26.12.2012 Views

Maka-Oalketan - Euskaltzaindia

Maka-Oalketan - Euskaltzaindia

Maka-Oalketan - Euskaltzaindia

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Orotariko Euskal Hiztegia 12. lib.: maka-oalketan<br />

hipocresía. � Malmuztasunak dongiak suzittuko dauz. AG 1510.<br />

1 malo (V-och-m-gip ap. A). I (Sust.). �1. Espantajo. � Lekuban lekuban malua, gurian andijagua. Mg PAb<br />

122. �2. (V-och-gip, G-goi). Ref.: A; JMB At. "Duende" A. "Genio nocturno" JMB At. �3. (V-gip ap. A e Iz<br />

ArOñ). "Alimaña (FSeg)" A. "Malo, malua, cualquier insecto dañino de las plantas, escarabajo de la patata, etc."<br />

Iz ArOñ. �4. (Gc ap. A; Lar, vEys), maro (G-goi ap. A), malot (vEys). Copo de nieve. Cf. Echaide Orio 124. v.<br />

ELUR-MALO.<br />

II (Adj.). �1. (G-goi ap. A; Lar, Dv). Rollizo, tierno, lozano. "Gordo con una gordura dulce, apacible" Lar.<br />

"Fresco, frescote, frescón" Ib. � Orain, ordea, orria malo, / piztiak daki izkutatzen. "Lozanas". Or Eus 382. �<br />

(Con reduplicación intensiva). "Malo-malo, sinón. de mardul, lozano. Artoak aurten malo-malo daude" Asp<br />

ANaf. �2. (Lar � H). "¡(Qué) blancura de mujer!, au emakume maloa!" Lar. "Albo, alba, aplicándose a hombre<br />

o mujer, maloa, au emakume maloa" Ib. �3. "Malhoa (L), maloa (G), mou, qui cède facilement au toucher, à la<br />

pression. Elhur, ile, haragi, etzantza, udari malhoa, neige, laine, chair, couche, poire... molles" H. � "Au fig.,<br />

mou, lâche, sans énergie, sans ténacité. Langile, idi malhoa, ouvrier, bœuf mou. Gizon malho errexki itzulgarria,<br />

homme de caractére faible, que l'on peut aisément retourner" H. � "Doux, accessible, d'abord facile et<br />

engageant" H.<br />

- ILE-MALO. v. ile.<br />

- MALORIK (Dv). Tierno, lozano, rollizo. � Errege delarik nihor / ezta humillagorik, / ezen bildots emea<br />

bezain / heldu zaiku malhorik. EZ Noel 78.<br />

2 malo (V-gip ap. Elexp Berg). � (Equivalente a cast. '¡malo!'). "Gure jefia antiaju beltzekin datorren egunian,<br />

malo" Elexp Berg. � Dá [...] ikasi duéna ya itz gaixtoak ta maldizioak erráten? Malo, goizik doáie zartus ta<br />

txartus ariman. LE in BOEanm 541. Ardao zaarra, gari zaarra, urdai azpiko zaarra eta olakoak onak dira.<br />

Baiña agure zaarrak, malo. And AUzta 95.<br />

3 malo. � (Relacionado con 1 malo II o quizá con cast. malo). � Mundukói álke gúti, óñak arín, arinágo búrua,<br />

bégiak libre, irria góra málo: naiz idúri ón gañetík, arima itsúsi. LE Urt ms. 14r. Aragiarén kofraide, malizian<br />

maestru malo. Ib. 14r.<br />

malobra (Dv). � Prestación, servicio. "Prestation pour les chemins" Dv. � Emazte eta haurrak nonbaitik<br />

hazteko, / zergak ere pagatzeko / eta guzien gaiñera / hartzeduna eta malobra. "Corvée". Gy 5. Dutenean hek<br />

konplitu horla malobra hori, / intzurako uretan dire enbargatzen braboki. "Affaire". Ib. 65.<br />

malobrari. "Prestataire pour les routes" Dv.<br />

malobratu. v. maniobratu.<br />

malogratu. � Malograr(se), echar(se) a perder. � Gáste ezpada óngi azitzen, malogratuko déla. LE Prog 118.<br />

Ezpauzu bada malogratu nái, ai nazázu: egin zaitez lenik kristio óna. Ib. 118. Malográtzea arima gúra<br />

sekulákos. LE Matr5 298.<br />

maloin. v. marloi.<br />

maloju. "Malojü (S; Foix), indisposé" Lh.<br />

maloka (V-arr, L-ain, B ap. A; -lh- L ap. Lh). �1. (Adj.). "Seco y podrido por dentro (árbol)" A. �2. Lengo<br />

mendean arlote bat zan / ibil adar ori (eltzegorra) yoka / bearrerako gertatzen bazan / gorputzez zerbait maloka.<br />

Atutxa Mugarra (ap. DRA, que lo interpreta como "indispuesto"). �3. (Sust.). "Malokia, malokaak, lo podrido<br />

que suele haber en los huecos de los troncos de los árboles" Iz ArOñ 172n. �4. "(V-arr-oroz), mal temple de<br />

cuerpo" A.<br />

malokatu. �1. "(V-arr, L-ain, B), secarse un árbol" A. �2. "(V-arr-oroz), estar de mal temple" A.<br />

maloki. "Malhoki, malokiro, d'une manière molle, non serré, non pressé" H. � "Au fig., mollement, sans<br />

énergie, sans fermeté, sans ténacité" H. � "Au fig., [...] d'une manière douce, tendre, bienveillante" H.<br />

malokiro. v. maloki.<br />

Creative Commons Aitortu-EzKomertziala-PartekatuBerdin baimen baten<br />

mende.<br />

55

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!