Matematická analýza II
Matematická analýza II. - (prezentácia k prednáške MANb/10)
Matematická analýza II. - (prezentácia k prednáške MANb/10)
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
V. Diferenciálny počet<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.<br />
(prezentácia k prednáške MANb/10)<br />
doc. RNDr. Ondrej Hutník, PhD. 1<br />
1 ondrej.hutnik@upjs.sk<br />
Prednáška 8<br />
13. marca 2015<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Rovnomerná spojitost’ funkcie na množine<br />
Definícia – rovnomerná spojitost’ funkcie na množine<br />
Funkciu f nazývame rovnomerne spojitá na množine M ⊆ D f , akk (∀ε > 0)<br />
(∃δ > 0) (∀x, y ∈ M, |x − y| < δ) |f (x) − f (y)| < ε. Budeme písat’ f ∈ C u (M).<br />
f ∈ C u (M) ⇔ (∀x n , y n ∈ M) lim<br />
n→∞<br />
|x n − y n | = 0 ⇒<br />
Veta V.13<br />
C u (M) ⊆ C (M)<br />
lim |f (x n ) − f (y n )| = 0<br />
n→∞<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Rovnomerná spojitost’ funkcie na množine<br />
Veta (Heineho-Cantorova)<br />
C u 〈a, b〉 = C 〈a, b〉<br />
EDUARD HEINE (1821–1881) GEORG CANTOR (1845–1918)<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Spojitost’ a d’alšie vlastnosti funkcií<br />
Zopakovanie – Veta <strong>II</strong>.4<br />
Ak f je rýdzomonotónna na M ⊆ D f , tak f je prostá na M.<br />
y<br />
5<br />
2<br />
1<br />
0 1 4<br />
x<br />
Čo je potrebné pridat’ k prostosti, aby sme dostali rýdzomonotónnost’???<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Spojitost’ a d’alšie vlastnosti funkcií<br />
Zopakovanie – Veta <strong>II</strong>.4<br />
Ak f je rýdzomonotónna na M ⊆ D f , tak f je prostá na M.<br />
y<br />
5<br />
2<br />
1<br />
0 1 4<br />
x<br />
Čo je potrebné pridat’ k prostosti, aby sme dostali rýdzomonotónnost’???<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Spojitost’ a d’alšie vlastnosti funkcií<br />
Veta V.14<br />
Ak f je prostá na M ⊆ D f a f ∈ C (M), tak f je rýdzomonotónna na M.<br />
Dôsledok = Veta <strong>II</strong>.4 + Veta V.14<br />
Nech f ∈ C (M). Potom f je prostá na M práve vtedy, ked’ f je<br />
rýdzomonotónna na M.<br />
Veta V.15<br />
Nech f je monotónna na M ⊆ D f a N = {y = f (x); x ∈ M} je<br />
jednoprvková množina alebo interval. Potom f ∈ C (M).<br />
Veta (o spojitosti inverznej funkcie)<br />
Nech f ∈ C (M) je prostá na intervale M ⊆ D f a<br />
N = {y = f (x); x ∈ M}. Potom f ∈ C (N) je rýdzomonotónna.<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Spojitost’ a d’alšie vlastnosti funkcií<br />
Veta V.14<br />
Ak f je prostá na M ⊆ D f a f ∈ C (M), tak f je rýdzomonotónna na M.<br />
Dôsledok = Veta <strong>II</strong>.4 + Veta V.14<br />
Nech f ∈ C (M). Potom f je prostá na M práve vtedy, ked’ f je<br />
rýdzomonotónna na M.<br />
Veta V.15<br />
Nech f je monotónna na M ⊆ D f a N = {y = f (x); x ∈ M} je<br />
jednoprvková množina alebo interval. Potom f ∈ C (M).<br />
Veta (o spojitosti inverznej funkcie)<br />
Nech f ∈ C (M) je prostá na intervale M ⊆ D f a<br />
N = {y = f (x); x ∈ M}. Potom f ∈ C (N) je rýdzomonotónna.<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Spojitost’ a d’alšie vlastnosti funkcií<br />
Veta V.14<br />
Ak f je prostá na M ⊆ D f a f ∈ C (M), tak f je rýdzomonotónna na M.<br />
Dôsledok = Veta <strong>II</strong>.4 + Veta V.14<br />
Nech f ∈ C (M). Potom f je prostá na M práve vtedy, ked’ f je<br />
rýdzomonotónna na M.<br />
Veta V.15<br />
Nech f je monotónna na M ⊆ D f a N = {y = f (x); x ∈ M} je<br />
jednoprvková množina alebo interval. Potom f ∈ C (M).<br />
Veta (o spojitosti inverznej funkcie)<br />
Nech f ∈ C (M) je prostá na intervale M ⊆ D f a<br />
N = {y = f (x); x ∈ M}. Potom f ∈ C (N) je rýdzomonotónna.<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Spojitost’ a d’alšie vlastnosti funkcií<br />
Veta V.14<br />
Ak f je prostá na M ⊆ D f a f ∈ C (M), tak f je rýdzomonotónna na M.<br />
Dôsledok = Veta <strong>II</strong>.4 + Veta V.14<br />
Nech f ∈ C (M). Potom f je prostá na M práve vtedy, ked’ f je<br />
rýdzomonotónna na M.<br />
Veta V.15<br />
Nech f je monotónna na M ⊆ D f a N = {y = f (x); x ∈ M} je<br />
jednoprvková množina alebo interval. Potom f ∈ C (M).<br />
Veta (o spojitosti inverznej funkcie)<br />
Nech f ∈ C (M) je prostá na intervale M ⊆ D f a<br />
N = {y = f (x); x ∈ M}. Potom f ∈ C (N) je rýdzomonotónna.<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Infinitezimálny počet – okolnosti vzniku a motivácia<br />
Derivácia rodiaca sa:<br />
– Newtonovi padá jablko na hlavu a Leibnizovi sa snívajú t’ažké sny<br />
o dotyčniciach ⇒ derivácia umožňuje popis fyzikálnych dejov a<br />
geometrické správanie sa funkcií<br />
ISAAC NEWTON (1643–1727) GOTTFRIED WILHELM LEIBNIZ (1646–1716)<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Infinitezimálny počet – okolnosti vzniku a motivácia<br />
Derivácia uháňajúca:<br />
– derivácia udáva rýchlost’ zmien fyzikálnych veličín ⇒ derivácia<br />
umožňuje merat’ rýchlost’ dejov najrôznejšieho druhu<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Infinitezimálny počet – okolnosti vzniku a motivácia<br />
Derivácia tvarujúca:<br />
– derivácia funkcie v bode je smernica jej dotyčnice v danom bode,<br />
t.j. udáva ako rýchlo funkcia rastie alebo klesá<br />
– druhá derivácia udává mieru konvexnosti či konkávnosti ⇒<br />
derivácia je vhodný nástroj pre popis kriviek najrôznejšieho druhu<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Infinitezimálny počet – okolnosti vzniku a motivácia<br />
Derivácia zjednodušujúca:<br />
– derivácia slúži na aproximáciu funkcie, ak ju nahradíme jej<br />
dotyčnicou ⇒ namiesto všeobecne komplikovaných závislostí<br />
medzi veličinami pracujeme s lineárnymi funkciami a rovnicami<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Infinitezimálny počet – okolnosti vzniku a motivácia<br />
Derivácia všeobklopujúca:<br />
– ked’že väčšina fyzikálnych dejov prebieha tak, že zmena jednej<br />
veličiny vyvoláva zmenu či prítomnost’ inej veličiny, je derivácia<br />
ideálnym prostriedkom pre formulovanie fyzikálnych zákonov ⇒<br />
popisuje všetko, čo nás obklopuje<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Definícia – derivácia funkcie v bode<br />
Nech x 0 ∈ D f je hromadný bod D f . Deriváciou funkcie f v bode x 0 nazývame<br />
f (x)−f (x<br />
vlastnú limitu lim<br />
0 )<br />
x→x0 x−x 0<br />
a označujeme ju f ′ (x 0 ).<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Definícia – derivácia funkcie v bode<br />
Nech x 0 ∈ D f je hromadný bod D f . Deriváciou funkcie f v bode x 0 nazývame<br />
f (x)−f (x<br />
vlastnú limitu lim<br />
0 )<br />
x→x0 x−x 0<br />
a označujeme ju f ′ (x 0 ).<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
f ′ (x) = lim<br />
h→0<br />
f (x + h) − f (x)<br />
h<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Definícia – jednostranná derivácia funkcie v bode<br />
Nech f je definovaná na pravom [l’avom] okolí bodu x 0 ∈ R.<br />
Deriváciou sprava [zl’ava] funkcie f v bode x 0 nazývame vlastnú limitu<br />
f (x)−f (x<br />
lim<br />
0 ) f (x)−f (x<br />
x→x + x−x 0<br />
[ lim<br />
0 )<br />
0<br />
x→x − x−x 0<br />
] a označujeme ju f +(x ′ 0 ) [f −(x ′ 0 )].<br />
0<br />
Veta V.16<br />
Funkcia f má deriváciu v bode x 0 práve vtedy, ked’ f má deriváciu<br />
sprava a zl’ava v bode x 0 a platí f ′ (x 0 ) = f ′ +(x 0 ) = f ′ −(x 0 ).<br />
Definícia – derivácia na množine<br />
Nech f je definovaná na množine M. Hovoríme, že f má deriváciu na<br />
množine, akk má deriváciu v každom bode množiny M.<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Definícia – jednostranná derivácia funkcie v bode<br />
Nech f je definovaná na pravom [l’avom] okolí bodu x 0 ∈ R.<br />
Deriváciou sprava [zl’ava] funkcie f v bode x 0 nazývame vlastnú limitu<br />
f (x)−f (x<br />
lim<br />
0 ) f (x)−f (x<br />
x→x + x−x 0<br />
[ lim<br />
0 )<br />
0<br />
x→x − x−x 0<br />
] a označujeme ju f +(x ′ 0 ) [f −(x ′ 0 )].<br />
0<br />
Veta V.16<br />
Funkcia f má deriváciu v bode x 0 práve vtedy, ked’ f má deriváciu<br />
sprava a zl’ava v bode x 0 a platí f ′ (x 0 ) = f ′ +(x 0 ) = f ′ −(x 0 ).<br />
Definícia – derivácia na množine<br />
Nech f je definovaná na množine M. Hovoríme, že f má deriváciu na<br />
množine, akk má deriváciu v každom bode množiny M.<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.
V. Diferenciálny počet<br />
Spojitost’ funkcie<br />
Derivácia funkcie<br />
Definícia – jednostranná derivácia funkcie v bode<br />
Nech f je definovaná na pravom [l’avom] okolí bodu x 0 ∈ R.<br />
Deriváciou sprava [zl’ava] funkcie f v bode x 0 nazývame vlastnú limitu<br />
f (x)−f (x<br />
lim<br />
0 ) f (x)−f (x<br />
x→x + x−x 0<br />
[ lim<br />
0 )<br />
0<br />
x→x − x−x 0<br />
] a označujeme ju f +(x ′ 0 ) [f −(x ′ 0 )].<br />
0<br />
Veta V.16<br />
Funkcia f má deriváciu v bode x 0 práve vtedy, ked’ f má deriváciu<br />
sprava a zl’ava v bode x 0 a platí f ′ (x 0 ) = f ′ +(x 0 ) = f ′ −(x 0 ).<br />
Definícia – derivácia na množine<br />
Nech f je definovaná na množine M. Hovoríme, že f má deriváciu na<br />
množine, akk má deriváciu v každom bode množiny M.<br />
Ondrej Hutník<br />
<strong>Matematická</strong> <strong>analýza</strong> <strong>II</strong>.