Ľudové

www.luno.hu 

L'UDOVÉ NOVINY 

1 

Ildika Klauszová Fúziková vyznamenaná 

ludove@luno.hu 

Týždenník Slovákov v Maďarsku * Cena 200 Ft * 7. januára 2016 * Ročník LIX * č. 1 

Ľudové noviny 

Vedomostný kvíz o Slovákoch v Maďarsku

Týždenník Slovákov v Maďarsku 

2 

Šéfredaktorka: 

EVA FÁBIÁNOVÁ 

Jazykový redaktor: 

GREGOR M. PAPUCSEK 

Technický redaktor 

a grafická úprava: 

ZLATKO PAPUČEK 

Reportéri – redaktori: 

ANDREA KIŠŠOVÁ 

CSABA LAMPERT 

Adresa redakcie: 

1135 BUDAPEŠŤ, CSATA U. 17, 1/9 

Poštová adresa redakcie: 

1555 BUDAPEST, Pf. 99 

Telefón: (1) 878 14 31 • Fax: (1) 878 14 32 

E-mail: ludove@luno.hu 

Internetový denník: www.luno.hu 

Nájdete nás aj na facebooku. 

Majiteľom novín je 

Celoštátna slovenská samospráva 

v Maďarsku 

Za vydanie zodpovedá konateľ 

Imrich Fuhl 

Ľudové noviny vydáva 

Nezisková 

verejnoprospešná 

s. r. o. SlovakUm 

Sponzor 

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí 

ISSN 0456-829 X 

Tlač: Vydavateľstvo Croatica 

Obsah 

Oplatí sa nás predplatiť! 3 

Súbeh CSSM na miesto riaditeľa budapeštianskej školy 3 

1 otázka – 1 odpoveď: odpovedá Alžbeta Szabová 3 

Úvodník predsedníčky CSSM – Naše istoty 4 

Ildika Klauszová Fúziková vyznamenaná 5 

Tridsať rokov budovy santovskej školy 6 

Vedomostný kvíz o Slovákoch v Maďarsku 8 

Bábiky a halušky z Veňarcu vo Františkove 8 

Adventné stretnutie Identity v Rétšágu 10 

Adventné stretnutie v Malej Tarči 10 

Rok 2015 v živote III. obvodu 11 

Slovenský jazykový deň v Šáre 12 

Vedomostná súťaž v sarvašskej škole 12 

Vianoce na Slovensku, v Modre – Harmónii 13 

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva 14 

Šťastie si za peniaze nekúpite?! 15 

Ivana Dobrakovová: ...ale tie dlhé múry... 1 16 

Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti 18 

Gastro-kultúrny festival v Malom Kereši 19 

Bratislavská tržnica v novom šate 20 

Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta. 

Poštová adresa: Ma gyar Posta Zrt., Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest. 

Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete 

objednať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné: 

7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft. 

Identifikačné číslo novín (lapkód) je 15200. 

Všetky práva vyhradené. V prípade publikovania alebo ďalšieho šírenia správ a fotografií z Ľudových novín 

a www.luno.hu prosíme jednoznačne uviesť zdroj. 

Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. 

Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade 

so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, 

čo aj rozdielneho názoru. 

Ľudové noviny

Oplatí sa nás predplatiť! 

Nie je to prázdne heslo, ale náš sľub. Ľudové 

noviny v nastávajúcom roku pôjdu trochu 

proti prúdu. Rozhodli sme sa, že uprednostníme 

predplatiteľov pred čitateľmi internetovej 

podoby nášho týždenníka. Dlho sme uvažovali 

o tom, čo by bolo lepšie: či spoplatniť 

internetovú podobu, nedávať ani znamenie 

o tom, že sme boli na nejakom podujatí, ale 

napokon sme došli k celkom prijateľnému 

plánu. 

Pravidelným čitateľom našej webovej 

stránky už nie je novinkou, že od 1. januára 

2016 neuverejňujeme celé články hneď 

po napísaní na internete. Podáme len krátku 

správu a niekoľko fotografií, ale pre vyčerpávajúcu 

informáciu si musíte pozrieť tlačené 

noviny. Články v celom rozsahu uverejníme 

až dva týždne po tom, ako sa objavili v novinách. 

Uprednostníme teda svojich predplatiteľov, 

spomedzi ktorých niektorí čítajú 

týždenník Slovákov v Maďarsku už takmer 

60 rokov. O možnosti predplatenia sa informujte 

na webovej stránke, na poštových úradoch, 

alebo v redakcii. Lebo od tohto roku naozaj 

oplatí sa nás predplatiť! Eva Fábiánová 

Súbeh CSSM 

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku 

vypisuje súbeh na miesto riaditeľa Materskej 

školy, všeobecnej školy, gymnázia a internátu 

s vyučovacím jazykom slovenským 

v Budapešti (1139 Budapešť, Lomb u. 1.-7.). 

Podmienky: 

Univerzitný diplom, 5 rokov odbornej praxe, 

znalosť slovenského jazyka na najvyššom 

stupni, diplom „vedúci verejného školstva”. 

Uprednostňuje sa uchádzač, ktorý patrí k slovenskej 

národnosti v Maďarsku. 

Poverenie platí na 5 rokov (od 16. augusta 2016 

do 31. júla 2021). 

K súbehu treba pripojiť: 

Odborný životopis, výpis z registra trestov, 

program vedenia a odborné predstavy o rozvoji 

inštitúcie a kópiu potvrdení o vzdelaní. 

Súbeh treba poslať do 1. marca 2016 na adresu: 

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku 

1114 Budapest, Fadrusz u.11/A 

Tel.: 06 1 466 9463 

Email: maria.matejdesz@slovaci.hu 

Oficiálny výpis súbehu, ktorý obsahuje podrobné 

informácie a podmienky, je uverejnený 

na www.kozigallas.hu 

1 otázka 

odpoveď 

odpovedá predsedníčka 

Čemerskej slovenskej národnostnej samosprávy 

Alžbeta Szabová 

– Skončil sa rok 2015. 

Aký bol v živote čemerských 

Slovákov? 

– Máme za sebou veľmi 

rušný rok, bohatý na rôzne 

programy. Vyzdvihla 

by som tie najdôležitejšie, 

ktoré organizoval náš slovenský 

volený zbor, ale pritom 

bol ešte rad takých 

kultúrnych aktivít, ktoré 

organizovali iné kultúrne 

inštitúcie, ale my, čemerskí 

Slováci sme sa zúčastnili aj 

na nich. V januári sme už 

deviaty raz zorganizovali náš tradičný batôžkový Slovenský bál, 

na ktorom vystúpili tanečné skupiny Malá Furmička a Furmička, 

ako aj pozvaná Tanečná skupina Pilíš. Od školského roku 

2014/2015 sa nám podarilo v Materskej umeleckej škole Nezábudka 

vytvoriť slovenskú národnostnú skupinu. V marci tohto roku 

nás deti navštívili v Dome slovenských tradícií v Čemeri, kde sa 

zoznámili s miestnymi krojmi a gastronomickými špecialitami. 

Členovia našej Malej Furmičky úspešne prezentovali novinárke 

týždenníku Kiskegyed nielen svojráznosť nášho kroja, ale aj úryvky 

z čemerskej svadby. Na Veľkú noc sme obnovili aj my jeden 

starodávny zvyk, ktorý v Ečeri už pred niekoľkými rokmi oživili 

– umývanie sa v potoku na Veľký piatok. Aj na Veľkonočný pondelok 

spolu chodili krojovaní mládenci na oblievačku, pritom večer 

sme usporiadali na spôsob kedysi populárnych veľkonočných bálov 

tzv. tanečný dom. Naša práca však nespočíva iba vo vystúpeniach 

a v oživovaní starodávnych zvykov, v našom Dome slovenských 

tradícií v Čemeri treba pravidelne udržiavať poriadok a upratovať, 

koncom apríla naši aktivisti vykonali veľký kus brigádnickej 

práce, aby sme už na Slovenský majáles mali všetko upravené 

a čisté. O našej tradičnej procesii na Sviatok Božieho tela podali 

podrobnejšiu správu aj Ľudové noviny. Vyzdvihla by som ešte návštevu 

fínskych detí u nás, záverečnú slávnosť slovenskej skupiny 

v škôlke, ako aj oslavy piateho výročia založenia Spolku ľudového 

tanca Malá Furmička. V našom sídle sme počas leta usporiadali 

dva tábory pre deti, prvý bol zameraný na tradície a na osvojenie 

si slovenčiny, pričom v druhom sa deti venovali predovšetkým 

športu a tiež sa zdokonaľovali v slovenčine pomocou učiteľky Anny 

Kondačovej. Tiež tradičný je už náš program 20. augusta s názvom 

Sviatok nového chleba a čemerského kroja. V auguste naši detskí 

a dospelí tanečníci absolvovali intenzívne sústredenie, pripravovali 

sme sa na prehliadku Vo víre tanca v Sarvaši, kde Furmička získala 

zlaté ocenenie, kým Malá Furmička zase bola odmenená striebornou 

kvalifikáciou. V novembri sme už piaty raz boli hostiteľmi 

populárneho bálu pripeštianskych Slovákov, Páračky na Martina 

sa aj tohto roku tešili veľkej obľube. Ku koncu roka sme mali ešte 

mikulášske a adventné programy, ako aj tradičnú zabíjačku. Podľa 

predbežných plánov aj v roku 2016 budeme mať v Čemeri množstvo 

slovenských programov, ktorými chceme udržiavať naše tradície 

a jazyk našich predkov. 

(csl) 

3 


Pri príležitosti Dňa národností 

17. decembra v slávnostnej sieni 

Peštianskej reduty odovzdali 

ceny Za národnosť deviatim laureátom 

za rok 2015, medzi nimi aj dlhoročnej 

redaktorke nášho týždenníka 

Ildike Klauszovej Fúzikovej. 

Vyznamenanie udeľuje predseda 

vlády každý rok osobám, organizáciám 

alebo národnostným samosprávam, 

ktoré vykonávajú príkladnú prácu 

v záujme niektorej z národností žijúcich 

v Maďarsku v oblasti verejného 

života, školstva, kultúry, náboženského 

života, vedy alebo v masmédiách. 

Laureátov, prítomných veľvyslancov, 

parlamentných hovorcov, predsedov 

celoštátnych a miestnych národnostných 

samospráv pozdravil 

minister ľudských zdrojov Zoltán 

Balogh. „Multikulturalizmus má 

v Karpatskej kotline hlboké korene 

a tradície,” povedal minister. 

Vyzdvihol, že boli obdobia, v ktorých 

hlavne politickí činitelia zámerne postavili 

proti sebe národnosti a národy, 

ale sú príklady aj na mierové spolužitie, 

ktoré slúži ako príklad pre nastupujúce 

generácie. Dodal, že v radoch 

všetkých trinástich národností sú ľudia, 

ktorí mali a majú dvojitú identitu 

a o ktorých nevieme a ani nechceme 

rozhodnúť, kde sa začína ich srbská, 

nemecká či rómska identita a kde končí 

maďarská – ako príklad uviedol 

Sándora Petőfiho, o ktorom je známe, 

že mal slovenské korene. „Tajomstvo 

mierového spolunažívania sa skrýva 

4 

Ildika Klauszová Fúziková vyznamenaná 

Foto: autorka 

v tom, aby sme neškodili iným, ale aby 

sme plnili povinnosti a práva spoločne, 

a aby sme spoločnej vlasti slúžili všetci 

spolu,” povedal minister. 

Minister Balogh ďalej vyzdvihol, 

že takýto multikulturalizmus maďarská 

vláda akceptuje a aj v zákone zabezpečuje 

všetko potrebné na to, aby 

sa jazyk a kultúra trinástich národností 

v Maďarsku naďalej zachovali. 

„Cena Za národnosti sa udeľuje tým, 

za ktorými stojí komunita,” povedal. 

Buď sú celoštátne známe osobnosti, 

ako tohtoročný laureát z rómskej národnosti 

spevák Gergő Oláh, alebo 

činitelia národnostnej kultúry, ktorí 

neúnavne pracujú denno-denne za zachovanie 

svojej národnosti a nezaoberajú 

sa tým, či bude z nich hviezda alebo 

nie – povedal minister. Z. Balogh 

upriamil pozornosť na to, že je veľmi 

dôležité, aby nasledujúce generácie sa 

naučili, že pestovanie národnostnej 

a maďarskej kultúry nie je kŕčovitou 

povinnosťou, ale zdrojom radosti, ktorý 

nás obohacuje. 

Štátny tajomník zodpovedný za náboženské, 

národnostné a občianske 

vzťahy Miklós Soltész zagratuloval 

oceneným, ktorí podľa jeho slov môžu 

byť oprávnene hrdí, ale dodal, že toto 

uznanie zaväzuje, úlohou laureátov je, 

aby zachovali vzťah medzi ich materskou 

krajinou a maďarským národom. 

Hlavne v takomto období, „keď Európe 

hrozia nebezpečenstvá, ako liberalizmus, 

ktorý neznesie, že na kontinente 

má kresťanstvo viac ako jeden a pol tisícročné 

korene,” upozornil Soltész. 

V tomto roku zo Slovákov 

v Maďarsku uznali prestížnou cenou 

Za národnosť činnosť Ildiky 

Klauszovej Fúzikovej vykonanú 

na poli kultúry a náboženstva. Novej 

držiteľke ceny Za národnosť aj touto 

cestou gratulujeme. 

(kan) 

Ildika Klauszová Fúziková vyše 40 rokov ako redaktorka – a istý čas aj poverená 

šéfredaktorka – týždenníka Ľudové noviny informovala každý týždeň o živote 

slovenskej národnosti v Maďarsku. Je kľúčovou osobnosťou domáceho náboženského 

života, svoju činnosť v tejto oblasti vykonávala mnohé desaťročia v záujme 

zachovania a prehĺbenia náboženskej identity veriacich a udržiava dobré kontakty 

s domácou cirkvou a s cirkvou z materského Slovenska. Založila a bola šéfredaktorkou 

slovenského ekumenického časopisu Cesta, pravda, život a už aj ako predsedníčka 

Kresťanského zväzu Slovákov v Maďarsku bola organizátorkou biblických 

táborov pre deti a mládež a pútí. Po zániku tejto organizácie naďalej neúnavne pracovala 

v prospech prežívania cirkevného života v materinskom jazyku. Ako poslankyňa 

obvodnej samosprávy, neskôr zástupkyňa predsedu a predsedníčka pracovala 

a pracuje v prospech slovenskej komunity XII. obvodu a Nového Budína. Ako predsedníčka 

Náboženského a sociálneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy 

v Maďarsku plní úlohy týkajúce sa verejného a náboženského života. 


Žijeme v pohnutom období. Po ekonomických 

následkoch globálneho sveta na náš širší a bližší 

domov dopadajú aj následky ozbrojených konfliktov 

a procesov prebiehajúcich tisíce kilometrov 

od nás. Európa čelí od druhej svetovej vojny najväčšej 

výzve vo svojej histórii: musí nájsť riešenie na prílev 

státisícov, podľa niektorých odhadov dokonca miliónov 

ľudí utekajúcich pred vojnou či biedou z iných kontinentov. 

Myslím si, že tí, ktorí si trúfajú predpovedať 

koniec alebo následky tohto procesu, sú mimoriadne 

odvážni ľudia. Náš kontinent ovládol strach z konfliktu 

kultúr a náboženstiev, pričom politici sa snažia 

nájsť riešenie problému na báze kresťanskej kultúry 

a ľudskosti. Hľadajú odpoveď na otázku: bude schopná 

740-miliónová Európa integrovať masy ľudí prichádzajúcich 

k nám z krajín s odlišnou kultúrou? My, tu 

v Maďarsku, si kladieme podobné otázky, dávame 

na ne rôzne odpovede a často sa vynárajú obavy o našu 

budúcnosť. 

Veríte, či nie, ja som optimistka. Som presvedčená 

o tom, že všetko to, čo sme my, Slováci, Maďari a príslušníci 

iných národností na tomto kúsku sveta vybudovali 

počas uplynulých storočí, stojí na pevných základoch. 

Že tak, ako sme vždy doteraz našli svetlo, ktoré nás vyviedlo 

aj z najtemnejších období našej histórie, nájdeme 

ho aj teraz. Musíme sa však pri tom spoliehať na istoty, 

ktoré nám vždy – v lepších, ale najmä v horších časoch 

– poskytovali oporu. V prípade nás, Slovákov žijúcich 

v Maďarsku, to bola kresťanská viera a pevné morálne 

zásady, ktoré na nej spočívali. Možno aj vy ste si už 

položili otázku: odkiaľ vzali naši predkovia odvahu zanechať 

všetko a vydať sa na dlhú cestu do neznáma? 

Odvahu im určite dodala viera v Boha a nádej na lepší 

život. Na väčší krajec chleba pre seba a pre nasledujúce 

pokolenia. Vďaka tejto viere, ale aj usilovnej práci, tu 

zapustili korene a vybudovali svojrázny slovenský svet. 

Svet, ktorý sa líšil od toho, ktorý zanechali v kraji, kde 

sa narodili. Svet, ktorý vznikol podmanením prírody 

a prispôsobovaním novým podmienkam. Áno, aj 

schopnosťou prispôsobovať sa. Oporou v novom prostredí 

sa im stali aj spoločná kultúra a jazyk, ktoré 

v novom prostredí spájali našich predkov a ktoré si 

po stáročia zachovali aj v inojazyčnom prostredí. Na šírych 

poliach Dolnej zeme, v dúbravách Pilíša či medzi 

kopcami Novohradu pri práci znela slovenská ľudová 

pieseň, po večeroch na zábavách sa tancoval slovenský 

tanec. Časť tohto bohatstva, vrátane pamiatok hmotnej 

kultúry, sa nám zachovala podnes. Bola a je základom 

nášho bytia a zaväzuje nás, aby sme pracovali na zachovaní 

našej dedovizne. Súdržnosť a viera v seba samého 

je sila, ktorá je zárukou našej budúcnosti v týchto 

končinách. Ako je ňou i spoločná práca našich spolkov, 

samospráv, škôl, ale aj oduševnených jednotlivcov. 

Vyššie uvedené zásady môžu prispieť aj k riešeniu 

ďalších problémov našej spoločnosti. Problémov, ktoré 

nemajú nič spoločného s tzv. migračnou krízou. Podľa 

Naše istoty 

Foto: archív 

sociologických prieskumov je znepokojujúca nízka miera 

solidarity a empatie v našej spoločnosti, prevládajúci 

individualizmus. Možno práve na tomto poli môžeme 

byť príkladom aj pre väčšinovú spoločnosť! Vieme, 

že v niektorých lokalitách sú aktivity slovenských spolkov, 

umeleckých skupín a samospráv jedinou formou 

spoločenského života, slovenské kultúrne podujatia jedinou 

udalosťou v živote dediny. Za týmito aktivitami 

v každom prípade stojí nezištná, mravčia práca mnohých 

zanietených pestovateľov našej kultúry. Mnohých 

ľudí v našom prostredí postihuje chudoba, veď my, 

Slováci, žijeme aj v regiónoch, kde je vysoká miera 

nezamestnanosti a mnohí ľudia nevidia východisko 

z ťažkej situácie. Do nového roka nám všetkým želám, 

aby sme našli cestu jeden k druhému, aby sme mali 

otvorené oči a dušu, aby sme vnímali problémy svojho 

prostredia! Ak sa tak stane, budeme žiť v krajšom svete 

a všetkým sa nám bude žiť lepšie! 

Alžbeta Hollerová Račková 

predsedníčka CSSM 

5 


Školský rok 1985/86 bol v histórii 

Slovenskej národnostnej základnej 

školy v Santove výnimočný. 

Inštitúcia sa totiž na jeseň roku 1985 

nasťahovala do novej budovy. Na túto 

významnú udalosť spomínali v rámci 

milej slávnosti koncom novembra 

v priestoroch školy. Na úvod programu 

sa predstavili tanečníčky školy spolu 

s dospelými členkami Tanečnej skupiny 

Stužka (Pántlika), predviedli miestnu 

choreografiu Ireny Kotroczovej 

s názvom „Do kolečka, do kola...”, pričom 

ich hlasy posilnili aj speváčky 

známeho miestneho pávieho krúžku. 

Následne účastníkov a vzácnych hostí 

– medzi ktorými boli aj starostka obce 

Eva Czicsmanczaiová, ako aj predsedníčka 

Kultúrneho výboru Celoštátnej 

slovenskej samosprávy v Maďarsku 

(CSSM) Mária Nagyová – pozdravil 

riaditeľ inštitúcie Péter Rudas. 

– Osobitosťou tejto školy je to, čo je aj 

osobitosťou obce: slovenské obyvateľstvo 

a slovenský jazyk... Nazdávam sa, že tí, 

ktorí sa pokladajú za Slovákov, majú 

povinnosť, aby spoznali jazyk a kultúru 

svojich predkov. Myslím si, že by sme to 

mali brať ako hodnotu, ktorá môže byť 

príťažlivou aj pre tých, ktorí nie sú príslušníkmi 

slovenskej národnosti. Môžu 

nadobudnúť poznatky, vďaka ktorým 

sa už dvadsať kilometrov odtiaľto dá 

úspešne uplatniť. Znalosť jazyka susedného 

štátu bude znamenať pre deti aj 

v budúcnosti také výhody, ktoré im 

6 

Spomienky na rok 1985 

BUDOVA SANTOVSKEJ ŠKOLY 

môžu pomôcť v ich živote nezávisle 

na tom, v akej oblasti sa zamestnajú 

neskôr, – uviedol hlavný radca Štefan 

Kraslán, ktorý sa k inštitúcii neviaže 

iba odborne, ale aj ako otec absolventa 

školy. Zároveň odovzdal gratulácie 

v mene Ministerstva ľudských zdrojov 

(MĽZ), a tlmočil aj osobné blahoželanie 

k výročiu od námestníka štátneho 

tajomníka MĽZ, zodpovedného za verejné 

školstvo Imreho Siposa. 

– Tridsať rokov histórie školy pravdepodobne 

pre prváčikov ešte neznamená 

veľa, no pre ôsmakov, ktorí onedlho o- 

pustia inštitúciu, sa už určite viažu mnohé 

spomienky k budove. Pritom v očiach 

absolventov školy, ktorí prišli na dnešnú 

oslavu, vidím slzy. Sú dojatí, keď si sadnú 

do školských ľavíc svojho detstva... 

A čo znamená pre mňa, pre predstaviteľku 

školského obvodu Klebelsbergovho 

centra? Iba zlomok, desatinu okrúhleho 

výročia: skoro tri roky spolupracujeme 

s touto školou, učiteľský kolektív 

na čele s novým riaditeľom vytvoril 

nový pedagogický program, snaží sa 

o zachovanie slovenských tradícií aj 

tým, že organicky ich začleňuje do rozvrhu, 

resp. deti sa im môžu venovať 

v rámci krúžkov – zdôraznila riaditeľka 

školského obvodu Klebelsbergovho centra 

vo Verešvári (Pilisvörösvár) Csilla 

Tóthová Patakiová a odovzdala darček 

oslavujúcej inštitúcii. 

Prehľadu histórie školstva v Santove 

sa ujal riaditeľ školy, a ako rodený pedagóg, 

hneď začal úlohou: uviedol totiž, 

že vyučovanie v Santove trvá už deväťnásobne 

dlhšie, než dnešné výročie, 

takže žiaci vyrátali, že už má dvestosedemdesiat 

rokov. Koncom XIX. storočia 

istý čas škola fungovala v budove 

jednej krčmy, neskôr medzi cirkvou 

a štátom vznikol konflikt v tom, kto 

je oprávnený zabezpečiť verejné školstvo 

v Santove. Vyučovanie sa konalo 

väčšinou v jednej miestnosti, ktorá 

bola vždy veľmi preplnená. Až v školskom 

roku 1939/40 bola vybudovaná 

v hodnote 30 tisíc pengő budova školy 

na hlavnej ulici dediny, ku ktorej 

v roku 1971 pristavali ďalšiu budovu. 

Tieto budovy však v roku 1985 boli už 

v zlom stave, priestory nepostačovali, 

bolo v nich chladno a vyučovanie prebiehalo 

na dve zmeny, teda už neboli 

vhodné na kvalitnú výchovno-vzdelávaciu 

prácu. Už od roku 1983 boli snahy 

o vybudovanie novej budovy, tieto 

plány sa zrealizovali až v roku 1985, 

v čase, keď predsedníčkou Obecnej 

rady bola zosnulá Eva Nyersová a tajomníkom 

Géza Szőnyi. V školskom 

roku 1985/86 túto školu navštevovalo 

255 žiakov, dnes je ich počet 141, 

pričom počet celkového obyvateľstva 

obce bol v tom čase oveľa nižší. 

Existovali vtedy aj paralelné triedy, 

a napríklad jazyky (slovenčina, nemčina, 

angličtina) sa vyučovali v rámci 

tried v dvoch skupinách. Veľkým nedostatkom 

školy je fakt, že ju vybudo- 


OSLÁVILA TRIDSIATKU 

vali bez telocvične, na čo sa jej dodnes 

nepodarilo získať dostatočné financie. 

Riaditeľ vyzdvihol súčasné aktivity 

školy v oblasti národnostných tradícií 

a používania jazyka: majú dobrú 

spoluprácu so školou družobnej obce 

na Slovensku, so Žemberovcami, ale aj 

s Malým Lapášom. V rámci osláv sa 

divákom predstavili všetky vekové kategórie 

žiakov, vypočuli sme si recitácie 

v slovenčine a v maďarčine, pozreli sme 

si slovenské ľudové tance, žiaci nižšieho 

ročníka si pripravili vtipné básničky. 

V kultúrnom pásme dostala priestor 

aj bývalá žiačka, ktorá zaujala obecenstvo 

svojimi osobnými spomienkami 

na školu z detstva. Kultúrny program 

ukončili originálnym nápadom: vymenovali 

chronologicky najdôležitejšie 

udalosti roka 1985 v oblasti politiky, 

vedy, športu, umenia, ktoré boli spestrené 

populárnymi hitmi a videoklipmi 

výlučne tiež z tohto roku. 

A ako si spomína na rok 1985 vtedajší 

riaditeľ školy Štefan Jancsó s manželkou, 

so slovenčinárkou Alžbetou 

Jancsovou? 

– My sme tu vyučovali dvanásť rokov, 

od roku 1976 do 1988. Prvou mojou myšlienkou 

je, že sme boli nesmierne radi, 

že z budovy, ktorá mala iba 4 učebne, 

sme sa mohli presťahovať sem. Dlho sa 

hovorilo na úrovni okresu, že Santov potrebuje 

novú, modernú budovu, roky sa 

to však nemohlo zrealizovať. Začiatkom 

80. rokov sme však mali veľmi úspešný 

učiteľský kolektív, dosiahli sme veľké 

úspechy v oblasti vyučovania rôznych 

predmetov. Vedenie školy a obce dosiahlo 

od vedenia okresu a župy, aby sme pri 

počte 240-250 žiakov konečne dostali 

novú budovu. Na úrovni okresu sa našli 

financie na novú budovu, avšak aj iné 

obce „lobovali”. U nás ale bola situácia 

Foto: csl 

už taká zlá, že vzhľadom na naše výsledky, 

ktoré uznali aj na vyšších fórach, 

sme dostali tie financie. Sťahovať sme 

sa začali prvý mesiac školského roka, 

do sťahovania sa zapojili aj rodičia, aj 

deti. Bola to obrovská práca, ale následne 

to znamenalo aj nesmierne veľkú radosť 

– uviedol nám Š. Jancsó. 

– Naša škola v tom čase už nemala 

učiteľa bez kvalifikácie, a v tej dobe to 

znamenalo veľký úspech, aj odborná 

práca sa mohla uskutočniť na vysokej 

úrovni – dodala Alžbeta Jancsová. 

– Mali sme veľmi pekné výsledky aj 

na poli ďalšieho štúdia žiakov na stredných 

školách, pamätám sa, v tých rokoch 

naši žiaci pravidelne pokračovali 

v štúdiu na budapeštianskom slovenskom 

gymnáziu. Bolo pre nás veľkým 

potešením, že sme už nemuseli vyučovať 

na zmeny, bol vytvorený systém 

odborných učební. Ako slovenčinárka 

mám pekné spomienky na tie roky, mali 

sme národopisný krúžok, v ktorom ešte 

dievčatá chodili „na výskum” k starým 

rodičom, popísali zvyky, ktoré potom 

predviedli. V tých rokoch na hodinách 

slovenčiny bolo cítiť, že deti doma počujú 

santovskú slovenčinu, používali 

miestne výrazy. V mojej práci mi pomohli 

aj matičiari v Bratislave, poskytli 

mi množstvo kníh a časopisov. Detské 

časopisy som využívala na vyučovacích 

hodinách, knihy zase neskôr tvorili základ 

slovenského fondu miestnej knižnice 

– pospomínala A. Jancsová. 

Pri odchode z podujatia, ktoré spestrili 

aj výstava a premietanie obrázkov 

z tridsaťročnej etapy školy, sme stretli 

prvé ôsmačky z novej budovy Ildikó 

Kormosovú, Evu Krivingerovú a Evu 

Trkalovú, ako aj o dva roky mladšiu 

Evu Diószegiovú, ktoré boli očividne 

nadšené zo stretnutia s bývalými 

spolužiakmi a učiteľmi. Porozprávali, 

že si pamätajú pozemok, na ktorom stojí 

terajšia škola, bola tu tzv. školská záhrada, 

kam chodili ešte zo starej budovy 

v rámci hodín praktického cvičenia 

pestovať zeleninu, boli tu ovocné stromy 

a pamätajú sa aj na sadenie smrekov, 

ktoré sú nadnes ohromne vysoké. Tiež 

si spomenuli, ako opravovali v prvom 

roku skrine, a že boli smutné z toho, že 

v novej budove niet telocvične. Niektoré 

z dievčat sa ani po skončení nerozlúčili 

úplne s budovou školy, chodili ešte na 

nácviky Tanečnej skupiny Stužka. Tiež 

nám prezradili, že nezabudli ani po slovensky, 

občas hovoria medzi sebou v jazyku 

svojich predkov hlavne vtedy, keď 

nechcú, aby im okolie rozumelo. CsL 

7 


Mimoriadne zaujímavú akciu 

zorganizovala Slovenská 

samospráva II. obvodu. 

Doposiaľ sme boli zvyknutí, že vedomostných 

kvízov sa zúčastňujú len 

školáci. Tentoraz mohli svoje vedomosti 

predviesť aj starší. Napríklad 

prítomní reprezentanti jednotlivých 

obvodných slovenských samospráv 

Budapešti spolu s predsedníčkou 

Slovenskej samosprávy Budapešti 

Editou Hortiovou, ba aj s predsedníčkou 

Celoštátnej slovenskej samosprávy 

v Maďarsku Alžbetou Hollerovou 

Račkovou, ktorí prišli do apartmánového 

domu Prémium v XIII. obvode. 

Na podujatie Slovenskej samosprávy 

II. obvodu prišiel aj konateľ vydavateľstva 

SlovakUm Imrich Fuhl. Našu 

materskú krajinu reprezentovalo 

slovenské veľvyslanectvo, prítomný 

8 

KULTÚRA 

Vedomostný kvíz o Slovákoch v Maďarsku 

bol zástupca veľvyslanca Rastislav 

Mojto. Sálu patrične vyzdobili, to sa 

musí uznať. Hrala nám pekná hudba, 

napríklad z cédečka spievali školáci 

zo Slovenského Komlóša pesničky bývalého 

hosťujúceho učiteľa Miroslava 

Na úvod verejného zasadnutia 

Slovenskej národnostnej 

samosprávy vo Františkove 

v Budapešti predsedníčka zboru 

Monika Szelényiová vyjadrila svoju 

radosť z toho, že na ich zasadnutie prišli 

vo veľkom počte aj poslanci iných 

obvodných slovenských zborov. Ako 

uviedla, založili sa koncom októbra 

2014, majú trojčlenný zbor, podpredsedníčkou 

je Alžbeta Krajňáková 

a v ich práci im pomáhajú aj skúsenosti 

tretieho poslanca Mikuláša Bogára, 

ktoré nadobudol ako predseda slovenského 

zboru v predošlých 

cykloch. Predsedníčka 

privítala aj hostí z novohradského 

Veňarcu na čele s predsedníčkou 

tamojšej Slovenskej národnostnej 

samosprávy Annou Vravuškovou 

a poďakovala sa za celoročnú pomoc 

ich právnemu poradcovi Istvánovi 

Világosovi, ktorého im zabezpečuje 

obvod. Monika Szelényiová referovala 

o ich celoročnej činnosti, ako uviedla, 

pravidelne navštevovali slovenské 

sväté omše v susednom Jozefove, 

pričom podporili aj detský tábor 

Foto: csl 

Brnu. Nebolo to len tak, veď spoluorganizátorom 

podujatia bol Klub 

priateľov Slovenského Komlóša a predsedníčka 

tohto spolku A. Hollerová 

Račková pripravila úvodnú prednášku 

o Slovákoch v Maďarsku. Všetci sme 

Bábiky a halušky 

Slovenského evanjelického zboru a. v. 

v Budapešti. Vo februári sa zúčastnili 

na Fašiangovom plese budapeštianskych 

Slovákov, v máji prispeli na hosťovanie 

FS Železiar medzi našimi Slovákmi. 

Tiež na jar sa konali výročné oslavy 

budapeštianskej slovenskej školy, ktoré 

podporili finančne podľa svojich možností. 

Na obvodnú Národnostnú kavalkádu 

pozvali spevácky zbor Ozvena, 

na tomto podujatí sa veľkému úspechu 


mali nastražené uši, aj študenti budapeštianskej 

slovenskej školy a gymnázia, 

veď príhovor obsahoval odpovede 

na všetky kvízové otázky. Len tak na 

skúšku, vedeli by ste, v ktorej župe v súčasnosti 

nie je slovenský národnostný 

ostrov? Odkiaľ prišli Slováci v r. 1746 

do Slovenského Komlóša? V ktorom 

meste pôsobil Samuel Tešedík? V ktorých 

mestách sú slovenské gymnáziá? 

Foto: (ef) 

tešili aj ich gastronomické špeciality. 

V auguste navštívili obec Nižná na 

Slovensku, s ktorou nadviazala kontakt 

Slovenská samospráva XIII. obvodu, 

avšak podobne ako slovenský 

zbor XIII. a XIV. obvodu aj Slováci 

z Františkova boli signatármi dohody 

o cezhraničnej spolupráci s vedením 

obce Nižná. V septembri na veselici 

na sídlisku A. Józsefa u nich hosťovali 

FS Lipa, ako aj tanečníci z Malej Tarče. 

KULTÚRA 

Ako sa volá najpočetnejšia občianska 

organizácia Slovákov v Maďarsku? 

A mohla by som pokračovať... Ak by 

ste vedeli odpovede na všetky otázky, 

dostali by ste 10 bodov. Dosiahla ich 

Klára Mátéová. Študenti mali svoju 

kategóriu. Palmu víťazstva si odniesla 

trojica Alexanda Izsáková, Bianka 

Molnárová a Barbara Lezsáková, na 

druhom mieste sa umiestnili Daniel 

z Veňarcu vo Františkove 

V novembri sa ozvali s novou iniciatívou, 

navštívili jednu materskú školu 

v obvode, kde ich choreografka Eva 

Szilágyiová Šubová naučila slovenské 

tance. Tento ich program mal veľmi 

pozitívnu odozvu. V čase našej uzávierky 

sa chystali na Vianoce budapeštianskych 

Slovákov, pričom počas celého 

roka navzájom navštevujú programy 

slovenských samospráv ostatných 

obvodov, Slovenského inštitútu, ako 

aj ich obvodu, Františkova. Podpísali 

zmluvy o podpore s budapeštianskou 

slovenskou školou, s FS Lipa, ako aj 

so Slovenskou samosprávou hlavného 

mesta. Zmluvy o spolupráci majú podpísané 

s rôznymi obvodnými a miestnymi 

slovenskými zbormi (VIII., XIII. 

obvod Budapešti a Veňarec), so zborom 

Ozvena atď. Pritom prispeli aj na vydávanie 

Budapeštianskeho Slováka. 

Z budúcoročných plánov treba vyzdvihnúť 

Jubilejný galaprogram FS 

Lipa v januári, chcú pokračovať v návštevách 

obvodných výchovno-vzdelávacích 

inštitúcií so slovenským progra- 

Munkácsi, Gergely Kiss a Ľudovít 

Málik. Na treťom mieste skončili 

Barbara Boldogová, Oliver Gács 

a Martin Bódiš. Víťazný tím si odniesol 

domov spoločenskú hru, z ktorej 

sa organizujú dokonca aj majstrovstvá, 

„Scrabble po slovensky”. Okrem 

toho dostali výhercovia aj pekné slovenské 

knižky. 

Budapeštiansky Slovák/E. Trenková 

mom, plánujú nadviazať opäť kontakt 

s obcou Spišské Hanušovce na Slovensku 

a radi by obnovili v minulosti veľmi populárnu 

aktivitu medzi budapeštianskymi 

Slovákmi, výlet loďou po Dunaji 

so slovenským sprievodcom, ktorého 

kedysi robil nebohý Ladislav Malý. 

Druhá časť zasadnutia patrila 

Veňarčanom, predsedníčka ich slovenského 

zboru porozprávala o jednotlivých 

krojoch vystavených bábik. 

Stretnutie sa skončilo posedením 

pri pravých kapustových a bryndzových 

haluškách z Veňarca. CsL 

9 


V 

adventnom období pripravil 

Slovenský spolok Identita 

pre svojich priaznivcov príjemné 

priateľské stretnutie v Rétšágu. 

Výber tohto mesta nebol náhodný, 

lebo vedenie spolku sa chcelo osobne 

stretnúť so Slovákmi novohradského 

regiónu. Pozvanie na adventné posedenie 

prijali Slováci z hostiteľského 

mesta – Rétšágu, Banky, Horných 

Petian, Legíndu, Netejču, Níže 

a Šámšonu. 

Po krásnych tónoch spoločného 

spevu piesne Tichá noc s gitarovým 

sprievodom pozdravila 

Foto: kk 

Malotarčianska slovenská národnostná samospráva 

usporiadala adventné stretnutie pre miestnych 

Slovákov, pre poslancov Slovenskej samosprá- 

10 

Predvianočné stretnutie v Rétšágu 

účastníkov stretnutia predsedníčka 

Slovenskej samosprávy v Rétšágu 

Szilvia Salgaiová. Predsedníčka 

Slovenského spolku Identita Karola 

Klauszová predstavila ciele, poslanie, 

projekty a programy spolku realizované 

v roku 2015 a načrtla plány 

do blízkej i ďalekej budúcnosti, 

do ktorých, ako povedala, chcú už 

zapojiť aj novohradských Slovákov. 

Potom sa rozprúdila čulá diskusia 

o jednotlivých oblastiach nášho 

národnostného bytia so zvláštnym 

zreteľom na novohradskú situáciu. 

Najviac sa venovali školskej oblasti. 

Foto: autorka 

POLITIKA 

Prítomní, žiaľ, museli konštatovať, 

že v tejto oblasti sú asi najzávažnejšie 

nedostatky. Na odstránení niektorých 

z nich bude v budúcnosti 

s veľkou intenzitou pracovať aj spolok 

Identita. 

Po dvojhodinovom plodnom dialógu 

bol priestor venovaný aj osobným 

rozhovorom a malému pohosteniu. 

Pri horiacich sviečkach 

na adventnom venci prežili hostia adventného 

stretnutia pokojné a priateľské 

chvíle v atmosfére očakávania 

najkrajšieho sviatku roka, narodenia 

Božieho Syna. 

(kk) 

Adventné stretnutie 

vy 16. obvodu Budapešti a pre niektorých členov spevokolu 

z Cinkoty a Čemeru. Na adventnom venci svietili tri sviece, 

zažali ich hostia Zuzana Szabová, Michal Tóth a domáca 

pani Katarína Szabová Tóthová. 

Pre prítomných bolo prekvapením, že prišli deti 

s Betlehemskou hrou. Poklonili sa a po slovensky povedali: 

„Pochválen Ježiš Kristus”, na čo prítomní odpovedali: „Naveky, 

Amen”. Svoje krátke predstavenie ukončili riekankou: 

„Ja som malá veverička, 

pýtam si ja do košíčka, 

kus koláča, kus pagáča, 

doňesem Vám ráno táča.” 


Potom Malotarčania spolu zaspievali krásnu vianočnú koledu: 

„Povedzťe nám pasťerovia”…, ktorú potom spievali aj 

členovia spevokolu, lebo ich ju naučila Malotarčanka, ktorá sa 

vydala na Cinkotu. Spoznajte aj vy aspoň prvú slohu piesne:

Slovenská samospráva III. obvodu v Budapešti usporiadala 

9. decembra v budove Starobudínskej galérie 

verejné zasadnutie. 

O celoročnej činnosti samosprávy referoval jej predseda 

František Križan. Ako povedal, samospráva pripravuje 

niekoľko väčších podujatí, ktoré organizuje každý 

rok. Medzi ne patrí aj ekumenický deň v Békášmederi, 

ktorý sa uskutoční tretiu januárovú nedeľu, keď sa začína 

celoštátny ekumenický týždeň modlitby. V tomto roku 

na ekumenickom dni v evanjelickom kostole celebrovali 

bohoslužbu a omšu putujúca evanjelická farárka Hilda 

Gulácsiová Fabuľová a katolícky kňaz Attila Kónya, následne 

sa konal koncert speváckeho zboru Ozvena. V máji 

sa konal v Békášmederi už po piaty raz Deň občianskych 

Rok 2015 

v živote III. obvodu 

v Malej Tarči 

„Povedzťe nám pasťerovia, 

čo sťe viďeli, 

že sťe sa tak o pounoci, 

šeci zobrali? 

Viďeli ďieťatko, 

krásnvo paholiatko, 

narodzenvo v Betleme.” 

Foto: autorka 

Spevokol navrhol, aby sme zaspievali spolu „Daj Boh 

šťastia tejto zemi…” a slovenský preklad piesne „Mennyből 

az angyal…”, potom odzneli rôzne vinše v podaní starších 

Malotarčanov a vedúceho spevokolu Michala Tótha, ako 

napríklad: 

„Vinšujen ván tieto sviatke, 

abi ván dau pánboh, 

zdravia, šťasťia, 

honvo božskvo požehnaňia!” 

POLITIKA 

(kszt) 

organizácií a národnostných samospráv, kde sa slovenská 

samospráva III. obvodu takisto predstavila. V kultúrnom 

programe Slovákov zastupoval tanečný súbor Lipa. 

V júni na Hlavnom námestí Starého Budína sa uskutočnili 

Petropavlovské 

hody, kde vystúpili 

slovenské súbory 

z Čemeru, Cinkoty 

a Santova. V septembri 

v stredisku 

na Csobánskom námestí 

v rámci kultúrneho 

programu 

sa predstavili mladí 

tanečníci súboru 

Lipa. V adventnom 

období bola samospráva 

spoluorganizátorom 

dvoch väčších 

podujatí: s ostatnými 

slovenskými obvodnými samosprávami usporiadali 

Vianoce budapeštianskych Slovákov a spolu s miestnou 

poľskou a nemeckou národnostnou samosprávou zorganizovali 

adventný koncert. 

Okrem týchto väčších programov počas roka usporiadali 

dvakrát stretnutie dôchodcov a zúčastnili sa na slávnosti 

usporiadanej pri príležitosti 35. výročia vzniku slovenského 

spevokolu v Santove. Poslanci slovenskej samosprávy 

III. obvodu sa snažia byť prítomní na všetkých slovenských 

podujatiach, ktoré sú organizované obvodnými slovenskými 

samosprávami a župnou samosprávou v Budapešti. 

Predseda samosprávy dodal, že okrem organizovania 

týchto programov a účasti na ďalších slovenských podujatiach, 

medzi ich cieľmi je aj podporovanie ich stálych partnerov, 

speváckeho zboru Ozvena, tanečného súboru Lipa 

a vydávanie časopisu Budapeštiansky Slovák. Finančne im 

prispieva sumou 2 milióny forintov. 

Keďže sa verejné zasadnutie uskutočnilo v predvianočnom 

období, žiaci budapeštianskej slovenskej školy pripravili 

krátky vianočný program, ktorý s nimi nacvičili 

Eva Szilágyiová Šubová a Monika Szelényiová. (kan) 

11 


Vonku sa ochladilo. V teple domova, 

či pri krbe so štipkou 

fantázie si ľahko spríjemníme 

tieto momenty. Príchod chladnejšieho 

počasia však nemôže prekaziť 

všetkými obľúbené kultúrne a jazykové 

školské programy. Svedčí o tom 

aj iniciatíva Katolíckej základnej školy 

sv. Jána v Dabaši-Šáre, ktorá usporiadala 

Slovenský jazykový deň. Napriek mrazivému 

počasiu učitelia slovenského 

jazyka Magdaléna Mária Suhajdová 

Kohanová, Julianna Tóthová, Margita 

Jankulárová, Anna Saligová Bózsik 

a Atila Rusnák s finančnou podporou 

Foto: autor 

Vedomostná súťaž s názvom 

Kto čo vie? sa uskutočnila 

v Slovenskej základnej škole, 

materskej škole a internáte v Sarvaši. 

Začiatkom decembra sa vo finále 

predviedli len tí najlepší žiaci. Výber 

talentovaných žiakov nebol ľahký 

a porota to nemala jednoduché. 

Vedúca žiackej samosprávy Erika 

Sinková privítala všetkých prítomných 

a predstavila porotu v zložení: 

zástupkyňa riaditeľky školy Anna 

Franková, hosťujúce učiteľky Eva 

Labišáková, Alena Kosc a učiteľka 

Zlatica Lišková. Požiadala riaditeľku 

školy Zuzanu Nemčokovú, aby 

sa prihovorila prítomným rodičom 

a otvorila program. Popriala každému 

súťažiacemu veľa úspechov a prváčikom 

odvahu. Moderátorkou bola 

12 

KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ 

Slovenský jazykový deň v Šáre 

Slovenskej národnostnej samosprávy 

v Šáre pripravili plnohodnotný deň. 

Podujatie sa začalo na školskom 

dvore hymnickou piesňou „Daj Boh 

šťastia”. Potom organizátori rozdelili 

žiakov do piatich skupín. Počas dňa sa 

každý mohol vyskúšať v rozličných vedomostných 

súťažiach, kvízoch, ale aj 

v kreatívnych zamestnaniach. S pomocou 

členiek speváckeho zboru Rozmarín 

a rodičov deti piekli, varili tradičné 

šárske jedlá, či zákusky, robili bábiky 

zo šúpolia, riešili vedomostný test 

o Slovenskej republike a o Slovákoch 

v Maďarsku, alebo sa naučili niekoľko 

žiačka 6. b triedy Nelli 

Huszáriková. 

V produkciách sa striedali 

piesne, básne, tance, 

rozprávky a hry na hudobných 

nástrojoch. 

Najväčší potlesk zožal 

šiestak Szabolcs Fábri, 

ktorý na sólovej gitare očaril 

všetkých. Vedúci citarového 

krúžku Ján Galát 

pripravil svojich zverencov 

na vysokej úrovni. Slovenské 

piesne v sprievode 

citary sa ozývali celou aulou. 

Prváčikovia rozosmiali 

prítomných malou scénkou, 

ktorú s nimi nacvičila 

vychovávateľka Katarína 

Kondačová. Dievčatá niž- 

zábavných ľudových hier, či popových 

skladieb. 

Na sklonku dňa každý účinkujúci 

dostal sladkú odmenu a cenné knižky 

o Slovenskej republike. 

Úprimne veríme, že jediná slovenčinu 

udržujúca cirkevná výchovno-vzdelávacia 

inštitúcia v Maďarsku, Katolícka 

základná škola sv. Jána v Dabaši-Šáre aj 

v budúcnosti uskutoční podobné podujatie, 

ale aj v to, že úspešne bude reprezentovať 

miestnu Slovač, a bude bojovať 

proti rozhodnutiam, ktoré nejakým 

spôsobom obmedzujú ich slovenské 

vyučovanie. 

Atila Rusnák 

Vedomostná súťaž 


Centrum ďalšieho vzdelávania 

Univerzity Komenského 

v Bratislave začiatkom decembra 

organizovalo vzdelávací program 

pre krajanov, Vianoce na Slovensku 

v Študijnom a kongresovom stredisku 

CĎV UK v Modre – Harmónii. 

Na podujatí sa zúčastnili žiaci 

a ich učitelia z Chorvátska, Srbska, 

Rumunska, Ukrajiny a z Maďarska. 

Slovákov žijúcich v Maďarsku zastupovali 

žiaci zo Slovenského Komlóša 

Csaba Bajczer, z Békešskej Čaby Dóra 

Dunaiová, Lea Szarvasová, Viktória 

Bobvosová, z Budapešti Peter Málik 

a zo Sarvaša Szabina Arnóczka 

a Michal Kondacs, resp. učiteľky 

Judita Molnárová Pribojszká 

z Békešskej Čaby a Anna Franková 

zo Sarvaša. Všetci sme sa tešili, lebo 

podľa pozvánky nás čakal bohatý 

program. Nesklamali nás! Prvý večer 

po ubytovaní a večeri si deti pozreli 

filmovú rozprávku Perinbaba, a my 

učitelia sme mali priateľské stretnutie. 

Na druhý deň žiakov čakal kúzelník 

Wolf a zábavné hry v knižnici na 

Pionierskej ulici v Bratislave. My sme 

sa zoznámili s históriou a súčasnosťou 

vinárstva v malokarpatskom regióne, 

prezreli sme si vinárstvo ELESKO 

v Dubovej a malovýrobu „Víno-Jano” 

v Limbachu. Po obede sme sa presunuli 

do Domu kultúry na Kramároch, 

DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ 

Foto: Judita Molnárová Pribojszká 

Vianoce na Slovensku 

kde pre nás pripravili slávnostný vianočný 

program folklórneho súboru 

Vienok z Bratislavy – pásmo tancov, 

piesní, zvykov a obyčají. Po prekrásnom 

predstavení spolu sme sa naučili 

jeden tanec. Na záver programu zavítal 

medzi deti aj očakávaný Mikuláš, ktorý 

obdaril deti a dospelých bohatým 

darčekom. Večer v reštaurácii Divný 

Janko sme mali večeru s riaditeľkou 

Jankou Chládeckou a jej zástupkyňou 

Ľudmilou Novákovou Duckovou. 

Po večeri sme si v divadle Nová scéna 

pozreli divadelné predstavenie 

Najstaršie remeslo. V nedeľu predpoludním 

sme sa vynikajúco zabávali 

na divadelnom predstavení Koza 

rohatá v Mestskom divadle P. O. 

pred vianočným stromčekom 

Foto: autorka 

Hviezdoslava. Po obede sme mali krátku 

vychádzku na Bratislavský hrad 

a na vianočné trhy, zašli sme aj do nákupného 

centra pri Dunaji. Večer nás 

čakala slávnostná vianočná večera – 

kapustnica, francúzsky šalát s rybou, 

zákusky a ovocie. Vyvrcholením dňa 

bola zábavná diskotéka, ktorú rozprúdili 

dvaja čerti a dvaja anjeli. 

Za pekné chvíle, za vynikajúce 

programy ďakujeme kolektívu Centra 

ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave, 

Janke Chládeckej, Ľudmile Novákovej 

Duckovej a jej manželovi a Ľudmile 

Ábelovej. Za zorganizovanie a zabezpečenie 

cestovných nákladov ďakujeme 

Celoštátnej slovenskej samospráve 

v Maďarsku. 

Anna Franková 

šieho stupňa už v priebehu kvalifikácie 

dokázali, že tanec hip-hop je pre nich 

veľkou láskou. Veľký potlesk obecenstva 

si zaslúžila hrou na píšťale aj tretiačka 

Izabela Laudaiová. 

Siedmakom sa pieseň „Najkrajšie 

stromy sú na Horehroní” vo finále nepodarila 

až tak ako v kvalifikácii, ale 

spolužiaci im hlasne tlieskali. Siedmak 

Dominik Sinka je ozajstný umelec, vie 

hrať nielen na klavíri, ale je dobrý aj 

v prednese prózy, pričom mu asistovali 

spolužiačky. Dokázal, že výslovnosť 

slovenského jazyka je pre neho hračkou. 

Každý súťažiaci si odniesol magnetku 

a sladkosti. Ocenení žiaci dostali 

diplomy a športové potreby. Vďaka 

patrí všetkým rodičom a učiteľom, 

ktorí pripravovali žiakov na tento 

program. 

Zlatica Lišková 

13 


Dňa 8. decembra sme začali sláviť mimoriadny 

Svätý rok milosrdenstva, ktorý sa zavŕši 20. novembra 

2016, v nedeľu Pána Ježiša Krista. Pápež 

František svoje rozhodnutie odôvodnil slovami: 

„Drahí bratia a sestry, často som premýšľal o tom, ako by 

Cirkev mohla urobiť očividnejším svoje poslanie byť svedkom 

milosrdenstva. Je to cesta, ktorá začína duchovným 

obrátením. A musíme kráčať touto cestou. Preto som sa 

rozhodol vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré sa zameria 

na Božie milosrdenstvo. Bude to Svätý rok milosrdenstva. 

Chceme ho prežívať vo svetle Pánových slov: «Buďte milosrdní, 

ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6,36). A toto zvlášť 

pre spovedníkov: veľa milosrdenstva! 

Tento Svätý rok sa začne na nastávajúcu slávnosť 

Nepoškvrneného počatia Panny Márie a zavŕši sa 20. novembra 

2016, v nedeľu Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa 

vesmíru a živej tváre Otcovho milosrdenstva. Organizáciu 

tohto jubilea zverujem Pápežskej rade na podporu novej 

evanjelizácie, aby ho mohla animovať ako novú etapu 

cesty Cirkvi v jej poslaní zaniesť každému človeku 

evanjelium milosrdenstva.” 

Otvorenie jubilea sa uskutočnilo v čase 

50. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho 

koncilu (1965) a nadobudlo preto 

osobitný význam podnecovania Cirkvi, 

aby pokračovala v práci začatej koncilom. 

Oficiálne a slávnostné ohlásenie 

Svätého roku sa uskutočnilo prečítaním 

a zverejnením príslušnej buly pri 

Svätej bráne v Nedeľu Božieho milosrdenstva, 

sviatok zavedený sv. Jánom 

Pavlom II., ktorý sa slávi v Druhú 

veľkonočnú nedeľu. Symbolické je aj 

to, že na Svätý rok pripadne nedeľný 

liturgický cyklus „C” s čítaniami z 

Evanjelia podľa Lukáša, ktorý je nazývaný 

„evanjelistom milosrdenstva”. 

Dobre známe sú podobenstvá o stratenej 

ovci, stratenej minci a milosrdnom otcovi 

z Lukášovej 15. kapitoly. 

Aké miesto má Svätý rok v tradícii Cirkvi? 

Katolícka cirkev začala s tradíciou Svätého 

roka v roku 1300 za pontifikátu pápeža Bonifáca 

VIII., ktorý počítal so slávením jubilea každých sto rokov. 

Od roku 1475 sa slávenie „riadneho svätého roku” začalo 

opakovať po 25 rokoch, aby ho mohla zažiť každá generácia. 

Doteraz bolo 26 riadnych svätých rokov. Naposledy 

to bol Jubilejný rok 2000. 

Zvyk vyhlásiť „mimoriadny jubilejný rok” siaha až do 

16. storočia. V minulom storočí pápež Pius XI. vyhlásil 

Svätý rok 1933 pri príležitosti 1900. výročia vykúpenia, a 

v roku 1983 tak urobil Ján Pavol II. pri príležitosti 1950. 

14 

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT 

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva 

výročia. Katolícka cirkev pripisuje Jubilejnému roku duchovný 

význam v možnosti obnoviť vzťah s Bohom a 

blížnym. To znamená, že Svätý rok je vždy príležitosťou 

k prehĺbeniu viery a k životu s novým úsilím o vydávanie 

kresťanského svedectva. 

Jubilejným rokom milosrdenstva pápež 

František kladie do stredu pozornosti milosrdného 

Boha, ktorý pozýva všetkých, aby 

sa vrátili k nemu. Stretnutie s ním inšpiruje 

k cnosti milosrdenstva. 

Obrad začiatku jubilea spočíva v 

otvorení tzv. svätej brány. Je to brána, 

ktoré je otvorená iba počas Svätého 

roka, inak je zamurovaná. Svätú bránu 

majú všetky štyri hlavné baziliky 

Ríma: sv. Petra, sv. Jána v Lateráne, 

sv. Pavla za hradbami a Santa Maria 

Maggiore. Obrad otvorenia svätej brány 

symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti 

Svätého roku sa veriacim ponúka 

osobitná cesta smerom k spáse. Svätá 

brána na ostatných bazilikách bude otvorená 

po Bazilike sv. Petra. 

Milosrdenstvo je témou veľmi drahou pre 

pápeža Františka, ktorý to vyjadril už ako biskup, 

keď si zvolil heslo «miserando atque eligendo». Ide 

o citát z homílie sv. Bédu Ctihodného, keď komentuje 

evanjelium o povolaní Matúša slovami: «Ježiš vidiac vyberača 

daní, zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal 

ho hovoriac: Poď za mnou!» (Vidit ergo Iesus publicanum 

et quia miserando atque eligendo vidit, ait illi Sequere me.) 

Pápež František aj po svojom zvolení v prvom príhovore 

pred modlitbou Anjel Pána povedal o milosrdenstve: 

„toto slovo mení všetko”. V jeho apoštolskej exhortácii 

Evangelii gaudium sa slovo «milosrdenstvo» opakuje viac 

ako 30-krát. 

TK KBS 


Poznáte tú slávnu vetu – šťastie si človek ani za 

všetky peniaze sveta nekúpi. Ale je to naozaj tak? 

Pravda môže byť kdesi uprostred. Áno, peniaze 

samy osebe možno ešte nikoho šťastným neurobili, 

ale aj financie nám dokážu priniesť pocit naplnenia, 

spokojnosti, radosti či šťastia. A to vôbec nemusíme vyhrať 

v športke… 

Šľachetnosť 

Peniaze ako zdroj radosti pre niekoho iného? Možno 

aj vy patríte medzi ľudí, ktorí pravidelne prispievajú 

na charitatívne akcie, prípadne podporujú konkrétny 

útulok či organizáciu. Šľachetnosť je vlastnosť, ktorú 

nemusíte vystavovať na obdiv, ale kdesi vo vnútri v kútiku 

srdca sa jej plody prejavia. Prejav vďaky, milé slovo, 

či napríklad kresba alebo list z detského domova, 

do ktorého pravidelne posielate školské potreby a odevy, 

dokážu vyvolať naozaj pekné emócie. 

Zmysel pre obdarovanie 

Nemusia to byť brilianty alebo najnovšia elektronika. Aj 

drobné darčeky či len pozvanie na kávu alebo obed môže 

byť cestou k tomu, aby ste sa cítili spokojnejšie a šťastnejšie. 

Potvrdzujú to aj výskumy, ktoré nedávno citovali v záveroch 

ŽENA A SPOLOČNOSŤ 

Šťastie si za peniaze nekúpite?! 

štúdie z Duke University. Preukázalo sa 

v nej, že kúpiť capuccino pre priateľa či 

kolegu vás spraví šťastnejšími, ako keď 

ho kupujete pre seba. Dôvodom je fakt, 

že vás ľudia v interakcii vnímajú inak, 

pozitívnejšie. A vy sa cítite šťastnejší. 

Zážitky 

Niektoré zážitky sa zaobídu celkom 

bez peňazí, na niektoré ich trošku (divadlo, 

múzeum, koncert), alebo trošku 

viac (dovolenka, road-trip, večera 

vo vychytenej reštaurácii) potrebujete. 

Jedno je však isté – míňanie peňazí 

na zážitky vám prináša omnoho väčší 

pocit šťastia a naplnenia, ako ich míňanie 

na hmotné veci. Dôvodom je podľa 

psychológov až trojúrovňová emócia – očakávanie zážitku, 

jeho samotné prežívanie a spomienky, ktoré po ňom zostanú. 

Platí tiež, že čím neobyčajnejší zážitok bol, tým dlhšie pretrváva 

spomienka, ktorá sa k nemu viaže. Aj preto je investovanie 

peňazí a úspor do zážitkov preukázaným spôsobom na dosahovanie 

pocitu šťastia. 

Žena.Pravda 

Pravidelne jedzte banány 

Ak vás po tréningu priveľmi bolia svaly, môže to byť aj znak toho, že vám chýba magnézium. To sa okrem iného stará aj 

o rýchlejšiu regeneráciu svalov. 

Banány robia ľudí šťastnejšími. Starajú sa o to, že hormón šťastia, serotonín, sa rýchlejšie dostane do mozgu. Vďaka 

tomu, že banán obsahuje aminokyselinu serotonín, ktorá na telo pôsobí upokojujúco, nebudete tak veľmi prežívať stres. 

Ak budete po dobu 60 dní každý deň konzumovať dva banány denne, vždy pred hlavným jedlom, nebudete trpieť „nafúknutým” 

bruchom. Banán totiž pôsobí na baktérie, ktoré tento problém v žalúdku spôsobujú. 

Existuje overený dôvod, prečo aj maratónski bežci nedajú dopustiť na banány. Obsahujú veľa glukózy, čiže cukru, ktorý vie 

naše telo najlepšie spáliť. Banánom tak okamžite doplníte telu potrebnú energiu. 

Banány obsahujú pektín, ktorý prirodzene čistí krv od toxínov. Okrem toho sa pektín v organizme stará aj o to, aby bunky 

viazali na seba menej tuku. 

Banánový chlieb 

Potrebujme: 

2 väčšie zmäknuté/prezreté banány, 4 polievkové lyžice mletých lieskovcov, 

4 PL mletých mandlí, 4 PL mletých vlašských orechov, 5 vajec, 

1 – 2 PL medu a za hrsť hrozienok. 

Postup: 

Rúru dáme vyhriať na 170 °C a podlhovastú formu na pečenie vymažeme 

tukom. 

Banány roztlačíme vidličkou na hladkú kašu, do ktorej vmiešame orechy. 

Oddelíme žĺtka od bielkov, žĺtka pridáme do banánovo-orechovej 

kaše a z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý tesne pred vložením 

do rúry zľahka vmiešame do masy. 

Pečieme približne 30 minút, resp. kým sa nám chlebík nesfarbí do zlatohneda 

alebo kým zapichnuté špáradlo nevytiahneme čisté. 

Konzumujeme len tak samotné alebo ideálne s maslom či arašidovým 

maslom, domácim lekvárom alebo s rebarborovo-jahodovým rôsolom. 


15

Narodila si sa v okamihu, keď 

už doktor strácal trpezlivosť, 

vrhal nervózne pohľady 

na hodinky a na mamu, no ták, tlačte, 

veď som vám povedal, že sa to 

musí narodiť do pol jednej, lebo potom 

som pozvaný k svokre na obed, 

hromžil, zatiaľ čo sestrička utierala 

mame spotené čelo a ty si sa konečne 

odhodlala preraziť hlavou cez ten 

úzky čierny tunel, na konci ktorého 

bolo, áno, svetlo, ostré nemocničné 

svetlo a cudzie tváre, nepochopiteľné 

prístroje a drsné doktorove ruky, 

ktoré ťa zdvihli do výšky, zatiaľ čo 

si vrešťala od hrôzy a prekvapenia. 

Medzitým v čakárni tvoje sestry, 

dvojičky Klára a Blanka, pokojne 

sedeli na lavičke a šepkali si, ako sa 

vlastne dostane z toho brucha von? 

predsa tak ako jedlo! a tvoj otec celý 

nesvoj postával vedľa nich, striedavo 

si trhal vlasy a krokoval čakáreň 

a pritom neustále bojoval s pokušením 

ísť si zapáliť na záchod. 

Potom, čo prestrihli pupočnú šnúru 

a utreli plodovú vodu, ti na stehno 

napísali fixkou číslo a položili ťa 

do postieľky medzi ostatné vreštiace 

deti, kde si sa mohla len pozerať 

do bieleho stropu, spojiť svoj hlas 

s ostatnými a nostalgicky spomínať 

na ticho a vodný živel, v ktorom ti 

bolo tak dobre. Keď sa na teba prišli 

po nejakom čase pozrieť tvoje sestry, 

vyzerali byť trochu sklamané, hovorili 

niečo o malom plešatom červíkovi 

v perinkách a cez priečky postele 

ti fúkali na hlavu, až im to musela 

mama zatrhnúť, čo ste sa zbláznili, 

decká? prečo to robíte? a keď začali 

nespokojne mrnčať, tvoji rodičia ich 

radšej vykázali z miestnosti, s vami 

sa naozaj po dobrom nedá. 

Po pár dňoch si opustila nemocnicu 

a ocitla si sa v novom prostredí, 

v rodinnom kruhu, ale nedá sa povedať, 

že by sa tým tvoj život výrazne 

zlepšil, celé dni si len spala, jedla, pokakávala 

sa a pocikávala do plienok, 

plakala, rástla ako z vody a nič nechápala. 

Mama sa o teba príkladne 

16 

LITERATÚRA 

Ivana Dobrakovová ...ale tie dlhé múry sa tak 

starala a otec pracoval aj cez víkendy, 

uživiť rodinu, ktorá sa tak rýchlo 

rozrástla, nie je žiadna sranda. Dlhé 

hodiny si preležala na kuchynskom 

stole, zúrila si, lebo si sa nedokázala 

prevaliť na bok ani na brucho, zatiaľ 

čo mama si pospevovala, chodila 

po kuchyni, otvárala a zatvárala 

rúru, strúhala jablká, umývala riad 

a z času na čas ti pred nosom zahrkala 

nejakou hrkálkou, čo si mala podľa 

všetkého považovať za skvelú zábavu. 

Keď si mala jeden rok, už si chodila 

na vratkých nohách, od jedného 

kresla k druhému, Klára s Blankou 

okolo teba natešene poskakovali, 

tlieskali rukami, povzbudzovali ťa, 

idéš, idéš a niekedy, keď sa mama 

nepozerala, do teba štuchli a potom 

sa smiali na tom, ako sa márne pokúšaš 

znovu nadobudnúť rovnováhu. 

Rodičia ťa dali veľmi skoro do jasličiek, 

predsa len si bola tretie dieťa, 

koho by bavilo ostávať s tebou doma 

a tak ťa otec každé ráno odviezol na 

Červený kríž, kde už pred bránou 

postávali ďalší malí krikľúni vo farebných 

vetrovkách a gumových čižmičkách, 

dali ťa do jasličiek, ktoré si 

si takmer chorobne obľúbila a po čase 

si odtiaľ ani nechcela ísť poobede domov, 

revala si a zúrivo si sa hádzala 

o zem, až sa otec červenal a šepkal, 

budeš ticho, ešte si vychovávateľky 

pomyslia, že ťa doma bijeme! 

V škôlke si si našla svojho prvého 

nepriateľa, Mareka, vodcu celej tej 

škôlkarskej bandy, ktorý jedného dňa 

okolo seba zhromaždil všetky deti a 

povedal im, všimli ste si, ako smrdí? 

doma ju iste neumývajú a všetky tie 

malé teľatá sa na tom smiali, dotýkali 

sa ťa a potom si pohadzovali imaginárny 

smrad, máš to! máš to! fúj! a ty 

si len stála v kúte a premáhala plač. 

Poobede si napriek príkazom vychovávateliek 

nikdy nechcela spať, predsa 

len, čo keby ti tí malí hajzlíci niečo 

v spánku urobili a postupom času 

bol Marek čoraz agresívnejší, pri 

každej príležitosti ťa štípal a šliapal ti 

na nohy, až si od bolesti a poníženia 

zatínala zuby a keď vás vychovávateľky 

vypustili do záhrady, nehrala 

si sa na preliezačkách a hojdačkách 

s ostatnými deťmi, nie, ty si sa prechádzala 

popri plote a chytala električky, 

ktoré si potom pučila kameňmi, ták, 

to máte za to, že ste sa mi posmievali! 

Keď si mala päť rokov a so zatajeným 

dychom si počúvala hororové 

príbehy o škole, ktorými ťa strašili 

Klára s Blankou, rodičia sa rozhodli, 

že si po dlhom čase predsa len doprajú 

letnú dovolenku pri mori, mama 

zasnene opakovala, more, more, ako 


ýchlo zbiehajú... 1 

dlho som už vlastne nevidela more? 

a otec otvoril zadné dvere na aute, 

panstvo, nastupovať! a celú cestu ste 

sa mačkali na zadných sedadlách, čo 

vám ale ani v najmenšom nevadilo, 

pozerali ste sa von oknom a ty si si 

pospevovala, more šíre, voda slaná, 

krásne sú tie morské rána a tvoje sestry 

si zapchávali uši, buď ticho! buď 

už konečne ticho! 

V Juhoške si sa máčala v mori, 

až si mala celkom zošúverené ruky 

a modré pery a rodičia ťa márne volali 

na breh, ty naozaj nemáš rozum, veď 

sa v tej vode nakoniec rozmočíš! ale 

ty si sa len smiala, chytala si kobylky 

pri vašom veľkom oranžovom stane 

a hádzala ich mame za krk a keď ťa 

Klára s Blankou zobrali na výpravu, 

cítila si sa veľmi poctená, až kým ti 

neprezradili, že asi zablúdili a až 

do večera ste lozili po skalách, pili 

dažďovú vodu plnú utopených komárov 

a mušiek a nakoniec vás zachránil 

jeden miestny chorvátsky rybár, 

ktorý vás zobral do svojho člna 

a odviezol až ku kempu. 

Po návrate z prázdnin si nastúpila 

do prvej triedy Základnej školy 

na Červenom kríži, vlastne priamo 

oproti škôlke, biela budova s vysokými 

oknami a oplotené ihrisko 

s antukou, po ktorej ste museli behať 

na hodinách telocviku. Hneď si 

sa skamarátila s dvoma spolužiakmi, 

po škole ste sa spolu šuchtali domov, 

do Fialkového údolia, hádzali ste kameňmi 

po holuboch, navštevovali sa 

a zajedali kreslené filmy pukancami. 

Spolužiačky, tie hlúpe husi, ktoré sa 

neprestajne chichúňali a chodili zásadne 

v ružovej, bledomodrej a oranžovej, 

na teba cez prestávku zborovo 

pokrikovali, mužatka! mužatka! 

a pritom iste ani poriadne nevedeli, 

čo to znamená. Vášnivo si opovrhovala 

celým ženským pokolením, nenávidela 

si svoje dlhé vlasy a dievčenskú 

tvár, Klára s Blankou ťa napokon 

začali nazývať „náš mladší braček”. 

Celé dni si rodičov prosila, aby ti zaplatili 

operáciu, mami, viem, že sa 

LITERATÚRA 

to dá, videla som 

to v telke! pevne 

rozhodnutá zmeniť 

pohlavie, až 

kým sa mama, na konci s nervami, 

v kuchyni nerozkričala, ale ak s tým 

okamžite neprestaneš, dám ti pár faciek, 

uvidíš! 

V šiestej triede si si našla prvú 

kamarátku, maličkú chorľavú 

Martinku, ktorá sa chvastala matkou 

alkoholičkou a otcom námorníkom 

a na tvoju normálnu rodinu sa pozerala 

trochu zvrchu, ale inak ste spolu 

vychádzali celkom dobre, opisovali 

ste od seba na písomkách a cez veľkú 

prestávku ste sa na chodbe hrali 

čierne-biele, zubami-nechtami ste sa 

držali na čiernom páse pri stene, len 

nestúpiť na bielu, až kým si vás nevšimol 

nejaký učiteľ, ktorý mal práve 

službu na chodbe, no tak, deti, prechádzajte 

sa, počujete? 

Ráno si zvykla čakať Martinku 

pred školou, vždy ju doviezol dedko 

až pred bránu, ale jedného rána sa pri 

tebe zastavila spolužiačka Soňa a povedala, 

čakáš na Martinu? tá nepríde, 

včera ju zrazilo auto, je v nemocnici 

a keď si vypleštila oči, ešte dodala, vyzerá 

to s ňou zle, možno že aj zomrie. 

Ale nezomrela, Martinka nezomrela, 

po návrate z nemocnice sa však s tebou 

prestala baviť, vyzeralo to – nech 

to znie akokoľvek absurdne – akoby 

jej po nehode stúpla sláva do hlavy 

a začala sa kamarátiť so znepriatelenou 

bandou, niekedy cez prestávku 

si pospevovali zvučky z večerníčkov, 

zatiaľ čo ty si sa prezliekala na 

hodinu telesnej a raz ťa Soňa chytila 

za rameno a zlomyseľne povedala, 

viete, čo robí táto tu každý večer? 

zašíva si panenskú blanu! a ty si videla, 

ako sa všetky dievčatá, na čele 

s Martinkou, rozosmiali. 

Keďže si patrila medzi vzorné 

žiačky, v ôsmej triede ťa učiteľka posadila 

vedľa Petra M., najväčšieho 

grázla, asociála a alkoholika, áno, 

alkoholika, ktorý chodil do školy len 

každý druhý deň a niekedy ste ho 

pozorovali, ako ide s celou rodinou 

do krčmy naproti škole, vyklonení 

z okien ste mu kývali a skandovali, 

Peťo! Peťo! dones jedno pivo aj mne! 

a učiteľka len smutne potriasala hlavou. 

Sedeli ste spolu pred katedrou, 

ale namiesto toho, aby sa Peter M. 

zlepšil, si sa ty zhoršila, zo školy si 

začala nosiť samé trojky a štvorky 

a cez hodiny angličtiny ste robili zle 

hysterickému učiteľovi, ktorému sa 

z príliš vysokého čela lial pot, keď 

spieval jingle bells, jingle bells, jingle 

all the way, zatiaľ čo vy dvaja ste vrieskali 

z plného hrdla, alebo ste vydávali 

pazvuky, za aké by sa nemusel hanbiť 

ani Graham Chapman, až po vás angličtinár, 

na konci s nervami, hádzal 

pravítka a z celej sily trieskal vašou 

lavicou, smradi, ak s tým okamžite 

neprestanete, zavolám riaditeľa a ten 

s vami hneď urobí poriadky! 

Poobede si sa s Peťom flákala 

po Horskom parku a Slavíne, kde 

ste spoločnými silami hanobili hroby 

ruských vojakov, pretekali sa, 

kto dofľusne ďalej žuvačku Pedro 

a bozkávali pri červeno-bielom zábradlí, 

takže keď si tvoje spolužiačky 

cez prestávky nacvičovali francúzaky 

na kolene, len si sa im v duchu smiala 

a nadradene si hovorila, len cvičte, 

cvičte, dievčatá, to sa vám v živote 

zíde, odkedy si chodila s Petrom M., 

nikto si už k tebe nedovoľoval. 

V tom čase ťa rodičia prihlásili 

na výtvarnú, chceli pre teba asi nájsť 

nejakú primeranú zábavu, lebo si 

robili starosti, niekedy v noci, keď si 

vstala z postele a išla na záchod, si začula 

ich tlmené rozhovory cez stenu, 

susedka ju videla, ako sa prechádza 

ruka v ruke s tým grázlom... mal by 

si jej dohovoriť... takto to ďalej nejde! 

a v umeleckej škole ťa zaradili do pokročilej 

skupiny, lebo je pravda, že si 

kreslila celkom obstojne. Po hodine 

ťa na chodníku pred školou čakával 

dedo, ktorý mal za úlohu odprevadiť 

ťa až na Mierko k trolejbusu a prechádzkovou 

palicou odháňať Petra 

M., ktorý sa tam zo začiatku tiež 

obšmietal. Rodičia si ťa jedného dňa 

zavolali na koberček a snažili sa ti dohovoriť 

a ty si len poslušne prikyvovala, 

bolo to predsa len jednoduchšie 

a od toho dňa si sa s Peťom stretávala 

tajne, v pivnici vášho domu, keď si 

tvrdila, že sa ideš bicyklovať s kamarátkami. 

Pokračovanie v bud. čísle 

17 


SPOMIENKY NA SILVESTER 

Manželia práve veselo zapíjajú príchod nového roka, keď 

náhle manželka zosmutnie. 

– Čo je? – pýta sa manžel. 

– Ale, – hovorí manželka, – práve som si uvedomila, 

že mám všetky šaty z minulého roku. 

 

Dvaja šestnásťroční sa bavia po silvestrovskej noci: 

– Dedko mal pravdu, keď mi hovoril, že do toho erotického 

klubu nemám chodiť, že tam sú veci, ktoré by som nemal 

vidieť. 

– Prosím ťa, čo si tam videl? 

– Dedka. 

 

Jano pozýva priateľa na silvestrovský večierok a vysvetľuje: 

– Dostaneš sa k nám autobusom číslo 26, vystúpiš na predposlednej 

zastávke a ja bývam hneď naproti, v dome číslo 

28. Zazvoníš lakťom pri bránke a keď sa ozve bzučiak, strčíš 

do bránky kolenom a už si u mňa. 

– Prepána, – žasne Fero, – a prečo by som mal zvoniť lakťom 

a kolenom kopať do bránky? 

– Prepána, – zhrozí sa Patrik, – a to by si sa, človeče, nehanbil 

prísť na silvestrovský večierok s prázdnymi rukami? 

Milí lúštitelia, všetci dobre vieme, 

že čas sa nedá zastaviť. A tak rok 2015 

splnil svoje poslanie a stal sa minulosťou. 

Vystriedal ho jeho syn, mladučký 

rok 2016! Ale nechajme, nech o tom 

hovorí báseň, naša novoročná! 

18 

KRÍŽOVKA 

PRE DETI 

Zamŕza duša. Svet sa na ľad mení. 

Starý rok chabne 

v prúde večnej zmeny. 

Vitaj, nový rok! 

Varuj, v tie dni chladné. 

Z pece pravý bok 

nech nám nevypadne! 

(1. a 2. časť tajničky) 

Všetky výhonky nech vyrastú v prút! 

Nech ožaruje pravda naše polia, 

nech hojí rany, čo nás ešte bolia! 

Nech sa cencúle v radosť rozpúšťajú! 

Daj zdravie, šťastie, 

hojnosť nášmu kraju! 

Vylúštenie nám pošlite do redakcie. 

Spomedzi úspešných lúštiteľov 

vylosujeme výhercov našich darčekov. 

KD 2 

Adam 

Trajan 

nemý 

jarok! 

troška 

poučenia! 

LOK 

miešane 

začiatok 

žatvy! 

jedenásť, 

po nemecky 

začiatok 

Headfordu! 

netaj, 

bez samohlások 

aktínium 

(zn.) 

1 D N 

pojem 

otrokárstva 

začiatok 

tunelu 

b..., bujak 

nemý 

chór! 

chemická 

značka 

niklu 

pl..., 

nárek 

štátna 

arbitráž 

(skr.) 

Homérov 

epos 

o Tróji 

...ýr, 

správa, 

zvesť 

 

H 

manžel 

Kulifajky 

robil krik 

v tento deň 

polomer 

(zn.) 

kráčajú 

– Dnes som nejaká rozptýlená, neviem ani kde mám hlavu! 

Meno: 

Škola: 

Bydlisko: 

vnútro 

bandy! 

piloti 

rímska 

jednotka 

...no, suchá 

tráva okres 

(skr.) 

ženské 

meno 

(14. 11.) 

Ústrižok č. 1 

mládza 

sebe 

Trieda: 

Na to, aby ste boli zaradení do žrebovania, nám musíte poslať 

všetky tri januárové rozlúštenia. Rozlúštenia bez ústrižkov 

nehodnotíme! Tohtomesačné rozlúštenia nám pošlite do 4. 2. 2016. 

ročné 

obdobie 

na tom 

mieste 

značka 

kyslíka 

...bota, 

6. deň 

týždňa 

Tomáš 

Dudok 

troška 

roboty! 

moja 

osoba 

hliník (zn.) 

začiatok 

Afriky 

jadro skaly! 

veľké české 

mesto 


Pomôcky: 

OSTRAVA, 

ILIAS, ELF 

 

oraním 

ubral 

AUTOR: 

Gregor 

Papuček

MOZAIKA 

DOTÝKAJTE SA VYSTAVENÝCH PREDMETOV! 

Toľko dobrôt, aké vedia pripraviť Slováci v Malom Kereši, ste ešte nevideli. 

Nestačí, že na nedávnom festivale predviedli bohatú ukážku 

zo svojho gastronomického umenia: oškvarkové pagáče, pečené kolienko, 

zapečené zemiaky a dusenú kapustu, v tom čase mali aj svoju tradičnú 

jablkovú slávnosť. K výbornému jedlu patrí aj dobrá hudba. Na javisku postavenom 

na hlavnom námestí vystúpili členovia Slovenského národnostného 

spevokolu a citarového súboru, kým pri slovenskom stánku mohli všetci 

ochutnať tradičné pochúťky z jabĺk. V novom „domove” slovenskej organizácie, 

v prízemnej miestnosti Pátrie usporiadali výstavu jablkových koláčov. Tu 

však neplatilo všeobecne známe pravidlo, ktoré hovorí: nedotýkajte sa vystavených 

predmetov! Vystavené koláče mohli ochutnať všetci. O pohostinnosti 

Slovákov svedčí aj to, že kto k nim zavítal s prázdnym žalúdkom, ten od nich 

neodišiel bez bohato naloženého taniera. 

Čerešničkou na jablkovej torte bolo, že vedúca osobnosť malokerešských 

Slovákov Zuzana Gmoserová oslavovala presne vtedy narodeniny. Aj my 

by sme jej chceli touto cestou zablahoželať a popriať veľa zdravia a šťastia. 

Oslávenkyni gratuloval aj primátor mesta László Domonyi. Oslava a zábava, 

ako vždy, trvala do neskorej noci, aj napriek množstvu namáhavej práce 

počas dňa. Nezávisle od toho, malokerešskí Slováci v skorých ranných hodinách 

nastúpili do autobusu a odcestovali do Budapešti, aby si pozreli operetu 

Čardášová princezná. Aj to dokazuje, aká svieža a odhodlaná je slovenská komunita 

v Malom Kereši. 

Zuzana Bodová/kan 

Foto: autorka 

19 


Kým v hlavnom meste Maďarska je Veľká tržnica obľúbenou destináciou 

turistov, Stará tržnica v Bratislave dlhší čas neslúžila svojmu účelu. 

Až v roku 2012 prišla iniciatíva zo strany občianskeho združenia 

Aliancia Stará tržnica na rekonštrukciu budovy tržnice v centre mesta, v susedstve 

pešej zóny Starého mesta. Budova slúžila ako prvá bratislavská krytá 

tržnica. Fungovala v pôvodnej funkcii od roku 1910 do 1960, neskôr v nej bolo 

zriadené televízne štúdio a niekoľko rokov patrila rezortu kultúry. Až v roku 

1990 ju získalo mesto späť, ale budova dlhé roky stála opustená a nevyužitá. 

Do Starej tržnice, ktorú zrekonštruovali do jej pôvodnej podoby, sa vrátil 

život na jar roku 2014, po tom, ako mestské zastupiteľstvo v roku 2013 schválilo 

projekt Aliancie Mestské centrum Stará tržnica a tým prenájom budovy 

občianskemu združeniu. 

Stará tržnica sa za necelé dva roky stala multifunkčným priestorom. 

Prevádzkovateľom sa úspešne podarilo obnoviť tradíciu trhov, predávajú sa 

tu produkty farmárov a malovýrobcov, priestor dostávajú často aj slovenskí 

dizajnéri. Okrem tejto funkcie je budova využitá aj na iné účely: v priebehu 

pracovného týždňa slúži ako priestor na organizovanie kultúrnych podujatí 

a poskytuje rôzne služby: nachádza sa v nej kaviareň, škola varenia alebo 

priestor pre rodiny s deťmi. 

(kan) 

20 

Bratislavská trznica ˇ 

v novom šate 


Foto: autorka

Ľudové

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?