Nové odrody zeleniny v ponuke SEMO
Nové odrody zeleniny v ponuke SEMO - SEMO.CZ Nové odrody zeleniny v ponuke SEMO - SEMO.CZ
K súčasnej situácii výskytu stolburu na paprike a paradajkách na južnej Morave V rokoch 2004 - 2007 bol študovaný výskyt fytoplazmózy stolburu zemiakov na porastoch paprík a paradajok na južnej Morave. Epidemiologicky závažný výskyt bol zistený na týchto študovaných lokalitách: Velké Bílovice, Podivín, Lednice, Břeclav, Bulhary, Čejkovice, Lanžhot, Loděnice, Přítluky, Radějov a Svatobořice. Prvé príznaky ochorenia stolburom sa v poľných podmienkach obvykle objavovali od prvej polovice júla a konečné napadnutie porastov paprík a paradajok dosahovalo až 20%. Vo všetkých prípadoch boli zistenými zdrojmi infekcie vytrvalé buriny, a to pupenec roľný a pichliač roľný, infikované fytoplazmou stolburu. Stolbur nie je prenosný osivom. Pôvodca ochorenia Pôvodcom tejto závažnej choroby je fytoplazma stolburu zemiakov (Potato stolbur phytoplazma,"Candidatus Phytoplasma solani"/, taxonomicky radená medzi zástupcov jednoduchých baktérií triedy Mollicutes. Podľa súčasných poznatkov je fytoplazma stolburu zemiakov identická s fytoplazmami stolburu paradajok /Tomato stolbur phytoplazma/, stolburu papriky /Pepper stolbur phytoplazma/, žltej mozaiky viniča / Grapewinw yellows phytoplasma/, alebo stolburu pupenca /Bindweed yellows phytoplasma/. 2000 sa ochorenie sporadicky objavovalo aj na niektorých lokalitách južnej Moravy, kde v súčasnosti výskyt tohto ochorenia nadobúda masívnejší charakter. Hostiteľské rastliny Mnohí starší autori uvádzajú minimálne 200 hostiteľských druhov divo rastúcich rastlín, z ktorých hlavne dvojročné a vytrvalé buriny môžu byť z epidemiologického hľadiska významné. Ekonomicky najdôležitejšími hostiteľmi, v ktorých bola fytoplazma zo skupiny stolburu dokázaná aj molekulárno biologickými metódami, sú zemiak /Solanum tuberosum/, paradajka /Lycopersicon esculentum/, paprika /Capsicum annuum/, zeler /Apium graveolens/ a vinič / Vitis vinifera/. Ďalšími hostiteľmi sú napríklad ďatelina /Trifolium pratense/, jahoda /Fragaria x ananassa/, alebo tabak / Nicotiana tabacum/. Z epidemiologického hľadiska sú významnými hostiteľmi poľné buriny - pupenec roľný /Convonvulus arvensis/, pichliač roľný /Cirsium arvense/ a žihľava dvojdomá /Urtica dioica/. Príznaky na rastlinách Príznaky infekcie vnímavých rastlín môžeme pozorovať prakticky v celom priebehu vegetačného obdobia, v závislosti na termíne infekcie. Prvé príznaky ochorenia u paprík pozorujeme v polovici júla, a to miernu chlorózu a zvinutku listov. Napadnuté rastliny sú chlorotické, vädnú a zakrpatievajú. Kvety zostávajú tvarovo nezmenené, ale horné puky opadávajú a časť vytvorených Zakrpatená rastlina paradajky Lycopersicon esculentum/ napadnutá fytoplazmou stolburu zemiakov s proliferujúcimi výhonkami a listami vykazujúcimi malolistosť, chlorózu a zvinutku. kvetov je sterilná. Prvé plody sa môžu vyvíjať normálne, ďalšie však vädnú, nadobúdajú zvráskavený vzhľad a nedorastajú do plnej veľkosti. V konečnom štádiu niektoré napadnuté rastliny celkom usychajú. U paradajok pozorujeme spomalený rast celej rastliny. Obvykle je najskôr zastave Chloróza a zvinutka papriky / Capsicum annuum/ spôsobená fytoplazmou stolburu zemiakov; vpravo zdravá rastlina. História choroby U nás bola táto choroba intenzívne študovaná v 50. až 60. rokoch minulého storočia, neskôr, od roku 1980, nebol výskyt v ČR pozorovaný. Prvé súčasné nálezy pochádzajú z roku 1999, keď boli na južnom Slovensku nájdené pozitívne rastliny zemiakov a pupenca. Od roku Uschýnajúca fytoplazmózna rastlina papriky so zvraštenými plodmi. Malformácia kvetných častí u fytoplazmóznej paradajky, typické je neskoršie fialové sfarbenie a tvorba tzv. "big buds" /vpravo hore/.
ný rast vrcholu, následne proliferujú laterálne púčiky a vyvíja sa tzv. metlovitosť. Listy žltnú, predčasne vädnú a môžeme zaznamenať ich zvinovanie, prípadne malolistosť. Kvety sú abnormálne vzpriamené, korunné lístky zelené, kališné lístky kompletne zrastajú a celý kalich, ktorý môže nadobudnúť až fialová sfarbenie, sa výrazne zväčšuje a vytvára sa tak veľký, nerozkvitajúci puk, tzv. "big-bud". Pri včasnej infekcii sa vyvíjajú sterilné kvety. Pokiaľ dôjde k infekcii v neskoršom termíne, sú plody malé, pomaly sa vyvíjajú a zrejú, prípadne zasychajú. Pri mladších plodoch sa môžu objaviť tiež nekrotické škvrny. Na rastlinách zemiakov pozorujeme po infekcii celkovú zakrpatenosť a skrátenie stoniek. Rastliny vyrastajúce z infikovaných hľúz silno proliferujú, klíčky a stonky môžu byť niťovité. Typický je vývoj hľuziek na nadzemných orgánoch rastlín / vzdušné hľuzy/ a nekrózy listov, stoniek až odumieranie celých rastlín. Listy predčasne vädnú, často sa vyskytuje žltnutie, Proliferácia výhonkov a tvorba vzdušných hľúz u zemiaka /Solanum tuberosum/ napadnutého fytoplazmou stolburu zemiakov. alebo červenanie listov a ich zvinovanie. Na kvetoch infikovaných rastlín pozorujeme zelenokvetosť a výrazné malformácie jednotlivých kvetných častí. Hľuzy sú malé, mäkké, gumovité, často prerastajú nitkovité klíčky. Príznaky infekcie stolburom na divo rastúcich a burinných druhoch sa prejavujú silnou chlorózou, často sprevádzanou zelenokvetosťou, hypertrofiou, alebo atrofiou kvetných častí, bezsemennosťou a najrôznejšími proliferáciami. Podobné príznaky na rastlinách papriky, ako vyvoláva fytoplazma stolburu zemiakov - chloróza, zvinutka, vädnutie a usychanie rastlín, môže vyvolávať aj napadnutie koreňového systému, koreňového krčku a bázy rastlín hubovými patogénmi, napr. rodov Rhizoctonia „Porcelánová choroba“ zeleru /Apium graveolens var. rapaceum/vyznačujúca sa chlorotickými listami a zakrpatením rastliny vyvolaná fytoplazmou stolburu zemiakov. Hore časť zdravej rastliny normálnej veľkosti. a Sclerotinia, prípadne nevhodnými pestovateľskými podmienkami / nedostatok vody, živín/. Nemýliť si s hubovými chorobami Príznaky fytoplazmovej infekcie rastlín papriky / ako chloróza, zvinutka, vädnutie a neskoršie usychanie rastlín/ môžu byť zamieňané s príznakmi vyvolanými hubovými infekciami. Jedná sa hlavne o fytoftórovú hnilobu papriky / Fytoftórová hniloba papriky /pôvodca Phytophtora capsici/ pôvodca Phytophtora capsici/ s typickými príznakmi, ako je nekróza stonky v bazálnej časti koreňového krčku, na ktorom často pozorujeme biely povlak huby /FOTO - ing. Rod/, a fuzáriové vädnutie rastlín /Fusarium oxysporum/ spôsobujúce hnednutie vodivých zväzkov hlavného výhonku. Iná huba, Sclerotinia sclerotiorum, vyvoláva poškodenie stonky, na ktorom vznikajú ohraničené hnedé nekrózy / mäkká nekróza stonky/. Huba Rhizoctonia sa podieľa predovšetkým na padaní klíčiacich rastlín. Chlorózu a vädnutie rastlín môžu spôsobiť aj nevhodné pestovateľské podmienky /napr. nedostatok vody a živín/. Prenos a šírenie stolburu Epidemiologicky najvýznamnejším spôsobom prenosu v Európe je prenos hmyzími vektormi, a to perzistentným spôsobom. Historicky najvýznamnejším vektorom bol Hyalestes obsoletus, ktorý sa vyskytoval v zamorených oblastiach a neskôr takmer úplne vyhynul. V súčasnej dobe je jeho výskyt na južnej Morave znovu potvrdený a spolu s plošticami rodu Lygus potvrdený ako prenášač fytoplazmy stolburu zemiakov. K rade ďalších potencionálnych vektorov patrí u nás okrem ploštíc Lygus pratensis a L. rugulipennis aj ďalší hmyz: napr. Macrosteles leavis, M. quadrinotatus, M. sarduus, Aphrodes bicinctus, alebo Euscelis incisus, význam ktorých pre epidemiológiu stolburu je v súčasnosti intenzívne študovaný. Ochranné opatrenia Ochranné opatrenia proti šíreniu nebezpečnej choroby stolburu zemiakov spočívajú v likvidácii zdrojov infekcie /odburinenie, použitie fólií/ na pestovateľských plochách a ich bezprostrednom okolí. Konkrétne sa jedná o likvidáciu epidemiologicky významných primárnych hostiteľov stolburu, t.j. pupenca, pichliača a žihľavy. Ďalej je potrebné likvidovať sekundárne zdroje infekcie, ktoré predstavujú pozberové zbytky infikovaných hľúz zemiakov. Epidemiologickú situáciu na lokalite zhoršuje výskyt ďalších burinných rastlín, napadnutých fytoplazmou stolburu /napr. durman, povoja, láskavec/. Okrem likvidácie zdrojov infekcie je možné doporučiť pestovanie rizikových plodín /paprika, paradajky, zemiaky a zeler/ oddelene. Doc. RNDr. Milan Navrátil, CSc., RNDr. Pavla Válová realizácia tohoto projektu bola umožněna podporou GA-ČR číslo projektu 522/06/0618
- Page 1: 1/2008 šľachtenie, produkcia, pr
ný rast vrcholu, následne proliferujú laterálne<br />
púčiky a vyvíja sa tzv. metlovitosť.<br />
Listy žltnú, predčasne vädnú a môžeme<br />
zaznamenať ich zvinovanie, prípadne malolistosť.<br />
Kvety sú abnormálne vzpriamené,<br />
korunné lístky zelené, kališné lístky<br />
kompletne zrastajú a celý kalich, ktorý<br />
môže nadobudnúť až fialová sfarbenie, sa<br />
výrazne zväčšuje a vytvára sa tak veľký,<br />
nerozkvitajúci puk, tzv. "big-bud". Pri včasnej<br />
infekcii sa vyvíjajú sterilné kvety. Pokiaľ<br />
dôjde k infekcii v neskoršom termíne,<br />
sú plody malé, pomaly sa vyvíjajú a zrejú,<br />
prípadne zasychajú. Pri mladších plodoch<br />
sa môžu objaviť tiež nekrotické škvrny.<br />
Na rastlinách zemiakov pozorujeme po<br />
infekcii celkovú zakrpatenosť a skrátenie<br />
stoniek. Rastliny vyrastajúce z infikovaných<br />
hľúz silno proliferujú, klíčky a stonky<br />
môžu byť niťovité. Typický je vývoj<br />
hľuziek na nadzemných orgánoch rastlín /<br />
vzdušné hľuzy/ a nekrózy listov, stoniek<br />
až odumieranie celých rastlín. Listy predčasne<br />
vädnú, často sa vyskytuje žltnutie,<br />
Proliferácia výhonkov a tvorba vzdušných<br />
hľúz u zemiaka /Solanum tuberosum/<br />
napadnutého fytoplazmou stolburu<br />
zemiakov.<br />
alebo červenanie listov a ich zvinovanie.<br />
Na kvetoch infikovaných rastlín pozorujeme<br />
zelenokvetosť a výrazné malformácie<br />
jednotlivých kvetných častí. Hľuzy sú<br />
malé, mäkké, gumovité, často prerastajú<br />
nitkovité klíčky.<br />
Príznaky infekcie stolburom na divo rastúcich<br />
a burinných druhoch sa prejavujú<br />
silnou chlorózou, často sprevádzanou zelenokvetosťou,<br />
hypertrofiou, alebo atrofiou<br />
kvetných častí, bezsemennosťou<br />
a najrôznejšími proliferáciami.<br />
Podobné príznaky na rastlinách papriky,<br />
ako vyvoláva fytoplazma stolburu zemiakov<br />
- chloróza, zvinutka, vädnutie a usychanie<br />
rastlín, môže vyvolávať<br />
aj napadnutie koreňového systému, koreňového<br />
krčku a bázy rastlín hubovými patogénmi,<br />
napr. rodov Rhizoctonia<br />
„Porcelánová choroba“ zeleru /Apium<br />
graveolens var. rapaceum/vyznačujúca<br />
sa chlorotickými listami a zakrpatením<br />
rastliny vyvolaná fytoplazmou stolburu<br />
zemiakov. Hore časť zdravej rastliny normálnej<br />
veľkosti.<br />
a Sclerotinia, prípadne nevhodnými pestovateľskými<br />
podmienkami / nedostatok<br />
vody, živín/.<br />
Nemýliť si s hubovými chorobami<br />
Príznaky fytoplazmovej infekcie rastlín<br />
papriky / ako chloróza, zvinutka,<br />
vädnutie a neskoršie usychanie rastlín/<br />
môžu byť zamieňané s príznakmi vyvolanými<br />
hubovými infekciami. Jedná sa<br />
hlavne o fytoftórovú hnilobu papriky /<br />
Fytoftórová hniloba papriky /pôvodca<br />
Phytophtora capsici/<br />
pôvodca Phytophtora capsici/ s typickými<br />
príznakmi, ako je nekróza stonky<br />
v bazálnej časti koreňového krčku, na<br />
ktorom často pozorujeme biely povlak<br />
huby /FOTO - ing. Rod/, a fuzáriové<br />
vädnutie rastlín /Fusarium oxysporum/<br />
spôsobujúce hnednutie vodivých zväzkov<br />
hlavného výhonku. Iná huba, Sclerotinia<br />
sclerotiorum, vyvoláva<br />
poškodenie stonky, na ktorom vznikajú<br />
ohraničené hnedé nekrózy / mäkká nekróza<br />
stonky/. Huba Rhizoctonia sa podieľa<br />
predovšetkým na padaní klíčiacich<br />
rastlín.<br />
Chlorózu a vädnutie rastlín môžu spôsobiť<br />
aj nevhodné pestovateľské podmienky<br />
/napr. nedostatok vody a živín/.<br />
Prenos a šírenie stolburu<br />
Epidemiologicky najvýznamnejším<br />
spôsobom prenosu v Európe je prenos<br />
hmyzími vektormi, a to perzistentným<br />
spôsobom. Historicky najvýznamnejším<br />
vektorom bol Hyalestes obsoletus,<br />
ktorý sa vyskytoval v zamorených oblastiach<br />
a neskôr takmer úplne vyhynul.<br />
V súčasnej dobe je jeho výskyt na<br />
južnej Morave znovu potvrdený a spolu<br />
s plošticami rodu Lygus potvrdený<br />
ako prenášač fytoplazmy stolburu zemiakov.<br />
K rade ďalších potencionálnych<br />
vektorov patrí u nás okrem ploštíc<br />
Lygus pratensis a L. rugulipennis aj<br />
ďalší hmyz: napr. Macrosteles leavis, M.<br />
quadrinotatus, M. sarduus, Aphrodes<br />
bicinctus, alebo Euscelis incisus, význam<br />
ktorých pre epidemiológiu stolburu<br />
je v súčasnosti intenzívne<br />
študovaný.<br />
Ochranné opatrenia<br />
Ochranné opatrenia proti šíreniu nebezpečnej<br />
choroby stolburu zemiakov<br />
spočívajú v likvidácii zdrojov infekcie<br />
/odburinenie, použitie fólií/ na pestovateľských<br />
plochách a ich bezprostrednom<br />
okolí. Konkrétne sa jedná<br />
o likvidáciu epidemiologicky významných<br />
primárnych hostiteľov stolburu, t.j.<br />
pupenca, pichliača a žihľavy. Ďalej je<br />
potrebné likvidovať sekundárne zdroje<br />
infekcie, ktoré predstavujú pozberové<br />
zbytky infikovaných hľúz zemiakov.<br />
Epidemiologickú situáciu na lokalite<br />
zhoršuje výskyt ďalších burinných rastlín,<br />
napadnutých fytoplazmou stolburu<br />
/napr. durman, povoja, láskavec/. Okrem<br />
likvidácie zdrojov infekcie je možné<br />
doporučiť pestovanie rizikových plodín<br />
/paprika, paradajky, zemiaky a zeler/<br />
oddelene.<br />
Doc. RNDr. Milan Navrátil, CSc.,<br />
RNDr. Pavla Válová<br />
realizácia tohoto projektu bola umožněna<br />
podporou GA-ČR<br />
číslo projektu 522/06/0618
Change language