Pavol Zlatoš LINEÁRNA ALGEBRA A GEOMETRIA - Oddelenie ...
Pavol Zlatoš LINEÁRNA ALGEBRA A GEOMETRIA - Oddelenie ... Pavol Zlatoš LINEÁRNA ALGEBRA A GEOMETRIA - Oddelenie ...
438 21. Polynomické invarianty podobnosti matíc Stačí teda dokázať rovnosť chJ(J) = 0 pre matice v JKT. Z lemy 19.1.1 vyplýva chJ(x) = chJ 1(x) . . . chJ k (x) = (λ1 − x) n1 . . . (λk − x) nk , kde J i = J ni (λi) pre 1 ≤ i ≤ k. Teda podľa lemy 21.1.3 je chJ(J) blokovo diagonálna matica s diagonálnymi blokmi chJ(J i) = (λ1Ini − J i) n1 . . . (λkIni − J i) nk pre 1 ≤ i ≤ k. V i-tom bloku sa ako i-ty činiteľ nachádza mocnina (λiIni − J i) ni = 0 nilpotentnej matice λiIni − J i = −J ni (0) rádu ni (pozri začiatok paragrafu 20.5). Preto každý blok i celý výraz chJ(J) sú nevyhnutne nulové matice. Caylyeho-Hamiltonovu vetu možno využiť na výpočet mocnín štvorcových matíc. 21.1.5. Príklad. Matica ⎛ A = ⎝ má charakteristický polynóm Preto 1 1 0 0 2 −2 −1 3 0 ⎞ ⎠ ∈ R 3×3 chA(x) = det(A − xI) = 8 − 7x + 3x 2 − x 3 . A 3 = 8I − 7A + 3A 2 , A 4 = 8A − 7A 2 + 3A 3 = 8A − 7A 2 + 24I − 21A + 9A 2 = 24I − 13A + 2A 2 , A 5 = 24A − 13A 2 + 2A 3 = 24A − 13A 2 + 16I − 14A + 6A 2 = 16I + 10A − 7A 2 , atď. Všetky vyššie mocniny matice A teda možno vyjadriť pomocou jej nultej, prvej a druhej mocniny, presnejšie, ako hodnoty vhodných polynómov nanajvýš druhého stupňa pre maticu A. V prípade, že poznáme JKT matice A ∈ Kn×n a príslušnú maticu prechodu, máme k dispozícii ešte efektívnejší spôsob výpočtu hodnôt f(A) pre polynómy f(x) = m i=0 cixi ∈ K[x]. Ak J = diag J n1(λ1), . . . , J nk (λk) je
21.1. Polynomické maticové funkcie 439 JKT matice A a P je príslušná matica prechodu, t. j. A = P · J · P −1 , tak podľa tvrdenia 21.1.1 a lemy 21.1.3 platí f(A) = P · f(J) · P −1 = P · diag f J n1(λ1) , . . . , f J nk (λk) · P −1 . Preto sa stačí naučiť počítať hodnoty polynómov pre Jordanove bunky J n(λ). Samozrejme, začneme polynómami x m . Na výpočet mocniny J n(λ) m sa nám zíde nasledujúca maticová verzia binomickej vety, ktorú možno dokázať indukciou rovnako ako binomickú vetu v príslušnom poli. Hovoríme, že matice A, B ∈ K n×n komutujú, ak A · B = B · A. 21.1.6. Lema. Nech matice A, B ∈ Kn×n komutujú. Potom pre ľubovoľné m ∈ N platí (A + B) m m m = A i m−i B i . i=0 Ak si ešte uvedomíme, že J n(λ) = λIn + J n(0) = λIn + J n, pričom (λIn) · A = λA = A · (λIn), teda matica λIn komutuje s každou maticou A ∈ Kn×n , okamžite z toho dostávame J n(λ) m = m i=0 m i λ m−i J i n. Mocniny nilpotentej matice J n už vypočítame ľahko na základe vzťahov J m 0, pre 1 ≤ i ≤ m, n · ei = ei+m, pre m ≤ i ≤ n. Takže pre m ≥ n je J m n = 0, a pre 0 ≤ m < n je to bloková matica J m 0n−m m In−m n = . 0m m 0m n−m Po dosadení do binomickej vety a sčítaní všetkých členov dostávame hľadaný vzorec. 21.1.7. Lema. Pre ľubovoľné m, n ∈ N, n ≥ 1, λ ∈ K platí J n(λ) m ⎛ λ ⎜ = ⎜ ⎝ m m m−1 λ 1 . . . 0 λ m m−n+1 λ n−1 m . . . . . . .. m m−n+2 λ n−2 . 0 0 . . . λm ⎞ ⎟ ⎠ , pričom pre j > m definitoricky kladieme m m−j λ = 0. j
- Page 388 and 389: 388 18. Vlastné hodnoty a vlastné
- Page 390 and 391: 390 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 392 and 393: 392 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 394 and 395: 394 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 396 and 397: 396 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 398 and 399: 398 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 400 and 401: 400 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 402 and 403: 402 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 404 and 405: 404 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 406 and 407: 406 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 408 and 409: 408 19. Spektrum lineárneho operá
- Page 410 and 411: 410 20. Jordanov kanonický tvar op
- Page 412 and 413: 412 20. Jordanov kanonický tvar Sa
- Page 414 and 415: 414 20. Jordanov kanonický tvar te
- Page 416 and 417: 416 20. Jordanov kanonický tvar Po
- Page 418 and 419: 418 20. Jordanov kanonický tvar Po
- Page 420 and 421: 420 20. Jordanov kanonický tvar Vr
- Page 422 and 423: 422 20. Jordanov kanonický tvar ro
- Page 424 and 425: 424 20. Jordanov kanonický tvar (b
- Page 426 and 427: 426 20. Jordanov kanonický tvar je
- Page 428 and 429: 428 20. Jordanov kanonický tvar ro
- Page 430 and 431: 430 20. Jordanov kanonický tvar ve
- Page 432 and 433: 432 20. Jordanov kanonický tvar 20
- Page 434 and 435: 434 20. Jordanov kanonický tvar (c
- Page 436 and 437: 21. Polynomické invarianty podobno
- Page 440 and 441: 440 21. Polynomické invarianty pod
- Page 442 and 443: 442 21. Polynomické invarianty pod
- Page 444 and 445: 444 21. Polynomické invarianty pod
- Page 446 and 447: 446 21. Polynomické invarianty pod
- Page 448 and 449: 448 21. Polynomické invarianty pod
- Page 450 and 451: 450 21. Polynomické invarianty pod
- Page 452 and 453: 452 21. Polynomické invarianty pod
- Page 454 and 455: 454 21. Polynomické invarianty pod
- Page 456 and 457: 22. Maticové funkcie V tejto kapit
- Page 458 and 459: 458 22. Maticové funkcie 0 < q < r
- Page 460 and 461: 460 22. Maticové funkcie k ≥ m,
- Page 462 and 463: 462 22. Maticové funkcie s rovnak
- Page 464 and 465: 464 22. Maticové funkcie Dôkaz. S
- Page 466 and 467: 466 22. Maticové funkcie (2) Ak A
- Page 468 and 469: 468 22. Maticové funkcie Z práve
- Page 470 and 471: 470 22. Maticové funkcie 22.4.3. T
- Page 472 and 473: 472 22. Maticové funkcie 22.5 Sús
- Page 474 and 475: 474 22. Maticové funkcie tvoria li
- Page 476 and 477: 476 22. Maticové funkcie Dôkaz. U
- Page 478 and 479: 478 22. Maticové funkcie Úloha sa
- Page 480 and 481: 480 22. Maticové funkcie 22.6.5. D
- Page 482 and 483: 482 22. Maticové funkcie Dôkaz. S
- Page 484 and 485: 484 22. Maticové funkcie platí (I
- Page 486 and 487: 486 22. Maticové funkcie (b) [A, B
21.1. Polynomické maticové funkcie 439<br />
JKT matice A a P je príslušná matica prechodu, t. j. A = P · J · P −1 , tak<br />
podľa tvrdenia 21.1.1 a lemy 21.1.3 platí<br />
f(A) = P · f(J) · P −1 = P · diag f J n1(λ1) , . . . , f J nk (λk) · P −1 .<br />
Preto sa stačí naučiť počítať hodnoty polynómov pre Jordanove bunky J n(λ).<br />
Samozrejme, začneme polynómami x m . Na výpočet mocniny J n(λ) m sa nám<br />
zíde nasledujúca maticová verzia binomickej vety, ktorú možno dokázať indukciou<br />
rovnako ako binomickú vetu v príslušnom poli. Hovoríme, že matice<br />
A, B ∈ K n×n komutujú, ak A · B = B · A.<br />
21.1.6. Lema. Nech matice A, B ∈ Kn×n komutujú. Potom pre ľubovoľné<br />
m ∈ N platí<br />
(A + B) m m<br />
<br />
m<br />
= A<br />
i<br />
m−i B i .<br />
i=0<br />
Ak si ešte uvedomíme, že J n(λ) = λIn + J n(0) = λIn + J n, pričom<br />
(λIn) · A = λA = A · (λIn), teda matica λIn komutuje s každou maticou<br />
A ∈ Kn×n , okamžite z toho dostávame<br />
J n(λ) m =<br />
m<br />
i=0<br />
m<br />
i<br />
<br />
λ m−i J i n.<br />
Mocniny nilpotentej matice J n už vypočítame ľahko na základe vzťahov<br />
J m <br />
0, pre 1 ≤ i ≤ m,<br />
n · ei =<br />
ei+m, pre m ≤ i ≤ n.<br />
Takže pre m ≥ n je J m n = 0, a pre 0 ≤ m < n je to bloková matica<br />
J m <br />
0n−m m In−m<br />
n =<br />
.<br />
0m m<br />
0m n−m<br />
Po dosadení do binomickej vety a sčítaní všetkých členov dostávame hľadaný<br />
vzorec.<br />
21.1.7. Lema. Pre ľubovoľné m, n ∈ N, n ≥ 1, λ ∈ K platí<br />
J n(λ) m ⎛<br />
λ<br />
⎜<br />
= ⎜<br />
⎝<br />
m m m−1 λ 1 . . . 0 λ<br />
m m−n+1 λ n−1<br />
m . . . . .<br />
. ..<br />
m m−n+2 λ n−2<br />
.<br />
0 0 . . . λm ⎞<br />
⎟<br />
⎠ ,<br />
pričom pre j > m definitoricky kladieme m m−j λ = 0.<br />
j