26.12.2012 Views

Maka-Oalketan - Euskaltzaindia

Maka-Oalketan - Euskaltzaindia

Maka-Oalketan - Euskaltzaindia

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Orotariko Euskal Hiztegia 12. lib.: maka-oalketan<br />

morgoi. v. murgoi.<br />

morgonatu. "Acodar vides (V-m)" A Apend.<br />

morgota. � Brote. � Azeriak jan daruez mastietako lenengo morgota edo panpanubak. CrIc 96. � "(V-m),<br />

capullo de flor" A. v. murgoi.<br />

morgotatxo. � (Dim. de morgota). "Jet de la vigne" H (que cita el ej. de Moguel, aunque copia incorrectamente<br />

margotatxo). � Matsaien edo txarmentuak ez ausiagatik basaurde zatarrak bezela, [azeriak] ausitzen ta galtzen<br />

dituzte panpanu edo morgotatxoak, nondik etorri bear zuten mordoak. Mg CC 234.<br />

morikila. v. morokil.<br />

morisko. � Morisco. � Morisko aljamiaturen bat agertzen ote zan. Berron Kijote 108.<br />

morka, borka (AN-ulz, Sal, R; Lh), porka (G-nav, AN, B). Ref.: A (borka, porka); Iz Ulz (bórka, babatxuríe);<br />

Asp ANaf (porka); Ond Bac (porka); Gte Erd 257; Izeta BHizt2 (porka). � Sarta, ristra; racimo. "Baratxuriborka,<br />

ristra de ajos, tipula-borka, ristra de cebollas" A. "Porka, conjunto de frutas que han salido del mismo<br />

botón" Ib. "Babatxuriborká bat, una ristra de ajos" Iz Ulz (s.v. babatxuríe). "Racimo de uvas" Asp ANaf. "Horca,<br />

ristra. En arta-porka" Ond Bac. "Ramillete de erizos de castaña. Adar ortan ze porka ederra" Izeta BHizt2. Cf.<br />

borkila. v. MAHATS-MORKA, mulko, mordo. � Maastien morkak. Or Mi 129. Elduegi diren morkatik aleak<br />

yalki oi bezala. Ib. 93. Morka mardulen kargapean makurtu bear izan due bizkarra matsondoak. TAg Uzt 277.<br />

Abeburuko koltza bakoitzari erestuntzat bi alesagarrezko borka ezarri zizkion, inbela estaltzeko. Ol 1 Reg 7, 18<br />

(Dv uztarri-lerro, Ker granada-erreskada). � Izar-morkak itsastarrari keñu egiten dioten ordua.<br />

'Constellations'. Or Mi 99.<br />

morkaitz. v. burkaitz.<br />

morkalatz. "(AN-5vill), castaña de púas ásperas" A.<br />

morkatu. � Agrupar, clasificar. � Gizonez-gizon morkatuko dizut [literatura], jaunenik edo buruenik izan<br />

direnetara xumeagoak eratxikiz. Or EEs 1927, 148.<br />

morkil. �1. (Sust.). "(V-m), vasija rota" A. �2. (Adj.). "(V-m), torpe" A.<br />

morkil. v. 2 murgil.<br />

morkile-moro. "A la buena de Dios, morkille-moro (V-gip)" A EY III 254.<br />

morkilo. v. morkoilo.<br />

1 morko. "Rabadilla" Lar. "Epurdiko morkoa" Ib. (s.v. morcón). v. mokor.<br />

2 morko. "(V-ger), marro, picardía" A.<br />

- MORKO EMAN. "Morko emon, se dice de la liebre perseguida que burla al perro" A Apend.<br />

- MORKO EGIN. "(V-ger), hacer marro una liebre, alterar el rastro y desviarse" A.<br />

morko. v. 1 mulko; 1 murko.<br />

morkoi. "Morcón, la morcilla hecha en la tripa gruesa" Lar. Harriet, que sin duda lo toma de Larramendi, da<br />

erróneamente con este significado morko (v. 1 morko).<br />

morkoilo (AN-gip ap. Gte Erd), morkilo (-illo V-m ap. A Apend). � Embrollo. "Ille morkoilloa du (AN-gip)"<br />

Gte Erd 164. v. mordoilo.<br />

morkol (V-gip, G-azp; Lar � Lcq 28, H). Ref.: Iz ArOñ (aginzabalduta); To 187. �1. "Erizo de castaña" Lar.<br />

Creative Commons Aitortu-EzKomertziala-PartekatuBerdin baimen baten<br />

mende.<br />

569

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!