Nové odrody zeleniny v ponuke SEMO
Nové odrody zeleniny v ponuke SEMO - SEMO.CZ
Nové odrody zeleniny v ponuke SEMO - SEMO.CZ
- No tags were found...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
1/2008<br />
šľachtenie, produkcia, predaj osivo <strong>zeleniny</strong>, kvetín, liečivých a aromatických rastlín<br />
<strong>Nové</strong> <strong>odrody</strong> <strong>zeleniny</strong> v <strong>ponuke</strong> <strong>SEMO</strong><br />
Pre sezónu 2008 sme do sortimentu zaradili niekoľko nových odrôd z našej šľachtiteľskej dielne.<br />
ELISTA<br />
Dlhodenná odroda jarnej cibule, vytvárajúca<br />
podlhovasté, tupo zakončené cibule,<br />
ktoré sú ideálne na krájanie na kolieska.<br />
Suknice sú svetlo bronzové a dobre priliehajú.<br />
Vhodnosť na skladovanie je stredná.<br />
V porovnaní s odrodou OWA poskytuje<br />
ELISTA cibule s pevnejšími a tmavšími<br />
suknicami a tupším zakončením.<br />
plodmi, ideálnymi na sterilizovanie i zber<br />
červenej papriky na čerstvý trh.<br />
SUPERAMY F1<br />
Dlho očakávaná hybridná paprika typu<br />
AMY. Podobne ako AMY poskytuje ihlancovité<br />
plody smotanovej farby, avšak<br />
netrpí výskytom antokyánových škvŕn<br />
pri stresových podmienkach. SUPERA-<br />
MY má väčší plod s hrubšou stenou a<br />
rastlina ej vyššieho vzrastu.<br />
dlhodobé skladovanie. Vegetačná doba<br />
je 68 dní od výsadby. Hlávka je valcovitá,<br />
pevná, dobre uzatvorená, s hmotnosťou<br />
1,5 - 2 kg. Prednosťou <strong>odrody</strong><br />
CONCORD je veľmi dobrý zdravotný<br />
stav, zvlášť vysoká tolerancia k Alternárii.<br />
VINARA F1<br />
Veľmi skorá hybridná reďkovka, s mohutnými,<br />
tvarovo i veľkostne vyrovnanými<br />
bulvičkami, jasne červenej farby.<br />
Vňať je nízka, ale pevná, veľmi vhodná<br />
na zväzkovanie. K prednostiam hybridu<br />
VINARA patrí jemný korienok, odolnosť<br />
k praskaniu a vybiehaniu do kvetu. Túto<br />
reďkovku doporučujeme na pestovanie<br />
vo fóliových krytoch a predovšetkým pre<br />
celoročné poľné pestovanie (výsevy od<br />
15. 02. do 15. 09.)<br />
RAFAELA F1<br />
Veľmi skorá hybridná kápia je novinkou<br />
v sortimente <strong>SEMO</strong>. Rastliny sú stredného<br />
vzrastu. RAFAELA má štíhle, ihlancovité<br />
plody určené na zber v botanickej<br />
zrelosti. Ide o pravú kápiu s pevnými<br />
CONCORD F1<br />
Nová, stredne neskorá odroda pekingskej<br />
kapusty na letnú výsadbu, určená pre
K súčasnej situácii výskytu stolburu na paprike<br />
a paradajkách na južnej Morave<br />
V rokoch 2004 - 2007 bol študovaný výskyt fytoplazmózy stolburu zemiakov na porastoch paprík a paradajok na<br />
južnej Morave. Epidemiologicky závažný výskyt bol zistený na týchto študovaných lokalitách: Velké Bílovice, Podivín,<br />
Lednice, Břeclav, Bulhary, Čejkovice, Lanžhot, Loděnice, Přítluky, Radějov a Svatobořice.<br />
Prvé príznaky ochorenia stolburom sa<br />
v poľných podmienkach obvykle objavovali<br />
od prvej polovice júla a konečné napadnutie<br />
porastov paprík a paradajok<br />
dosahovalo až 20%. Vo všetkých prípadoch<br />
boli zistenými zdrojmi infekcie vytrvalé<br />
buriny, a to pupenec roľný a pichliač<br />
roľný, infikované fytoplazmou stolburu.<br />
Stolbur nie je prenosný osivom.<br />
Pôvodca ochorenia<br />
Pôvodcom tejto závažnej choroby je<br />
fytoplazma stolburu zemiakov (Potato<br />
stolbur phytoplazma,"Candidatus Phytoplasma<br />
solani"/, taxonomicky radená<br />
medzi zástupcov jednoduchých baktérií<br />
triedy Mollicutes. Podľa súčasných<br />
poznatkov je fytoplazma stolburu zemiakov<br />
identická s fytoplazmami stolburu<br />
paradajok /Tomato stolbur<br />
phytoplazma/, stolburu papriky /Pepper<br />
stolbur phytoplazma/, žltej mozaiky<br />
viniča / Grapewinw yellows phytoplasma/,<br />
alebo stolburu pupenca /Bindweed<br />
yellows phytoplasma/.<br />
2000 sa ochorenie sporadicky objavovalo<br />
aj na niektorých lokalitách južnej<br />
Moravy, kde v súčasnosti výskyt tohto<br />
ochorenia nadobúda masívnejší<br />
charakter.<br />
Hostiteľské rastliny<br />
Mnohí starší autori uvádzajú minimálne<br />
200 hostiteľských druhov divo rastúcich<br />
rastlín, z ktorých hlavne dvojročné<br />
a vytrvalé buriny môžu byť z epidemiologického<br />
hľadiska významné. Ekonomicky<br />
najdôležitejšími hostiteľmi, v<br />
ktorých bola fytoplazma zo skupiny stolburu<br />
dokázaná aj molekulárno biologickými<br />
metódami, sú zemiak /Solanum<br />
tuberosum/, paradajka /Lycopersicon<br />
esculentum/, paprika /Capsicum annuum/,<br />
zeler /Apium graveolens/ a vinič /<br />
Vitis vinifera/. Ďalšími hostiteľmi sú napríklad<br />
ďatelina /Trifolium pratense/, jahoda<br />
/Fragaria x ananassa/, alebo tabak /<br />
Nicotiana tabacum/.<br />
Z epidemiologického hľadiska sú významnými<br />
hostiteľmi poľné buriny - pupenec<br />
roľný /Convonvulus arvensis/,<br />
pichliač roľný /Cirsium arvense/ a žihľava<br />
dvojdomá /Urtica dioica/.<br />
Príznaky na rastlinách<br />
Príznaky infekcie vnímavých rastlín môžeme<br />
pozorovať prakticky v celom priebehu<br />
vegetačného obdobia, v závislosti na<br />
termíne infekcie.<br />
Prvé príznaky ochorenia u paprík pozorujeme<br />
v polovici júla, a to miernu chlorózu<br />
a zvinutku listov. Napadnuté rastliny<br />
sú chlorotické, vädnú a zakrpatievajú.<br />
Kvety zostávajú tvarovo nezmenené, ale<br />
horné puky opadávajú a časť vytvorených<br />
Zakrpatená rastlina paradajky Lycopersicon<br />
esculentum/ napadnutá fytoplazmou<br />
stolburu zemiakov s proliferujúcimi<br />
výhonkami a listami vykazujúcimi malolistosť,<br />
chlorózu a zvinutku.<br />
kvetov je sterilná. Prvé plody sa môžu<br />
vyvíjať normálne, ďalšie však vädnú, nadobúdajú<br />
zvráskavený vzhľad a nedorastajú<br />
do plnej veľkosti. V konečnom štádiu<br />
niektoré napadnuté rastliny celkom usychajú.<br />
U paradajok pozorujeme spomalený rast<br />
celej rastliny. Obvykle je najskôr zastave<br />
Chloróza a zvinutka papriky / Capsicum<br />
annuum/ spôsobená fytoplazmou stolburu<br />
zemiakov; vpravo zdravá rastlina.<br />
História choroby<br />
U nás bola táto choroba intenzívne študovaná<br />
v 50. až 60. rokoch minulého<br />
storočia, neskôr, od roku 1980, nebol<br />
výskyt v ČR pozorovaný. Prvé súčasné<br />
nálezy pochádzajú z roku 1999, keď boli<br />
na južnom Slovensku nájdené pozitívne<br />
rastliny zemiakov a pupenca. Od roku<br />
Uschýnajúca fytoplazmózna rastlina<br />
papriky so zvraštenými plodmi.<br />
Malformácia kvetných častí u fytoplazmóznej<br />
paradajky, typické je neskoršie fialové<br />
sfarbenie a tvorba tzv. "big buds"<br />
/vpravo hore/.
ný rast vrcholu, následne proliferujú laterálne<br />
púčiky a vyvíja sa tzv. metlovitosť.<br />
Listy žltnú, predčasne vädnú a môžeme<br />
zaznamenať ich zvinovanie, prípadne malolistosť.<br />
Kvety sú abnormálne vzpriamené,<br />
korunné lístky zelené, kališné lístky<br />
kompletne zrastajú a celý kalich, ktorý<br />
môže nadobudnúť až fialová sfarbenie, sa<br />
výrazne zväčšuje a vytvára sa tak veľký,<br />
nerozkvitajúci puk, tzv. "big-bud". Pri včasnej<br />
infekcii sa vyvíjajú sterilné kvety. Pokiaľ<br />
dôjde k infekcii v neskoršom termíne,<br />
sú plody malé, pomaly sa vyvíjajú a zrejú,<br />
prípadne zasychajú. Pri mladších plodoch<br />
sa môžu objaviť tiež nekrotické škvrny.<br />
Na rastlinách zemiakov pozorujeme po<br />
infekcii celkovú zakrpatenosť a skrátenie<br />
stoniek. Rastliny vyrastajúce z infikovaných<br />
hľúz silno proliferujú, klíčky a stonky<br />
môžu byť niťovité. Typický je vývoj<br />
hľuziek na nadzemných orgánoch rastlín /<br />
vzdušné hľuzy/ a nekrózy listov, stoniek<br />
až odumieranie celých rastlín. Listy predčasne<br />
vädnú, často sa vyskytuje žltnutie,<br />
Proliferácia výhonkov a tvorba vzdušných<br />
hľúz u zemiaka /Solanum tuberosum/<br />
napadnutého fytoplazmou stolburu<br />
zemiakov.<br />
alebo červenanie listov a ich zvinovanie.<br />
Na kvetoch infikovaných rastlín pozorujeme<br />
zelenokvetosť a výrazné malformácie<br />
jednotlivých kvetných častí. Hľuzy sú<br />
malé, mäkké, gumovité, často prerastajú<br />
nitkovité klíčky.<br />
Príznaky infekcie stolburom na divo rastúcich<br />
a burinných druhoch sa prejavujú<br />
silnou chlorózou, často sprevádzanou zelenokvetosťou,<br />
hypertrofiou, alebo atrofiou<br />
kvetných častí, bezsemennosťou<br />
a najrôznejšími proliferáciami.<br />
Podobné príznaky na rastlinách papriky,<br />
ako vyvoláva fytoplazma stolburu zemiakov<br />
- chloróza, zvinutka, vädnutie a usychanie<br />
rastlín, môže vyvolávať<br />
aj napadnutie koreňového systému, koreňového<br />
krčku a bázy rastlín hubovými patogénmi,<br />
napr. rodov Rhizoctonia<br />
„Porcelánová choroba“ zeleru /Apium<br />
graveolens var. rapaceum/vyznačujúca<br />
sa chlorotickými listami a zakrpatením<br />
rastliny vyvolaná fytoplazmou stolburu<br />
zemiakov. Hore časť zdravej rastliny normálnej<br />
veľkosti.<br />
a Sclerotinia, prípadne nevhodnými pestovateľskými<br />
podmienkami / nedostatok<br />
vody, živín/.<br />
Nemýliť si s hubovými chorobami<br />
Príznaky fytoplazmovej infekcie rastlín<br />
papriky / ako chloróza, zvinutka,<br />
vädnutie a neskoršie usychanie rastlín/<br />
môžu byť zamieňané s príznakmi vyvolanými<br />
hubovými infekciami. Jedná sa<br />
hlavne o fytoftórovú hnilobu papriky /<br />
Fytoftórová hniloba papriky /pôvodca<br />
Phytophtora capsici/<br />
pôvodca Phytophtora capsici/ s typickými<br />
príznakmi, ako je nekróza stonky<br />
v bazálnej časti koreňového krčku, na<br />
ktorom často pozorujeme biely povlak<br />
huby /FOTO - ing. Rod/, a fuzáriové<br />
vädnutie rastlín /Fusarium oxysporum/<br />
spôsobujúce hnednutie vodivých zväzkov<br />
hlavného výhonku. Iná huba, Sclerotinia<br />
sclerotiorum, vyvoláva<br />
poškodenie stonky, na ktorom vznikajú<br />
ohraničené hnedé nekrózy / mäkká nekróza<br />
stonky/. Huba Rhizoctonia sa podieľa<br />
predovšetkým na padaní klíčiacich<br />
rastlín.<br />
Chlorózu a vädnutie rastlín môžu spôsobiť<br />
aj nevhodné pestovateľské podmienky<br />
/napr. nedostatok vody a živín/.<br />
Prenos a šírenie stolburu<br />
Epidemiologicky najvýznamnejším<br />
spôsobom prenosu v Európe je prenos<br />
hmyzími vektormi, a to perzistentným<br />
spôsobom. Historicky najvýznamnejším<br />
vektorom bol Hyalestes obsoletus,<br />
ktorý sa vyskytoval v zamorených oblastiach<br />
a neskôr takmer úplne vyhynul.<br />
V súčasnej dobe je jeho výskyt na<br />
južnej Morave znovu potvrdený a spolu<br />
s plošticami rodu Lygus potvrdený<br />
ako prenášač fytoplazmy stolburu zemiakov.<br />
K rade ďalších potencionálnych<br />
vektorov patrí u nás okrem ploštíc<br />
Lygus pratensis a L. rugulipennis aj<br />
ďalší hmyz: napr. Macrosteles leavis, M.<br />
quadrinotatus, M. sarduus, Aphrodes<br />
bicinctus, alebo Euscelis incisus, význam<br />
ktorých pre epidemiológiu stolburu<br />
je v súčasnosti intenzívne<br />
študovaný.<br />
Ochranné opatrenia<br />
Ochranné opatrenia proti šíreniu nebezpečnej<br />
choroby stolburu zemiakov<br />
spočívajú v likvidácii zdrojov infekcie<br />
/odburinenie, použitie fólií/ na pestovateľských<br />
plochách a ich bezprostrednom<br />
okolí. Konkrétne sa jedná<br />
o likvidáciu epidemiologicky významných<br />
primárnych hostiteľov stolburu, t.j.<br />
pupenca, pichliača a žihľavy. Ďalej je<br />
potrebné likvidovať sekundárne zdroje<br />
infekcie, ktoré predstavujú pozberové<br />
zbytky infikovaných hľúz zemiakov.<br />
Epidemiologickú situáciu na lokalite<br />
zhoršuje výskyt ďalších burinných rastlín,<br />
napadnutých fytoplazmou stolburu<br />
/napr. durman, povoja, láskavec/. Okrem<br />
likvidácie zdrojov infekcie je možné<br />
doporučiť pestovanie rizikových plodín<br />
/paprika, paradajky, zemiaky a zeler/<br />
oddelene.<br />
Doc. RNDr. Milan Navrátil, CSc.,<br />
RNDr. Pavla Válová<br />
realizácia tohoto projektu bola umožněna<br />
podporou GA-ČR<br />
číslo projektu 522/06/0618
GROUND CONTROL<br />
Aksamietnica proti pôdnym háďatkám<br />
Zaradením <strong>odrody</strong> GROUN CONTROL do nášho sortimentu reagujeme<br />
na dopyt pestovateľov po takomto type aksamietnice.<br />
Listy aksamietnice majú špecifickú<br />
vôňu, ktorá je spôsobená obsahom derivátov<br />
síry. Niektoré <strong>odrody</strong> ich obsahujú<br />
viac, iné menej. Štúdie holandských fytopatológov<br />
preukázali účinok aksamietnice<br />
na potlačenie pôdnych háďatiek rodu<br />
Pratylenchus, ktoré negatívne ovplyvňujú<br />
porasty jahôd, cibuľovín, mrkvy či póru.<br />
Medzi desiatkami odrôd mala najlepší tá,<br />
ktorá následne dostala toto označenie aj<br />
do názvu - aksamietnica GROUND CON-<br />
TROL.<br />
GROUND CONTROL redukuje infekciu<br />
pôdnymi háďatkami až o 95%. Rastliny<br />
tejto <strong>odrody</strong> sú mohutné a dosahujú výšku<br />
70 - 90 cm. Na záhone preto pôsobia aj<br />
ako efektívne zelené hnojenie, ktoré zvyšuje<br />
obsah organickej hmoty v pôde a<br />
zlepšuje jej štruktúru.<br />
Aksamietnicu GROUND CONTROL môžeme<br />
vysievať priamo na pozemok, alebo<br />
ju pestovať z priesad. Vysievame ju do riadkov<br />
širokých 30 cm a na 1 m riadku<br />
dávame 20 - 40 semien do hĺbky 1,5 - 2<br />
cm. Na hektár použijeme 10 - 15 kg osiva.<br />
Pre optimálne klíčenie udržujeme pôdu<br />
rovnomerne vlhkú minimálne 4 - 5 dní po<br />
výseve. Optimálnym termínom výsevu sú<br />
máj a jún. Môžme vysievať aj neskoršie<br />
po zberu skorej <strong>zeleniny</strong>. Aby sme dosiahli<br />
maximálny dezinfekčný efekt, ponecháme<br />
aksamietnicu na poli minimálne<br />
100 dní. Týždeň pred zaoraním doporučujeme<br />
porast rozdrviť a zmulčovať.<br />
O efektivite tohto opatrenia sa vedú odborné<br />
spory. Faktom ale zostáva, že<br />
GROUND CONTROL používa a je s ním<br />
spokojných veĺa holandských farmárov.<br />
RECEPTY<br />
Pekingská kapusta trochu inak<br />
Dusená pekingská<br />
kapusta na masle<br />
Potrebujeme 1/2 kg pekingskej kapusty<br />
nakrájanej na rezance, maslo a soľ. Kapustu<br />
vložíme do rozpusteného masla,<br />
podlejeme vriacou vodou, osolíme a podusíme<br />
10 - 15 minút. Podávame so zemiakmi,<br />
alebo hriankami.<br />
Kukuričný šalát<br />
3 šálky varenej kukurice zmiešame s 1<br />
šálkou varenej bielej fazule, 1 šálkou paradajok<br />
nakrájaných na drobné kocky, 1 šálky<br />
papriky pokrájanej na kocky, 2 lyžice<br />
najemno nakrájanej cibuľky, 1 lyžicu na<br />
jemno nakrájaného kôpru a 5 listov rímskeho,<br />
alebo ľadového šalátu. Z 3 lyžíc citrónovej<br />
šťavy, tabaska a 1 lyžice<br />
francúzskej horčice si pripravíme zálievku.<br />
Šalát ochutíme zálievkou a podávame.<br />
Náš nový sklad na osiva<br />
Obchodné zastúpenie pre SR: Agrotrans spol. s r.o.<br />
<strong>SEMO</strong> s.r.o., 798 17 Smržice u Prostějova<br />
Tel: 031/562 48 36, 562 48 37, Fax: 031/560 06 71<br />
Obchodný manažér : Ing. Ladislav Szeiff 0918/714 885, szeiff@agrotrans.sk<br />
Konateľka: Mária Sárkányová, sarkanyova@agrotrans.sk<br />
Tel: +420 582 301 900–1, +420 582 301 903, +420 582 301 911, fax: +420 582 381 189<br />
e-mail: obchod@semo.cz, www.semo.cz<br />
manažer pro profesionální trh: Ing. Vladislav Janeček, +420 777 301 939
Change language