slovenské mená mäkkýšov (mollusca) slovak names of the ... - SAV

Mollusca
lakozoologických prác je v nasledujúcej kapitole). Časť slovenských mien
hlavonožcov a ulitníkov uverejnil v populárno-náučných knižkách „Stretnutia
v hlbinách (1974)“ a „Život v schránke (1990)“. Jeho obsiahlejší
zoznam latinských a slovenských mien druhov, rodov a čeľadí mäkkýšov
zostal v rukopise známom v niekoľkých veľmi málo odlišných verziách.
Konečnú podobu rukopis nadobudol v roku 2005. Napriek tomu, že nebol
publikovaný dostal sa do povedomia mnohých vďaka ochote autora, ktorý
ho pod pracovným názvom „menovníček“ sprístupnil v digitálnej podobe.
Verzia jeho rukopisu, z ktorej sme mená excerpovali obsahuje 1 meno červovky
(Caudofoveata), 11 mien chitónov (Polyplacophora), 472 mien ulitníkov
(Gastropoda), 6 mien zuboviek (Scaphopoda), 115 mien lastúrnikov
(Bivalvia) a 52 mien hlavonožcov (Cephalopoda).
Na prelome 20. a 21. storočia do tvorby slovenských mien mäkkýšov
vstúpil Tomáš Čejka, ktorý sa tejto práci aktívne venoval v súvislosti s prekladmi
zoologických publikácií (1997, 2006, 2008). Nemálo úsilia vynaložil
v roku 2010 na spracovanie úplného zoznamu „Slovenských mien ulitníkov
a lastúrnikov...“, zistených vo voľnej prírode na Slovensku (Čejka
rkp.). V roku 2011 doplnil rukopis zoznamu novými menami tak, aby v čo
najväčšej miere eliminoval rovnaké mená viacerých rodov.
V závere úvodu nie je možné nespomenúť skutočnosť, že na formovanie
slovenských mien mäkkýšov mala silný vplyv česká zoologická nomenklatúra.
Ak sa pozrieme hlbšie do minulosti, do učebníc z 18. storočia
(Kralowanszky 1795, Bartholomeides 1798) vplyv češtiny a českej národnej
nomenklatúry je evidentný. Vo viacerých prípadoch sú české mená
prevzaté bez väčších zmien, niektoré používame dodnes. Priblíženie k slovenčine
je už viditeľné napr. v učebnici Ormisa vydanej v Banskej Bystrici
v roku 1851. Učebnica je napísaná v češtine, no mnohé slová i mená spomínaných
živočíchov sú bližšie k dobovej slovenčine. Rízner v 19. storočí
ako jeden z mála autorov pôvodnej slovenskej učebnice živočíchopisu
(1875) v kapitole „Predslovo“ napísal: „Niektoré názvy a výrazy som sám
utvoril, mnohé, ale z ľudu vzal. ... Spisovatelia, dľa ktorých som pracoval
sú nasledujúci: Dr. Frič, Dr. Pečírka, Leunis, Pokorný, Jedlička, Stanek,
Schoedler, Krejčí, Soukup, Hakl a Kodym“. Väčšina z uvedených, o ktorých
práce sa opieral pri zostavovaní živočíchopisu, patrila k významným
českým prírodovedcom 19. storočí. Zmeny a prispôsobenia českých mien
slovenčine vyvrcholili v prvých rokoch po vzniku Československej republiky
v prekladoch učebníc Polívku (1920) a Bayera & Woldřicha (1924),
ktoré poslovenčili Klíma a Klačko. Žiaľ, ich priekopnícka práca na poli
tvorby slovenských mien živočíchov nebola do dnešných dní primerane
docenená. Dokonca Klímov preklad učebnice (konkrétne mien mäkkýšov)
Polívku je bližší slovenskému jazyku ako preklady tejto učebnice z rokov
1934 a 1938 (5. a 6. slovenské vydanie).
10