Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ...
Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ... Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ...
Ludrová (6). Maslo sa vyrobilo zmiešaním bazénových mliek od dodávateov mlieka v mliekarni ORAVA MILK - záujmové združenie, Leštiny. Farmári chovajú predovšetkým kravy plemena Holstein v priemere po 200 kusov dojníc, s rôznym potom laktácií a rozdielnou dojivosou. Zimné a letné kravské mlieko zo šiestich fariem sa odoberalo 3-krát poas rokov 2008-2009. Zimné maslá sa odobrali 5-krát a letné 7-krát v priebehu obdobia 2008-2009. Vzorky rastlín z pasienkov 6 fariem sa odobrali raz, v júli 2009. Poas zimného obdobia sa kravy kmili zmesnou kmnou dávkou (TMR), ktorej zloženie a hmotnos (od 31 do 51 kg/de a kravu) sa líšili v závislosti od dojivosti (6 - 38 l/de a kravu). V lete by kravám s vyššou dojivosou energia výlune z pasenia nepostaovala [15], preto boli kravy poda dojivosti prikrmované TMR s rozdielnym zložením. Lipidy zo vzoriek mlieka, masla a rastlín sa extrahovali zmesou chloroform a metanol (2:1) [16]. Na prípravu metylesterov mastných kyselín sa použila bázická transesterifikácia 0,5 M metoxidom sodným v metanole [17]. GC-MS analýzy metylesterov mastných kyselín C4-C24 pripravených z mlienych lipidov sa uskutonili na plynovom chromatografe Agilent Technologies 6890N s FID a MSD 5973 Network detektorom. Pripravené metylestery sa separovali na kolóne DB- 23 (60 m x 0,25 mm x 0,25 μm) pri programovanej teplote od 70 °C do 240 °C. Chromatogramy sa kvantitatívne vyhodnotili využitím publikovaných odozvových faktorov pre FID detektor na methylestery FA [18]. Na rozlíšenie trans izomérov 18:1 a izomérov CLA sa použila kolóna CP-Sil 88 (100 m x 0,25 mm x 0,2 μm), separovali sa pri izotermickej teplote 160 °C. Neseparovatené izoméry CLA sa rozlíšili využitím chemometrickej dekonvolúcie v programe PFM [19]. Štatistická analýza obsahu mastných kyselín v rastlinách paše, mlienych a maslových vzorkách sa vykonala na základe troch paralelných meraní. Vzah jednotlivých fariem, obsah FA v rastlinách paše a v letnom a zimnom mlieku sa vyhodnotil použitím štatistickej metódy analýzy rozptylu (ANOVA). Významnos rozdielov medzi priemernými letnými a zimnými mliekami a zodpovedajúcimi letnými a zimnými maslami sa zhodnotilo T-testom. Za významné rozdiely sa považovali rozdiely na hladine významnosti P < 0,05. Výsledky a diskusia Zloženie mastných kyselín v rastlinách pastvy Zloženie FA v mlieku je primárne urované zložením krmiva zvierat a kmnou stratégiou. Obsah nenasýtených mastných kyselín (UFA), najmä CLA v mlienom tuku závisí na obsahu polynenasýtených FA (PUFA), hlavne ALA a LA v rastlinách paše. Avšak krmivo bohaté na ALA alebo LA môže zvýši obsah CLA v mlieku, len ak sú krmovinové FA prístupné bachorovým mikroorganizmom na biohydrogenáciu [4]. Zloženie FA pasienkových rastlín zo šiestich mlienych fariem je uvedené v tabuke 10; jednotlivé farmy sú zoradené v poradí so stúpajúcim obsahom ALA v pastve. Všetky vzorky obsahovali štyri hlavné FA: ALA, LA, kys. palmitovú (PA) a OA s priemerným sumárnym obsahom 90% z celkového obsahu FA. Obsah týchto FA v pasienkových rastlinách 6 mlienych fariem bol odlišný. ALA bola najzastúpenejšou FA s obsahom od 37,9 g.100 g -1 (farma 1) do 49,6 g.100 g -1 (farma 6) (P
Jasenova 1 Žaškov 2 Or. Poruba 3 Bziny 4 Veliná 5 Ludrová 6 SEM S 14:1 0,01 0,01 0,01 0,01 0,02 0,02 0,001 NS 15:0 a 0,35 0,48 a 0,34 a 0,37 a 0,32 a 0,27 0,014 * 16:0 iso a 0,08 0,14 a 0,06 a 0,05 a 0,05 a 0,04 0,01 * 16.0 18,31 19,29 18,19 17,01 17,82 17,86 0,126 NS 16:1 1,66 2,09 1,50 1,68 1,64 1,94 0,045 NS 17.0 0,50 0,69 0,61 0,48 0,58 0,42 0,019 NS 18:0 3,05 2,99 2,71 2,02 2,42 2,09 0,09 NS 18:1 trans ab 0,67 a 0,15 a 0,19 1,88 a 0,41 b 1,38 0,161 *** 9c-18:1 6,53 a 3,69 a 2,69 a 3,50 a 3,07 a 1,81 0,343 ** 12c-18:1 ab 0,67 ab 0,77 b 0,84 ab 0,55 ab 0,47 a 0,35 0,038 * 18:2 n-6, LA a 25,91 ab 24,06 ab 24,29 b 23,4 bc 22,11 c 19,58 0,463 ** 18:3 0,27 0,32 0,32 0,28 0,34 0,36 0,007 NS 18:3 n-3, ALA a 37,88 a 40,67 ab 42,78 b 44,25 bc 46,23 c 49,57 0,091 *** 20:0 0,84 1,04 1,36 0,94 0,90 0,90 0,036 NS 22:0 0,90 0,97 1,43 1,08 1,12 1,00 0,035 NS 23:0 0,30 0,46 0,38 0,38 0,25 0,32 0,014 NS 24:0 0,90 1,26 1,22 1,03 1,13 1,11 0,023 NS LA/ALA 0,68 a 0,59 a 0,57 ab 0,53 b 0,48 0,39 0,023 *** SEM – štandardná chyba priemeru, S – významnos, hladiny významnosti: * – P
- Page 34 and 35: Po týchto skúsenostiach sme sa ro
- Page 36 and 37: IZOELEKTRICKÁ FOKUSACE VE SKOKOVÉ
- Page 38 and 39: Obr.2. Schéma neutralizaního reak
- Page 40 and 41: Tab 1: Závislost délky zóny na d
- Page 42 and 43: BIOAKUMULÁCIA TOXICKÝCH PRVKOV MI
- Page 44 and 45: Tabuka 4 Bioakumulovaný Zn jednotl
- Page 46 and 47: Úbytok kovu v % 100 80 60 40 20 0
- Page 48 and 49: DEVELOPMENT OF THE SOLID SAMPLING E
- Page 50 and 51: 3. Results and discussion 3.1. Meth
- Page 52 and 53: different atomization signal profil
- Page 54 and 55: Financial support from the Scientif
- Page 56 and 57: Zhydrolyzované ftaláty boli deriv
- Page 58 and 59: UVONENIE PRCHAVÝCH ORGANICKÝCH ZL
- Page 60 and 61: a 3B) v headspace bunkách CALU-1 v
- Page 62 and 63: koncentrácia niekokých alkánov a
- Page 64 and 65: Obrázok 4: A a B: Porovnanie konce
- Page 66 and 67: TEPLOTNE PROGRAMOVANÉ PLYNOVO CHRO
- Page 68 and 69: metyl x-metyl-y-oát OV 1 I P s OV
- Page 70 and 71: metyl x-metyl-y-oát OV 1 I P s OV
- Page 72 and 73: Fig. 1. Chromatogram GC separácie
- Page 74 and 75: OV 1 Obr. 3. Závislos homomorfnýc
- Page 76 and 77: Záver Namerali sa teplotne-program
- Page 78 and 79: modifier solutions for ensure homog
- Page 80 and 81: applied to attain a stabilization o
- Page 82 and 83: against aqueous standards with a pr
- Page 86 and 87: Tabuka 2. Zloženie mastných kysel
- Page 88 and 89: Tabuka 3. Obsah jednotlivých izom
- Page 90 and 91: [19] J. Blaško, R. Kubinec, I. Ost
- Page 92 and 93: 2. Experimental Instrumentation Flo
- Page 94 and 95: Analysis of real samples The boiler
- Page 96 and 97: a) b) 2 2 1 1 3 3 3 3 Fig. 1 The ex
- Page 98 and 99: Conclusion remarks The identificati
- Page 100 and 101: screening, possible interactions am
- Page 102 and 103: The design consists of a factorial
- Page 104 and 105: elative area 15 10 5 -1,68 -1,00 0,
- Page 106 and 107: It can be seen that the programms d
- Page 108 and 109: nevodíkovými atómami izotropne s
- Page 110 and 111: O22—C6—C7 109.57 (15) C10—C11
- Page 112 and 113: [8] S. Teklu, L.L. Gundersen, T. La
- Page 114 and 115: iónom kovu môže by ovplyvnená a
- Page 116 and 117: V alšej asti práce sme študovali
- Page 118 and 119: vzorky, pomer hmotností vzorky a s
- Page 120 and 121: literatúre nenašli informácie. M
- Page 122 and 123: Záver Pri úprave vzorky pôdy met
- Page 124 and 125: galactose-4-epimerase [6, 7]. First
- Page 126 and 127: Abundance Abundance Abundance 1x10
- Page 128 and 129: Galactitol [mmol/mol creatinine] 60
- Page 130 and 131: References [1] J.T.R. Clarke, Clini
- Page 132 and 133: structural information of the analy
Ludrová (6). Maslo sa vyrobilo zmiešaním bazénových mliek od dodávateov mlieka v mliekarni ORAVA MILK - záujmové<br />
združenie, Leštiny. Farmári chovajú predovšetkým kravy plemena Holstein v priemere po 200 kusov dojníc, s<br />
rôznym potom laktácií a rozdielnou dojivosou. Zimné a letné kravské mlieko zo šiestich fariem sa odoberalo 3-krát poas<br />
rokov 2008-2009. Zimné maslá sa odobrali 5-krát a letné 7-krát v priebehu obdobia 2008-2009. Vzorky rastlín z pasienkov 6<br />
fariem sa odobrali raz, v júli 2009. Poas zimného obdobia sa kravy kmili zmesnou kmnou dávkou (TMR), ktorej zloženie<br />
a hmotnos (od 31 do 51 kg/de a kravu) sa líšili v závislosti od dojivosti (6 - 38 l/de a kravu). V lete by kravám s vyššou<br />
dojivosou energia výlune z pasenia nepostaovala [15], preto boli kravy poda dojivosti prikrmované TMR s rozdielnym<br />
zložením.<br />
Lipidy zo vzoriek mlieka, masla a rastlín sa extrahovali zmesou chlor<strong>of</strong>orm a metanol (2:1) [16]. Na prípravu<br />
metylesterov mastných kyselín sa použila bázická transesterifikácia 0,5 M metoxidom sodným v metanole [17]. GC-MS<br />
analýzy metylesterov mastných kyselín C4-C24 pripravených z mlienych lipidov sa uskutonili na plynovom chromatografe<br />
Agilent Technologies 6890N s FID a MSD 5973 Network detektorom. Pripravené metylestery sa separovali na kolóne DB-<br />
23 (60 m x 0,25 mm x 0,25 μm) pri programovanej teplote od 70 °C do 240 °C. Chromatogramy sa kvantitatívne vyhodnotili<br />
využitím publikovaných odozvových faktorov pre FID detektor na methylestery FA [18]. Na rozlíšenie trans izomérov 18:1<br />
a izomérov CLA sa použila kolóna CP-Sil 88 (100 m x 0,25 mm x 0,2 μm), separovali sa pri izotermickej teplote 160 °C.<br />
Neseparovatené izoméry CLA sa rozlíšili využitím chemometrickej dekonvolúcie v programe PFM [19].<br />
Štatistická analýza obsahu mastných kyselín v rastlinách paše, mlienych a maslových vzorkách sa vykonala na<br />
základe troch paralelných meraní. Vzah jednotlivých fariem, obsah FA v rastlinách paše a v letnom a zimnom mlieku sa<br />
vyhodnotil použitím štatistickej metódy analýzy rozptylu (ANOVA). Významnos rozdielov medzi priemernými letnými a<br />
zimnými mliekami a zodpovedajúcimi letnými a zimnými maslami sa zhodnotilo T-testom. Za významné rozdiely sa<br />
považovali rozdiely na hladine významnosti P < 0,05.<br />
Výsledky a diskusia<br />
Zloženie mastných kyselín v rastlinách pastvy<br />
Zloženie FA v mlieku je primárne urované zložením krmiva zvierat a kmnou stratégiou. Obsah nenasýtených<br />
mastných kyselín (UFA), najmä CLA v mlienom tuku závisí na obsahu polynenasýtených FA (PUFA), hlavne ALA a LA<br />
v rastlinách paše. Avšak krmivo bohaté na ALA alebo LA môže zvýši obsah CLA v mlieku, len ak sú krmovinové FA<br />
prístupné bachorovým mikroorganizmom na biohydrogenáciu [4].<br />
Zloženie FA pasienkových rastlín zo šiestich mlienych fariem je uvedené v tabuke 10; jednotlivé farmy sú zoradené<br />
v poradí so stúpajúcim obsahom ALA v pastve. Všetky vzorky obsahovali štyri hlavné FA: ALA, LA, kys. palmitovú (PA) a<br />
OA s priemerným sumárnym obsahom 90% z celkového obsahu FA. Obsah týchto FA v pasienkových rastlinách<br />
6 mlienych fariem bol odlišný. ALA bola najzastúpenejšou FA s obsahom od 37,9 g.100 g -1 (farma 1) do 49,6 g.100 g -1<br />
(farma 6) (P
Change language