21.11.2014 Views

Coordenador-Geral de Apoio às Escolas Indígenas - Livros Grátis

Coordenador-Geral de Apoio às Escolas Indígenas - Livros Grátis

Coordenador-Geral de Apoio às Escolas Indígenas - Livros Grátis

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Presi<strong>de</strong>nte da República:<br />

Fernando Henrique Cardoso<br />

Ministro da Educação:<br />

Paulo Renato Souza<br />

Secretária Executiva:<br />

Maria Helena Guimarães <strong>de</strong> Castro


Secretária <strong>de</strong> Educação Fundamental:<br />

Iara Glória Areias Prado<br />

Diretora <strong>de</strong> Política da Educação Fundamental:<br />

Maria Amábile Mansutti<br />

<strong>Coor<strong>de</strong>nador</strong>-<strong>Geral</strong> <strong>de</strong> <strong>Apoio</strong> às <strong>Escolas</strong> Indígenas:<br />

Jean Paraízo Alves<br />

MEC/SEF/DPE<br />

Coor<strong>de</strong>nação-<strong>Geral</strong> <strong>de</strong> <strong>Apoio</strong> às <strong>Escolas</strong> Indígenas<br />

Esplanada dos Ministérios Bloco L sala 721<br />

70047-900 - Brasília/DF<br />

Tel. (61)410 8630 e (61) 410 8997<br />

Fax: (61)410 9274<br />

e-mail: cqaei-sef@@mec.qov.br<br />

Guarani, MbCehára kuéra Kaiowá ha.<br />

Te'yi rembiapo / Mbo'ehára kuéra Kaiowá ha Guarani<br />

- Mato Grosso do Sul : Secretaria <strong>de</strong> Estado <strong>de</strong> Educa_<br />

ção ; MEC, 2002. - (Nane Mba'etaeéva Atykue)<br />

40p.:il.<br />

1.Cultura Indígena 2. Receita <strong>de</strong> artefatos.<br />

I. Título.<br />

CDU 316 (=081:81)


AUTORES DAS RECEITAS<br />

Adão Ferreira Benites - Campestre<br />

Adriana Acosta - Caarapó<br />

Adriano Morales - Pirajui<br />

Adriano Pires (in memorian) - Pirajui<br />

Alécio Soares Martins - Caarapó<br />

Alfredo Martins - Porto Lindo<br />

Alice Machado - Amambai<br />

Analisa Buli Vera - Paraguassu<br />

Ananir Lescano - Takuapiry<br />

Anastácio Peralta - Caarapó<br />

Andreia Martins - Takuapiry<br />

Braulina Isnar<strong>de</strong> - Caarapó<br />

Cassemiro Lemes - Amambai<br />

Catalina R. <strong>de</strong> Souza - Caarapó<br />

Célia Cabreira Xisto - Dourados<br />

Celina Machado - Dourados<br />

Cirlene Martinez - Porto Lindo<br />

Clara B. <strong>de</strong> Almeida - Panambizinho<br />

Clau<strong>de</strong>miro Lescano - Takuapiry<br />

Clau<strong>de</strong>te Vera - Pirajui<br />

Cristina Samaniego - Porto Lindo<br />

Denize Nelson Lopes - Amambai<br />

Édina Pereira Lescano - Takuapiry<br />

Edson Alencar - Caarapó<br />

Edvaldo Nunes - Cerrito<br />

Eliel Benites - Caarapó<br />

Eliezer Benites - Caarapó<br />

Eliezer M. Rodrigues - Porto Lindo<br />

Elizabete Fernan<strong>de</strong>s - Caarapó<br />

Elizeu Pereira Lopes - Takuapiry<br />

Fátima F. Machado - Dourados<br />

Flávio Freitas Vilhalva - Caarapó<br />

<strong>Geral</strong>da Alves Dias - Takuapiry<br />

<strong>Geral</strong>do Carlos - Takuapiry<br />

Glória Salina - Pirajui<br />

Huto Vera - Paraguassu<br />

Irene Lima Benites - Amambai<br />

Jair Cabreira - Dourados<br />

Jânio Sanches - Amambai<br />

João Benites Riquelme - Cerrito<br />

Jorge Sanches - Dourados<br />

Josimar Oliveira - Takuapiry<br />

Juliana Cabreira - Dourados<br />

Juscilange R. Sanches - Dourados<br />

Ládio Veron Cavalheiro - Dourados<br />

Leia Aquino Pedro - Campestre<br />

Lidio Cavanha Ramires - Caarapó<br />

Maciel Cáceres - Porto Lindo<br />

Marcilene M. Lescano - Takuapiry<br />

Maria Cristina Benites - Guasuty<br />

Maria <strong>de</strong> Lour<strong>de</strong>s C. Nelson - Amambai<br />

Marilete da Silva - Dourados<br />

Nice Lisiane Nelson - Limão Ver<strong>de</strong><br />

Osmar Marques - Caarapó<br />

Otoniel Ricardo - Caarapó<br />

Pedrina Machado - Dourados<br />

Pedro Duran - Pirajui<br />

Renata Castelão - Caarapó<br />

Ricarda Benites - Dourados<br />

Risolena Quinhone - Caarapó<br />

Rogério Vilhalva Mota - Caarapó<br />

Rosenildo B. <strong>de</strong> Carvalho - Caarapó<br />

Rosilei<strong>de</strong> B. <strong>de</strong> Carvalho - Caarapó<br />

Selma Cáceres - Amambai<br />

Sérgio Morales - Pirajui<br />

Silvia Fernan<strong>de</strong>s Paulo - Caarapó<br />

Silvio Pires - Potrero Guasu<br />

Val<strong>de</strong>lice Veron Cáceres - Panambizinho<br />

Valdomiro Ortiz - Porto Lindo<br />

Valenrjm Pires - Pirajui<br />

Venâncio Cáceres - Porto Lindo<br />

Vicente Isnardè - Dourados<br />

Zélia R. B. Duarte - Dourados<br />

Zelia Vasque - Amambai


MATO GROSSO DO SUL<br />

GOVERNADOR DO ESTADO<br />

José Orcírio Miranda dos Santos<br />

SECRETÁRIA DE ESTADO DE<br />

EDUCAÇÃO<br />

Elza Aparecida Jorge<br />

ILUSTRAÇÃO DA CAPA<br />

E CONTRA-CAPA:<br />

Maciel Cáceres<br />

TÍTULO:<br />

Te'yi Rembiapo<br />

REVISÃO:<br />

Cursistas do Projeto Ára Verá, Rosa<br />

Sebastiana Colman, Úrsula Ben<strong>de</strong>r,<br />

Veronice Lovato Rossato, Maria <strong>de</strong><br />

Lour<strong>de</strong>s A. <strong>de</strong> Souza<br />

DIGITAÇÃO E ORGANIZAÇÃO:<br />

Professores-Assistentes do Projeto<br />

Ára Verá<br />

PROJETO ÁRA VERÁ:<br />

Curso Normal em Nível Médio<br />

Formação <strong>de</strong> Professores<br />

Guarani/Kaio wá<br />

Escola Est. Vilmar Vieira Matos<br />

Rua Manoel Rasselen, 1415-<br />

3d. Rasselen - 79813-070 -<br />

Dourados, MS.<br />

Tel. (0XX67) 425-5156,<br />

Fax 425-2322<br />

Superinten<strong>de</strong>nte <strong>de</strong> Políticas em<br />

Educação- MS:<br />

Bartolina Ramalho Catanante<br />

Coord. <strong>de</strong> Políticas<br />

Específicas em Educação da<br />

Sec. <strong>de</strong> Estado <strong>de</strong> Educação- MS:<br />

Joaquim Soares <strong>de</strong> Oliveira Neto<br />

Resp. pela Equipe <strong>de</strong> Ed. Escolar<br />

Indígena da Sec. <strong>de</strong> Estado <strong>de</strong><br />

Educação- MS:<br />

Suelise <strong>de</strong> Paula B. <strong>de</strong> Lima Ferreira<br />

EQUIPE TÉCNICA DO PROJETO<br />

ÁRA VERÁ:<br />

Coor<strong>de</strong>nação Pedagógica:<br />

Veronice Lovato Rossato<br />

Coor<strong>de</strong>nação Administrativa:<br />

Meire Adriana da Silva<br />

Professores-Assistentes:<br />

Anari Felipe Nantes,<br />

Edil Luiz da Silva,<br />

Haydê A. Silva Zimmer,<br />

Maria <strong>de</strong> Lour<strong>de</strong>s A. <strong>de</strong> Souza,<br />

Rosa Sebastiana Colman,<br />

Shirley José do Nascimento,<br />

Veronice Lovato Rossato<br />

DIREITOS AUTORAIS:<br />

Os direitos autorais <strong>de</strong>sta<br />

publicação estão reservados ao<br />

Movimento dos Professores<br />

Guarani/ Kaiowá <strong>de</strong><br />

Mato Grosso do Sul


TECHAUKAHA<br />

Jechukapy 09<br />

Ajaka 11<br />

Angu'a 12<br />

Apyka 13<br />

Gwyraparã 14<br />

Hundíta 16<br />

Hu'y. 17<br />

Jiki 18<br />

Ku'akwaha 20<br />

Kyha 22<br />

Mbaraka 24<br />

Mbo'y 25<br />

Mon<strong>de</strong> 26<br />

Mon<strong>de</strong>pi 27<br />

Mynakü 28<br />

Nuhã 29<br />

Pinda 30<br />

Po'y 31<br />

Sarakua 32<br />

Takua 33<br />

Tataindy'y 34<br />

Yrupè 35<br />

Yvyrapara 36<br />

Ne'endy 38


JECHUKAPY<br />

Ore mbo'ehára Guarani/Kaiowá vy'a pope roneha'ã rohai<br />

mba'éichapa jajapo va'erã tembiporu jaiporuva ko'ê ha ko'êre, heta<br />

mba'e nane pytyvõ jaiko hagua ko'anga peve.<br />

Jepéna ko'anga opámaramo jepe ore ka'aguy ha michíro jepe ore<br />

yvy ko'ãva mba'e oi gueteri ore apytü'ume.<br />

Upéicha rupi py'a porã reheve rombohasa kuatiare ndahetairõ jepe<br />

upe tembiporu roiporu gueteriva, ikatu haguaicha opyta kuatiare ha<br />

onembohasa hagua ava kuerape ha mitã kuerape Guarani/Kaiowá.<br />

Ko tembiaporã heta guarani ha kaiowá itujavéva ore pytyvõ.<br />

Roipota vy'a ha torype momorã reheve ojehecha ha onemone'ê<br />

ko kuatiare rohai va'ekue.


AJAKA<br />

MBA'EGUI REJAPO:<br />

Takuáral<br />

MBA'E REIPORU:<br />

Kyse.<br />

MBA'EICHAPA REJAPO:<br />

Eikyti pakõi takuára'i, petei (1cm)<br />

ipekue ha mokõi (2cm) rupi ipukukue.<br />

Enepyrü hagua, emoi po takuára'i<br />

ipukukuévo ha pokõi takuára'i ijykévo.<br />

Upéi pakõi takuára'íre embojoasa<br />

ohupytypeve ijuru remokarapa va'erã<br />

yvateoto umi pakõi takuára'i. Upéi<br />

embojoasa hagua yvygui yvateoto.


ANGU'A<br />

MBA'EGUIPA OJEJAPO:<br />

Peróva, seyro, mandyju ha tajy.<br />

MBA'ÉPEPA REJAPO:<br />

Hácha, kyse ha kuchára.<br />

MBA'EICHAPA REJAPO VAERÃ:<br />

Reikytí yvyra 1/2m. ha upéi rejo'o pe yvyra ipuntape peteí po<br />

hyepyoto. Uperire ehapopí porã kysépe iporãve hagua, ejatapyimi<br />

upéi rejo'o haguépe opyta hagua ipy'ugua porã.<br />

Oímbavove angu'a, upéape rejoso arro, avati, mandi'o, ka'a ha<br />

pohã.


APYKA<br />

MBA'EGUI OJEJAPO:<br />

Séyro.<br />

MBA'ÉPE OJEJAPO:<br />

Hácha.<br />

MBA'ÉICHAPA OJEJAPO:<br />

Reikyti va'erã yvyra jasy renyhépe ani hagua onembyai voi, reikytíro jasy<br />

renyhépe ha'e hi'are heta ára.<br />

Ha reikytirire yvyra, tekotevê remopotí porã ha upéi rejapo apyka.<br />

N<strong>de</strong>, reipota háicha. Apyka oimbavove ojeporu ojeguapy hagua ha kunumipepy<br />

reko ha inemon<strong>de</strong>ha.


TEMBIPORU:<br />

Nhandy taV/<br />

mbegwepi,<br />

karagwata,<br />

gwarepoti<br />

ha machete!<br />

GWYRAPARA


OJEJAPO NHANDY TAYGWI:<br />

Yvyra naikarei va'erã. Eipyhy va'erã<br />

eipiro ha upéi embopo'i mbytegui<br />

inhakãvo ha ipyvoto mbegue katu<br />

ha avei remohenda va'erã isã opyta<br />

hagua. Isã renhapyti va'erã ipyoto<br />

ha reiporutavove remoT porã isã<br />

mokõive inhakãoto.<br />

Gwembepígwi rembojohasa<br />

hasa va'erã. Karagwata katu,<br />

jajoso va'erã angu'ápy isãra,<br />

upéi kwarahype remokã va'erã.<br />

Uperire reipoka va'erã mokoi isã<br />

ojoehe imbarete haguã upéicha<br />

oTma gwyrapasãrã.


Hundíta ojejapo hagua tekotevè ojejogua goma po'i pohãrendágui.<br />

Peteí hunditarã tekotevè rejogua mbohapy po (60 cm) ha upéi remboja ha<br />

reikytí mbytépe. Upéi katu reheka vakapi sapatu tujakue reikytí po'i ipyharã<br />

rembokua mokõi hendápe ijapyraitepe ha renapytí pe goma po'i reikytí va'ekue.<br />

Uperire reheka peteí yvyra hérava sapirangy hakambyva reikytí ha renapytí<br />

hese pe goma mokõive hakambyre ha upéi katu oíma remarika haguaicha.<br />

Uperire rejapo yvyapirã tuju ijajyvagui emohatã kuarahy hakúpe. Hatã vove<br />

ome'êma reha'ã hagua gwyra.


HU'Y<br />

TEMBIPORU:<br />

Takuatí, mbegwepi, guyra peporaguekue,<br />

yvyratai katí, warepoti ha mbachetel<br />

Takuatí renhapopè porã va'erã, gwyra ragwépe rembopepo va'erã. Rembopepóvy<br />

erejopyma va'erã rehóvy mbegwepipe opapeve.<br />

Rejapo yvyrataigui hakuarã, embopo'i hopytapy ijapeve takuatí kuápy.<br />

Ha upéi ehapytí hatã.


KITAKWAHA<br />

OJEPORÚTA:<br />

Kyse, ju, mandyju ha<br />

yvyra yruko.<br />

OJEJAPO HAGUA:<br />

Reikyti va'erã yvyra ha<br />

remopoti. Uperire rejapo<br />

va'erã guyrapa ha remosã<br />

va'erã mandyju reipoka<br />

akwépy.


Ha upéixa renhepyrüma reipoka mandyju hape ojepoka akwe<br />

ome'è va'erã mbohapy akytã.<br />

Ha pe ju ha'ete va'erã pe jejapo rerahavy, reguahè va'erã<br />

rejapóvy ha'ete votõixa.


KYHA<br />

Reno ka'aguype ára porã jave reraha<br />

reiporu hagua, machete tuicháva ha haimbe<br />

porãva. Pe machete hína remopotT hagua<br />

karaguata jere reike, hagua, ha reguahèvo itype<br />

mba'éichapa renepyrüta.<br />

Eipyhy karaguata hu'ãgui reitfra hatã ojei hagua.<br />

Ojeimaramo hogue remoí n<strong>de</strong> pyguype ha emondoro'imi mokõive upéi reitira<br />

ha opytáma hati'yre, peteí teíre upéicha rejapo. Upéa rejapd ka'aguypevoi<br />

ikatu haguáicha reru poãta n<strong>de</strong> kyha tuicháva ohóta amoite 30 matarupi, upéagui<br />

osêma peteí. Rerekomaríre upéa pe atyra ikatúma reru n<strong>de</strong> rógape.<br />

N<strong>de</strong> rógapema peteí tei rehyvi, opyta hagua pe hyvi kuete.<br />

Upéi michími rejoso angu'ápe.<br />

Uperire remoí kuarahype ikatu hagua ikã.<br />

Ikambamaramo, pe ikã va'ekue opyta hatã umi hyvikue, upeicharo rejoso jevy<br />

va'erã michími hu'ü hagua. Upéa opamaramo enongatu ha pyhare enohemba<br />

iko'ê hagua ysapype, peteí pyharente.<br />

Pyhareve voi porã refíepyrüma reipoka pe<br />

hyvikue, peteí teí ojoehe<br />

Ha upéa ipukúta ohóvo, pe opátavo hína,<br />

ani reheja opa, ikatuhaguaicha re-<br />

^'mbojoapy. Upéicha ipukúya ohóvo.<br />

Ipukumaramo reipoka va'ekue rembyapu'a.


Heta oTmarõ opytáma peteí apu'árõ.<br />

Pe 30 mata rerü va'ekuégui osèta 5 apu'a tuicháva.<br />

Umi apu'a oimarõ renepyruma remoT yvyra. Pe yvyra tekotève reru imbareteva.<br />

Rejatyka ojohovái, remba'apo porã hagua remoT va'erã kuarahy'ãme.<br />

Pe yvyra opyta va'erã 2 m upéa opytáma hína kyha pukukuerã.<br />

Yvatekue yvyra upéichante avei.<br />

Oimbáma yvyra. pe yvyguio embohasa asa rehóvo.<br />

Pe 5 apu'águi opytáma va'erã pe reipoka va'ekue ha'eno 20 rupi.<br />

Ipukúva 2 m rupi petel teT.<br />

Pe 20 sã remoT rehóvo,<br />

va'erã mbytépe, yvyra<br />

kotaitégui rehepyrü remoT<br />

rehóvo, agui mimi ojohegui<br />

petei po rupi. Ipu'aka<br />

hagua.


MBARAKA<br />

Mbaraka rejapo hy'akua'i ajúgui. Reipe'a raê hy'akua ijapejúva, enopí ha<br />

emokuã remopotT hagua, avei hi'yva rendagua. Rejapórõ jerokyhape rembopupu<br />

yrukume. Ejapo ha emoT hi'yvarã, embojegua reipotaháicha. Ipúhagua remoi<br />

va'erã hyepype yvaü terã takuara'i rakangue. Rejapopa rire, jeroky remongarai<br />

ne mbaraka.<br />

Umi ava ojapo mbaraka oiporu hagua ojeroky jave ha ofíembo'e jave,<br />

petei kuatia marangatuicha. Ha'e kuéra oiporu mbaraka ohecha Tupã opu'ã<br />

oúvo ikatuháicha.


MBO'Y<br />

MBA'EGUI OJEJAPO:<br />

Mbo'y ha gwyra rague.<br />

MBA'ÉPE REJAPO:<br />

Ju ha pinda sã.<br />

MBA'ÉICHAPA REJAPO VA'ERÃ:<br />

Eipyhy mbo'yrã pinda sã ha ju.<br />

Ha upéi júpe eikutu mbo'y ha rembohasa mbyterupi pindasã, heta rembohasa<br />

rire renapyti gwyra rague hese.<br />

Upéa reiporu hagua n<strong>de</strong> ajúra rehe ha poraheihapy avei rembojoasa n<strong>de</strong><br />

jehe mitã ha oimeraèva ikatu oiporu.


MONDE<br />

MBA'ÉPA JAIPORU HA NAIKOTEVÊ:<br />

Mbachete ha hácha.<br />

MBAÉICHAPA JAJAPO:<br />

Reikytí va'erã peteí pindo terã yvyra ipoguasúva 20, 25 cm ipoguasukue<br />

3m terã 4, ipohyi porãtava. Eru mymba ka'aguy rape iporã vehápe. Ha eikyti<br />

peteí yvyra hakambyva ha heta ipo'íva ijetakeora embohakua ijapype ha upéi<br />

ejatyka pe yvyra poguasu kotarepe hakambyva earmase háguio ha umi ipo'ireíva<br />

ijetakeorante. Ha upéi eiporu guembepi terã ysypo mon<strong>de</strong> akãsãra ha eiporu<br />

oimeraèva yvyra ha ejokua ijetakeora, yvyra po'i ijyvyra'i ipyrüha rendara. Ha<br />

upéi emoí petei inakãsãre ehupi ha emoi ipy rendáre avei hagua mymba ou<br />

ha ohasávo iguyrupi. upéi ejopia yvyra roguépe mymba ani hagua ojere<br />

mondégui.<br />

Ymave mon<strong>de</strong> ava kuéra oiporu eterei va'ekue. ko'anga rupi ndojeporuvéi<br />

nda'iporivéigui ka'aguy ha mymba ka'aguy. Ha fían<strong>de</strong> tekotevê jajepy'apy avei<br />

ko'agagua nanemitã onepyrúma ndoikuaavéi umi mymba anetehápe.<br />

Ndohechavéigui hera teérupi.


MONDEPI<br />

MBA'EPA REIPORU:<br />

Yvyra po'i puku imbarete porãva, mbohapy yvyra hakambyva, michími yvyra<br />

ha heta yvyrasa'i ijerére guarã.<br />

MBA'EPA REIPORU:<br />

Mbachete terã foise<br />

MBA'EICHAPA REJAPO:<br />

Emoheno pe yvyrapo'i puku remoisehápe,<br />

ejaty umi mokõi yvyra hakambyva<br />

reikyt!va'ekuépe. Ha huguái emopu'ã<br />

enapytT oimeraê yvyra'imátare.<br />

Embochikero, petei hendaguio ani hagua<br />

mymba ou oimèháguiorei.<br />

Upéi earma emoT hembi'urã.


MYNAKÜ<br />

REJAPO JAVE:<br />

Eipyhy eisyryviro gwembepi, ha emoi ypy petei áry eheja upépy. Upe'aja<br />

eikytT takuari ha ehapopT puku porã.<br />

Embyaty peteí hendápy reiporu hagua. EikytT ysypo reikwaa hagua mba'éichapa<br />

tuixáta ne mynakü rejapo va'erã.<br />

Eipyhy gwembepi ha embojoasa takwari rehe.<br />

Peteixante embojoasa va'erã ani hagwa osè joavy.<br />

Ani ave reheja omendaramóva opoko hese, aiporõ omokangy ijapohápe.<br />

Mynakü iporã jaraha hagua kokwépy, jaru hagwa mandi'o, jety andai ha<br />

opaixagua. Iporã ave nhanhongatu hagua pype mba'e aju.


NUHA<br />

MBA'E REIPORÚTA:<br />

Peróva terã aguai, mbokaja rogue, terã guembe ha machete.<br />

MBA'ÉICHAPA REJAPO VA'ERÃ NUHÃ:<br />

Rejatyka yvyra po'i yvyre upéi enapytT. Yvyra po'i hu'ãre mbokaja ryviguigua.<br />

Emokarapa yvype yvyra michTva nuhãsã ha enapytT isã hese ha upévare emoí<br />

yvyra'i opyta hagua. Hi'ári emoT ipyha rendagua.<br />

Ha emoT petei nuhãsã ipukúva ha embojere opyruhagua ári. EmoT hembi'urã<br />

ha eha'arõ gwyra oguejy ha opyru upépe.<br />

Upéicha rejapo fíuhã. Iporã reipyhy hagua gwyra.


PINDA<br />

TEMBIPORU OJEPORUVA OJEPAPO HAGUA PINDA:<br />

Ita pyahu (nahãimbe'eha) ha alambre po'i.<br />

UPEICHA OJEJAPO:<br />

Reheka va'erã alambre po'i rejapo hagua pinda.<br />

Ha upéi reikytl mbykymimi pindarãicha.<br />

Reikyti rire remokarê va'erã pindarãicha.<br />

Ha ita pyahúpe rembohakua porã, ikatu haguaicha oike porã pira jurúre ha<br />

ojei'y haguaicha pira jurúgui.


PO'Y<br />

Gua'a rague sa'yju hovyva araity rehe remboja va'erã gua'a rague<br />

rerahavy opyta porã hagua.<br />

Terã reiporu arasari rague kwégui.


SARAKUA<br />

Yvyra oimerãevagui ojejapo ha opêrei'yv a gui.<br />

Jaiporu jekopiha ha avei kyse guasu. Rejapo hagua reikyt'i yvyra<br />

jekopiha'yvarãicha.<br />

Ipoguasukue ha ipukukue oguereko va'erã 1 1/2m.<br />

Ha uperire rembohakua va'erã ikatuhaguáicha oike porã yvyre.<br />

Onenoty pype: avati, kumanda, tukurupi'a, sandia, sapalho. Ha opaichagua<br />

temiti ra'yinguéguive.<br />

Peteí nan<strong>de</strong> pope, namombo ha'yingue yvykuápe.<br />

Ha peteime katu rembokua hendagua.<br />

Jajoso hatã va'erã sarakua yvyre. Ha rembojere mbohapyhapeve.<br />

N<strong>de</strong> pype rejaty temity remoí hagwe.<br />

Upéicha reho hese, renotymbameve.


TAKUA<br />

Takua rejapo hagua reheka va'erã pe takuára ka'agwype. Upéi reikytí<br />

va'erã 1 m, ikatu haguaicha osè porã. Reikytívove reipyhy va'erã machete ha<br />

renepyrü reipe'a pe ipirekue, reheja peteí kuarahy ohesape hagwame ikatu<br />

haguaicha ha'e ikã porã opyta. Ipu hagua reipe'a va'erã inakytãha hyepygui,<br />

upeicharõmante ikatu ipu. Reiporu'ymboyve tekotevè remongaraiuka<br />

oporaheivapa upéi katu ome'êma reiporu jerokyhape. Ha takuapu opytyvõ<br />

oporaheivape ojeroky. Ha takuapu oipytyvo oporaheivape ojeroky jave<br />

imbareteve hagua.<br />

Naikytí hagua takuára jaiporu va'erã hácha.


TATAINDVY<br />

Tataindy'y ojejapo hagua ojeheka ka'aguype yvyra hérava yary.<br />

Ta'yrusu onekytí va'erã mokõi oguerekova poapy pojave, ha<br />

mokõi ipukuveva mbytépe onenapyti hagua. Upéa katu onemoi<br />

hagua guyra rague.<br />

Tataindy'y onemol kasíke jerokyhápe imbarete hagua ojeroky<br />

jave hese ha onemongaraíta jave mitã onembopyahu va'erã.<br />

34


YRUPÊ<br />

MBA'E REIPORÚTA:<br />

Takwáry, yvyra, inimbo, kyse ha vakapi.<br />

MBA'ÉICHAPA REJAPO VAERÃ:<br />

Machétepy reity takwáry, reikyt'i takwáry mbytérupi, reipe'a va'erã y, uperire<br />

remoT va'erã kwarahypy ikã hagwã. Upéi reipe'a va'erã ipire pererí, embosa'i<br />

180 pehengwe rupi ome'è peve petei yrupe kakwaava. Ha avei reikyt'i va'erã<br />

yvyra remoí hagwã hembe'yrâ. Renhapytí va'erã vakapi n<strong>de</strong> kwárto rehe pe<br />

takwáry ani hagwã nekyti. Upéixa renhepyru rejapóvy. Rejapopa rire remoí<br />

va'erã yvyra rembe'yrã, ha reikutúramo rerahávy inimbo karagwataguiguápy.


NE'ENDY<br />

Arasari = tukã'i<br />

Ejagarra = eipyhy<br />

Gwi = gui<br />

Hopytápy = hopytápe<br />

Iseguro = ipu'aka<br />

Mbachete = machete<br />

Mbegwepi = gwembepi = guembepi<br />

Mbo'y = po'y<br />

Parmo = po<br />

Rehóvy = rehóvo<br />

Rembopepovy = rembopepovo<br />

Renhapope = renèapope = rehavere<br />

Yvyra = etáka


Comissão Nacional <strong>de</strong> Professores Indígenas<br />

MEC- Secretaria <strong>de</strong> Educação Fundamental<br />

Presi<strong>de</strong>nte: Iara Glória Areias Prado<br />

Suplente: Jean Paraízo Alves<br />

Região Norte<br />

Titular: Raimundo Leopardo Ferreira<br />

Suplente: Misael Amancio Kabá Munduruku<br />

Titular: Joaquim Paulo <strong>de</strong> Lima Kaxinawá<br />

Suplente: Elizabete dos Santos Pisa<br />

Titular: Aumerino Raposo da Silva<br />

Suplente: Waxiy Maluá Karajá<br />

Titular: Fausto da Silva Mandulão<br />

Suplente: Higino Pimentel Tenório<br />

Região Nor<strong>de</strong>ste<br />

Titular: Sabino Koiame Krahô<br />

Suplente: Clau<strong>de</strong>miro Bento <strong>de</strong> Matos<br />

Titular: Jerry Adriane Santos <strong>de</strong> Jesus<br />

Suplente: Iolanda dos Santos Mendonça<br />

Titular: José Agnaldo Gomes <strong>de</strong> Souza<br />

Suplente: Maria do Carmo do Nascimento


Região Centro-Oeste<br />

Titular: Maria <strong>de</strong> Lour<strong>de</strong>s Cáceres Nelson<br />

Suplente: Valentim Pires<br />

Titular: Francisca Novantino Pinto <strong>de</strong> Ângelo<br />

Suplente: Paulo Henrique Martinho Nambikuara<br />

Titular: Anésio Alfredo Pinto<br />

Suplente: Korotowi Taffarell<br />

Região Sul<br />

Titular: Pedro Alves <strong>de</strong> Assis<br />

Suplente: José Cuzugn Ndili<br />

Titular: Irani Miguel<br />

Suplente: Sauri Pafej Manoel Antônio<br />

Região Su<strong>de</strong>ste<br />

Titular: Alzenira Felipe Marques<br />

Suplente: Valmores Conceição da Silva<br />

Comissão <strong>de</strong> Análise <strong>de</strong> Projetos <strong>de</strong><br />

Educação Escolar Indígena<br />

Titular: Elias Renato da Silva Januário<br />

Suplente: Gilvan Müller <strong>de</strong> Oliveira<br />

Titular: Isabelle Vidal Giannini<br />

Suplente: Antonella Maria Imperatriz Tassinari<br />

Titular: Ruth Maria Fonini Monserrat<br />

Suplente: Lucy Seki


Milhares <strong>de</strong> <strong>Livros</strong> para Download:<br />

<strong>Livros</strong> Grátis<br />

( http://www.livrosgratis.com.br )<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Administração<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Agronomia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Arquitetura<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Artes<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Astronomia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Biologia <strong>Geral</strong><br />

Baixar livros <strong>de</strong> Ciência da Computação<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Ciência da Informação<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Ciência Política<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Ciências da Saú<strong>de</strong><br />

Baixar livros <strong>de</strong> Comunicação<br />

Baixar livros do Conselho Nacional <strong>de</strong> Educação - CNE<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Defesa civil<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Direito<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Direitos humanos<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Economia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Economia Doméstica<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Educação<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Educação - Trânsito<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Educação Física<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Engenharia Aeroespacial<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Farmácia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Filosofia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Física<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Geociências<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Geografia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> História<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Línguas


Baixar livros <strong>de</strong> Literatura<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Literatura <strong>de</strong> Cor<strong>de</strong>l<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Literatura Infantil<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Matemática<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Medicina<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Medicina Veterinária<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Meio Ambiente<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Meteorologia<br />

Baixar Monografias e TCC<br />

Baixar livros Multidisciplinar<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Música<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Psicologia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Química<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Saú<strong>de</strong> Coletiva<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Serviço Social<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Sociologia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Teologia<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Trabalho<br />

Baixar livros <strong>de</strong> Turismo

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!