Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ...

GC-FID STANOVENIE CELKOVÉHO OBSAHU ESTEROV KYSELINY FTALOVEJ PO ICH KONVERZII NA
DIMETYL FTALÁT V POTRAVINÁCH
RÓBERT KUBINEC*, JANKA KUBINCOVÁ, PETER PODOLEC, ALEXANDRA SZABÓOVÁ, IVAN
OSTROVSKÝ, RENÁTA GÓROVÁ, JOZEF VIŠOVSKÝ
Chemický ústav, Prírodovecká fakulta Univerzity Komenského, Mlynská dolina CH-2, SK-842 15 Bratislava, Slovensko
ÚVOD
V potravinách sú okrem živín prítomné látky, ktoré majú negatívny vplyv na výživu loveka, dokonca sú toxické. Patrí
medzi ne aj skupina esterov kyseliny ftalovej tzv. ftaláty. Sú bežnou súasou životného prostredia a tiež udského
potravinového reazca. Kontrola obsahu ftalátov v potravinách poda legislatívnych predpisov je obmedzená a vzahuje sa
len na niektoré aspekty neškodnosti. Požiadavky na bezpenos potravín ohadom obsahu ftalátov poda platnej legislatívy
sú vymedzené kontrolou len niektorých najpoužívaných ftalátov, ako di-2-etylhexyl ftalát (DEHP), di-n-butyl ftalát (DBP),
di-n-oktyl ftalát (DOP) a butylbenzyl ftalát (BBP) [1, 2, 3]). Avšak vzhadom na nové vedecké poznatky o charaktere a
úinku týchto látok, posudzovanie rizík používaných ftalátov ostáva jednou z úloh plnených na poli prevencie [4]. Z toho
vyplýva potreba ich stáleho monitorovania v životnom prostredí, najmä v oblasti potravinového reazca.
Samotná chemická analýza ftalátov resp. ich toxikologické zhodnotenie v potravinách sú asto obtiažne [5]. Väšina
publikácií sa zaoberá stanovením obsahu ftalátov vo vode [6] alebo biologických tekutinách [7]. Práce o obsahu ftalátov vo
vzorkách tukových matríc [8] sú zriedkavejšie. V literatúre je opísaných mnoho spôsobov extrakných techník vybraných
ftalátov [9].
Cieom tejto práce je vývoj separanej metódy vhodnej pre sledovanie obsahu všetkých ftalátov v tukových matriciach.
Slúži ako predbežný krok kontroly celkovej kontaminácie ftalátmi. Metóda je založená na alkalickej hydrolýze všetkých
ftalátov na kyselinu ftalovú (PA), následnom selektívnom odstránení lipofilných látok a stanovení dimetyl ftalátu metódou
GC-FID po derivatizácii PA diazometánom. Inovácia prezentovanej metódy je práve v selektívnom oddelení tukovej matrice
od PA. Na sledovanie obsahu ftalátov sa zvolili potraviny s majoritným zastúpením tukov (maslo, oleje, ryby). Tukové
matrice boli vybrané z dôvodu akumulácie ftalátov v tukoch, ktoré sú dôležitou súasou udského potravinového reazca.
Okrem toho, stanovenie nízkych koncentrácií ftalátov v prítomnosti vekého množstva tuku je výzvou pre všetkých
analytických chemikov.
EXPERIMENTÁLNA AS
GC FID analýza
Na analýzu bol použitý GC 6890 N od Agilent Technologies (Waldbronn, Nemecko) vybavený autosamplerom,
split/splitless injektorom a FID. Ako nosný plyn sa použilo He s tlakom na vstupe 60kPa. Teplota injektora bola 280 °C
a detektora 320 °C. Vzorky o objeme 1 l boli dávkované v splitless móde poas 1 minúty. Teplotný program použitý na
separáciu ftalátov zaínal na 40 °C s teplotným gradientom 20 °C/min do 320 °C. Použila sa kolóna DB 5 MS s džkou 30 m,
0,25 mm I.D a 0,25 m hrúbkou filmu J& W Scientific (Agilent Technologies, Palo, Alto, CA, USA.
Príprava vzoriek
Navážil sa približne 1 g zhomogenizovanej vzorky (v prípade istého tuku resp. oleja sa vzorka priamo hydrolyzovala),
pridali sa 4 ml zmesi chloroformu s metanolom (2:1, v/v). Obsah sa extrahoval 1 hodinu trepaním a po extrakcii sa
scentrifugoval pri 1000 RPM. K 2 ml supernatantu sa pridal 1 ml roztoku NaCl (9%, w/v). Po oddelení dvoch fáz, sa spodná
chloroformová vrstva odparila do sucha pri 50 °C. K vzorke získaného tuku sa pridali 2 ml zmesi NaOH (2mol/l)
s metanolom (1:1, v/v). Obsah sa hydrolyzoval pri 80 °C poas vybraného asového obdobia. Hydrolyzát sa okyslil s 500-
600 l HCl (36%) a preextrahoval s 1 ml hexánu. Horná hexánová vrstva sa odstránila a k spodnej okyslenej vodnej frakcii sa
pridal 1 ml chloroformu. Nasledovala derivatizácia diazometánom v dvojfázovom systéme poas 30 min poda Glastrupa
[10]. Po derivatizácii sa chloroformová vrstva obsahujúca DMP odobrala na GC-FID analýzu.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Kritické kroky prezentovanej metódy predstavujú: hydrolýza, selektívna extrakcia vzniknutých lipofilných produktov a
derivatizácia PA na DMP.
Hydrolýza by mala zarui kvantitatívnu premenu všetkých ftalátov vo vzorke na PA.
Optimalizácia podmienok bola uskutonená s ohadom na teplotu a as hydrolýzy. Bolo zistené, že 80 °C je optimálna
teplota na hydrolýzu, pretože hydrolýza pri teplote 40 °C a 60 °C bola príliš pomalá a vyžadovala si dlhý as na jej úplný
priebeh a pri 100 °C je príliš veké riziko odparenia obsahu do sucha. Úinnos hydrolýzy bola testovaná po 0, 5, 1, 2, 5, 8,
16 a 24 hodine.
Zborník príspevkov
z 18. medzinárodnej vedeckej konferencie
"Analytické metódy a zdravie loveka", ISBN 978-80-969435-7-9
- 48 -
hotel Falkensteiner, Bratislava
11. - 14. 10. 2010