacientom kontakt, zhodnotiť jeho stav a identifi kovať prípadný farmakoterapeutický problém. Farmakoterapeutický problém možno defi novať ako akúkoľvek udalosť u pacienta, ktorá súvisí, alebo by mohla súvisieť s farmakoterapiou, a ktorá interferuje s dosiahnutím žiaducich výsledkov liečby. 6 Medzi najčastejšie farmakoterapeutické problémy možno zaradiť výskyt neliečeného ochorenia, o ktorom pacient nevie (napríklad hypertenzia, hypercholesterolémia, diabetes), nesprávny výber lieku (napríklad užívanie nesteroidového antifl ogistika pri chrípkových príznakoch u hypertonika alebo pacienta s vredovou chorobou žalúdka), poddávkovanie (napríklad 500 mg paracetamolu či kyseliny acetylsalicylovej pri migréne), neužívanie lieku (veľmi často antihyperlipidemík alebo inhalačných kortikosteroidov, najmä z obavy pred nežiaducimi účinkami), výskyt nežiaducich účinkov lieku (napríklad kašeľ spôsobený užívaním ACE inhibítora), predávkovanie, výskyt liekových interakcií, alebo užívanie nadbytočných liekov. Tieto farmakoterapeutické problémy možno detegovať cielene kladenými otázkami a zaznamenávať ich – dokumentovať štandardizovaným spôsobom na základe medzinárodnej klasifi kácie. 7 Pokiaľ máme v lekárni k dispozícii diskrétnu zónu, v ktorej poskytujeme pacientom vyšetrenie krvného tlaku či základných biochemických parametrov, toto je ideálny priestor pre detekciu farmakoterapeutických problémov. Pomáhajú nám pritom výsledky vyšetrenia, ale taktiež lieková anamnéza zistená popri vyšetrení a cielene kladené otázky, ktorými možno odhaliť farmakoterapeutické problémy uvádzané vyššie. Aj za tárou je však namieste klásť cielené otázky pre detekciu farmakoterapeutických prob- lémov. Napríklad, pacienta hľadajúceho v lekárni na migrénu niečo silnejšie ako Paralen či Aspirin, by sme sa mali pred ponúknutím plejády rôznych iných produktov opýtať, či už spomenuté lieky vyskúšal a v akej dávke. Ak užil naraz len jednu tabletu z niektorého z týchto liekov, je to možné identifi kovať ako príklad poddávkovania (nakoľko pri liečbe migrény sa odporúča v rámci liečiv prvej voľby paracetamol, resp., kyselina acetylsalicylová v jednorazovej dávke minimálne 1 000 mg). Takýto farmakoterapeutický problém treba zaznamenať, a v rámci konzultácie s pacientom odporučiť zvýšenie dávky analgetika pri záchvate (pokiaľ frekvencia migrenóznych záchvatov nevyžaduje iný prístup a neexistuje kontraindikácia na užitie niektorého z týchto liekov), a taktiež by pacient mal byť informovaný o potrebe identifi kovať spúšťač záchvatov (pokiaľ tento ešte nebol identifi kovaný). Riešenie by malo byť vybrané v spolupráci s pacientom, a nie direktívne nariadené. Pacient by mal rozumieť dôvodom intervencie a mal by sa zúčastňovať pri výbere intervencie a prebrať tým taktiež svoj diel spoluzodpovednosti za dosiahnutie žiaducich výsledkov liečby. Lekárnik vybranú intervenciu taktiež zaznamená a dohodne si s pacientom časový plán, keď sa vyhodnotí jej úspešnosť. Vyhodnotenie úspešnosti intervencie so zaznamenaním výsledku pri opätovnej návšteve pacienta je podstatou poskytovania kontinuálnej starostlivosti – pharmaceutical care. Vyriešením zisteného farmakoterapeutického problému, že pacient bol poddávkovaný a pri záchvate užil neúčinnú dávku lieku, sa mohol, ale nemusel zároveň vyriešiť aj pacientov klinický problém. Poskytnuté intervencie je potrebné kontinuálne prehodnocovať a v prípade potreby identifi kovať ďalšie farmakoterapeutické problémy, či navrhnúť ďalšie intervencie. Pokiaľ napríklad pacient nepociťuje úľavu ani po užití dostačujúcej dávky lieku, v tom prípade je na mieste odporučiť návštevu lekára, nakoľko výdaj liekov ďalšej voľby – triptanov je viazaný na lekársky predpis a zároveň je vhodné, aby praktický lekár zvážil potrebu odborného neurologického vyšetrenia. Nová intervencia sa opäť zaznamená a lekárnik kontinuálne sleduje jej výsledok. Tento náčrt kazuistiky je len schematickou ukážkou uvedenou na ilustráciu postupu lekárnika pri poskytovaní pharmaceutical care (pochopiteľne môže existovať viacero momentov rozhodujúcich o konkrétnom postupe u konkrétneho pacienta, na ktoré nie je v rámci tohto článku priestor). Niekomu sa môže zdať, že fi lozofi a a spôsob Konzultačná činnosť v lekárni poskytovania pharmaceutical care je pre naše podmienky nerealistický a utopistický. Vyspelý lekárenský svet však už dávno pochopil, že jeho budúcnosť nezabezpečí klasický retail, kde je na dennom poriadku neustály tlak na pokles cien liekov a marží, ale pre jeho prežitie a profesionálny rozvoj je potrebná pridaná hodnota vo forme vysoko odbornej a sofi stikovanej služby. Je to určite veľmi náročná cesta, a nie je ľahké rozhodnúť sa kráčať týmto smerom. Mnohí lekárnici dnes preto hľadajú rôzne iné cesty ako prežiť, no dlhodobá perspektíva týchto „bočných“ ciest a cestičiek je veľmi neistá. Samozrejme, ani v tých vyspelých krajinách sa nevydali lekárnici hneď všetci naraz klinickým smerom, no mienkotvorné vzdelávacie inštitúcie a stavovské organizácie udali jasný kurz, ktorý sa dnes odráža aj v rešpektovaní lekárnika, či už na spoločenskej alebo politickej úrovni. Rozdiel medzi vnímaním lekárnika u nás a v zahraničí je zatiaľ zrejmý, no situácia nie je v žiadnom prípade beznádejná. Záleží možno na tom, či sa v dohľadnom čase nazbiera dostatočne veľká kritická masa našich lekárnikov, ktorí budú ochotní a schopní vybrať sa vo svojej každodennej praxi tou ťažšou cestou, pričom by dokázali zároveň vzájomne spolupracovať tak, aby ich práca priniesla aj svoje ovocie. Držím pritom všetkým lekárnikom palce, a pokiaľ to bude v mojich silách, budem pritom rád nápomocný. Problematike pharmaceutical care a jej aplikácii na naše podmienky sa budem podrobnejšie venovať aj v ďalšom čísle farmiNews. Literatúra 1. Hepler C.D., Strand L.M.: Opportunities and responsibilities in pharmaceutical care. Am J Hosp Pharm, 1990, 47, 533 – 543. 2. Szücsová S., Sýkora J., Slaný J.: Lekárenská starostlivosť a správna lekárenská prax – východiská a perspektívy. Farm obzor, 1995, 64, 147 – 151. 3. Vestník MZ SR 1997 č. 744/97-SZS/OF. Koncepcia odboru klinická farmácia. 4. Tromp T.F.J.: Report of the task force for implementing Pharmaceutical Care into the curriculum. (Report from Task Force Pharmaceutical Care to the EXCO of EAFP), May 7th 1999. 5. Munroe W.P., Dalmady-Israel C.: The community pharmacist’s role in disease management and managed care. Int Pharm.Journal, 1998, 12 (supll II), 10 – 11. 6. Cipole J.R, Strand L. M., Morley P.C.: Pharmaceutical care practice: the clinician’s guide. Second edition, The McGraw-Hill Companies, Inc., 2004. 7. PCNE Classifi cation for Drug related problems V6.2, 2010, publikované na http://www.pcne.org/sig/drp/ documents/drp/PCNE%20classifi cation%20V6-2.pdf - navštívené 28. 5. 2011. Garant rubriky: PharmDr. Peter Matejka, PhD. 3

2<br />

2<br />

/ <strong>2011</strong><br />

Konzultácie v rámci kontinuálnej<br />

starostlivosti o konkrétneho pacienta<br />

– stáleho klienta lekárne<br />

PharmDr. Peter Matejka, PhD., Fakultná lekáreň FaF UK, Bratislava<br />

Podľa trendov v rozvoji lekárenstva v rozvinutých krajinách za posledných 20 rokov je kontinuálna<br />

starostlivosť o konkrétneho pacienta nepochybne najvyššou formou poskytovania lekárenskej starostlivosti.<br />

V zahraničnej literatúra sa tento prístup k starostlivosti<br />

o pacienta označuje ako „pharmaceutical<br />

care“. V ďalšom sa bližšie pozrieme na to, čo<br />

všetko môže v našich podmienkach predstavovať<br />

tento pojem.<br />

Pharmaceutical care je pojem, ktorý bol prvýkrát<br />

defi novaný začiatkom 90. rokov 20. storočia<br />

ako „zodpovedné sledovanie terapie<br />

s cieľom dosiahnuť terapeutické výsledky<br />

zlepšujúce kvalitu života pacienta.“ 1<br />

Pharmaceutical care možno považovať za novú<br />

fi lozofi u lekárenstva, ktorá počíta s tým, že lekárnici<br />

prijmú určitú mieru spoluzodpovednosti<br />

pri optimalizácii farmakoterapie individuálneho<br />

pacienta.<br />

Východiskom pre pharmaceutical care<br />

je klinická farmácia, ktorá sa začala rozvíjať<br />

už v polovici 60. rokov 20. storočia, ako výsledok<br />

hľadania nového uplatnenia odborného potenciálu<br />

farmaceutov pri prechode od tradičného<br />

obdobia výroby a distribúcie liečiv. 2 Klinická farmácia,<br />

ako odbor, sa sústreďuje predovšetkým<br />

na liekovú informatiku, monitorovanie hladín<br />

liekov, klinické sledovanie liekov, farmakoterapiu,<br />

nežiaduce účinky liekov, interakcie liekov,<br />

farmakoekonomiku, farmakoepidemiológiu<br />

a farmakovigilanciu. 3 Uplatňovanie klinickej<br />

farmácie v rámci systému zdravotníckej starostlivosti<br />

môže mať rôzne podoby, vo všeobecnosti<br />

sa však vníma najmä ako súčasť nemocničného<br />

lekárenstva, resp. ako odbor uplatňujúci sa<br />

predovšetkým v prostredí kliník a nemocníc. Aj<br />

z tohto dôvodu sú služby klinického farmaceuta<br />

orientované najmä na skupiny pacientov a jeho<br />

pohľad na individuálneho pacienta viac-menej<br />

krátkodobý. 4 Pokiaľ sa však vybrané činnosti<br />

klinickej farmácie začnú uplatňovať<br />

pri kontinuálnej starostlivosti o individuálneho<br />

pacienta, takáto starostlivosť<br />

nadobúda rozmer pharmaceutical care.<br />

Garant rubriky: PharmDr. Peter Matejka, PhD.<br />

V zásade platí, že pri vykonávaní klinickej farmácie<br />

na najvyššej úrovni možno poskytovať<br />

pharmaceutical care individuálnym pacientom,<br />

avšak klinická farmácia zahŕňa v sebe tiež ďalšie<br />

aktivity, ktoré nie sú súčasťou pharmaceutical<br />

care (účasť v liekových komisiách, tvorba farmakokinetických<br />

programov, atď.). Rozvoj klinickej<br />

farmácie orientovaný na lieky smeruje viac ku<br />

klinickej farmakológii, pričom klinická farmácia<br />

orientovaná na potreby individuálneho pacienta<br />

má zasa bližšie k pharmaceutical care (obrázok<br />

1).<br />

Obr. 1: Vzťah medzi klinickou farmáciou,<br />

klinickou farmakológiou a<br />

farmaceutickou starostlivosťou<br />

Okrem orientácie pozornosti na individuálneho<br />

pacienta je ďalším zásadným faktorom<br />

charakterizujúcim pharmaceutical care kontinuálnosť<br />

poskytovania starostlivosti. Vo svojej defi -<br />

nícii pharmaceutical care to vystihuje napríklad<br />

Munroe: „Pharmaceutical care je služba,<br />

v rámci ktorej sa systematicky a kontinuálne<br />

monitoruje klinický a psychosociálny<br />

účinok farmakologickej liečby“. 5<br />

Kontinuálnosť starostlivosti pritom okrem<br />

pravidelného monitorovania účinkov liečby<br />

spočíva najmä v tom, že lekárnik kontinuálne<br />

zisťuje, zaznamenáva a prehodnocuje výsledky<br />

svojich intervencií, ktoré uskutočnil u pacienta<br />

napríklad v prípade, že zistil uňho nejaký farmakoterapeutický<br />

problém. Pre pharmaceutical<br />

care je typický štruktúrovaný proces<br />

poskytovania starostlivosti (obrázok 2),<br />

ktorý začína identifi káciou potenciálneho alebo<br />

aktuálneho farmakoterapeutického problému,<br />

pokračuje komunikáciou s pacientom a prípadne<br />

aj lekárom o danom probléme a výberom<br />

príslušnej intervencie. Najdôležitejším krokom<br />

v rámci kontinuálnosti tohto procesu je zhodnotenie<br />

výsledku vybranej intervencie, keď sa<br />

pacient vráti do lekárne, a v prípade potreby<br />

navrhnutie nového riešenia problému, ktorého<br />

výsledok lekárnik pri ďalšej návšteve pacienta<br />

v lekárni opäť monitoruje.<br />

Obr. 2: Proces pharmaceutical care 4<br />

Celý tento proces je v rámci pharmaceutical<br />

care metodicky plánovaný a dokumentovaný. To<br />

znamená, že lekárnik deteguje farmakoterapeutické<br />

problémy pri komunikácii s pacientom cielene,<br />

nie náhodne, a zistené problémy zaznamená<br />

metodicky (výberom z klasifi kácie). Lekárnik<br />

konzultuje zistený problém s pacientom, a ak je<br />

to potrebné, aj s lekárom, a navrhne spôsob riešenia<br />

problému a plán monitorovania výsledkov<br />

navrhnutého riešenia. Svoju intervenciu lekárnik<br />

opäť zaznamená štandardným hodnotiteľným<br />

spôsobom. Keď pacient opäť navštívi lekáreň,<br />

v súlade s monitorovacím plánom lekárnik<br />

zhodnotí výsledky svojej intervencie, zaznamená<br />

ich a prípadne navrhne ďalšie riešenia. Cieľom<br />

celého tohto štruktúrovaného procesu je dosiahnuť<br />

optimálnu, so zdravím súvisiacu kvalitu života.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!