Pavol Zlatoš LINEÁRNA ALGEBRA A GEOMETRIA - Oddelenie ...
Pavol Zlatoš LINEÁRNA ALGEBRA A GEOMETRIA - Oddelenie ... Pavol Zlatoš LINEÁRNA ALGEBRA A GEOMETRIA - Oddelenie ...
440 21. Polynomické invarianty podobnosti matíc Pre polynóm f(x) = m i=0 cix i ∈ K[x] definujeme jeho formálnu p-tu deriváciu ako polynóm f (p) (x) = m i(i − 1) . . . (i − p + 1)cix i−p = i=p m−p i=0 (i + p)! ci+px i! i ; pre i = 1 samozrejme píšeme f (1) (x) = f ′ (x). Pre K = R formálna derivácia splýva s obvyklou deriváciou f (p) (x) = d p f(x)/ dx p , definovanou pomocou známej limity. Všimnime si, že prvky matice J n(λ) m možno vyjadriť aj pomocou for- málnych derivácií polynómu f(x) = x m v bode x = λ: m j λ m−j = 1 j! f (j) (λ). Z toho a lineárnosti operátora derivácie už priamo vyplýva nasledujúci všeobecný vzorec. 21.1.8. Veta. Nech f(x) ∈ K[x] je ľubovoľný polynóm, λ ∈ K a 1 ≤ n ∈ N. Potom f J n(λ) ⎛ f(λ) ⎜ = ⎜ ⎝ 1 1! f ′ (λ) . . . 1 (n−1)! f (n−1) 0 f(λ) . . . (λ) 1 (n−2)! f (n−2) . . . .. ⎞ (λ) ⎟ . ⎠ 0 0 . . . f(λ) . Keby sa niekomu zdal tento vzorec príliš komplikovaný, snáď ho uteší, ak mu pripomenieme, že „typická štvorcová matica nad R či C je podobná s diagonálnou. Pre A = P · diag(λ1, . . . , λn) · P −1 , máme f(A) = P · diag f(λ1), . . . , f(λn) · P −1 , a basta. 21.2 Minimálny polynóm Charakteristický polynóm štvorcovej matice A nie je nevyhnutne polynómom najnižšieho možného stupňa, ktorý anuluje maticu A. Napríklad charakteristický polynóm matice J = diag J m(λ), J n(λ) v JKT je zrejme (λ − x) m+n . Avšak už polynóm f(x) = (λ − x) max(m,n) ju anuluje, t. j. platí f(J) = 0. Minimálnym polynómom matice A ∈ K n×n nazývame polynóm nad K najnižšieho možného stupňa, ktorý anuluje maticu A a je navyše normovaný (t. j. rôzny od 0 a s koeficientom 1 pri najvyššej mocnine x). Keďže napríklad (−1) n chA(x) je normovaný polynóm anulujúci maticu A ∈ K n×n , minimálny polynóm matice A určite existuje a má stupeň ≤
21.2. Minimálny polynóm 441 n. Taktiež ľahko nahliadneme, že je určený jednoznačne. Keby totiž f(x), g(x) boli dva rôzne minimálne polynómy matice A, tak by museli mať rovnaký stupeň. Potom by však vhodný skalárny násobok nenulového polynómu f(x) − g(x) bol normovaný polynóm nižšieho stupňa, ktorý tiež anuluje maticu A. To nás oprávňuje zaviesť pre minimálny polynóm matice A označenie µA(x). Celkom obdobne možno definovať aj minimálny polynóm µϕ(x) lineárneho operátora ϕ na konečnorozmernom vektorovom priestore V . Z tvrdenia 21.1.1 okamžite vyplýva očakávaný výsledok. 21.2.1. Tvrdenie. Podobné matice majú rovnaký minimálny polynóm. Minimálny polynóm lineárneho operátora na konečnorozmernom vektorovom priestore sa rovná minimálnemu polynómu jeho matice vzhľadom na ľubovoľnú bázu. Minimálny polynóm je tak popri charakteristickom polynóme ďalším dôležitým invariantom podobnosti matíc. 21.2.2. Tvrdenie. Nech A ∈ K n×n , f(x) ∈ K[x]. Potom f(A) = 0 práve vtedy, keď minimálny polynóm µA(x) delí polynóm f(x). V dôsledku toho minimálny polynóm matice A delí jej charakteristický polynóm. Dôkaz. Zrejme stačí dokázať prvú časť tvrdenia, a v tej je netriválna len jedna implikácia. Nech teda f(A) = 0. Označme r(x) ∈ K[x] zvyšok po delení polynómu f(x) minimálnym polynómom µA(x). Teda stupeň r(x) je menší ako stupeň µA(x) a existuje čiastočný podiel q(x) ∈ K[x] taký, že f(x) = q(x) µA(x) + r(x). Potom r(A) = f(A) − q(A) µA(A) = 0, takže nevyhnutne r(x) = 0, čiže µA(x) delí f(x). V opačnom prípade by totiž vhodný skalárny násobok nenulového zvyšku r(x) bol normovaný polynóm nižšieho stupňa ako µA(x) anulujúci maticu A. Minimálny polynóm matice možno určiť z jej Jordanovho kanonického tvaru. Na to stačí poznať minimálny polynóm matíc v JKT. Jednoduchú odpoveď na túto otázku dáva nasledujúce tvrdenie. Jedna časť jeho dôkazu je v podstate zahrnutá v dôkaze vety 21.1.4, zvyšok vyplýva z tvrdenia 21.2.2 a z faktu, že polynóm (x−λ) m pre m < n neanuluje Jordanovu bunku J n(λ). 21.2.3. Tvrdenie. Nech J = diag J n1(λ1), . . . , J nk (λk) je JKT matice A ∈ K n×n . Potom minimálny polynóm µA(x) = µJ(x) je súčinom mocnín (x − λ) m(λ) lineárnych faktorov x − λ s exponentmi m(λ) = max{ni; λi = λ} pre λ ∈ Spec A. Na druhej strane, charakteristický polynóm chA(x) = chJ(x) je v takom prípade súčinom mocnín (λ − x) n(λ) (až na znamienko) rovnakých lineárnych faktorov s exponentmi n(λ) = λi=λ ni.
- Page 390 and 391: 390 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 392 and 393: 392 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 394 and 395: 394 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 396 and 397: 396 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 398 and 399: 398 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 400 and 401: 400 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 402 and 403: 402 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 404 and 405: 404 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 406 and 407: 406 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 408 and 409: 408 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 410 and 411: 410 20. Jordanov kanonický tvar op
- Page 412 and 413: 412 20. Jordanov kanonický tvar Sa
- Page 414 and 415: 414 20. Jordanov kanonický tvar te
- Page 416 and 417: 416 20. Jordanov kanonický tvar Po
- Page 418 and 419: 418 20. Jordanov kanonický tvar Po
- Page 420 and 421: 420 20. Jordanov kanonický tvar Vr
- Page 422 and 423: 422 20. Jordanov kanonický tvar ro
- Page 424 and 425: 424 20. Jordanov kanonický tvar (b
- Page 426 and 427: 426 20. Jordanov kanonický tvar je
- Page 428 and 429: 428 20. Jordanov kanonický tvar ro
- Page 430 and 431: 430 20. Jordanov kanonický tvar ve
- Page 432 and 433: 432 20. Jordanov kanonický tvar 20
- Page 434 and 435: 434 20. Jordanov kanonický tvar (c
- Page 436 and 437: 21. Polynomické invarianty podobno
- Page 438 and 439: 438 21. Polynomické invarianty pod
- Page 442 and 443: 442 21. Polynomické invarianty pod
- Page 444 and 445: 444 21. Polynomické invarianty pod
- Page 446 and 447: 446 21. Polynomické invarianty pod
- Page 448 and 449: 448 21. Polynomické invarianty pod
- Page 450 and 451: 450 21. Polynomické invarianty pod
- Page 452 and 453: 452 21. Polynomické invarianty pod
- Page 454 and 455: 454 21. Polynomické invarianty pod
- Page 456 and 457: 22. Maticové funkcie V tejto kapit
- Page 458 and 459: 458 22. Maticové funkcie 0 < q < r
- Page 460 and 461: 460 22. Maticové funkcie k ≥ m,
- Page 462 and 463: 462 22. Maticové funkcie s rovnak
- Page 464 and 465: 464 22. Maticové funkcie Dôkaz. S
- Page 466 and 467: 466 22. Maticové funkcie (2) Ak A
- Page 468 and 469: 468 22. Maticové funkcie Z práve
- Page 470 and 471: 470 22. Maticové funkcie 22.4.3. T
- Page 472 and 473: 472 22. Maticové funkcie 22.5 Sús
- Page 474 and 475: 474 22. Maticové funkcie tvoria li
- Page 476 and 477: 476 22. Maticové funkcie Dôkaz. U
- Page 478 and 479: 478 22. Maticové funkcie Úloha sa
- Page 480 and 481: 480 22. Maticové funkcie 22.6.5. D
- Page 482 and 483: 482 22. Maticové funkcie Dôkaz. S
- Page 484 and 485: 484 22. Maticové funkcie platí (I
- Page 486 and 487: 486 22. Maticové funkcie (b) [A, B
- Page 488 and 489: 488 23. Združené lineárne operá
440 21. Polynomické invarianty podobnosti matíc<br />
Pre polynóm f(x) = m<br />
i=0 cix i ∈ K[x] definujeme jeho formálnu p-tu<br />
deriváciu ako polynóm<br />
f (p) (x) =<br />
m<br />
i(i − 1) . . . (i − p + 1)cix i−p =<br />
i=p<br />
m−p <br />
i=0<br />
(i + p)!<br />
ci+px<br />
i!<br />
i ;<br />
pre i = 1 samozrejme píšeme f (1) (x) = f ′ (x). Pre K = R formálna derivácia<br />
splýva s obvyklou deriváciou f (p) (x) = d p f(x)/ dx p , definovanou pomocou<br />
známej limity.<br />
Všimnime si, že prvky matice J n(λ) m možno vyjadriť aj pomocou for-<br />
málnych derivácií polynómu f(x) = x m v bode x = λ:<br />
m<br />
j<br />
<br />
λ m−j = 1<br />
j! f (j) (λ).<br />
Z toho a lineárnosti operátora derivácie už priamo vyplýva nasledujúci všeobecný<br />
vzorec.<br />
21.1.8. Veta. Nech f(x) ∈ K[x] je ľubovoľný polynóm, λ ∈ K a 1 ≤ n ∈ N.<br />
Potom<br />
f J n(λ) ⎛<br />
f(λ)<br />
⎜<br />
= ⎜<br />
⎝<br />
1<br />
1! f ′ (λ) . . . 1<br />
(n−1)! f (n−1) 0 f(λ) . . .<br />
(λ)<br />
1<br />
(n−2)! f (n−2) . .<br />
. ..<br />
⎞<br />
(λ) ⎟<br />
. ⎠<br />
0 0 . . . f(λ)<br />
.<br />
Keby sa niekomu zdal tento vzorec príliš komplikovaný, snáď ho uteší,<br />
ak mu pripomenieme, že „typická štvorcová matica nad R či C je podobná<br />
s diagonálnou. Pre A = P · diag(λ1, . . . , λn) · P −1 , máme f(A) =<br />
P · diag f(λ1), . . . , f(λn) · P −1 , a basta.<br />
21.2 Minimálny polynóm<br />
Charakteristický polynóm štvorcovej matice A nie je nevyhnutne polynómom<br />
najnižšieho možného stupňa, ktorý anuluje maticu A. Napríklad charakteristický<br />
polynóm matice J = diag J m(λ), J n(λ) v JKT je zrejme (λ − x) m+n .<br />
Avšak už polynóm f(x) = (λ − x) max(m,n) ju anuluje, t. j. platí f(J) = 0.<br />
Minimálnym polynómom matice A ∈ K n×n nazývame polynóm nad K<br />
najnižšieho možného stupňa, ktorý anuluje maticu A a je navyše normovaný<br />
(t. j. rôzny od 0 a s koeficientom 1 pri najvyššej mocnine x).<br />
Keďže napríklad (−1) n chA(x) je normovaný polynóm anulujúci maticu<br />
A ∈ K n×n , minimálny polynóm matice A určite existuje a má stupeň ≤