Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ...

Záver
Na záver môžeme skonštatova, že navrhnutá metóda aniónovo- výmennej chromatografie využivajúca krátke kolóny
naplnené stredne silným anexom nesúcim dietylaminoetylové funkné skupiny je v kombinácii s skokovou gradientovou
elúciou roztokmi EDTA s pH tlmeným na hodnotu pH=12,0 vhodnou metódou umožujúcou charakterizova pôdne typy na
základe prirodzeného pomeru humínovýc kyselín a fulvokyselín. Táto pracovná hypotéza vyplývajúca z profilovania
štandardnej humínovej kyseliny (ALDRICH), technického produktu (EKOHUM), rašelinových humínových kyselín (Cerová,
Suchá Hora) a alkalických extraktov 6 typov pôd si však vyžaduje potvrdenie v experimentoch s dobre operane
definovanými fulvokyselinami a humínovými kyselinami, najlepšie izolovanými z analyzovaných pôd a chrakterizovanými
nezávislými metódami.
Po prechode na kolónovú techniku sme mali predstavu o tom, akú mobilnú fázu použijeme. EDTA kvôli jej nábojovým
vlastnostiam, nám poskytla dostatoné množstvo náboja za podmienok pH 12 mobilnej fázy. Po optimalizanom procese,
kedy sme skúmali vplyvy faktorov: teploty, prietokovej rýchlosti, tvaru a trvania gradientov a typu anexu sme dospeli k
vhodným podmienkám pre analýzu a charakterizovanie humínových kyselín a fulvokyselín.
Na základe získaných výsledkov sa nami navrhnutá metóda javí ako nádejný a efektívny prostriedok na charakterizovanie
humínových látok extrahovaných jednoduchou extrakciou hydroxidom sodným z pôdy. Bolo potrebné zamera sa práve na
charakterizovanie HL získaných z pôdy práve v tomto prvom extraknom kroku.
Namerané chromatografické profily boli po korekcii na fluorescenciu pozadia mobilnej fázy využité na kvantitatívne
porovnanie zastúpenia plôch nezadržaných a zadržaných humínových látok v celkovom IEC profile humínových látok.
Kruhové diagramy skonštruované z normalizovaných integrálov plôch týchto dvoch skupín poukazujú na podobnos
normalizovaných profilov extraktov pôd z lokalít Kremnica-Skalka a Šajdíkové Humence vzdialených navzájom 126 km, a
tiež vzájomnú podobnos normalizovaných profilov extraktov pôd z lokalít Gbely a Šterusy vzdialených navzájom 43 km.
Pri alšom hadaní súvislostí pomocou zobrazenia lokalít odberu pôd pomocou satelitného zobrazenia v Google Earth sa
ukázala alšia potenciálna podobnos chromatografických profilov reprezentovaných koláikovými diagramami a typom
vegetanej pokrývky miest odberu pôdnych vzoriek.
Na záver môžeme skonštatova, že navrhnutá metóda aniónovo-výmennej chromatografie využivajúca krátke kolóny
naplnené stredne silným anexom nesúcim dietylaminoetylové funkné skupiny je v kombinácii s skokovou gradientovou
elúciou roztokmi EDTA s pH tlmeným na hodnotu pH=12,0 vhodnou metódou umožujúcou charakterizova pôdne typy na
základe prirodzeného pomeru humínovýc kyselín a fulvokyselín. Táto pracovná hypotéza vyplývajúca z profilovania
štandardnej humínovej kyseliny (ALDRICH), technického produktu (EKOHUM), rašelinových humínových kyselín (Cerová,
Suchá Hora) a alkalických extraktov 6 typov pôd (spolu s uvedenými pôdami boli analyzované aj pôdy z lokalít Senec a
Voderady) si však vyžaduje potvrdenie v experimentoch s dobre operane definovanými fulvokyselinami a humínovými
kyselinami, najlepšie izolovanými z analyzovaných pôd a chrakterizovanými alšími nezávislými metódami. Metódy IEC
napriek tomu, že sa v súasnosti v porovnaní s IEC analýzou glykoproteínov, proteínov a peptidov prakticky nevyužívajú na
úely chrakterizovania humusových látok, majú veký potenciál v kombinovaných separaných metódach.
Literatúra
[1] M. Hutta, D. Kaniansky, E. Kovalíková, J. Marák, M. Chalányová, V. Madajová, E. Šimuniová, J. Chromatogr. A, 689
(1995), 123.
[2] D. Fetsch, M. Hradilova, E.M.P. Mendez, J. Havel, J. Chromatogr. A, 817 (1998) 313.
[3] D. Fetsch, J. Havel, J. Chromatogr. A, 802 (1998) 189.
[4] R.Dunkelog, H.H. Rüttinger, K. Peisker, J. Chromatogr. A, 777 (1997) 355.
[5] L. Pokorná, M.L. Pacheco, J. Havel, J. Chromatogr. A, 895 (2000) 345.
[6] I. Nagyová, D. Kaniansky, J. Chromatogr. A, 916(2001) 191.
[7] http://karnet.up.wroc.pl/~weber/def2.htm (stav ku 12.11.2010).
[8] R.M.W. Amon, R. Benner, Limnol. Oceanogr., 41 (1996) 41.
[9] A. Mannino, H.R. Harvey, Limnol. Oceanogr., 54 (2000) 775.
[10] I.D. Cuthbert, P. Giorgio, Limnol. Oceanogr., 37 (1992) 1319.
[11] M. Skokanová, K. Dercová, Chem. Listy, 102 (2008) 262
[12] J. Buffle, Anal. Chim. Acta, 232 (1990) 1.
[13] R.L. Malcolm, Anal. Chim. Acta, 232 (1990) 19.
[14] F.J. Stevenson, Humus chemistry. Genesis, composition, reactions., John Wiley and Sons, (1982).
[15] M. Skybová, Acta Montan. Slovaca, 2 (2006) 362.
[16] C.F. Lin, Y.J. Huang, O.J. Hao, Wat. Res., 33 (1999) 1252.
[17] M. Pansu, J. Gautheyrou, Handbook of Soil Analysis, Mineralogical, Organic, and Inorganic Methods, Berlin,
Heidelberg, New York: Springer (2006), 993.
[19] http://ihss.gatech.edu/ihss2/ (stav ku 12.11.2010).
[20] M. Petro, Diplomová práca, Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave,
(2007).
[21] R. von Wandruszka, Geochem. Trans., 2 (2000) 10.
[22] J.A.E. Buffle, „Les substances humiques et leurs interactions avec les ions mineraux", Conference de la Commission
d'Hydrologie Appliquee de A.G.H.T.M., l'Universite d'Orsay, (1977) 3.
Zborník príspevkov
z 18. medzinárodnej vedeckej konferencie
"Analytické metódy a zdravie loveka", ISBN 978-80-969435-7-9
- 216 -
hotel Falkensteiner, Bratislava
11. - 14. 10. 2010