Coordenador-Geral de Apoio à s Escolas IndÃgenas - Livros Grátis
Coordenador-Geral de Apoio à s Escolas IndÃgenas - Livros Grátis
Coordenador-Geral de Apoio à s Escolas IndÃgenas - Livros Grátis
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Presi<strong>de</strong>nte da República:<br />
Fernando Henrique Cardoso<br />
Ministro da Educação:<br />
Paulo Renato Souza<br />
Secretária Executiva:<br />
Maria Helena Guimarães <strong>de</strong> Castro
Secretária <strong>de</strong> Educação Fundamental:<br />
Iara Glória Areias Prado<br />
Diretora <strong>de</strong> Política da Educação Fundamental:<br />
Maria Amábile Mansutti<br />
<strong>Coor<strong>de</strong>nador</strong>-<strong>Geral</strong> <strong>de</strong> <strong>Apoio</strong> às <strong>Escolas</strong> Indígenas:<br />
Jean Paraízo Alves<br />
MEC/SEF/DPE<br />
Coor<strong>de</strong>nação-<strong>Geral</strong> <strong>de</strong> <strong>Apoio</strong> às <strong>Escolas</strong> Indígenas<br />
Esplanada dos Ministérios Bloco L sala 721<br />
70047-900 - Brasília/DF<br />
Tel. (61)410 8630 e (61) 410 8997<br />
Fax: (61)410 9274<br />
e-mail: cqaei-sef@@mec.qov.br<br />
Guarani, MbCehára kuéra Kaiowá ha.<br />
Te'yi rembiapo / Mbo'ehára kuéra Kaiowá ha Guarani<br />
- Mato Grosso do Sul : Secretaria <strong>de</strong> Estado <strong>de</strong> Educa_<br />
ção ; MEC, 2002. - (Nane Mba'etaeéva Atykue)<br />
40p.:il.<br />
1.Cultura Indígena 2. Receita <strong>de</strong> artefatos.<br />
I. Título.<br />
CDU 316 (=081:81)
AUTORES DAS RECEITAS<br />
Adão Ferreira Benites - Campestre<br />
Adriana Acosta - Caarapó<br />
Adriano Morales - Pirajui<br />
Adriano Pires (in memorian) - Pirajui<br />
Alécio Soares Martins - Caarapó<br />
Alfredo Martins - Porto Lindo<br />
Alice Machado - Amambai<br />
Analisa Buli Vera - Paraguassu<br />
Ananir Lescano - Takuapiry<br />
Anastácio Peralta - Caarapó<br />
Andreia Martins - Takuapiry<br />
Braulina Isnar<strong>de</strong> - Caarapó<br />
Cassemiro Lemes - Amambai<br />
Catalina R. <strong>de</strong> Souza - Caarapó<br />
Célia Cabreira Xisto - Dourados<br />
Celina Machado - Dourados<br />
Cirlene Martinez - Porto Lindo<br />
Clara B. <strong>de</strong> Almeida - Panambizinho<br />
Clau<strong>de</strong>miro Lescano - Takuapiry<br />
Clau<strong>de</strong>te Vera - Pirajui<br />
Cristina Samaniego - Porto Lindo<br />
Denize Nelson Lopes - Amambai<br />
Édina Pereira Lescano - Takuapiry<br />
Edson Alencar - Caarapó<br />
Edvaldo Nunes - Cerrito<br />
Eliel Benites - Caarapó<br />
Eliezer Benites - Caarapó<br />
Eliezer M. Rodrigues - Porto Lindo<br />
Elizabete Fernan<strong>de</strong>s - Caarapó<br />
Elizeu Pereira Lopes - Takuapiry<br />
Fátima F. Machado - Dourados<br />
Flávio Freitas Vilhalva - Caarapó<br />
<strong>Geral</strong>da Alves Dias - Takuapiry<br />
<strong>Geral</strong>do Carlos - Takuapiry<br />
Glória Salina - Pirajui<br />
Huto Vera - Paraguassu<br />
Irene Lima Benites - Amambai<br />
Jair Cabreira - Dourados<br />
Jânio Sanches - Amambai<br />
João Benites Riquelme - Cerrito<br />
Jorge Sanches - Dourados<br />
Josimar Oliveira - Takuapiry<br />
Juliana Cabreira - Dourados<br />
Juscilange R. Sanches - Dourados<br />
Ládio Veron Cavalheiro - Dourados<br />
Leia Aquino Pedro - Campestre<br />
Lidio Cavanha Ramires - Caarapó<br />
Maciel Cáceres - Porto Lindo<br />
Marcilene M. Lescano - Takuapiry<br />
Maria Cristina Benites - Guasuty<br />
Maria <strong>de</strong> Lour<strong>de</strong>s C. Nelson - Amambai<br />
Marilete da Silva - Dourados<br />
Nice Lisiane Nelson - Limão Ver<strong>de</strong><br />
Osmar Marques - Caarapó<br />
Otoniel Ricardo - Caarapó<br />
Pedrina Machado - Dourados<br />
Pedro Duran - Pirajui<br />
Renata Castelão - Caarapó<br />
Ricarda Benites - Dourados<br />
Risolena Quinhone - Caarapó<br />
Rogério Vilhalva Mota - Caarapó<br />
Rosenildo B. <strong>de</strong> Carvalho - Caarapó<br />
Rosilei<strong>de</strong> B. <strong>de</strong> Carvalho - Caarapó<br />
Selma Cáceres - Amambai<br />
Sérgio Morales - Pirajui<br />
Silvia Fernan<strong>de</strong>s Paulo - Caarapó<br />
Silvio Pires - Potrero Guasu<br />
Val<strong>de</strong>lice Veron Cáceres - Panambizinho<br />
Valdomiro Ortiz - Porto Lindo<br />
Valenrjm Pires - Pirajui<br />
Venâncio Cáceres - Porto Lindo<br />
Vicente Isnardè - Dourados<br />
Zélia R. B. Duarte - Dourados<br />
Zelia Vasque - Amambai
MATO GROSSO DO SUL<br />
GOVERNADOR DO ESTADO<br />
José Orcírio Miranda dos Santos<br />
SECRETÁRIA DE ESTADO DE<br />
EDUCAÇÃO<br />
Elza Aparecida Jorge<br />
ILUSTRAÇÃO DA CAPA<br />
E CONTRA-CAPA:<br />
Maciel Cáceres<br />
TÍTULO:<br />
Te'yi Rembiapo<br />
REVISÃO:<br />
Cursistas do Projeto Ára Verá, Rosa<br />
Sebastiana Colman, Úrsula Ben<strong>de</strong>r,<br />
Veronice Lovato Rossato, Maria <strong>de</strong><br />
Lour<strong>de</strong>s A. <strong>de</strong> Souza<br />
DIGITAÇÃO E ORGANIZAÇÃO:<br />
Professores-Assistentes do Projeto<br />
Ára Verá<br />
PROJETO ÁRA VERÁ:<br />
Curso Normal em Nível Médio<br />
Formação <strong>de</strong> Professores<br />
Guarani/Kaio wá<br />
Escola Est. Vilmar Vieira Matos<br />
Rua Manoel Rasselen, 1415-<br />
3d. Rasselen - 79813-070 -<br />
Dourados, MS.<br />
Tel. (0XX67) 425-5156,<br />
Fax 425-2322<br />
Superinten<strong>de</strong>nte <strong>de</strong> Políticas em<br />
Educação- MS:<br />
Bartolina Ramalho Catanante<br />
Coord. <strong>de</strong> Políticas<br />
Específicas em Educação da<br />
Sec. <strong>de</strong> Estado <strong>de</strong> Educação- MS:<br />
Joaquim Soares <strong>de</strong> Oliveira Neto<br />
Resp. pela Equipe <strong>de</strong> Ed. Escolar<br />
Indígena da Sec. <strong>de</strong> Estado <strong>de</strong><br />
Educação- MS:<br />
Suelise <strong>de</strong> Paula B. <strong>de</strong> Lima Ferreira<br />
EQUIPE TÉCNICA DO PROJETO<br />
ÁRA VERÁ:<br />
Coor<strong>de</strong>nação Pedagógica:<br />
Veronice Lovato Rossato<br />
Coor<strong>de</strong>nação Administrativa:<br />
Meire Adriana da Silva<br />
Professores-Assistentes:<br />
Anari Felipe Nantes,<br />
Edil Luiz da Silva,<br />
Haydê A. Silva Zimmer,<br />
Maria <strong>de</strong> Lour<strong>de</strong>s A. <strong>de</strong> Souza,<br />
Rosa Sebastiana Colman,<br />
Shirley José do Nascimento,<br />
Veronice Lovato Rossato<br />
DIREITOS AUTORAIS:<br />
Os direitos autorais <strong>de</strong>sta<br />
publicação estão reservados ao<br />
Movimento dos Professores<br />
Guarani/ Kaiowá <strong>de</strong><br />
Mato Grosso do Sul
TECHAUKAHA<br />
Jechukapy 09<br />
Ajaka 11<br />
Angu'a 12<br />
Apyka 13<br />
Gwyraparã 14<br />
Hundíta 16<br />
Hu'y. 17<br />
Jiki 18<br />
Ku'akwaha 20<br />
Kyha 22<br />
Mbaraka 24<br />
Mbo'y 25<br />
Mon<strong>de</strong> 26<br />
Mon<strong>de</strong>pi 27<br />
Mynakü 28<br />
Nuhã 29<br />
Pinda 30<br />
Po'y 31<br />
Sarakua 32<br />
Takua 33<br />
Tataindy'y 34<br />
Yrupè 35<br />
Yvyrapara 36<br />
Ne'endy 38
JECHUKAPY<br />
Ore mbo'ehára Guarani/Kaiowá vy'a pope roneha'ã rohai<br />
mba'éichapa jajapo va'erã tembiporu jaiporuva ko'ê ha ko'êre, heta<br />
mba'e nane pytyvõ jaiko hagua ko'anga peve.<br />
Jepéna ko'anga opámaramo jepe ore ka'aguy ha michíro jepe ore<br />
yvy ko'ãva mba'e oi gueteri ore apytü'ume.<br />
Upéicha rupi py'a porã reheve rombohasa kuatiare ndahetairõ jepe<br />
upe tembiporu roiporu gueteriva, ikatu haguaicha opyta kuatiare ha<br />
onembohasa hagua ava kuerape ha mitã kuerape Guarani/Kaiowá.<br />
Ko tembiaporã heta guarani ha kaiowá itujavéva ore pytyvõ.<br />
Roipota vy'a ha torype momorã reheve ojehecha ha onemone'ê<br />
ko kuatiare rohai va'ekue.
AJAKA<br />
MBA'EGUI REJAPO:<br />
Takuáral<br />
MBA'E REIPORU:<br />
Kyse.<br />
MBA'EICHAPA REJAPO:<br />
Eikyti pakõi takuára'i, petei (1cm)<br />
ipekue ha mokõi (2cm) rupi ipukukue.<br />
Enepyrü hagua, emoi po takuára'i<br />
ipukukuévo ha pokõi takuára'i ijykévo.<br />
Upéi pakõi takuára'íre embojoasa<br />
ohupytypeve ijuru remokarapa va'erã<br />
yvateoto umi pakõi takuára'i. Upéi<br />
embojoasa hagua yvygui yvateoto.
ANGU'A<br />
MBA'EGUIPA OJEJAPO:<br />
Peróva, seyro, mandyju ha tajy.<br />
MBA'ÉPEPA REJAPO:<br />
Hácha, kyse ha kuchára.<br />
MBA'EICHAPA REJAPO VAERÃ:<br />
Reikytí yvyra 1/2m. ha upéi rejo'o pe yvyra ipuntape peteí po<br />
hyepyoto. Uperire ehapopí porã kysépe iporãve hagua, ejatapyimi<br />
upéi rejo'o haguépe opyta hagua ipy'ugua porã.<br />
Oímbavove angu'a, upéape rejoso arro, avati, mandi'o, ka'a ha<br />
pohã.
APYKA<br />
MBA'EGUI OJEJAPO:<br />
Séyro.<br />
MBA'ÉPE OJEJAPO:<br />
Hácha.<br />
MBA'ÉICHAPA OJEJAPO:<br />
Reikyti va'erã yvyra jasy renyhépe ani hagua onembyai voi, reikytíro jasy<br />
renyhépe ha'e hi'are heta ára.<br />
Ha reikytirire yvyra, tekotevê remopotí porã ha upéi rejapo apyka.<br />
N<strong>de</strong>, reipota háicha. Apyka oimbavove ojeporu ojeguapy hagua ha kunumipepy<br />
reko ha inemon<strong>de</strong>ha.
TEMBIPORU:<br />
Nhandy taV/<br />
mbegwepi,<br />
karagwata,<br />
gwarepoti<br />
ha machete!<br />
GWYRAPARA
OJEJAPO NHANDY TAYGWI:<br />
Yvyra naikarei va'erã. Eipyhy va'erã<br />
eipiro ha upéi embopo'i mbytegui<br />
inhakãvo ha ipyvoto mbegue katu<br />
ha avei remohenda va'erã isã opyta<br />
hagua. Isã renhapyti va'erã ipyoto<br />
ha reiporutavove remoT porã isã<br />
mokõive inhakãoto.<br />
Gwembepígwi rembojohasa<br />
hasa va'erã. Karagwata katu,<br />
jajoso va'erã angu'ápy isãra,<br />
upéi kwarahype remokã va'erã.<br />
Uperire reipoka va'erã mokoi isã<br />
ojoehe imbarete haguã upéicha<br />
oTma gwyrapasãrã.
Hundíta ojejapo hagua tekotevè ojejogua goma po'i pohãrendágui.<br />
Peteí hunditarã tekotevè rejogua mbohapy po (60 cm) ha upéi remboja ha<br />
reikytí mbytépe. Upéi katu reheka vakapi sapatu tujakue reikytí po'i ipyharã<br />
rembokua mokõi hendápe ijapyraitepe ha renapytí pe goma po'i reikytí va'ekue.<br />
Uperire reheka peteí yvyra hérava sapirangy hakambyva reikytí ha renapytí<br />
hese pe goma mokõive hakambyre ha upéi katu oíma remarika haguaicha.<br />
Uperire rejapo yvyapirã tuju ijajyvagui emohatã kuarahy hakúpe. Hatã vove<br />
ome'êma reha'ã hagua gwyra.
HU'Y<br />
TEMBIPORU:<br />
Takuatí, mbegwepi, guyra peporaguekue,<br />
yvyratai katí, warepoti ha mbachetel<br />
Takuatí renhapopè porã va'erã, gwyra ragwépe rembopepo va'erã. Rembopepóvy<br />
erejopyma va'erã rehóvy mbegwepipe opapeve.<br />
Rejapo yvyrataigui hakuarã, embopo'i hopytapy ijapeve takuatí kuápy.<br />
Ha upéi ehapytí hatã.
KITAKWAHA<br />
OJEPORÚTA:<br />
Kyse, ju, mandyju ha<br />
yvyra yruko.<br />
OJEJAPO HAGUA:<br />
Reikyti va'erã yvyra ha<br />
remopoti. Uperire rejapo<br />
va'erã guyrapa ha remosã<br />
va'erã mandyju reipoka<br />
akwépy.
Ha upéixa renhepyrüma reipoka mandyju hape ojepoka akwe<br />
ome'è va'erã mbohapy akytã.<br />
Ha pe ju ha'ete va'erã pe jejapo rerahavy, reguahè va'erã<br />
rejapóvy ha'ete votõixa.
KYHA<br />
Reno ka'aguype ára porã jave reraha<br />
reiporu hagua, machete tuicháva ha haimbe<br />
porãva. Pe machete hína remopotT hagua<br />
karaguata jere reike, hagua, ha reguahèvo itype<br />
mba'éichapa renepyrüta.<br />
Eipyhy karaguata hu'ãgui reitfra hatã ojei hagua.<br />
Ojeimaramo hogue remoí n<strong>de</strong> pyguype ha emondoro'imi mokõive upéi reitira<br />
ha opytáma hati'yre, peteí teíre upéicha rejapo. Upéa rejapd ka'aguypevoi<br />
ikatu haguáicha reru poãta n<strong>de</strong> kyha tuicháva ohóta amoite 30 matarupi, upéagui<br />
osêma peteí. Rerekomaríre upéa pe atyra ikatúma reru n<strong>de</strong> rógape.<br />
N<strong>de</strong> rógapema peteí tei rehyvi, opyta hagua pe hyvi kuete.<br />
Upéi michími rejoso angu'ápe.<br />
Uperire remoí kuarahype ikatu hagua ikã.<br />
Ikambamaramo, pe ikã va'ekue opyta hatã umi hyvikue, upeicharo rejoso jevy<br />
va'erã michími hu'ü hagua. Upéa opamaramo enongatu ha pyhare enohemba<br />
iko'ê hagua ysapype, peteí pyharente.<br />
Pyhareve voi porã refíepyrüma reipoka pe<br />
hyvikue, peteí teí ojoehe<br />
Ha upéa ipukúta ohóvo, pe opátavo hína,<br />
ani reheja opa, ikatuhaguaicha re-<br />
^'mbojoapy. Upéicha ipukúya ohóvo.<br />
Ipukumaramo reipoka va'ekue rembyapu'a.
Heta oTmarõ opytáma peteí apu'árõ.<br />
Pe 30 mata rerü va'ekuégui osèta 5 apu'a tuicháva.<br />
Umi apu'a oimarõ renepyruma remoT yvyra. Pe yvyra tekotève reru imbareteva.<br />
Rejatyka ojohovái, remba'apo porã hagua remoT va'erã kuarahy'ãme.<br />
Pe yvyra opyta va'erã 2 m upéa opytáma hína kyha pukukuerã.<br />
Yvatekue yvyra upéichante avei.<br />
Oimbáma yvyra. pe yvyguio embohasa asa rehóvo.<br />
Pe 5 apu'águi opytáma va'erã pe reipoka va'ekue ha'eno 20 rupi.<br />
Ipukúva 2 m rupi petel teT.<br />
Pe 20 sã remoT rehóvo,<br />
va'erã mbytépe, yvyra<br />
kotaitégui rehepyrü remoT<br />
rehóvo, agui mimi ojohegui<br />
petei po rupi. Ipu'aka<br />
hagua.
MBARAKA<br />
Mbaraka rejapo hy'akua'i ajúgui. Reipe'a raê hy'akua ijapejúva, enopí ha<br />
emokuã remopotT hagua, avei hi'yva rendagua. Rejapórõ jerokyhape rembopupu<br />
yrukume. Ejapo ha emoT hi'yvarã, embojegua reipotaháicha. Ipúhagua remoi<br />
va'erã hyepype yvaü terã takuara'i rakangue. Rejapopa rire, jeroky remongarai<br />
ne mbaraka.<br />
Umi ava ojapo mbaraka oiporu hagua ojeroky jave ha ofíembo'e jave,<br />
petei kuatia marangatuicha. Ha'e kuéra oiporu mbaraka ohecha Tupã opu'ã<br />
oúvo ikatuháicha.
MBO'Y<br />
MBA'EGUI OJEJAPO:<br />
Mbo'y ha gwyra rague.<br />
MBA'ÉPE REJAPO:<br />
Ju ha pinda sã.<br />
MBA'ÉICHAPA REJAPO VA'ERÃ:<br />
Eipyhy mbo'yrã pinda sã ha ju.<br />
Ha upéi júpe eikutu mbo'y ha rembohasa mbyterupi pindasã, heta rembohasa<br />
rire renapyti gwyra rague hese.<br />
Upéa reiporu hagua n<strong>de</strong> ajúra rehe ha poraheihapy avei rembojoasa n<strong>de</strong><br />
jehe mitã ha oimeraèva ikatu oiporu.
MONDE<br />
MBA'ÉPA JAIPORU HA NAIKOTEVÊ:<br />
Mbachete ha hácha.<br />
MBAÉICHAPA JAJAPO:<br />
Reikytí va'erã peteí pindo terã yvyra ipoguasúva 20, 25 cm ipoguasukue<br />
3m terã 4, ipohyi porãtava. Eru mymba ka'aguy rape iporã vehápe. Ha eikyti<br />
peteí yvyra hakambyva ha heta ipo'íva ijetakeora embohakua ijapype ha upéi<br />
ejatyka pe yvyra poguasu kotarepe hakambyva earmase háguio ha umi ipo'ireíva<br />
ijetakeorante. Ha upéi eiporu guembepi terã ysypo mon<strong>de</strong> akãsãra ha eiporu<br />
oimeraèva yvyra ha ejokua ijetakeora, yvyra po'i ijyvyra'i ipyrüha rendara. Ha<br />
upéi emoí petei inakãsãre ehupi ha emoi ipy rendáre avei hagua mymba ou<br />
ha ohasávo iguyrupi. upéi ejopia yvyra roguépe mymba ani hagua ojere<br />
mondégui.<br />
Ymave mon<strong>de</strong> ava kuéra oiporu eterei va'ekue. ko'anga rupi ndojeporuvéi<br />
nda'iporivéigui ka'aguy ha mymba ka'aguy. Ha fían<strong>de</strong> tekotevê jajepy'apy avei<br />
ko'agagua nanemitã onepyrúma ndoikuaavéi umi mymba anetehápe.<br />
Ndohechavéigui hera teérupi.
MONDEPI<br />
MBA'EPA REIPORU:<br />
Yvyra po'i puku imbarete porãva, mbohapy yvyra hakambyva, michími yvyra<br />
ha heta yvyrasa'i ijerére guarã.<br />
MBA'EPA REIPORU:<br />
Mbachete terã foise<br />
MBA'EICHAPA REJAPO:<br />
Emoheno pe yvyrapo'i puku remoisehápe,<br />
ejaty umi mokõi yvyra hakambyva<br />
reikyt!va'ekuépe. Ha huguái emopu'ã<br />
enapytT oimeraê yvyra'imátare.<br />
Embochikero, petei hendaguio ani hagua<br />
mymba ou oimèháguiorei.<br />
Upéi earma emoT hembi'urã.
MYNAKÜ<br />
REJAPO JAVE:<br />
Eipyhy eisyryviro gwembepi, ha emoi ypy petei áry eheja upépy. Upe'aja<br />
eikytT takuari ha ehapopT puku porã.<br />
Embyaty peteí hendápy reiporu hagua. EikytT ysypo reikwaa hagua mba'éichapa<br />
tuixáta ne mynakü rejapo va'erã.<br />
Eipyhy gwembepi ha embojoasa takwari rehe.<br />
Peteixante embojoasa va'erã ani hagwa osè joavy.<br />
Ani ave reheja omendaramóva opoko hese, aiporõ omokangy ijapohápe.<br />
Mynakü iporã jaraha hagua kokwépy, jaru hagwa mandi'o, jety andai ha<br />
opaixagua. Iporã ave nhanhongatu hagua pype mba'e aju.
NUHA<br />
MBA'E REIPORÚTA:<br />
Peróva terã aguai, mbokaja rogue, terã guembe ha machete.<br />
MBA'ÉICHAPA REJAPO VA'ERÃ NUHÃ:<br />
Rejatyka yvyra po'i yvyre upéi enapytT. Yvyra po'i hu'ãre mbokaja ryviguigua.<br />
Emokarapa yvype yvyra michTva nuhãsã ha enapytT isã hese ha upévare emoí<br />
yvyra'i opyta hagua. Hi'ári emoT ipyha rendagua.<br />
Ha emoT petei nuhãsã ipukúva ha embojere opyruhagua ári. EmoT hembi'urã<br />
ha eha'arõ gwyra oguejy ha opyru upépe.<br />
Upéicha rejapo fíuhã. Iporã reipyhy hagua gwyra.
PINDA<br />
TEMBIPORU OJEPORUVA OJEPAPO HAGUA PINDA:<br />
Ita pyahu (nahãimbe'eha) ha alambre po'i.<br />
UPEICHA OJEJAPO:<br />
Reheka va'erã alambre po'i rejapo hagua pinda.<br />
Ha upéi reikytl mbykymimi pindarãicha.<br />
Reikyti rire remokarê va'erã pindarãicha.<br />
Ha ita pyahúpe rembohakua porã, ikatu haguaicha oike porã pira jurúre ha<br />
ojei'y haguaicha pira jurúgui.
PO'Y<br />
Gua'a rague sa'yju hovyva araity rehe remboja va'erã gua'a rague<br />
rerahavy opyta porã hagua.<br />
Terã reiporu arasari rague kwégui.
SARAKUA<br />
Yvyra oimerãevagui ojejapo ha opêrei'yv a gui.<br />
Jaiporu jekopiha ha avei kyse guasu. Rejapo hagua reikyt'i yvyra<br />
jekopiha'yvarãicha.<br />
Ipoguasukue ha ipukukue oguereko va'erã 1 1/2m.<br />
Ha uperire rembohakua va'erã ikatuhaguáicha oike porã yvyre.<br />
Onenoty pype: avati, kumanda, tukurupi'a, sandia, sapalho. Ha opaichagua<br />
temiti ra'yinguéguive.<br />
Peteí nan<strong>de</strong> pope, namombo ha'yingue yvykuápe.<br />
Ha peteime katu rembokua hendagua.<br />
Jajoso hatã va'erã sarakua yvyre. Ha rembojere mbohapyhapeve.<br />
N<strong>de</strong> pype rejaty temity remoí hagwe.<br />
Upéicha reho hese, renotymbameve.
TAKUA<br />
Takua rejapo hagua reheka va'erã pe takuára ka'agwype. Upéi reikytí<br />
va'erã 1 m, ikatu haguaicha osè porã. Reikytívove reipyhy va'erã machete ha<br />
renepyrü reipe'a pe ipirekue, reheja peteí kuarahy ohesape hagwame ikatu<br />
haguaicha ha'e ikã porã opyta. Ipu hagua reipe'a va'erã inakytãha hyepygui,<br />
upeicharõmante ikatu ipu. Reiporu'ymboyve tekotevè remongaraiuka<br />
oporaheivapa upéi katu ome'êma reiporu jerokyhape. Ha takuapu opytyvõ<br />
oporaheivape ojeroky. Ha takuapu oipytyvo oporaheivape ojeroky jave<br />
imbareteve hagua.<br />
Naikytí hagua takuára jaiporu va'erã hácha.
TATAINDVY<br />
Tataindy'y ojejapo hagua ojeheka ka'aguype yvyra hérava yary.<br />
Ta'yrusu onekytí va'erã mokõi oguerekova poapy pojave, ha<br />
mokõi ipukuveva mbytépe onenapyti hagua. Upéa katu onemoi<br />
hagua guyra rague.<br />
Tataindy'y onemol kasíke jerokyhápe imbarete hagua ojeroky<br />
jave hese ha onemongaraíta jave mitã onembopyahu va'erã.<br />
34
YRUPÊ<br />
MBA'E REIPORÚTA:<br />
Takwáry, yvyra, inimbo, kyse ha vakapi.<br />
MBA'ÉICHAPA REJAPO VAERÃ:<br />
Machétepy reity takwáry, reikyt'i takwáry mbytérupi, reipe'a va'erã y, uperire<br />
remoT va'erã kwarahypy ikã hagwã. Upéi reipe'a va'erã ipire pererí, embosa'i<br />
180 pehengwe rupi ome'è peve petei yrupe kakwaava. Ha avei reikyt'i va'erã<br />
yvyra remoí hagwã hembe'yrâ. Renhapytí va'erã vakapi n<strong>de</strong> kwárto rehe pe<br />
takwáry ani hagwã nekyti. Upéixa renhepyru rejapóvy. Rejapopa rire remoí<br />
va'erã yvyra rembe'yrã, ha reikutúramo rerahávy inimbo karagwataguiguápy.
NE'ENDY<br />
Arasari = tukã'i<br />
Ejagarra = eipyhy<br />
Gwi = gui<br />
Hopytápy = hopytápe<br />
Iseguro = ipu'aka<br />
Mbachete = machete<br />
Mbegwepi = gwembepi = guembepi<br />
Mbo'y = po'y<br />
Parmo = po<br />
Rehóvy = rehóvo<br />
Rembopepovy = rembopepovo<br />
Renhapope = renèapope = rehavere<br />
Yvyra = etáka
Comissão Nacional <strong>de</strong> Professores Indígenas<br />
MEC- Secretaria <strong>de</strong> Educação Fundamental<br />
Presi<strong>de</strong>nte: Iara Glória Areias Prado<br />
Suplente: Jean Paraízo Alves<br />
Região Norte<br />
Titular: Raimundo Leopardo Ferreira<br />
Suplente: Misael Amancio Kabá Munduruku<br />
Titular: Joaquim Paulo <strong>de</strong> Lima Kaxinawá<br />
Suplente: Elizabete dos Santos Pisa<br />
Titular: Aumerino Raposo da Silva<br />
Suplente: Waxiy Maluá Karajá<br />
Titular: Fausto da Silva Mandulão<br />
Suplente: Higino Pimentel Tenório<br />
Região Nor<strong>de</strong>ste<br />
Titular: Sabino Koiame Krahô<br />
Suplente: Clau<strong>de</strong>miro Bento <strong>de</strong> Matos<br />
Titular: Jerry Adriane Santos <strong>de</strong> Jesus<br />
Suplente: Iolanda dos Santos Mendonça<br />
Titular: José Agnaldo Gomes <strong>de</strong> Souza<br />
Suplente: Maria do Carmo do Nascimento
Região Centro-Oeste<br />
Titular: Maria <strong>de</strong> Lour<strong>de</strong>s Cáceres Nelson<br />
Suplente: Valentim Pires<br />
Titular: Francisca Novantino Pinto <strong>de</strong> Ângelo<br />
Suplente: Paulo Henrique Martinho Nambikuara<br />
Titular: Anésio Alfredo Pinto<br />
Suplente: Korotowi Taffarell<br />
Região Sul<br />
Titular: Pedro Alves <strong>de</strong> Assis<br />
Suplente: José Cuzugn Ndili<br />
Titular: Irani Miguel<br />
Suplente: Sauri Pafej Manoel Antônio<br />
Região Su<strong>de</strong>ste<br />
Titular: Alzenira Felipe Marques<br />
Suplente: Valmores Conceição da Silva<br />
Comissão <strong>de</strong> Análise <strong>de</strong> Projetos <strong>de</strong><br />
Educação Escolar Indígena<br />
Titular: Elias Renato da Silva Januário<br />
Suplente: Gilvan Müller <strong>de</strong> Oliveira<br />
Titular: Isabelle Vidal Giannini<br />
Suplente: Antonella Maria Imperatriz Tassinari<br />
Titular: Ruth Maria Fonini Monserrat<br />
Suplente: Lucy Seki
Milhares <strong>de</strong> <strong>Livros</strong> para Download:<br />
<strong>Livros</strong> Grátis<br />
( http://www.livrosgratis.com.br )<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Administração<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Agronomia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Arquitetura<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Artes<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Astronomia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Biologia <strong>Geral</strong><br />
Baixar livros <strong>de</strong> Ciência da Computação<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Ciência da Informação<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Ciência Política<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Ciências da Saú<strong>de</strong><br />
Baixar livros <strong>de</strong> Comunicação<br />
Baixar livros do Conselho Nacional <strong>de</strong> Educação - CNE<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Defesa civil<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Direito<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Direitos humanos<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Economia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Economia Doméstica<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Educação<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Educação - Trânsito<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Educação Física<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Engenharia Aeroespacial<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Farmácia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Filosofia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Física<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Geociências<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Geografia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> História<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Línguas
Baixar livros <strong>de</strong> Literatura<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Literatura <strong>de</strong> Cor<strong>de</strong>l<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Literatura Infantil<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Matemática<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Medicina<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Medicina Veterinária<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Meio Ambiente<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Meteorologia<br />
Baixar Monografias e TCC<br />
Baixar livros Multidisciplinar<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Música<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Psicologia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Química<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Saú<strong>de</strong> Coletiva<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Serviço Social<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Sociologia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Teologia<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Trabalho<br />
Baixar livros <strong>de</strong> Turismo