You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
24<br />
2<br />
/ <strong>2011</strong><br />
Komplexná farmakologická prevencia<br />
urogenitálnych infekcií a dysmikróbií<br />
MUDr. Tomáš Fait, Ph.D., Gynekologicko-porodnická klinika 1. LF UK a VFN Praha<br />
Urogenitálny trakt a pošvový ekosystém<br />
Urogenitálny trakt u žien nie je z pohľadu mikrobiológie homogénna<br />
jednotka. Kým v pošve ženy v reprodukčnom veku žije podľa rôznych autorov<br />
50 – 100 druhov baktérií, močové cesty sú pri ideálnom stave sterilné.<br />
U zdravých premenopauzálnych žien je vaginálna mikrofl óra dynamicky sa<br />
meniaci ekosystém, ktorý ovplyvňujú mnohé okolnosti. Okrem hormonálneho<br />
stavu sa prejavuje aj imunologická kompetencia, sexuálne aktivity,<br />
intímna hygiena alebo diéta.<br />
Dominantné sú v pošve baktérie rodu Lactobacillus. Laktobacily prítomné<br />
vo vaginálnej fl óre sa označujú ako Lactobacillus vaginalis Döderleini, aj<br />
keď ide o takmer 80 druhov. Najčastejšie sú zastúpené L. crispatus, L. iners,<br />
L. gasseri, L. jensenii a L. Buchneri. Svojimi metabolickými produktmi významne<br />
ovplyvňujú ostatné baktérie. Tieto gram-pozitívne prevažne aeróbne<br />
tyčinky metabolizujú maltózu a dextrózu z glykogénu deskvamovaných<br />
epitélií na kyselinu mliečnu, produkujú peroxid vodíka alebo bakteriocíny.<br />
Inhibujú tak rast iných mikroorganizmov, majú schopnosť tvoriť agregáty<br />
s patogénnymi mikróbmi, a zabraňovať tak ich adhézii na sliznici genitálu.<br />
Pri ich oslabení dochádza k premnoženiu ostatných baktérií, ktoré sa<br />
z komenzálov zmenia na patogény. Sliznica močových ciest je v ideálnom<br />
prípade sterilná. Pred infekciou ju chráni opäť dobrá trofi ka, prirodzené pH<br />
moču a zložky slizničného imunitného systému. V močových cestách je<br />
najčastejším patogénom Escherichia coli, v pošve kvasinky z rodu Candida,<br />
baktéria z rodu Streptococcus, Enterococcus, E. coli a ďalšie.<br />
Infekcia a dysmikróbia<br />
Až 70 % žien navštevuje gynekológa s problematikou vaginálnej dysmikróbie<br />
alebo infekcie, prejavujúcej sa ako fl uór. Asi 20 % žien má osobné<br />
skúsenosti so zápalmi dolných močových ciest. Pätina z nich zažije recidívu<br />
tohto ochorenia. S počtom recidív významne vzrastá riziko prechodu do<br />
chronického zápalu.<br />
Liečba je otázkou cieleného lokálneho alebo systémového použitia<br />
antibiotík, chemoterapeutík alebo dezinfi ciencií. Najmä pri recidivujúcich<br />
ťažkostiach je snaha zasiahnuť preventívne. Základnými krokmi prevencie<br />
sú udržanie správneho pošvového prostredia a posilnenie slizničnej imunity<br />
urogenitálneho traktu. Ženám s estrogénovým defi citom podávame<br />
lokálne estrogény, všetkým ženám probiotiká lokálne alebo systémovo.<br />
Na ochranu močových ciest sa často odporúčajú extrakty brusníc, manóza<br />
alebo iné látky s prirodzeným antiinfekčným potenciálom.<br />
Probiotiká<br />
Probiotiká sú živé nepatogénne mikroorganizmy s priaznivým vplyvom<br />
na zdravotný stav človeka. Zaraďujeme sem predovšetkým zdraviu užitočné<br />
baktérie mliečneho kvasenia (laktobacily, bifi dobaktérie), ale i iné druhy<br />
baktérií (enterokoky, niektoré kmene E. coli) a kvasinky. V gynekológii<br />
patrí významné miesto predovšetkým laktobacilom. Celkovo alebo lokálne<br />
podávané preparáty s obsahom laktobacilov vedú k obnove fyziologickej<br />
vaginálnej mikrofl óry.<br />
Po kontakte buniek slizničného imunitného systému s probiotikami sa<br />
okrem toho aktivizujú mechanizmy prirodzenej i získanej imunity lokálne<br />
na slizniciach, ale aj systémovo. Probiotické laktobacily stimulujú fagocytózu<br />
a intracelulárnu produkciu regulačných cytokínov (TGF-beta), podporujú<br />
tvorbu protilátok IgA a sekrečného IgA, IgG a IgM a suprimujú tvorbu<br />
IgE, znižujú tvorbu TNF-alfa a INF-gama a produkciu ďalších protizápalových<br />
pôsobkov.<br />
U pacientok s recidivujúcimi vulvovaginálnymi infekciami sa na obnovenie<br />
prirodzeného osídlenia pošvy používajú najčastejšie Lactobacillus<br />
rhamnosus, L. fermentum, L. acidophilus, L. delbrueckii, L. casei, L. reuteri, L. cellobiosus<br />
a L. curvatus, L. gasseri, L. Johnsonii, L. lactis, L. paracasei, L. plantarum<br />
a L. salivarius. Na liečebné účely sa musí podávať dostatočné množstvo<br />
baktérií a zabezpečiť ich stabilita pri skladovaní a aj pri prechode črevným<br />
traktom.<br />
Systémovo nepodávame probiotiká u ťažko imunosuprimovaných pacientov,<br />
chorých liečených ožarovaním, pri krvavých hnačkách alebo po<br />
chirurgickom výkone v oblasti ústnej dutiny a tráviacej trubice pre riziko<br />
sekundárnej infekcie.<br />
Rast a množenie probiotík možno priaznivo ovplyvniť prebiotikami. Sú<br />
to oligo-alebo polysacharidy, k fermentácii ktorých dochádza vplyvom<br />
črevných baktérií v hrubom čreve. Pre črevnú mikrofl óru sú substrátom:<br />
ich fermentáciou vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, kyselina<br />
butyrová, propiónová, acetacetát, rôzne aminokyseliny, metán a antioxidačne<br />
účinné látky.<br />
Efekt probiotík v liečbe a prevencii urogenitálnych infekcií sa vysvetľuje<br />
niekoľkými mechanizmami:<br />
• adhézia k epitelu vytvorí biosurfaktant, ktorý zabraňuje priľnutiu patogénov,<br />
• vyviazanie patogénov ich agregáciou,<br />
• produkcia antimikrobiálnych látok (organické kyseliny, peroxid vodíka,<br />
bakteriocíny),<br />
• stimulácia imunitného systému.<br />
Význam probiotík presahuje oblasť urogenitálnej infekcie. Štúdie poukazujú<br />
na celkovú podporu imunity, naznačujú možné zníženie rizika predčasného<br />
pôrodu a zníženie rizika alergických ochorení vrátane atopické-
Change language