23.12.2012 Views

Entimidasyon sou Entènèt (Cyber-entimidasyon) - Florida ...

Entimidasyon sou Entènèt (Cyber-entimidasyon) - Florida ...

Entimidasyon sou Entènèt (Cyber-entimidasyon) - Florida ...

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Pou kolabore nan edikasyon<br />

timoun yo: Aprann travay<br />

ann ekip<br />

Timoun bezwen epi merite lanmou, swen epi sipò<br />

toulede paran yo. Lè paran yo separe, se yon bagay<br />

difisil pou tout moun ki konsène, men li sitou difisil<br />

pou timoun yo. Fèy konsèy sa a bay enfòmasyon pou paran<br />

ki pap viv ansanm, men ki bezwen travay ansanm pou yo<br />

okipe pitit yo nan yon milye ki sen epi ki pozitif.<br />

Kisa ki edikasyon kolaboratif?<br />

Edikasyon kolaboratif se lè 2 paran travay ansanm pou yo<br />

elve pitit yo—menm apre maryaj lan oubyen relasyon lanmou<br />

antre yo deja fini. Pou reyisi edikasyon kolaboratif lan,<br />

sa kapab egzije yo aprann nouvo kapasite, kòm kapasite pou<br />

edikasyon kolaboratif yo se pa bagay yo aprann nòmalman.<br />

Menm si nan yon premye tan sa kapab difisil, edikasyon kolaboratif lan se yon nesesite pou devlopman timoun lan<br />

kapab sen, epi pou ede timoun yo fè fas ak anpil chanjman nan lavi fanmi an. Sa kapab itil pou kòmanse anvizaje<br />

relasyon w avèk ansyen konjwen ou tankou yo bagay ki nouvo nèt—youn ki konsène sèlman byennèt pitit ou, epi<br />

ki pa gen anyen pou wè avèk ni oumenm ni limenm.<br />

Konsèy sa yo <strong>sou</strong> edikasyon kolaboratif pap bay menm rezilta pou tout fanmi, men paran yo kapab chanje yo<br />

pou akomode bezwen epi sikonstans fanmi yo.<br />

Kominike avèk pitit ou <strong>sou</strong> relasyon ki kraze an<br />

Lè paran yo deside pou yo kite sa, se pou toulede pale ak timoun yo <strong>sou</strong> sityasyon an. Pale onètman <strong>sou</strong> kisa kap<br />

pase, san ou pa bay detay <strong>sou</strong> sa ki fè relasyon w fini. Toujou kontinye di timoun yo se pa yomenm ki lakòz separasyon<br />

an. Di yo byen klèman jan ou renmen yo epi lanmou ou gen pou yo pap chanje. Fè yo konnen wap toujou<br />

prezan pou yo pandan moman difisil sa a. Pou sèten timoun, sa kapab sifi pou rekonfòte yo, men gen lòt timoun ki<br />

kapab pwofite si yo swiv yon terapi pwofesyonèl.<br />

Kominike ak lòt paran an<br />

Kominikasyon avèk lòt paran an se yon gwo eleman nan wòl ou kòm ko-paran. Nenpòt jan ou gade l, kominikasyon<br />

ak ansyen konjwen ou ap yon bagay difisil pou fè. Sonje, ou pa oblije rankontre fas a fas—pa gen pwoblèm si ou<br />

kominike pa telefòn oubyen ou voye imèl pou pi fò nan echanj nap fè. Objektif lan se kominikasyon ki fèt san konfli,<br />

donk wè ki kalite kontak ki pi bon pou ou. Si se imèl, telefòn oubyen fas a fas , konsèy sa yo kapab ede oumwnm epi<br />

ansyen konjwen ou genyen yon kominikasyon ki pozitif epi efikas pou byen pitit ou:<br />

• Etabli yon manyè pwofesyonèl. Gade relasyon avèk ansyen konjwen ou tankou yon asosyasyon ant pwofesyonèl<br />

kote “biznis” lan se adaptasyon sen epi byennèt pitit ou. Pale oubyen ekri avèk ansyen konjwen ou menm jan ou<br />

ta fè pou yon kolèg – kenbe politès, respè epi san pati pri.<br />

• Fè demand. Olye ou fè deklarasyon, ki kapab sanble se lòd wap pase, eseye mande. Lè w mande, kòmanse pa di<br />

“Eske ou ta vle…?” oubyen “Eske nou kap eseye….?”<br />

• Koute. Kominikasyon nan yon fason ki gen matirite komanse lè ou koute. Menm si ou pa dakò ak lòt paran an, ou<br />

dwe pou omwen kapab montre li ke w konprann opinyon li. Koute an sèlman pa vle di apwobasyon, donk ou pap<br />

pèdi anyen si ou pèmèt ansyen konjwen ou di opinyon li.<br />

• Montre w gen kontwòl tèt ou. Sonje: kominikasyon youn avèk lòt se pral yon bagay nesesè pou tout tan pitit ou<br />

se timoun li ye – oubyen pi lontan ankò. Ou kapab antrene tèt ou pou w pa gen reyaksyon ki twò fò avèk ansyen<br />

konjwen ou, epi avèk tan kap pase, ou kap aprann pou w pa reyaji lè li eseye pwovoke ou.<br />

Zouti avèk konsèy<br />

pou paran ak<br />

responsab timoun<br />

Jiwèt pou prevansyon® Gid Devlopman Familyal 2012 • 71

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!