2011 2 - Edukafarm

2011 2 - Edukafarm 2011 2 - Edukafarm

01.06.2013 Views

10 2 / 2011 Športom ku zdraviu! Mgr. Zuzana Hrabáková, Lekáreň Zelená farmácia, Bratislava V septembri nás čaká už 11. ročník Svetového dňa srdca. Tentokrát zvolila Svetová federácia srdca motto: „Jeden svet, jeden domov, jedno srdce“. Minulé dva roky sme sa v rámci svetového dňa srdca orientovali na „zdravé“ podmienky na našom pracovisku. Tento rok sa pozornosť obracia znova na rodinu a prostredie doma. Cieľom tohtoročného dňa srdca je zamýšľať sa, a najmä nabádať nás všetkých k zdravému stravovaniu, pohybovej aktivite, redukcii fajčenia... jednoducho k zdravému životnému štýlu celej rodiny. Dnešná doba plná počítačov, vysokého pracovného nasadenia, životu v mestách, prináša veľa úskalí. Často sa vraciame domov zo sedavého zamestnania unavení a na šport nevládzeme ani myslieť. Faktom ale je, že nedostatok fyzickej aktivity má veľmi negatívny vplyv na rozvoj obezity a kardiovaskulárnych ochorení. A pritom pohyb patrí medzi najdôležitejšiu časť prevencie obezity a kardiovaskulárnych ochorení. Ako sa teda hýbať, resp. športovať? Pohyb je prirodzenou súčasťou nášho života. Určite platí, že „pohyb je život“. Je dokázané, že obézni ľudia s pohybovou aktivitou majú lepšiu prognózu ako ľudia s normálnou hmotnosťou, ale s minimálnou pohybovou aktivitou. Radšej byť teda „fi t and fat“ ako „unfi t and unfat“. Pri fyzickej aktivite v zmysle prevencie kardiovaskulárnych ochorení máme na mysli hlavne aeróbny pohyb. Je dôležitý v každom veku. Každý vek a ochorenie má však svoje špecifi ká a zásady, ktoré by sa mali dodržiavať (pacienti s ICHS, osteoporózou). Pri všetkých kategóriách je základom PRAVIDELNOSŤ. Iba pravidelne vykonávaná športová aktivita môže priniesť výsledky. Aeróbnym športom je vhodné venovať sa aspoň trikrát (ideálne 4 – 5 krát) do týždňa počas minimálne 40 – 60 minút. Prvýkrát pojem aeróbnej aktivity zaviedol v 60. rokoch minulého storočia doktor Kenneth Cooper. Aeróbne cvičenia sú aktivity nízkej až strednej intenzity, ktoré podporujú zdatnosť srdcovocievneho systému. Predstavujú aj najlepší prostriedok spaľovania kalórií, a tým prispievajú k znižovaniu podielu telesného tuku. Za aeróbne cvičenie označujeme cvičenie, pri ktorom sa srdcová frekvencia dostáva na 60 – 90 % jej maxima. Najjednoduchší spôsob ako určiť svoju maximálnu pulzovú frekvenciu je 220 – vek. Maximálna pulzová frekvencia 30-ročného jedinca je teda 220 - 30 = 190 tepov za minútu. Odporúčané rozhranie pulzovej frekvencie je v tomto prípade 114 – 171 tepov za minútu. Ďalšou jednoduchou pomôckou pri aeróbnom tréningu je schopnosť voľne hovoriť aj napriek rýchlejšiemu dýchaniu. Pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení sú vhodné najmä cvičenia nízkej intenzity s cyklicky opakovaným pohybom, napr. rýchla chôdza, beh, bicyklovanie, plávanie, chôdza do schodov. Dôležité je udržanie pulzovej Garant rubriky: Mgr. Zuzana Hrabáková frekvencie v pásme 60 – 70 % maxima, teda tzv. „low impact“. Nevystavujeme sa tak riziku vzniku kyslíkového dlhu, pretrénovania, či poranenia. Dôležité je začínať postupne a postupne aj fyzickú záťaž zvyšovať. Ak sa dlhšie žiadna aktivita nevykonávala, tréningy by zo začiatku nemali presahovať 15 minút. Cieľom je postupným predlžovaním aktivity 5 minút týždenne, dopracovať sa k 40 – 60 min. Celkovo môžeme aeróbny tréning rozdeliť do 3 základných fáz: 1. začiatočná fáza (4 – 6 týždňov), má umožniť privyknúť si telu na pravidelnú činnosť. Intenzita záťaže sa zvyšuje postupne. Začína sa s 10 – 15. min. a končí pri trvaní cca 20 minút; 2. fáza zlepšenia, dochádza k adaptácii organizmu. Je to fáza maximálneho rozvoja kondície. Odporúča sa fyzickú záťaž predlžovať každé dva týždne až k hranici 35 minút; 3. udržiavacia fáza, začína asi po šiestich mesiacoch pravidelného cvičenia. Tu je dôležité vydržať v cvičení a snažiť sa obmieňať aktivity (bicykel, plávanie, beh...), aby sme neskĺzli naspäť do 1. fázy. Tab 1: Príklad bežeckého tréningu začiatočníka 1.-3. týždeň 4. – 5. týždeň 6. - 9. týždeň 10. - 11. týždeň pondelok 15 min. tréning štvrtok 15 min. tréning pondelok 32 min. tréning piatok 32 min. tréning pondelok 40 min. tréning streda 40 min. tréning piatok 40 min. tréning pondelok 44 min. tréning streda 44 min. tréning piatok 44 min. tréning od 12. týždňa súvislý beh, možno zvyšovať dĺžku trvania striedavo 4 min. chôdza, 1 min. beh striedavo 4 min. chôdza, 1 min. beh striedavo 5 min. chôdza, 3 min. beh striedavo 5 min. chôdza, 3 min. beh striedavo 4 min. chôdza, 4 min. beh striedavo 4 min. chôdza, 4 min. beh striedavo 4 min. chôdza, 4 min. beh striedavo 1 min. chôdza, 10 min. beh striedavo 1 min. chôdza, 10 min. beh striedavo 1 min. chôdza, 10 min. beh Ani pri aeróbnom cvičení by sa nemalo zabúdať na správnu techniku a výstroj. Pri behu by malo byť telo vystreté, ramená spustené dolu, paže v lakťoch vytvárajú pravý uhol, ruky sú ľahko zovreté v päsť. Aby platilo heslo: „športom ku zdraviu“, nikdy by sa pred aeróbnou aktivitou nemala vynechávať jemná rozcvička a po cvičení strečing.

Pravidelná fyzická aktivita sa dnes považuje nielen za prevenciu, ale aj za súčasť liečby obezity, diabetu, hypertenzie a dyslipidémie. Kardioprotektívne účinky fyzickej aktivity môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov: • regulácia hladiny tukov, • zníženie krvného tlaku, • zníženie množstva telesného tuku, • zníženie prozápalových procesov, • zníženie inzulínovej rezistencie, • úprava hladiny glukózy v krvi, • fi brinolýza, • zlepšenie endotelových funkcií. Pri pravidelnom a adekvátnom športovaní, zdravom stravovaní a nefajčení dochádza k stabilizácii aterosklerotických plakov. Tu však musíme spomenúť aj náhle úmrtia u doteraz „zdravých“ ľudí stredného veku pri športe, u ktorých sa ischemická choroba doteraz neprejavila. Pri ischemickej chorobe srdca môže neadekvátna záťaž predstavovať riziko pre pacienta. Preto boli vypracované podrobné návody, ako správne postupovať pri zavádzaní fyzickej aktivity u pacientov s ischemickou chorobou srdca. Pri určovaní správnej záťaže sa vychádza z výsledkov záťažového testu, pri ktorom sa monitoruje tep a EKG pacienta. Lekár po následnom zhodnotení zdravotného stavu pacienta určí najvhodnejšiu dĺžku a intenzitu cvičenia. Šport by mal byť teda pevnou súčasťou nášho každodenného života. Okrem jeho priaznivých účinkov na srdcovocievny systém nesmieme zabúdať ani na jeho ďalšie veľmi pozitívne vplyvy: odbúravanie stresu, posilnenie imunitného systému, zvýšenie sebavedomia, zlepšenie spánku a koncentrácie, a v neposlednom rade nadväzovanie a utužovanie nových kontaktov a priateľstiev. Tab 2: Mechanizmy účinku pohybu na krvný tlak mechanizmy priaznivého účinku pohybu na krvný tlak Tab 3: Odporúčané športy pri hypertenzii vhodné nevhodné Ochorenie a životný štýl spomalenie pulzovej frekvencie pokles aktivity sympatiku zvýšenie aktivity parasympatiku zníženie odporu periférnych ciev beh, plávanie, cyklistika, beh na lyžiach, tenis, futbal, volejbal, golf, turistika, kolieskové korčule, tanec posilňovanie s veľkou záťažou, vzpieranie, gymnastika Tab 4: Rozdelenie z hľadiska bezpečnosti cvičenia A B C zdraví pacienti do 40 rokov, bez rizikových faktorov, starší s normálnym záťažovým testom vysoké KV riziko, stabilná ICHS, bez ischémie pri miernej záťaži, s normálnou reakciou krvného tlaku na záťaž, s normálnym EKG znížená funkcia ľavej komory, pokles TK pri záťaži, mierna tolerancia záťaže, poruchy srdcového rytmu nevyžaduje sa monitoring EKG a tlaku monitorovanie tlaku a EKG na začiatku monitorovanie TK a EKG aspoň počas prvých 6-12 cvičení nevyžaduje dohľad určenie intenzity cvičenia a tréningového pulzu lekárom na začiatku, pokračovanie pod nelekárskym dohľadom lekársky dohľad Garant rubriky: Mgr. Zuzana Hrabáková aktivita neobmedzená aktivita individuálne určená aktivita individuálne určená 11

Pravidelná fyzická aktivita sa dnes považuje nielen za prevenciu, ale aj za<br />

súčasť liečby obezity, diabetu, hypertenzie a dyslipidémie.<br />

Kardioprotektívne účinky fyzickej aktivity môžeme zhrnúť do niekoľkých<br />

bodov:<br />

• regulácia hladiny tukov,<br />

• zníženie krvného tlaku,<br />

• zníženie množstva telesného tuku,<br />

• zníženie prozápalových procesov,<br />

• zníženie inzulínovej rezistencie,<br />

• úprava hladiny glukózy v krvi,<br />

• fi brinolýza,<br />

• zlepšenie endotelových funkcií.<br />

Pri pravidelnom a adekvátnom športovaní, zdravom stravovaní a nefajčení<br />

dochádza k stabilizácii aterosklerotických plakov. Tu však musíme spomenúť<br />

aj náhle úmrtia u doteraz „zdravých“ ľudí stredného veku pri športe,<br />

u ktorých sa ischemická choroba doteraz neprejavila. Pri ischemickej chorobe<br />

srdca môže neadekvátna záťaž predstavovať riziko pre pacienta. Preto<br />

boli vypracované podrobné návody, ako správne postupovať pri<br />

zavádzaní fyzickej aktivity u pacientov s ischemickou chorobou<br />

srdca. Pri určovaní správnej záťaže sa vychádza z výsledkov záťažového<br />

testu, pri ktorom sa monitoruje tep a EKG pacienta. Lekár po následnom<br />

zhodnotení zdravotného stavu pacienta určí najvhodnejšiu dĺžku a intenzitu<br />

cvičenia.<br />

Šport by mal byť teda pevnou súčasťou nášho každodenného života.<br />

Okrem jeho priaznivých účinkov na srdcovocievny systém nesmieme zabúdať<br />

ani na jeho ďalšie veľmi pozitívne vplyvy: odbúravanie stresu, posilnenie<br />

imunitného systému, zvýšenie sebavedomia, zlepšenie spánku<br />

a koncentrácie, a v neposlednom rade nadväzovanie a utužovanie nových<br />

kontaktov a priateľstiev.<br />

Tab 2: Mechanizmy účinku pohybu na krvný tlak<br />

mechanizmy<br />

priaznivého<br />

účinku pohybu<br />

na krvný tlak<br />

Tab 3: Odporúčané športy pri hypertenzii<br />

vhodné<br />

nevhodné<br />

Ochorenie a životný štýl<br />

spomalenie pulzovej frekvencie<br />

pokles aktivity sympatiku<br />

zvýšenie aktivity parasympatiku<br />

zníženie odporu periférnych ciev<br />

beh, plávanie, cyklistika, beh na lyžiach, tenis, futbal,<br />

volejbal, golf, turistika, kolieskové korčule, tanec<br />

posilňovanie s veľkou záťažou,<br />

vzpieranie, gymnastika<br />

Tab 4: Rozdelenie z hľadiska bezpečnosti cvičenia<br />

A<br />

B<br />

C<br />

zdraví pacienti do 40<br />

rokov, bez rizikových<br />

faktorov, starší s<br />

normálnym záťažovým<br />

testom<br />

vysoké KV riziko,<br />

stabilná ICHS,<br />

bez ischémie pri<br />

miernej záťaži, s<br />

normálnou reakciou<br />

krvného tlaku na záťaž,<br />

s normálnym EKG<br />

znížená funkcia ľavej<br />

komory,<br />

pokles TK pri záťaži,<br />

mierna tolerancia<br />

záťaže, poruchy<br />

srdcového rytmu<br />

nevyžaduje sa<br />

monitoring EKG<br />

a tlaku<br />

monitorovanie<br />

tlaku a EKG na<br />

začiatku<br />

monitorovanie<br />

TK a EKG aspoň<br />

počas prvých<br />

6-12 cvičení<br />

nevyžaduje<br />

dohľad<br />

určenie intenzity<br />

cvičenia a<br />

tréningového<br />

pulzu lekárom<br />

na začiatku,<br />

pokračovanie<br />

pod nelekárskym<br />

dohľadom<br />

lekársky dohľad<br />

Garant rubriky: Mgr. Zuzana Hrabáková<br />

aktivita<br />

neobmedzená<br />

aktivita<br />

individuálne<br />

určená<br />

aktivita<br />

individuálne<br />

určená<br />

11

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!