View/Open - University of Zululand Institutional Repository
View/Open - University of Zululand Institutional Repository View/Open - University of Zululand Institutional Repository
Kwesibili, lufundzisa lusha kutsi lati kabanti ngendzabuko yalo, kute likwati kuphila imphilo lecotfo nalenebuntfu. .Kwesitsatfu, lolucwaningo lubaluleke ngekutsi lubutsele .ndzawonye lonkhe lwati lolumayelana nekugcinwa kwemasiko kute nobe bangasekho labadzala, wona abe alondvoloteke ndzawonye, labasha bakwati kufundza bati kabanti ngawo. Kwekugcina, kucaphelisa sive ngengoti lesingatitfola sikuyo ngenca yekulahlekelwa ngemasiko. 1.5 KUSATJALALISWA KWALOKUTFOLAKELE 1.5.1 Kungafakwa kumtapo mabhuku. 1.5.2 Kungakhulunywa emicimbini yesive. 1.5.3 Kungashicilelwa emabhukwini, afundvwe etikolweni. 1.5.4 Kungetfulwa kutikhomfa temikhosi yesive. 1.5.5 Kungashicilelwa emaphephandzabeni. 1.5.6 Kungafakwa etinhlelweni temsakato. 1.6.UMKHAWULOLUCWANINGO 1.6.1. Lucwaningo lucala emaSwatini ase Ningizimu Afika lapho ngitinte khona luyewuphelela kaNgwane eSwatini. Lolucwaningo lugcile kakhulu -- 6 .-
ebantfwini labadzala labangemaSwati lasagcina imihambo nemasiko eSiswati ngalokuphelele. .1.7 KUCHAZWA KWEMAGAMA 1.7.1 BUNTFU Sive semaSwati, sive semdzabu njengaletinye tive, sive lesatiwa kakhulu ngebuntfu. Umuntfu losihambi ubukwa kakhulu emaSwatini. Kuba nguye umuntfu lonakwa kwendlula bonkhe ekhaya. Kadzeni nakufika sihambi ekhaya sasihlonishwa kakhulu, siphiwe kudla, kulesinye sikhatsi sihlatjelwe imbuti kumbe inkhukhu kutsi sidle. Buntfu budzala, budzabuka khona lapha e-Afrika esiveni lesimnyama. Broodryk (2002: 24) uchaza utsi: Every fact ofAfrican life is shaped to embrace buntfu as a process and philosophy which reflects the African heritage, traditions, culture, customs, believes, value systems and extended family structure. 1.7.2 IMIKHUBA Bhiya(locashuniwe) uveta kutsi imikhuba ivame kuba tintfo letentiwa bantfu batsi ngemasiko kube kungasiwo emasiko cobo. Kulesinye sikhatsi kuye kube yincenye yelisiko nalokungasilo lisiko. Umuntfu nashonelwe wetfwala tincotfo, Kepha lamuhla bantfu bagcoka 7 ·.
- Page 1 and 2: LUCWANINGO NGEKULAHLEKA KWEMASIKO N
- Page 4 and 5: Emavi eknbonga Kwekucala ngibonga b
- Page 6 and 7: Sehluko 5, Siveta sikhatsi semphucu
- Page 8 and 9: 2.2. Umnumzane 2.2.1. Umuti 2.2.2.
- Page 11: 5.3.2. Kusibekela emaphutsa 5.3.3.
- Page 14 and 15: Sive semaSwati besatiwa kakhulu nge
- Page 16: 1.3.TINDLELA TELUCWANINGO Lolucwani
- Page 21 and 22: 1.7.4 IMIHAMBO • NgeSiswati nange
- Page 23 and 24: 1.7.6 INKHOLO Inkholo isisekelo sem
- Page 25 and 26: Wonkhe umuntfu longum-Afrika akabe
- Page 27 and 28: angasakwati kwehlukanisa lokuhle na
- Page 29 and 30: SEHLUK02 2.0 IMPHILO YEMAMASWATI NG
- Page 31 and 32: Ngekusho kwaMatsebula (1952:6) utsi
- Page 33 and 34: 2.1.2. SIMONHLALO Kadzeni emaSwati
- Page 35 and 36: 2.1.4. KUDLA LOKUPHEKWA NGEMASWATI
- Page 37 and 38: Mgomeni ucala akhantingwe bese utse
- Page 39 and 40: Emagalandela Sihlahla semagalandela
- Page 41 and 42: Ietingakavutfwa tibaluhlata, Letits
- Page 43 and 44: Emaphushane Sihlahla semaphushane s
- Page 45 and 46: Inhlangushiyane Lesihlahla srvame k
- Page 47 and 48: Kuphuma kwendvodzana umuti akusho k
- Page 49 and 50: 2.2.2. KUFA KWEMNUMZANE Kadzeni bek
- Page 51 and 52: telutindzi, batitfunge bente sakuti
- Page 53 and 54: ayewungena ekhaya, afike angene end
- Page 55 and 56: 2.3. LUHLELO LWEMISEBENTI 2.3.1. IM
- Page 57 and 58: 2.3.3. IMISEBENTI YETINTFOMBI Tintf
- Page 59 and 60: Uehubeka achaze kutsi tibaya teting
- Page 61 and 62: Kupbuma kwelusekwane Ngelusuku lwek
- Page 63 and 64: kuvalwe hkbala enblambelweni. Bawah
- Page 65 and 66: dzirnate tisu tibe bovu, Lihle likh
ebantfwini labadzala labangemaSwati lasagcina imihambo nemasiko<br />
eSiswati ngalokuphelele.<br />
.1.7 KUCHAZWA KWEMAGAMA<br />
1.7.1 BUNTFU<br />
Sive semaSwati, sive semdzabu njengaletinye tive, sive lesatiwa<br />
kakhulu ngebuntfu. Umuntfu losihambi ubukwa kakhulu emaSwatini.<br />
Kuba nguye umuntfu lonakwa kwendlula bonkhe ekhaya. Kadzeni<br />
nakufika sihambi ekhaya sasihlonishwa kakhulu, siphiwe kudla,<br />
kulesinye sikhatsi sihlatjelwe imbuti kumbe inkhukhu kutsi sidle.<br />
Buntfu budzala, budzabuka khona lapha e-Afrika esiveni lesimnyama.<br />
Broodryk (2002: 24) uchaza utsi:<br />
Every fact <strong>of</strong>African life is shaped to embrace buntfu as a process<br />
and philosophy which reflects the African heritage, traditions,<br />
culture, customs, believes, value systems and extended family<br />
structure.<br />
1.7.2 IMIKHUBA<br />
Bhiya(locashuniwe) uveta kutsi imikhuba ivame kuba tintfo letentiwa<br />
bantfu batsi ngemasiko kube kungasiwo emasiko cobo. Kulesinye<br />
sikhatsi kuye kube yincenye yelisiko nalokungasilo lisiko. Umuntfu<br />
nashonelwe wetfwala tincotfo, Kepha lamuhla bantfu bagcoka<br />
7<br />
·.