ALFA 3-4/2005 - Fakulta architektúry STU

More documents

Recommendations

Info

Ročník 9 3-4 / 2005 ARCHITEKTONICKÉ LISTY FA STU Ivan Petelen si to uvedomuje a bez ambície o exaktné formulácie načrtáva významové vzťahy jednotlivých profesií. Opiera sa predovšetkým o poznanie zahraničného a domáceho materiálu, ale najmä o svoje osobné skúsenosti, ktoré v priebehu niekoľkých desaťročí dokumentoval vo viacerých svojich prácach. Ďalším pozitívom – ktoré teraz v prednáške a monografii zdôrazňovala aj prof. Eva Jiřičná - je nevyhnutnosť uplatnenia funkčnosti toho-ktorého objektu. Je to napokon ďalší problém – predovšetkým v oblasti dizajnu – že sa tvoria kreatívne veci, ktoré nie sú funkčné, ale sú navrhované pre výstavy, či iné podujatia ako objekty, ktoré majú úplne iný program. Osobitnú kapitolu predstavuje problém formulácie dizajnu. Je to ďalšia otázka, ktorá v súčasnosti, ale aj v minulosti, vyvolávala od začiatku 20. storočia najrôznejšie polemiky. Najnovšia je definícia zo zasadania ICID v americkom Aspene. Domnievam sa, že aj táto pomerne široká poučka bude čoskoro podrobená revízii (podobne ako zaujímavý návrh T. Maldonáda). Autor príspevku sa preto správne rozhodol použiť pomerne jednoduchú formuláciu z českej Encyklopédie estetiky z roku 1994 - dizajn sa tu interpretuje ako „disciplína usilujúca sa harmonizovať životné prostredie človeka – od navrhovania tvarov predmetov bežnej spotreby, cez interiéry pracovné či bytové až po urbanizmus. Môže to byť aj zovšeobecňujúce pomenovanie pre návrh a výsledok procesu formovania výrobku, interiéru, architektúry, ktorý má zjednocovať funkčnú účelnosť a estetický vzhľad”. Aj pre vymedzenie pojmu interiérový dizajn si vybral jednu z formulácií zo slovníka cudzích slov. V záverečnej časti sa venuje pojmom niektorých profesií (Architekt – tvorca priestoru, Dizajnér – tvorca prvku atď.). Zároveň načrtáva proces a zmysel tvorby jednotlivých autorov, pričom sa dotýka aj situácie z konca 20. storočia. Prirodzene koniec 20-teho a najmä prvé roky 21. storočia prinášajú už nielen rozmanitosť samotnej tvorby, ale aj vízií a opodstatnené hľadanie filozofických, sociologických, psychologických a iných otázok. Petelenov príspevok je v každom prípade vhodným vstupom (neraz aj pozitívne provokujúcim) do súčasnej diskusie o povahe a možnostiach dizajnu a interiéru vo vzťahu k architektúre. Je dobrým základom pre využitie v pedagogickom procese na FA STU. Považujem za správne, že Petelen využil svoje doterajšie tvorivé poznatky a opieral sa o základnú literatúru. Dal takto príspevku nielen prehľadnosť, ale aj jednoznačnosť svojich názorov. Recenzný posudok - sk - Inauguračná prednáška prof. Ing. arch. akad. arch. Ivana Petelena, PhD. sa zaoberá aktuálnou problémovou oblasťou - 14 - Le Corbusier - Jeaneret - Periand: Sezlon. 1928. vzájomných vzťahov, súvislostí a významu architektúry, interiéru a dizajnu. Z úvodných všeobecných analýz jednotlivých fenoménov, konkrétne definuje v zmysle odborného pojmového aparátu: - čo je architektúra, - čo je dizajn, - čo je interiér. Syntetizuje výsledky analýz do formulácie pojmu „Interierový dizajn“ – ako samostatnú umelecko – technickú disciplínu s vlastnými výrazovými prostriedkami a metódami. Príkladom vo väzbe na recenzovanú tému je realizátor myšlienky „uceleného umeleckého diela „Josef Hoffmann významný predstaviteľ rakúskej geometrickej secesie, spoluzakladateľ Wiener Werkstätte, legenda rakúskeho dizajnu, Quadratll – Hoffmann. Je najvyšší čas zaoberať sa problematikou interiéru, vnútorným priestorom, v ktorom sa pohybujeme dve tretiny svojho života, čo má výrazný vplyv na kvalitu života jeho užívateľa. Okrem architektov a dizajnérov by sa mali zaoberať kvalitou interiéru od jeho konceptu, návrhu, realizácie a procesu užitia i špecialisti z odboru psychológie, sociológie a medicíny s vyústením do študijného odboru so špecifickými študijnými programami. Inauguračná prednáška prof. Ing. arch. akad. arch. Ivana Petelena, PhD. upozorňuje v aktuálnom čase a v originálnom podaní na problémovú oblasť interiérovej tvorby v rozsahu a štruktúre s osobitým prínosom pre danú vedeckú a umeleckú oblasť. prof. Ing. Štefan Schneider, PhD.
Ročník 9 3-4 / 2005 ARCHITEKTONICKÉ LISTY FA STU Andrea URLANDOVÁ FARBA V URBANISTICKOM PRIESTORE - abstrakt habilitačnej práce Rovnomenná habilitačná práca v rozsahu 120 strán je členená na štyri kapitoly. Po predslove, ktorý vymedzuje problematiku, sa prvá kapitola venuje úvodným objasneniam k farbe v kontexte architektonickom a urbanistickom. Druhá kapitola sa zaoberá vizuálnym vnímaním vo vzťahu k urbanistickému priestoru a tretia kapitola je venovaná odbornej komunikácii – špecifikácii a meraniu farieb. Posledná kapitola v aplikačnej podobe ponúka pohľad na farbu ako súčasť obrazu mesta. Prácu ukončuje zoznam použitej literatúry. Práca si vzhľadom na rozsah témy nekládla za cieľ problematiku komplexne objasniť, ani ju encyklopedicky obsiahnuť, ale načrtnúť relatívne ucelený fragment – prehľad vybraných aspektov skĺbením teoretickej osnovy s aplikačnými príkladmi z praxe. Koloristické začleňovanie objektov do prostredia v urbanisticko-architektonickej dimenzii a podmieňujúce faktory rozhodovacieho tvorivého procesu predstavujú nosné myšlienky práce. Kľúčové slová: farba ako dynamický fenomén, farebné videnie a vnímanie, komunikácia, medzinárodné štandardizované systémy farieb, koloristické formovanie urbanistických priestorov, kritériá, rozhodovací tvorivý proces, kompozícia, farebnosť historických urbánnych štruktúr. Úvod Prezentovaný pohľad na problematiku farby v urbanistickom priestore sa nezameriava na farebnosť z hľadiska jej subjektívneho hodnotenia alebo čiste formálnej estetiky. Keďže ide o aplikáciu v urbanistickom priestore, musí siahať oveľa ďalej a chápať farbu ako prostriedok, ktorým je možné koncepčne vizuálne dotvárať prostredia a ktorý zároveň má vysoký psychologický účinok na človeka. Pôsobenie farieb v prostredí je natoľko silné, že riešenia by mali byť hlboko argumentovateľné. Farebnosť ovplyvňuje našu celkovú pohodu, ba i zdravie, má značný podieľ na našom vnímaní, chápaní a orientovaní sa v prostredí a jeho správnej interpretácii. Mnohé súvisiace javy je dnes už možné kvantifikovať a tým prácu s farbou posúvať z čisto subjektívnej a intuitívnej polohy k profesionálnej objektivizácii a cieľavedomému koncepčnému využívaniu platných zákonov a poznaných fenoménov. Farebné riešenie by malo skĺbením kreativity a nadania s poznaním objektívnych zákonitostí sveta farieb dotvárať urbanistické priestory tak, aby sa zvýšila ich účelnosť, bezpečnosť a estetická hodnota. - 15 - Farba v architektonicko-urbanistickom kontexte „Kde je svetlo, tam musí byť farba“ (B. Taut, 1925). Farba zohráva kľúčovú úlohu v našom vzťahu k prostrediu, podmieňuje vizuálnu komunikáciu človek - prostredie, urbanistický priestor. Reakcie na farebné riešenia sú v prevažnej väčšine otázkou páčenia sa a nepáčenia sa, t.j. subjektívnych estetických hodnotení. Ide o reakcie na účinky farieb v kombinácii a kontexte - sú to predovšetkým reakcie fyziologické a psychologicko-emocionálne. Riešiť či skúmať vzťahy farba - urbanistický priestor a architektonické exteriéry - človek znamená zaoberať sa farbami v ich vzájomnom spolupôsobení, vizuálnou kvalitou prostredia, snahou poznávať objektívne faktory podmieňujúce subjektívne vnímanie a hodnotenie riešení farebnosti. Dôvody, prečo sa problematika farby v urbanistickom priestore stala predmetom vedeckého skúmania, sú viaceré. Je užitočné pripomenúť, že ide o špecifickú problematiku, ktorá sa svojimi ovplyvňujúcimi faktormi, komplexnosťou, postupmi a cieľmi podstatne líši od iných oblastí výskumu a aplikácie farby. Zrak a farebné videnie - farba, zohráva rozhodujúcu úlohu v našom vnímaní priestoru; oko ako diferenciálny detektor podmieňuje naše priestorové videnie - rozlišovanie foriem. Polychrómia je teda podmienkou videnia a vizuálneho vnímania, ale aj typickým prejavom sveta, v ktorom sa pohybujeme – prírodného aj umelého prostredia. Farby len výnimočne vnímame izolovane, väčšinou vnímame viac farieb súčasne, a teda vo vzájomnej interakcii a navyše v spojitosti s konkrétnymi povrchmi, predmetmi, objektami alebo priestormi. V reálnom svete sa stretávame spravidla len s polychromatickými situáciami. Farby nie sú uplatnené izolovane, ani na ekviplošných podkladoch v kontrolovateľných podmienkach, ale sa spájajú s konkrétnymi formami, kontextom a ich vnímanie je vystavené vplyvom meniacich sa podmienok. Farba je takto neustále v procese zmien, transformácie. Navyše heterogénne skupiny pozorovateľov/užívateľov sú ovplyvňované meniacim sa vkusom a vizuálnymi nárokmi doby. Okrem priebežne napredujúceho výskumu fenoménu farba v rámci náuky o farbe a laboratórnych výskumov, objavuje sa teda aj potreba výskumu zameraného na farebnosť prostredia, ktorá vychádza priamo z praxe a reálnych podmienok. Úlohy skúmania, hodnotenia vizuálneho vzhľadu a riešenia farebnosti v urbanisticko-architektonickej dimenzii si vyžadujú osobitnú pozornosť a interdisciplinárny prístup. Od architektov sa očakáva, že nájdu všeobecne akceptovateľné riešenia. Ich úloha je o to zložitejšia, že sa nemôžu oprieť o nejaký všeobecne platný štandardizovaný “farebný jazyk” a nemôžu vziať do úvahy rozličné farebné koncepcie, respektíve preferencie jednotlivých spoločenských skupín. Každé riešenie farebnosti konkrétneho priestoru je nutne originálnym dielom. Výsledný návrh je závislý
Page 1 and 2: Ročník 9 3-4 / 2005 ARCHITEKTONIC
Page 3 and 4: Ročník 9 3-4/ 2005 ARCHITEKTONICK
Page 13: Ročník 9 3-4 / 2005 ARCHITEKTONIC
Page 65 and 66:
Ročník 9 3-4 / 2005 ARCHITEKTONIC
Page 67 and 68:
Ročník 9 3-4 / 2005 ARCHITEKTONIC
show all

ALFA 3-4/2005 - Fakulta architektúry STU

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?