Entimidasyon sou Entènèt (Cyber-entimidasyon) - Florida ...
Entimidasyon sou Entènèt (Cyber-entimidasyon) - Florida ...
Entimidasyon sou Entènèt (Cyber-entimidasyon) - Florida ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Pou kolabore nan edikasyon<br />
timoun yo: Aprann travay<br />
ann ekip<br />
Timoun bezwen epi merite lanmou, swen epi sipò<br />
toulede paran yo. Lè paran yo separe, se yon bagay<br />
difisil pou tout moun ki konsène, men li sitou difisil<br />
pou timoun yo. Fèy konsèy sa a bay enfòmasyon pou paran<br />
ki pap viv ansanm, men ki bezwen travay ansanm pou yo<br />
okipe pitit yo nan yon milye ki sen epi ki pozitif.<br />
Kisa ki edikasyon kolaboratif?<br />
Edikasyon kolaboratif se lè 2 paran travay ansanm pou yo<br />
elve pitit yo—menm apre maryaj lan oubyen relasyon lanmou<br />
antre yo deja fini. Pou reyisi edikasyon kolaboratif lan,<br />
sa kapab egzije yo aprann nouvo kapasite, kòm kapasite pou<br />
edikasyon kolaboratif yo se pa bagay yo aprann nòmalman.<br />
Menm si nan yon premye tan sa kapab difisil, edikasyon kolaboratif lan se yon nesesite pou devlopman timoun lan<br />
kapab sen, epi pou ede timoun yo fè fas ak anpil chanjman nan lavi fanmi an. Sa kapab itil pou kòmanse anvizaje<br />
relasyon w avèk ansyen konjwen ou tankou yo bagay ki nouvo nèt—youn ki konsène sèlman byennèt pitit ou, epi<br />
ki pa gen anyen pou wè avèk ni oumenm ni limenm.<br />
Konsèy sa yo <strong>sou</strong> edikasyon kolaboratif pap bay menm rezilta pou tout fanmi, men paran yo kapab chanje yo<br />
pou akomode bezwen epi sikonstans fanmi yo.<br />
Kominike avèk pitit ou <strong>sou</strong> relasyon ki kraze an<br />
Lè paran yo deside pou yo kite sa, se pou toulede pale ak timoun yo <strong>sou</strong> sityasyon an. Pale onètman <strong>sou</strong> kisa kap<br />
pase, san ou pa bay detay <strong>sou</strong> sa ki fè relasyon w fini. Toujou kontinye di timoun yo se pa yomenm ki lakòz separasyon<br />
an. Di yo byen klèman jan ou renmen yo epi lanmou ou gen pou yo pap chanje. Fè yo konnen wap toujou<br />
prezan pou yo pandan moman difisil sa a. Pou sèten timoun, sa kapab sifi pou rekonfòte yo, men gen lòt timoun ki<br />
kapab pwofite si yo swiv yon terapi pwofesyonèl.<br />
Kominike ak lòt paran an<br />
Kominikasyon avèk lòt paran an se yon gwo eleman nan wòl ou kòm ko-paran. Nenpòt jan ou gade l, kominikasyon<br />
ak ansyen konjwen ou ap yon bagay difisil pou fè. Sonje, ou pa oblije rankontre fas a fas—pa gen pwoblèm si ou<br />
kominike pa telefòn oubyen ou voye imèl pou pi fò nan echanj nap fè. Objektif lan se kominikasyon ki fèt san konfli,<br />
donk wè ki kalite kontak ki pi bon pou ou. Si se imèl, telefòn oubyen fas a fas , konsèy sa yo kapab ede oumwnm epi<br />
ansyen konjwen ou genyen yon kominikasyon ki pozitif epi efikas pou byen pitit ou:<br />
• Etabli yon manyè pwofesyonèl. Gade relasyon avèk ansyen konjwen ou tankou yon asosyasyon ant pwofesyonèl<br />
kote “biznis” lan se adaptasyon sen epi byennèt pitit ou. Pale oubyen ekri avèk ansyen konjwen ou menm jan ou<br />
ta fè pou yon kolèg – kenbe politès, respè epi san pati pri.<br />
• Fè demand. Olye ou fè deklarasyon, ki kapab sanble se lòd wap pase, eseye mande. Lè w mande, kòmanse pa di<br />
“Eske ou ta vle…?” oubyen “Eske nou kap eseye….?”<br />
• Koute. Kominikasyon nan yon fason ki gen matirite komanse lè ou koute. Menm si ou pa dakò ak lòt paran an, ou<br />
dwe pou omwen kapab montre li ke w konprann opinyon li. Koute an sèlman pa vle di apwobasyon, donk ou pap<br />
pèdi anyen si ou pèmèt ansyen konjwen ou di opinyon li.<br />
• Montre w gen kontwòl tèt ou. Sonje: kominikasyon youn avèk lòt se pral yon bagay nesesè pou tout tan pitit ou<br />
se timoun li ye – oubyen pi lontan ankò. Ou kapab antrene tèt ou pou w pa gen reyaksyon ki twò fò avèk ansyen<br />
konjwen ou, epi avèk tan kap pase, ou kap aprann pou w pa reyaji lè li eseye pwovoke ou.<br />
Zouti avèk konsèy<br />
pou paran ak<br />
responsab timoun<br />
Jiwèt pou prevansyon® Gid Devlopman Familyal 2012 • 71