Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ...

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ... Zborník príspevkov z vedeckej konferencie - Department of ...

04.05.2013 Views

V alšej asti práce sme študovali vplyv pH eluného prostredia na zadržanie humínových látok na IMAC kolónach so zvolenými chelatanými sorbentami. Ako vzorky HL sme si zvolili: 1. štandard HK Aldrich a 2. HK izolované z rašeliny z oblasti Cerová, Slovensko. Štandardná IMAC procedúra pozostáva s nasledujúcich piatich krokov: 1. naplnenie a ekvalibriácia chromatografickej kolóny; 2. imobilizácia iónov kovu na chelatotvorný ligand; 3. nadávkovanie vzorky HL; 4. elúcia vzorky a 5. regenerácia IMAC kolóny. Všetky experimenty boli uskutonené na rovnakej 3 cm CGC sklenenej kolóne naplnenej jedným zo sorbentov Iontosorb DTTA resp. Iontosorb Salicyl. Naše merania sme uskutonili pri troch rôznych hodnotách pH eluného inidla a to pH = 3,0; 6,0 a 8,0. Nezadržanú as vzorky HL sme eluovali z IMAC kolóny 5 ml zvoleného tlmivého roztoku. Zadržanú as vzorky sme následne eluovali 5 ml 0,01 mol l -1 vodného roztokom HCl s pH hodnotou 2,0. Pre obidve vzorky HL (Aldrich a Cérová), najväšia as HL sa zadržala pri pH hodnote 6,0, ako v prípade sorbentu Iontosorb DTTA resp. Iontosorb Salicyl. Analýza vzoriek HL pri pH hodnote 6,0 je znázornená na chromatografických záznamov (obr. 3. A obr. 4). Dá sa predpoklada že humínové látky s vekým potom funkných skupín budú viac interagova s iónmi Al(III) pri tejto hodnote pH prostredia. Záver Rozdielna schopnos humínových kyselín zadržiava sa na nepohyblivej fáze s imobilizovaným Al(III) pri rôznych hodnotách pH eluného prostredia bola využitá na navrhnutie IMAC metódy so skokovou zmenou pH pohyblivej fázy. Na základe prezentovaných výsledkov môžeme konštatova, že navrhnutá IMAC metóda je vhodná na frakcionáciu humínových látok poda ich rôznej afinity ku hlinitým iónom. Získané frakcie môžu by alej charakterizované inými chromatografickými metódami resp. deteknými technikami. Využitím týchto analytických prostriedkov bude potom možné získa alšie informácie o humínových látkach: ich charaktere, štruktúre, funknosti a možnosti ich alšieho použitia v rôznych oblastiach priemyslu, ponohospodárstva a medicíne. Zárove dané štúdium môže slúži ako potenciálny model iastkových pôdnych procesov. Táto práca vznikla za finannej podpory grantov vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied VEGA 1/0329/10, APVV-0595-07 a VVCE-0070-07. LITERATÚRA [1] P. Janoš, I. Zatepálková, J. Chromatogr. A 1160 (2007) 160. [2] R. Góra, M. Hutta, J. Chromatogr. A 1084 (2005) 39. [3] R. Halko, T. Neuroný, M. Hutta, Pol. J. Soil Sci. 42 (2009) 149. Zborník príspevkov z 18. medzinárodnej vedeckej konferencie "Analytické metódy a zdravie loveka", ISBN 978-80-969435-7-9 - 109 - hotel Falkensteiner, Bratislava 11. - 14. 10. 2010

ŠTÚDIUM OFF-LINE ÚPRAVY VZORKY PÓDY METÓDOU DISPERZIE MATRICE NA TUHEJ FÁZE (MSPD) PRED RP-HPLC ANALÝZOU VYBRANEJ SKUPINY PESTICÍDOV MÁRIA CHALÁNYOVÁ*, IVANA PROCHÁCKOVÁ Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra analytickej chémie, Mlynská dolina CH-2, 842 15 Bratislava e-mail chalanyova@fns.uniba.sk Úvod Súasné trendy naznaujú, že na jednej strane sa urbanizácia vo svete rozširuje, ale na strane druhej sa znižuje plocha ornej pôdy. Aby sa udržala úrove ponohospodárskej produkcie je potrebné zabezpei, aby ponohospodárstvo bolo životaschopné. Aby sa zabezpeila produkcia kvalitných potravín v dostatonom množstve za dostupné ceny je jedným z viacerých dôvodov preo je potrebné analyzova reziduá pesticídov a ich metabolitov v potravinách i v zložkách životného prostredia (vzduch, voda, pôda, sedimenty). Prevažná as týchto metód je založená na metódach separaných, priom vo väšine prípadov pracujeme s metódami stopovej až ultrastopovej analýzy v komplexných matriciach. Pre komplexné matrice je charakteristické, že v kroku uvoovania analytu z matrice sa spolu s analytom uvoujú koextrakty, ktoré asto spôsobujú interferenciu s analytickým signálom analytu. V prípade analýzy pôd veký podiel extrahovatených látok tvoria humínové látky pozostávajúce z humínových kyselín a fulvokyselín, ktoré sú charakterizované ako amorfné, aromatické silne sfarbené polyelektrolyty so širokou distribúciou mólových hmotností. Stanoveniu pesticídov v zložkách životného prostredia v pevných vzorkách analytickej koncovke predchádza úprava vzorky pozostávajúca z viacerých krokov ako je príprava vzorky , uvonenie analytov z matrice, istenie alebo úprava kvapalného extraktu (zakoncentrovanie alebo redukcia objemu extraktu), rozpustenie analytu v rozpúšadle alebo zmesi rozpúšadiel vhodnom pre HPLC analýzu, samotná HPLC analýza, vyhodnotenie nameraných výsledkov merania a ich interpretácia. Herbicídy (atrazín, simazín, metoxuron, propazín a terbutrín) sa používajú na nienie burín. Cloquintocet-mexyl patrí medzi herbicídne safenery [2]. Sú to prídavné látky k herbicídom, ktoré cielene pôsobia na nežiaduce rastliny [3]. Z tejto skupiny pesticídov atrazín je od 1. augusta 2005 zakázané používa na základe rozhodnutia Európskej komisie 2004/248/EC nakoko medzinárodná agentúra pre výzkum rakoviny (IARC) ho klasifikuje ako možný karcinogén. Insekticídy sú prípravky urené na hubenie hmyzu v jeho rôznych vývojových štádiách [4]. Do tejto skupiny patria i syntetické pyretroidy (cypermetrín a permetrín), ktoré patria medzi široko používané úinné insekticídy. V minulosti sa predpokladalo, že sú málo toxické voi cicavcom, o sa pripisovalo obmedzenej absorpcii niektorých pyretroidov a ich rýchlej biodegradácii peeovými enzýmami. Nové štúdie však spájajú leukémiu a rakovinu lymfatických uzlín s pyretroidmi. Dlhodobé vystavenie udského organizmu úinkom pyretroidov môže naruši životne dôležité metabolické procesy, ktoré prebiehajú v peeni [5]. Izolácia pesticídov z pôd predstavuje komplexný analytický problém. Zložitos problematiky analýzy rezíduí pesticídov vyplýva z rôznorodosti ich fyzikálno-chemických vlastností, stopovej až ultrastopovej koncentrácie a z rôznorodosti matrice [6]. Metóda disperzie matrice na tuhej fáze (Matrix Solid Phase Dispersion MSPD) bola publikovaná Barkerom v roku 1989 a poas posledných rokov si našla významné miesto medzi úpravnými technikam. MSPD je založená na zmiešaní tuhej vzorky so sorbentom. Pri homogenizovaní sa využívajú mechanické sily vytvárané trením vzorky so sorbentom, priom sa rozruší matrica vzorky a disperguje sa na povrch sorbentu. Z takto upravenej zmesi vznikne špecifický chromatografický materiál, ktorý sa naplní do kolóny [7]. Proces MSPD ovplyvuje viacero faktorov ako: použitý sorbent, charakter matrice Zborník príspevkov z 18. medzinárodnej vedeckej konferencie "Analytické metódy a zdravie loveka", ISBN 978-80-969435-7-9 - 110 - hotel Falkensteiner, Bratislava 11. - 14. 10. 2010

V alšej asti práce sme študovali vplyv pH eluného prostredia na zadržanie humínových látok na IMAC kolónach so<br />

zvolenými chelatanými sorbentami. Ako vzorky HL sme si zvolili: 1. štandard HK Aldrich a 2. HK izolované z rašeliny z<br />

oblasti Cerová, Slovensko. Štandardná IMAC procedúra pozostáva s nasledujúcich piatich krokov: 1. naplnenie<br />

a ekvalibriácia chromatografickej kolóny; 2. imobilizácia iónov kovu na chelatotvorný ligand; 3. nadávkovanie vzorky HL;<br />

4. elúcia vzorky a 5. regenerácia IMAC kolóny. Všetky experimenty boli uskutonené na rovnakej 3 cm CGC sklenenej<br />

kolóne naplnenej jedným zo sorbentov Iontosorb DTTA resp. Iontosorb Salicyl.<br />

Naše merania sme uskutonili pri troch rôznych hodnotách pH eluného inidla a to pH = 3,0; 6,0 a 8,0. Nezadržanú<br />

as vzorky HL sme eluovali z IMAC kolóny 5 ml zvoleného tlmivého roztoku. Zadržanú as vzorky sme následne eluovali<br />

5 ml 0,01 mol l -1 vodného roztokom HCl s pH hodnotou 2,0.<br />

Pre obidve vzorky HL (Aldrich a Cérová), najväšia as HL sa zadržala pri pH hodnote 6,0, ako v prípade sorbentu<br />

Iontosorb DTTA resp. Iontosorb Salicyl. Analýza vzoriek HL pri pH hodnote 6,0 je znázornená na chromatografických<br />

záznamov (obr. 3. A obr. 4). Dá sa predpoklada že humínové látky s vekým potom funkných skupín budú viac<br />

interagova s iónmi Al(III) pri tejto hodnote pH prostredia.<br />

Záver<br />

Rozdielna schopnos humínových kyselín zadržiava sa na nepohyblivej fáze s imobilizovaným Al(III) pri rôznych<br />

hodnotách pH eluného prostredia bola využitá na navrhnutie IMAC metódy so skokovou zmenou pH pohyblivej fázy. Na<br />

základe prezentovaných výsledkov môžeme konštatova, že navrhnutá IMAC metóda je vhodná na frakcionáciu humínových<br />

látok poda ich rôznej afinity ku hlinitým iónom. Získané frakcie môžu by alej charakterizované inými<br />

chromatografickými metódami resp. deteknými technikami. Využitím týchto analytických prostriedkov bude potom možné<br />

získa alšie informácie o humínových látkach: ich charaktere, štruktúre, funknosti a možnosti ich alšieho použitia<br />

v rôznych oblastiach priemyslu, ponohospodárstva a medicíne. Zárove dané štúdium môže slúži ako potenciálny model<br />

iastkových pôdnych procesov.<br />

Táto práca vznikla za finannej podpory grantov <strong>vedeckej</strong> grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej<br />

akadémie vied VEGA 1/0329/10, APVV-0595-07 a VVCE-0070-07.<br />

LITERATÚRA<br />

[1] P. Janoš, I. Zatepálková, J. Chromatogr. A 1160 (2007) 160.<br />

[2] R. Góra, M. Hutta, J. Chromatogr. A 1084 (2005) 39.<br />

[3] R. Halko, T. Neuroný, M. Hutta, Pol. J. Soil Sci. 42 (2009) 149.<br />

<strong>Zborník</strong> <strong>príspevkov</strong><br />

z 18. medzinárodnej <strong>vedeckej</strong> <strong>konferencie</strong><br />

"Analytické metódy a zdravie loveka", ISBN 978-80-969435-7-9<br />

- 109 -<br />

hotel Falkensteiner, Bratislava<br />

11. - 14. 10. 2010

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!