Remembranço QXP - Université de Provence
Remembranço QXP - Université de Provence Remembranço QXP - Université de Provence
De la Magali, lou 31 d’avoust 1897. BOUEN MÈSTRE, Es ansin que talounès voueste mounde? aquelo es pièi tròup fouerto! qu’un tron de l’èr empouerte lou mau de pato (coumo li dias) que vèn tant à prepaus. Pènse bèn qu’acò sara rèn. Vous sias bessai toursu lou pèd? noun pòu èstre autramen, sias tròup bèn planta pèr plus pousqué vous carreja. Se me disias acò dins vint an d’eici, poudriéu bessai n’en douta, mai à voueste iàgi quand avès encaro trento an à viéure, belèu mai, noun es poussible. Poudès bèn agué uno revirado; mai acò passara vite e crese bèn que sarés gari avans lei fèsto. Tout au mèns es ço que vous souvète dóu founs de moun couer. Lei cigalo canton en d’aquesto sesoun e sabès que li a pas de meioue drogo pèr gari lei doulour. Es egau, aquelo enflou es bèn vengudo en traito! Vous, en mancant en d’aquélei fèsto, vai faire l’efèt d’un esclùssi en plen miejour! Ah! se poudiéu vous leva lou mau emé la man, coumo me veirias arriba ‘n courrènt! Oh! la boueno souerre Sant-Vincènt de Pau, que fariéu! Pamens, s’uno preguiero dóu founs de l’amo pòu vous gari, es dicho! Sariéu bèn estado uroue de vous vèire arriba emé vouesto bello mouié, dins ma pichoto bastideto, mounte aurias, atrouba la plus franco deis amista, mais lou sarai encaro mai, lou jour que sauprai que sias gari. Dimenche, passa siéu anado pourta de flour subre lou cros dóu paure Areno, e lou sero, Isabello emé soun fraire Jùli soun vengu à Manosco passa un jour emé nàutrei: an degu vous escriéure aquéstei jour. Se d’eici à dimenche sias gari, vendrés parai? se dissate voulias veni coucha à Manosco, avèn uno chambro pèr vàutrei. Ai escri au Capoulié em’ à Tavan, pènse que vendran. Vidau s’arrestara peréu, pièi vous l’ai di, vouésteis ami saran nouésteis ami. Bèn de poutoun à dono Marìo e à vous fouesso baume subre voueste mau. LAZARINO.
Tèste integrau Còpi interdicho Reserva pèr aquéli qu'an la licènci d'utilisacioun Centre International de l'Écrit en Langue d'Oc Sèti souciau 3, plaço Joffre - l3l30 Berro. Tóuti dre reserva - Tous droits réservés - All right reserved. © Centre International de l'Écrit en Langue d'Oc - 1999 © Adoubamen dóu tèste : CIEL d'Oc Courreicioun : Peireto Bérengier de la meso en pajo e de la maqueto : Tricìo Dupuy en sa qualita de mèmbre dóu Counsèu d'Amenistracioun dóu CIEL d'Oc.
- Page 61 and 62: Se quaucun lou disié, voudrias pas
- Page 63 and 64: EI PLUS BÈU NÒVI DÓU MOUNDE A la
- Page 65 and 66: Oh! ti priva de liberta, Sènte que
- Page 67 and 68: La campano en si desvirant Pecaire
- Page 69 and 70: L’AUTOUNO Vè! l’Autouno pico
- Page 71 and 72: N***, 10 juin 1891. SOUTO L’AUBER
- Page 73 and 74: COUER MATRASSA Lei blad roussejon c
- Page 75 and 76: LETRO A MOUN FRAIRE Oh! que ma fen
- Page 77 and 78: Adounc, voudriés qù’à la basti
- Page 79 and 80: A AUBANÈU Quand dins lei boues, é
- Page 81 and 82: LA BOUSCARLETO A Dono Mistral. Quan
- Page 83 and 84: Marsiho, lou 22 setèmbre 1891. A M
- Page 85 and 86: fatigo dei fèsto de Carpentras vou
- Page 87 and 88: Ero la proumiero fes que sentiéu t
- Page 89 and 90: Me semblavo que vous aurié fa ples
- Page 91 and 92: Mai, l’anen mai agué lou Paire S
- Page 93 and 94: Marsiho, lou 29 de mars 1892. BOUEN
- Page 95 and 96: Marsiho, lou 12 d’abriéu 1892. M
- Page 97 and 98: sei beloio, iéu, ame mai un cantou
- Page 99 and 100: Lou 20 desèmbre 1892. BOUEN MÈSTR
- Page 101 and 102: pas se leissarai pas esquiha lou pr
- Page 103 and 104: Marsiho, lou 7 de janvié 1895. BOU
- Page 105 and 106: Marsiho, lou 30 d’óutobre 1895.
- Page 107 and 108: Marsiho, lou 17 de desèmbre 1896.
- Page 109 and 110: Marsiho, lou 29 de Janvié 1897, BO
- Page 111: Marsiho, lou 9 d’avoust 1897. BOU
De la Magali, lou 31 d’avoust 1897.<br />
BOUEN MÈSTRE,<br />
Es ansin que talounès voueste moun<strong>de</strong>? aquelo es pièi tròup fouerto! qu’un tron <strong>de</strong><br />
l’èr empouerte lou mau <strong>de</strong> pato (coumo li dias) que vèn tant à prepaus.<br />
Pènse bèn qu’acò sara rèn. Vous sias bessai toursu lou pèd? noun pòu èstre autramen,<br />
sias tròup bèn planta pèr plus pousqué vous carreja. Se me disias acò dins vint an d’eici,<br />
poudriéu bessai n’en douta, mai à voueste iàgi quand avès encaro trento an à viéure,<br />
belèu mai, noun es poussible.<br />
Poudès bèn agué uno revirado; mai acò passara vite e crese bèn que sarés gari avans<br />
lei fèsto. Tout au mèns es ço que vous souvète dóu founs <strong>de</strong> moun couer.<br />
Lei cigalo canton en d’aquesto sesoun e sabès que li a pas <strong>de</strong> meioue drogo pèr gari<br />
lei doulour.<br />
Es egau, aquelo enflou es bèn vengudo en traito! Vous, en mancant en d’aquélei fèsto,<br />
vai faire l’efèt d’un esclùssi en plen miejour!<br />
Ah! se poudiéu vous leva lou mau emé la man, coumo me veirias arriba ‘n courrènt!<br />
Oh! la boueno souerre Sant-Vincènt <strong>de</strong> Pau, que fariéu!<br />
Pamens, s’uno preguiero dóu founs <strong>de</strong> l’amo pòu vous gari, es dicho!<br />
Sariéu bèn estado uroue <strong>de</strong> vous vèire arriba emé vouesto bello mouié, dins ma<br />
pichoto basti<strong>de</strong>to, mounte aurias, atrouba la plus franco <strong>de</strong>is amista, mais lou sarai<br />
encaro mai, lou jour que sauprai que sias gari.<br />
Dimenche, passa siéu anado pourta <strong>de</strong> flour subre lou cros dóu paure Areno, e lou<br />
sero, Isabello emé soun fraire Jùli soun vengu à Manosco passa un jour emé nàutrei: an<br />
<strong>de</strong>gu vous escriéure aquéstei jour.<br />
Se d’eici à dimenche sias gari, vendrés parai? se dissate voulias veni coucha à<br />
Manosco, avèn uno chambro pèr vàutrei.<br />
Ai escri au Capoulié em’ à Tavan, pènse que vendran. Vidau s’arrestara peréu, pièi<br />
vous l’ai di, vouésteis ami saran nouésteis ami.<br />
Bèn <strong>de</strong> poutoun à dono Marìo e à vous fouesso baume subre voueste mau.<br />
LAZARINO.