LEI TROUBAIRE MARSIHÉS Obro deis Encian, un Eissame de ...
LEI TROUBAIRE MARSIHÉS Obro deis Encian, un Eissame de ... LEI TROUBAIRE MARSIHÉS Obro deis Encian, un Eissame de ...
Batisto Artou. Proudueisié pa, coumo lei muou. — Vous cresès, fasié misé Fino, Despuei cinq an sieou la meirino, Tout es lest: pedas, caloutoun, Esperan plu que lou pichoun! Dias se Jano, dret sa vengudo, A bras dubert fougué reçudo Per l'ermitan, lou benesi, Que n'en bavavo de plesi. — Vèni, crentoué, fé la paouretto, Per… per... e vaqui ma pecetto! — Ah! vouei, respoundé l’ermitan. E la prenent per lei douei man, Dins lou fin found de sa cabano, Fa penetra la bello jano. — Nàni, vouèli pa, li fasié, Que se moun ome mi visié! Mai èro coumo se siblavo E defouèro lou vent boufavo. Coumo va vous figuras ben La Jano en degun digué ren, Surtout à soun ome, pecaire, Qu’aourié ris jaoune de l'afaire, E vigué dret doou mes venent, Tè, que Nouesto-Damo daou Vent L'avié pa, pecaire, ooublidado. Jano fagué 'no bessounado. Aou grand jamai lou paoure Buou S'es figura qu'èro couguou!... LOU MATINIÉ Un gros pitoué que s'agradavo aou lié, I)ourmié souvènt touto la matinado. De tèms en tèms soun paire li fasié, Uno liçoun sarrado: — Té, moun enfant, regardo lou souleou; S'aviés de sèns prendries eisèmple à-n-eou; De grand matin, coumenço sa journado, E tu jamais ti lèves qu'à miejour…
J. R. — Eisemple à-n-eou! li fa lou cambarado. Que mi countas! Uno cavo prouvado, Es que jamai si lèvo avans lou jour. LOU BEOU-FIEU DE MISÈ CAMIHO Per faire rire ma cousino Fanny e moun amigo Misè Durbé. MISÈ MADALENO Boueno salud, misè Camiho, Qu tron arribo à vouesto fiho? Mi semblo que… (Fa un entressigne dei douei man que coumprenès…) MISÈ CAMIHO Mi diguès ren, Vèni de courre finco Areu Per li cerca d'apartamen!... MISÈ MADALENO Si va doun marida? MISÈ CAMIHO Ti crèsi, Mancarié plu qu'aco… MISÈ MADALENO Mai esplicas-vous doun... Sieou vengudo de Mourredoun Per saoupre s'èro emé Renèsi? MISÈ CAMIHO Ah! plet-à-Dieou fouguesse eme eou!
- Page 1 and 2: Pitre nus i quatre vènt, Nàutri q
- Page 3 and 4: — As l'er d'uno amo touto en pèn
- Page 5 and 6: P. F. Guitton. Adieou! rende-li lou
- Page 7 and 8: P. A. En decendent, darrié la poua
- Page 9 and 10: La mar segur noun l'esfraiavo; Mai
- Page 11 and 12: PÈIRE MAZIÈRO. Margarido, adabas,
- Page 13 and 14: LOU PRESÈNT DE NOUEÇO Aou Troubai
- Page 15 and 16: Serès countent, agués pa poou.
- Page 17 and 18: J. L. Recoumençé soun coumplimen:
- Page 19 and 20: Toussant Payan .1860. — Marsiho.
- Page 21 and 22: Ensen an pas pu leou coumença soun
- Page 23 and 24: L'esquichoun lei galet darrié d'un
- Page 25 and 26: Amable Richier. Ren que doou pan qu
- Page 27 and 28: Vous sériez tant sako? bessai que
- Page 29 and 30: Toussant Payan Venguè plu qu’un
- Page 31 and 32: 28 Febrié 1881. Théodore Aubanel.
- Page 33 and 34: Aprè, Madoun e Margarido, Fino, Ba
- Page 35 and 36: Emé l'ardour de la passien. Talame
- Page 37 and 38: PEIRE MAZIÈRO. Fen l'amour coumo l
- Page 39 and 40: Sabes pas? Margarido es grosso; Se
- Page 41 and 42: Leou, leis enfant si l'amourreroun
- Page 43 and 44: Coumo emé sa proumièro frumo, L'o
- Page 45 and 46: Lou nis ountè nous an bressa; Un m
- Page 47 and 48: Car leis estajan èron las D’oous
- Page 49 and 50: Sera gaire bouen qu'à reçubre De
- Page 51: Li dien Nouesto-Damo doou Vent, E s
- Page 55 and 56: MISÈ CAMIHO Faou que li conti tout
- Page 57 and 58: Metteri la barro su d'ello Per reni
- Page 59 and 60: — Va coumpreni ben, mai per ieou
- Page 61 and 62: Lou Cigaloun. Aquelo infernalo temp
- Page 63 and 64: MISÈ NORINO. Marsiho, lou 4 de nou
- Page 65 and 66: — Pan! pan! — Qu pico? — Joou
- Page 67 and 68: Fé Dieou, emé un paou de coulèro
- Page 69 and 70: Lou Carpouraou. Avien bello l'empli
- Page 71 and 72: Lei rescountri pa per camin? Deman
- Page 73 and 74: Tou de baime de Dieou! Marsiho, adi
- Page 75 and 76: Victor Gelu. Roquevaire, 6 janvier
- Page 77 and 78: L'OBRO DEIS ENCIAN Veicito uno poul
- Page 79 and 80: Vitor Thouroun. — Messiès, es mo
- Page 81 and 82: L. Pila. Aquelo pèço passo pa.
- Page 83 and 84: P. P. Avié pa tout feni, pecaire!
- Page 85 and 86: Mèste Cave. Lou Furnaire. E d’un
- Page 87 and 88: Dintre l'er blous e tremouelant Mou
- Page 89 and 90: Ei cassaire fasien la nico) Despuei
- Page 91 and 92: Amable Richier. En cridant: — La
- Page 93 and 94: Doou Sant dirien qu'an pres la caro
- Page 95 and 96: M. S. Lou perdié pa jamai de visto
- Page 97 and 98: P. A. Mai vendié d'uno fino drogo
- Page 99 and 100: Veici coumo va dien: Un jour de gra
- Page 101 and 102: Alfred Chailan. E lou pople subran
Batisto Artou.<br />
Proudueisié pa, coumo lei muou.<br />
— Vous cresès, fasié misé Fino,<br />
Despuei cinq an sieou la meirino,<br />
Tout es lest: pedas, calouto<strong>un</strong>,<br />
Esperan plu que lou picho<strong>un</strong>!<br />
Dias se Jano, dret sa vengudo,<br />
A bras dubert fougué reçudo<br />
Per l'ermitan, lou benesi,<br />
Que n'en bavavo <strong>de</strong> plesi.<br />
— Vèni, crentoué, fé la paouretto,<br />
Per… per... e vaqui ma pecetto!<br />
— Ah! vouei, respo<strong>un</strong>dé l’ermitan.<br />
E la prenent per lei douei man,<br />
Dins lou fin fo<strong>un</strong>d <strong>de</strong> sa cabano,<br />
Fa penetra la bello jano.<br />
— Nàni, vouèli pa, li fasié,<br />
Que se mo<strong>un</strong> ome mi visié!<br />
Mai èro coumo se siblavo<br />
E <strong>de</strong>fouèro lou vent boufavo.<br />
Coumo va vous figuras ben<br />
La Jano en <strong>de</strong>g<strong>un</strong> digué ren,<br />
Surtout à so<strong>un</strong> ome, pecaire,<br />
Qu’aourié ris jao<strong>un</strong>e <strong>de</strong> l'afaire,<br />
E vigué dret doou mes venent,<br />
Tè, que Nouesto-Damo daou Vent<br />
L'avié pa, pecaire, ooublidado.<br />
Jano fagué 'no besso<strong>un</strong>ado.<br />
Aou grand jamai lou paoure Buou<br />
S'es figura qu'èro couguou!...<br />
LOU MATINIÉ<br />
Un gros pitoué que s'agradavo aou lié,<br />
I)ourmié souvènt touto la matinado.<br />
De tèms en tèms so<strong>un</strong> paire li fasié,<br />
Uno liço<strong>un</strong> sarrado:<br />
— Té, mo<strong>un</strong> enfant, regardo lou souleou;<br />
S'aviés <strong>de</strong> sèns prendries eisèmple à-n-eou;<br />
De grand matin, coumenço sa journado,<br />
E tu jamais ti lèves qu'à miejour…