Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
l’espremi! Pièi, quand lou prèire s’avançavo <strong>de</strong> nautre, pèr veni nous leva <strong>de</strong>i man la<br />
courouno vo la garlando que venian <strong>de</strong>pausa ei pèd <strong>de</strong> la Maire <strong>de</strong> Diéu, èro pas lou<br />
capelan que vesiéu, mai un àngi que davalavo dóu cèu e que venié, au darrier escalié dóu<br />
mèstre-autar ounte erian ageinouiado, prendre <strong>de</strong> nouéstei pichóunei manoto lei floureto<br />
qu’avian raubado au printèms, long <strong>de</strong>i baragno, dins lei draiòu d’un pau <strong>de</strong> pertout. Oh!<br />
qu me lei rendra, aquélei dòuceis emoucien! Perqué, moun Diéu, restan pas sèmpre<br />
enfant!<br />
E lou dimenche <strong>de</strong> la Santo-Crous, que toumbo peréu dins la proumiero semano <strong>de</strong><br />
Mai, èro pas un jour benesi pèr tout lou moun<strong>de</strong>? Desempièi l’enfantoun qu’à peno<br />
coumenço à jargounia enjusquo au vièi que comto lei jour que li rèston à viéure, tóutei<br />
lei couer trefoulissien! Lou soulèu se metié peréu <strong>de</strong> la partido pèr escampa sei rai lei<br />
mai eibléugissènt subre aquelo bello proucessien <strong>de</strong>is Iero dóu Soubeiran, ounte nous<br />
anavon benesi aqui davans un pichot pausadou, souto la vouto dóu cèu, la plus<br />
meravihouso glèiso <strong>de</strong> l’univers! La vese encaro, aquelo proucessien emé sei penitènt<br />
blanc, blu e bourras. Lou pàli, pourta pèr quatre marguihié, emé lou prèire <strong>de</strong>ssouto en<br />
bello capo daurado, pourtant lou Sant-Sacremen ounte avien estaca un bouquetoun <strong>de</strong><br />
giróuflado. Me sèmblo que vese ma pauro maire-grand, quand me disié: «Ve s è s ,<br />
mignoto, aquélei bèus uiet? Eh! bèn, es lei proumié qu’an espandi d’aquest an dins lou<br />
jardin <strong>de</strong> Moussu tau, e leis a pourta à Moussu lou Curat, pèr n’en fa liéurèio au boun<br />
Diéu, pèr que nous man<strong>de</strong> une boueno recorto e nous entre-tèngue en pas em’ éu.» Sàbi<br />
pas perqu’ èri tant-s i é-pau jalouso dóu Moussu qu’avié lei proumiéreis giróuflado?<br />
Perqué aurié pas pouscu èstre un paure? Perqué lou vas qu’avian sus la fenèstro<br />
flourissié que foueço plus tard?<br />
— Ah! disiéu, quouro sara lou jour que lei paure auran lei proumiés uiet, pèr fin que<br />
fugue pas sèmpre lei meme que n’en flourigon vouesto santo presènci!<br />
E, pèr me revenja dóu paurùgi que nous empachavo d’agué ‘no servo afin <strong>de</strong> li vèire<br />
espandi <strong>de</strong> flour <strong>de</strong> boueno ouro, anave dins li prat cuï <strong>de</strong> boutoun-d’or emé <strong>de</strong><br />
margari<strong>de</strong>to, qu’anavi, d’escoundoun, metre subre l’autar ounte li a lou grand Crist.<br />
E lou mes <strong>de</strong> Marìo <strong>de</strong> l’escolo, vous n’en ensouvenès, mei bràvei coumpagno? La<br />
vesès pancaro, la poulido Vièrgi ounte caduno adusié, ca<strong>de</strong> jour, doues o tres floureto<br />
pèr garni lou vas <strong>de</strong> pourcelano bluio? E quand, luego <strong>de</strong> croumpa un sòu <strong>de</strong> muscardin,<br />
lou dounavian à la souerre pèr n’en croumpa d’òli <strong>de</strong> que n’en garni lou vihouloun que<br />
brihavo tout lou mes <strong>de</strong> Mai? Se l’avès óublida, iéu m’en rapèlli. Mai si, vous n’en<br />
souvenès, e vous sèmblo que li sias lou darrié jour dóu mes <strong>de</strong> Marìo, ageinouiado subre<br />
lei banc <strong>de</strong> l’escolo, ei pèd <strong>de</strong> la Maire <strong>de</strong> Jèsus-Crist. Boutavian tóutei, dins lou meme<br />
gourbelin, caduno uno pichouno letro qu’avian escricho dóu biais que l’entendian, pèr<br />
óufri noste couer e nouesto amo à la Rèino dóu cèu! E la bravo souer Sant-Fabian venié<br />
‘n pregant abra lou fue. Oh! quinto emoucien, que sarramen <strong>de</strong> couer esprouvavian en<br />
aquéu moumen! Avian sèmpre pòu que noueste escri fuguèsse pas lou bèn-vengu. Dins<br />
lou noumbre <strong>de</strong>i letro n’i’avié toujour quaucuno que, sóulevado pèr uno fino aureto,<br />
s’envoulavo jusquo à la Santo Vièrgi.... E, quant aurian pas douna pèr pousqué saupre<br />
s’èro pas la nouestro!