PARALYMPIONIK

Štvrtok • 5. 4. 2007 • Číslo 2 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
JÁN
KOVÁČIK
O PARALYMPIONIKOCH
s. 16 - 17
LADISLAV
GÁSPÁR
SA TEŠÍ
NA PEKING
s. 6 - 7
ŽENA ROKA
Iveta Chlebáková
s. 9
ZPH 2006
V GALÉRII SPP
s. 13

EDITORIAL
Kniha TURÍN 2006 je na svete
PARTNERI SLOVENSKÉHO PARALYMPIJSKÉHO VÝBORU
AUTOMOBILOVÝ
PARTNER:
HLAVNÝ MEDIÁLNY
PARTNER:
GENERÁLNY PARTNER:
OFICIÁLNI PARTNERI:
PARTNERI:
TELEKOMUNIKAČNÝ
PARTNER:
MEDIÁLNI PARTNERI:
DODÁVATELIA:
V stredu 4. apríla sme v nitrianskom
Divadle Andreja Bagara slávnostne
uviedli do života pamätnicu z vlaňajšej
paralympiády „Turín 2006". Česť uviesť
oficiálnu knižnú publikáciu Slovenského
paralympijského výboru (SPV) dostali
predsedníčka Čestného predsedníctva
SPV Mária Machová a predseda
predstavenstva Zentiva, a. s., Alexander
Černák. Spoločnosť Zentiva sa ako
dlhoročný oficiálny partner SPV podieľala
aj na organizácii tejto spoločenskej
akcie, korá bola spojená s predstavením
komédie 2+2=5.
Na 104 stranách si opäť budeme
môcť zaspomínať na tých nezabudnuteľných
10 dní (10. – 19. marca 2006),
ktoré napokon priniesli slovenským
paralympionikom dve medailové radosti.
V pamätnici nebude chýbať ani
historický prehľad doterajšieho účinkovania
slovenských reprezentantov
na paralympijských hrách. Autorkou
knihy je Zuzana Wisterová a bohatú
fotografickú dokumentáciu pripravil
Roman Benický. Kniha je nepredajná
a vychádza v náklade 1 700 kusov.
K uvedeniu pamätnice do života sa
vo väčšom rozsahu vrátime v najbližšom
vydaní PARALYMPIONIKA.
PARTNERI PARALYMPIJSKÉHO CENTRA:
Vážení čitatelia,
Prvýkrát sa vám dostáva do
rúk rozšírená príloha nášho
PARALYMPIONIKA. K tomuto
kroku nás viedol narastajúci počet
akcií, ktoré organizuje Slovenský
paralympijský výbor
a zároveň rozširujúci sa okruh informácií,
o ktoré máme potrebu
sa s vami podeliť. Pevne verím,
že aj vy svojimi príspevkami
a pohľadmi na paralympijské
hnutie prispejete k tvorbe jej ďalších
vydaní a k zlepšovaniu kvality,
aby ste v nej našli všetky informácie,
ktoré o nás potrebujete
vedieť.
Slovenský šport bol v poslednom
období vnímaný najmä cez
optiku rôznych afér, ktoré mu
nerobia dobré meno. Proces
obratu verejnej mienky pozitívnym
smerom musia naštartovať
samotní funkcionári, ktorí ho
dostali tam, kde sa dnes nachádza.
Začať od seba býva síce ťažké,
ale je to nevyhnutné. SPV má
už tento bolestivý proces našťastie
za sebou a budeme radi, ak
sa staneme pozitívnym príkladom
aj pre ďalších. Zároveň by
som touto cestou apeloval aj na
novinárov, aby prispeli svojím
dielom k zmene vnímania nášho
športu, nakoľko sa to dá dosiahnuť
iba spoločnými silami. Je to
náročná úloha a hlavne beh na
dlhú trať, ale naši športovci si to
za výsledky, aké dosahujú, určite
zaslúžia.
Za pochopenie a podporu vopred
ďakuje
Ján RIAPOŠ
predseda SPV
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA - PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva
Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: JUDr. PAVEL ŠÍPKA. Šéfredaktor:
ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Grafická úprava: RICHARD PETRAKOVIČ,
MAREK NOSKO. Tlač: MERKANTIL, s. r. o., Trenčín. Uzávierka: 30. marca 2007. Foto archív SPV.
Samostatne nepredajné.
3

PREDSTAVUJEME NAŠICH ČLENOV
V tejto rubrike budeme pravidelne predstavovať naše organizácie,
pôsobiace v rámci Slovenského paralympijského výboru,
aby široká verejnosť získala obraz o tom, aká veľká je vlastne paralympijská
rodina, aké aktivity vyvíja a čo všetko obsahuje príprava
našich športovcov. Rubrika bude prinášať informácie nielen
o paralympionikoch, ktorí predstavujú špičku nášho športu,
ale o všetkých športových aktivitách zdravotne postihnutých na
Slovensku.
Slovenský zväz telesne
postihnutých športovcov
Radovan Kaufman vybojoval v roku 2000 v Sydney paralympijské zlato. O tri roky neskôr prehral svoj boj s rakovinou. Bol spoluzakladateľom
celoslovenskej kampane „Na kolesách proti rakovine", ktorej piaty ročník sa začne v máji.
Rok vzniku: 1990. Rok
vzniku organizovanej formy
na území SR: 1973.
Členstvo v telovýchovných
spolkoch v SR: SPV,
KŠZ. Oficiálna skratka:
SZTPŠ. Predseda: Ján Riapoš.
Menné zloženie najvyššieho voleného výkonného
orgánu: výkonný výbor – Ján Riapoš, Josef
Mihalco, Helena Hanková, Alena Kánová,
Lucia Kaščáková, Tomáš Masaryk. Generálny
sekretár: Helena Hanková. Rozhodujúce orgány:
valné zhromaždenie, výkonný výbor. Adresa:
Junácka 6, 832 80 Bratislava. Telefónne číslo:
02/4924 9263. Číslo faxu: 02/4924 9576.
E-mail: tps@sztps.sk. Internetová stránka:
www.sztps.sk. Členská základňa: 6 974 členov,
z toho 2 698 športovcov. Oficiálne názvy federácií,
ktorých je členom: International Wheelchair
and Amputee Sports Federation (IWAS),
Cerebral Palsy International Sports and Recreation
Association (CP ISRA), International Tennis
Federation (ITF), World Organization Volleyball
for Disabled (WOVD), International Wheelchair
Basketbal Federation (IWBF). Počet členských
krajín v jednotlivých federáciach: 188
(IWAS), 69 (CP ISRA), 96 (ITF), 76 (WOVD), 112
(IWBF). Zastúpenie vo svetovej federácii: Ján
Bezecný (člen výberovej komisie IPTTC), Margita
Homolová (sekretár pre turnaje IPTTC).
4

PREDSTAVUJEME NAŠICH ČLENOV
Z HISTÓRIE
SZTPŠ je najväčším zväzom, ktorý sa na Slovensku
venuje športu zdravotne postihnutých.
Na ustanovujúcej schôdzi sa jej účastníci
rozhodli založiť spoločný zväz pre dovtedy
existujúcu sekciu telesne postihnutých
športovcov a sekciu para športovcov pri SÚV
ČSZTV pod názvom: Slovenský zväz telesne
postihnutých športovcov a para športovcov.
Dňa 30. októbra 1990 boli zaregistrované stanovy
Slovenského zväzu telesne postihnutých
športovcov a para športovcov. Dňa 28. novembra
1992 na volebnom Valnom zhromaždení
zväzu delegáti schválili nielen nové stanovy,
ale aj nový názov zväzu: Slovenský zväz
telesne postihnutých športovcov. Po oznámení
zániku Asociácie športu telesne postihnutých
ČSFR dňom 1. januára 1993 došlo k prechodu
zodpovednosti za štátnu športovú reprezentáciu
na slovenské zväzy. Pod SZTPŠ
pôsobia športovci v týchto druhoch športu:
atletika, basketbal, bežecké lyžovanie, boccia,
cyklistika, drezúra, lukostreľba, plávanie, stolný
tenis, streľba, šach, tenis, tlak na lavičke,
volejbal, zjazdové lyžovanie.
ÚSPECHY
V období pred rokom 1989 sa slovenskí telesne
postihnutí športovci ťažko dostávali na
preteky do zahraničia, a tak nemali mnoho
šancí porovnať svoju výkonnosť s rovnako
postihnutými športovcami z iných krajín.
Napriek tomu mená ako Štefan Bodoki, Marta
Polcová, Ján Šulka, Emil Dovalovszki, Peter
Matiaško, Milan Kulaš a mnohí ďalší boli známe
medzi telesne postihnutými športovcami
vo svete. Rozdelením ČSFR a vznikom samostatného
Slovenska pribudli SZTPŠ nové úlohy
týkajúce sa zabezpečenia štátnej športovej
reprezentácie, organizovania majstrovstiev
Slovenska, ako aj množstvo ďalších činností,
potrebných na zabezpečenie chodu
zväzu. V súčasnosti zväz združuje 52 športových
klubov v rôznych športových odvetviach.
V každom kalendárnom roku sa usporadúvajú
majstrovstvá Slovenska v štrnástich
športových odvetviach. Organizátormi sú samotné
športové kluby, ktoré zabezpečujú
majstrovstvá po technicko-organizačnej
stránke.
Za celé obdobie činnosti sa SZTPŠ v spolupráci
s reprezentačnými trénermi podarilo
vychovať niekoľko paralympijských víťazov,
majstrov sveta alebo Európy. Jeho športovci
v každom roku prinášajú na Slovensko v priemere
dvanásť až pätnásť medailových umiestnení
z vrcholných podujatí.
O MLÁDEŽI
SZTPŠ sa intenzívne venuje aj výchove
mladých talentov v centrách športu talentovanej
telesne postihnutej mládeže (CŠT
TPM). Bratislavské centrum vzniklo v roku
1999 a mladí športovci sú v ňom pod odborným
vedením trénerov pripravovaní
v týchto druhoch športu: boccia, plávanie,
tenis na vozíku a streľba. Ďalšie centrá sa
nachádzajú na Remate (Handlová), Poprade
a v Košiciach.
PARALYMPIJSKÍ VÍŤAZI ZO SZTPŠ
MENO ŠPORTOVÉ ODVETVIE PARALYMPIJSKÉ HRY
Andrej Zaťko plávanie Atlanta 1996
Radovan Kaufman cyklistika Sydney 2000
Alena Kánová stolný tenis Sydney 2000
Ladislav Gáspár stolný tenis Atény 2004
Ján Riapoš stolný tenis Atény 2004
Imrich Lyócsa lukostreľba Atény 2004
Pár slov predsedu:
JÁN RIAPOŠ
„Som rád, že SZTPŠ dokázal vychovať
nielen kvalitných športovcov, na ktorých je
hrdé celé Slovensko, ale bol aj základným
hnacím motorom v procese formovania
športu zdravotne postihnutých a pri hľadaní
jeho miesta v slovenskej športovej rodine.
Po zvolení za predsedu v roku 2002
som si ako hlavnú prioritu stanovil posilnenie
pozície zväzu a zároveň jeho líderstva
v rámci koordinácie smerovania športu
zdravotne postihnutých na Slovensku.
Športovci a funkcionári pracujúci vo zväze,
sú pre mňa základným pilierom, na ktorom
môžeme budovať dobré zázemie pre členov
SZTPŠ, ktorým osud nie je vždy priaznivo
naklonený. Rád by som touto cestou
poďakoval všetkým, lebo bez ich každodennej
pomoci by sme neboli takí úspešní.
Udržať úspešnosť nielen v medailovom vyjadrení
bude veľmi náročné, ale s ľuďmi,
ktorí pracujú v SZTPŠ, sa nám to určite podarí“.
5

PROFIL
PAVOL KUBIŠ
Slovenský paralympionik desaťročia nechce v mekke stolného tenisu chýbať
Priviezol dvadsať medailí
Ladislav Gáspár má v paralympijskej rodine
špeciálne postavenie. V roku 2005 ho vyhlásili
za slovenského paralympionika desaťročia,
on sa však presadzuje i medzi zdravými športovcami.
K stolnému tenisu ho priviedol v Šahách
otec. Napriek telesnému hendikepu
skončil druhý na majstrovstvách Československa
1983 medzi mladšími a o rok neskôr
tretí medzi staršími žiakmi. Najväčší úspech
medzi zdravými dosiahol v roku 1994, keď sa
so Žgravčákovou stali majstrami Slovenska
v mixe. Ešte aj dnes je 36-ročný Gáspár platným
hráčom účastníka stolnotenisovej extraligy
PK Komárno/Šahy. Medzi telesne postihnutými
dosiahol päť paralympijských medailí,
ďalších deväť pridal na majstrovstvách Európy
a šesť na majstrovstvách sveta.
Od prvého januára 2006 má chlap, ktorý
sa dovtedy živil prácou vo firme na výrobou
PUR-peny v Horných Turovciach, nové zamestnanie.
„O takejto práci som sníval, takéto
niečo som chcel vždy robiť. Mám v nej blízko
k športu i k mládeži,“ hovorí referent odboru
školstva, kultúry, mládeže a športu na
Mestskom úrade v Šahách. Vlani stihol získať
aj striebro medzi jednotlivcami na svetovom
šampionáte vo švajčiarskom Montreaux, kde
vo finále prehral s Čechom Karabcom. Napriek
tomu sa zaradil k legendám slovenského
športu, keď z vrcholných podujatí od svojej
premiéry na ME 1995 v dánskom Hillerode si
priniesol dvadsať medailí.
V tomto roku ho v októbri čakajú v slovinskej
Kranjskej Gore majstrovstvá Európy, ktoré
budú aj možnosťou priamo si vybojovať
miestenku na budúcoročnej paralympiáde
v Pekingu. Laco už štartoval na troch, na tej
v mekke stolného tenisu by nechcel chýbať,
ani keby – ako zdôrazňuje – sa mal do Číny
doplaziť. „Tam predsa nemôžem chýbať,“ hovorí
aktuálne v jeho kategórii TT10 piaty hráč
svetového rebríčka. Keďže na paralympiáde
sa v už spojenej skupine TT9 a TT10 predstaví
najlepších 24 hráčov, miestenka by ho nemala
minúť. Prví traja zo spomínaného európskeho
šampionátu sa navyše do Pekingu kvalifikujú
priamo, takže v Slovinsku si už môže
definitívu dať sám.
„Obhajoba prvenstva v Číne však bude veľmi
ťažká, už som starý,“ vystrúha typickú grimasu
so širokým úsmevom. Laco už patrí k in-
Ladislav Gáspár verí, že aj v Pekingu potvrdí svoje kvality a bude v hre o medaily.
6

PROFIL
MEDAILOVÁ DVADSIATKA
LADISLAVA GÁSPÁRA
PARALYMPIÁDY (1 – 2 – 2)
ATLANTA 1996: striebro v dvojhre v súťaži
open, bronz v dvojhre, bronz v súťaži
družstiev s Dovalovszkým
SYDNEY 2000: striebro v družstvách
s Csejteyom
ATÉNY 2004: zlato v dvojhre
MAJSTROVSTVÁ SVETA (1 – 2 – 3)
PARÍŽ 1998: striebro v dvojhre, bronz
v dvojhre open, bronz v družstvách s Csejteyom
TAIPEI 2002: bronz v dvojhre, zlato
v družstvách s Csejteyom a Mitašom
MONTREUX 2006: striebro v dvojhre
MAJSTROVSTVÁ EURÓPY (2 – 6 – 1)
HILLEROD 1995: zlato v dvojhre, striebro
v súťaži družstiev s Gulom
ŠTOKHOLM 1997: striebro v dvojhre
i v open, bronz v družstvách s Csejteyom
PIEŠŤANY 1999: striebro v dvojhre, zlato
v družstvách s Csejteyom a Podom
FRANFURKT 2001: striebro v dvojhre
i v družstvách s Csejteyom
ventáru slovenskej paralympijskej výpravy.
Večne usmiaty a dobre naladený
stolný tenista je jej akýmsi maskotom
a nositeľom dobrej nálady. „Zo
športového hľadiska bola pre mňa najkrajšia
tá posledná paralympiáda
v Aténach. Veľmi sa mi však páčilo na
všetkých, najviac som prežíval tú prvú
v Atlante,“ spomína.
Ako sme už povedali, súťaží aj medzi
zdravými. Umožňuje mu to najmenší
telesný hendikep. „Narodil som
sa s diagnózou, ktorej sa ľudovo povie
konská noha. Pravá noha mi rástla
v deväťdesiatstupňovom uhle dovnútra.
Tromi operáciami mi ju vyrovnávali
do polohy, ako by mala byť. Do šiestich
rokov som nosil sadru a spevňujúcu
ortézu, päť rokov som prežil v nemocnici.
Chodiť som sa však naučil od
šestnástich mesiacov,“ vysvetľuje úspešný
športovec, ktorý sa najlepšie cíti
doma v Šahách s rodinou. Vrúcny
vzťah k celuloidovej loptičke zdedili
i jeho dve deti. O chvíľu 13-ročný syn
Matúš hráva za Šahy. V záujmoch dcéry
Nicole, ktorá bude mať v júni 10 rokov,
však stolnotenisovej rakete konkuruje
gitara.
Rok po aténskych hrách sa dočkal ocenenia „Paralympionik desaťročia“.
7

POMÁHAJÚ PARALYMPIONIKOM
Stredisko sídli v bratislavskej mestskej časti Petržalka.
V prevádzke je od 1. apríla 1997.
◗ Stredisko je hlavne zamerané na komplexnú
rehabilitáciu.
◗ Ťažko telesne postihnutým pacientom sa
stanovuje po odoslaní obvodným lekárom
individuálny cvičebný program, ktorý je čiastočne
hradený zdravotnými poisťovňami.
◗ Špecializovaná ambulancia liečebnej
rehabilitácie, myoskeletárnej medicíny, vrátane
liečebnej telesnej výchovy, fyzikálnej
terapie, vodoliečby a liečebnej masáže.
V ambulancii myoskeletárnej medicíny sa liečia
prevažne ochorenia chrbtice všetkými
dostupnými modernými metódami.
◗ Ortopedická ambulancia za priame platby.
◗ Neurologická ambulancia za priame platby.
◗ Poradňa pre vozičkárov a ostatných ťažko
telesne postihnutých, poskytuje odborné konzultácie,
poradenstvo v oblasti predpisu kompenzačných
pomôcok, vrátane mechanického
alebo elektrického invalidného vozíka, chodítka,
sedačky do vane, sprchy. Lieči poruchy
erekcie.
◗ Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti
/ADOS/pre imobilných pacientov
a chronikov, ktorý nechcú byť hospitalizovaní,
poskytuje rehabilitáciu doma a odborné poradenstvo
na základe ich požiadaviek a indikácií
praktického lekára.
◗ Regeneračno – rehabilitačné programy,
ako napr. škola chrbta, joga, cvičenie s využitím
techník Pillatesa, cvičenie na fitloptách
bodywork, cvičenie na fitloptách pre obéznych,
všetko pod dohľadom rehabilitačného
tímu.
Riaditeľkou strediska je MUDr. Danica Studená, ktorej sme položili
niekoľko otázok o jej vzťahu k športu a k zdravotne postihnutým
◗ Kedy ste prvýkrát prišli do
styku so zdravotne postihnutými
ľuďmi?
Prakticky už v skorom detstve,
nakoľko otec bol zakladateĺom
I. česko-slovenskej ortopedickej
kliniky na Slovensku. Chodila som
s ním aj na Mokrohájsku, ešte
v čase, keď to bol Ústav pre chybných.
Tu som sa s nimi prvýkrát
stretla. Neskôr, keď som začala
robiť rehabilitáciu, som sa do tejto
problematiky ponorila ešte
viac. K športu som mala vždy blízko,
robila som dokonca vrcholovo
atletiku. K športu zdravotne postihnutých
ma nasmerovali najmä
moje návštevy v Prahe. Môj
bývalý spolužiak MUDr. Votava
ma zobral na športové podujatie
vozičkárov, ktoré sa konalo v obore
Hvězda. Páčilo sa mi, ako si to
vozičkári prakticky celé robili sami
a zdraví im iba pomáhali.
◗ Táto skúsenosť vás inšpirovala
a začali ste sa angažovať
v športe zdravotne postihnutých.
V akej podobe?
V roku 1988 sa mi podarilo pripraviť
prvé stretnutie vozičkárov
v bratislavskom Sade Janka Krála.
Boli tam disciplíny ako slalom,
jazda na dva a na štyri kilometre.
Malo to veľký ohlas. Mojím cieľom
bolo, aby sa na tomto podujatí
zúčastnili nielen začiatočníci,
ale aj tí, ktorí už športovali. Odvtedy
sme tieto stretnutia robili
každý rok až do roku 1996. Postupne
sme začali robiť aj detské
disciplíny – napríklad slalom na
kratšiu trať bez prekážok, neskôr
sme pridali aj ďalšie športy ako
orientačné preteky. Ako prví na
Slovensku sme zorganizovali tenisový
turnaj vozičkárov a začali
sme sa angažovať aj v boccii.
◗ Ako vnímate úspechy slovenských
paralympionikov na medzinárodnom
fóre?
- Vnímam to veľmi pozitívne
a je dobré, že sa už podmienky
skvalitnili v porovnaní s tým, keď
sme začínali. Môžem to porovnávať,
keďže som bola lekárkou výpravy
na paralympiádach v rokoch
1992 a 1996. Pokrok nastal
aj v tom, že už veľa ľudí, najmä
mladých, sa v tejto oblasti dobrovoľne
angažuje. Stále však pozorujem
rozdiel medzi špičkou a tou
bežnou postihnutou populáciou,
ktorá má záujem športovať, najmä
čo sa týka jej možností a podmienok.
Chýbajú ihriská, bezbariérovosť,
ale i ďalšia vybavenosť.
Výnimkou je azda len stolný tenis,
ktorý je zorganizovaný na veľmi
dobrej úrovni.
◗ Aká je podľa vás úroveň starostlivosti
o zdravotne postihnutých
ľudí na Slovensku v porovnaní
s ostatnými krajinami?
- Ešte stále nie je ani zďaleka taká,
ako napríklad v Škandinávii
alebo vo Veľkej Británii, ktoré
majú vyspelú starostlivosť hlavne
po sociálnej stránke. Je to síce
lepšie ako pred niekoľkými rokmi,
ale stále viazne prepojenosť zdravotnej
a sociálnej sféry, ako aj
národného rehabilitačného centra
na lokálne pracoviská. Tam sú
ešte veľké rezervy. A čo sa týka samotných
ľudí - u mladých postihnutých
už funguje sebavedomie,
poznajú svoje práva, ale horšie je
to so strednou a staršou generáciou,
a úplne najhoršie u sociálne
slabších.
◗ Ako pomáhate paralympionikom
vo vašom centre?
Prepojenie nášho centra a paralympionikov
funguje veľmi dobre
najmä vďaka Slovenskému paralympijskému
výboru (SPV), ktorý
umožňuje svojim športovcom rehabilitáciu
a regeneráciu v našom
stredisku. Chodia k nám viacerí,
ale za všetkých by som možno
spomenula Gitku Prokeinovú či
Alenu Kánovú, ktoré sa môžu podeliť
s ďalšími o svoje dobré skúsenosti.
U druhej z nich sme napríklad
špeciálnou distančnou
elektroterapiou liečili dekubity.
Každému sme schopní urobiť individuálny
program, a preto verím,
že táto spolupráca s SPV bude
pokračovať a v budúcnosti sa
aj zlepšovať.
8

PARALYMPIONICI V MÉDIÁCH
Ocenenie Ivety Chlebákovej
Naša úspešná paralympionička zvíťazila v ankete Žena roka
Paralympijský šport sa 8. marca v priestoroch Casino-
Cafe Reduta v Bratislave dočkal ďalšieho významného ocenenia.
Iveta Chlebáková, držiteľka troch bronzových medailí
zo zimných paralympiád v zjazdovom lyžovaní, zvíťazila
v športovej kategórii ankety Žena roka, ktorú spoločne
vyhlásili Bratislava Leaders Magazine a týždenník Slovenka.
Počas slávnostného galavečera, ktorý bol spoločenskoprestížnym
podujatím pre približne 200 pozvaných hostí
z rôznych oblastí spoločenského, kultúrneho a podnikateľského
života, ako aj zástupcov diplomatických zborov, boli
vyhlásené víťazky viacerých kategórií. Úspech I. Chlebákovej
je o to cennejší, že ho dosiahla v konkurencii takých
športových veličín, ako sú Jana Dukátová a Martina Moravcová!
„Už samotná nominácia do najlepšej trojky ma prekvapila.
To, že napokon zvíťazím, som vôbec nečakala. Je to
pre mňa veľká česť a odmena za dlhoročnú drinu,“ povedala
Banskobystričanka dojatým hlasom pri preberaní ceny.
IVETA CHLEBÁKOVÁ
Narodená: 15. marca 1963
Športové odvetvie: zjazdové lyžovanie,
telesne postihnutá
Najväčšie úspechy: ZPH 2002 – 3. miesto slalom,
3. miesto obrovský slalom,
ZPH 2006 – 3. miesto zjazd,
3 x účasť na ZPH
Reklamná kampaň v regionálnych médiách
Prvýkrát v histórii Slovenského paralympijského výboru sa v apríli
realizuje reklamná kampaň vo vybraných regionálnych periodikách
po celom Slovensku. SPV využil spoluprácu so svojím mediálnym
partnerom - vydavateľstvom Petit Press, a. s., aby prostredníctvom
jeho regionálnych novín predstavil nielen dvadsať vybraných
paralympionikov v miestach ich bydlísk (resp. rodísk), ale aj
prezentoval svojich partnerov, s ktorými dlhodobo spolupracuje. Reklamné
vizuály, ktorých súčasťou sú aj životné príbehy našich paralympionikov,
vyjdú v nasledovných periodikách: Gemerský korzár,
Zemplínsky korzár, MY Smer Dnes Magazín, MY Liptov, MY Naše novosti,
MY Kysucké noviny, MY Žilinské noviny, Noviny Juhozápadu,
MY Týždeň na Pohroní, MY Obzor, MY Trnavské noviny,
MY Trenčianske noviny.
Druhá časť regionálnej kampane sa realizuje v periodikách vydavateľstva
RegionPress, ktoré distribuuje svoje inzertné noviny do
schránok a spoznáte ich podľa typickej koncovky - SKO podľa názvu
regiónu. Každý inzertný vizuál je uvedený titulkom ...viete, že z vášho
regiónu pochádza zlatý (resp. strieborný, bronzový, nádejný) paralympionik?
Do dvadsiatky športovcov boli vybraní siedmi zimní (Iveta Chlebáková,
Radomír Dudáš, Marián Baláž, Vladimír Gajdičiar, Henrieta
Farkašová, Petra Smaržová, Martin France) a trinásti letní športovci
(Ján Riapoš, Rastislav Revúcky, Ladislav Gáspár, Richard Csejtey,
Miroslav Mitaš, Alena Kánová, Imrich Lyócsa, Marek Margoč, Viera
Mikulášiková, Jozef Felix, Rastislav Tureček, Veronika Vadovičová,
Július Hutka).
9

PREDSTAVUJEME/SÚŤAŽ
O spoločnosti
Ing. Marian Hlasný,
generálny riaditeľ Konica Minolta Slovakia, spol. s r.o.
Akýkoľvek produkt, ktorý vyrába úspešná
firma s takmer 80-ročnou tradíciou,
si zaslúži pozornosť. Tým skôr, keď
ide o kvalitný produkt, ktorý kráča s dobou.
S hrdosťou môžeme konštatovať, že
výrobky značky KONICA MINOLTA si zasluhujú
tak pozornosť, ako aj úctu. O niektorých
z nich smelo môžeme povedať,
že nielen kráčajú s dobou, ale ju aj predbehli.
Vďaka ich zjavným prednostiam
a dobrej obchodnej politike neostali
tieto produkty len na domácom kontinente,
ale veľmi rýchlo sa dostali do rúk
spotrebiteľov na celom svete. Dnes je na
celom svete značka KONICA MINOLTA
neodmysliteľným a neprehliadnuteľným
pojmom.
Konica Minolta Slovakia, spol. s r.o., je
výhradným dovozcom japonských výrobkov
tejto značky a disponuje sieťou štyroch
pobočiek na Slovensku - Bratislava,
Žilina, Banská Bystrica a Košice. Svojím
približne 50% podielom na slovenskom
trhu je značka KONICA MINOLTA absolútnou
špičkou v predaji farebných kancelárskych
multifunkčných zariadení. Spoločnosť
zakladá svoj úspech na poskytovaní
komplexných služieb pre tlač, kopírovanie
a archiváciu dokumentov a na
vysokej úrovni servisných služieb.
Čo vám prináša spolupráca s paralympionikmi?
Sme úspešnou spoločnosťou a naše hospodárske
úspechy nás zaväzujú nielen spoločensky,
ale i ľudsky pomáhať tam, kde je to potrebné.
Je skutočne obdivuhodné vidieť kvality
a obrovskú silu paralympijských športovcov,
ktorú im môže väčšina ľudí len závidieť.
Je pre nás cťou, že vynikajúce športové výkony,
ktoré dosahujú slovenskí paralympionici,
podporuje aj naša spoločnosť. V spolupráci
s nimi máme istotu, že naše prostriedky sa vynakladajú
na plnohodnotnú činnosť.
Aký moment z paralympijského života vás
najviac zasiahol?
Doteraz mám v pamäti úžasný zážitok, keď
som sa náhodne stretol s paralympijskými lyžiarmi
na svahu, pravdepodobne počas ich tréningu.
Postihnutý lyžiar ma predbehol neskutočnou
rýchlosťou a skvelou technikou. Osobne
som veľkým športovým fanúšikom a z vlastnej
skúsenosti viem, že šport na vrcholovej úrovni
je obrovská drina, o to viac športové nasadenie
a prístup hendikepovaných športovcov k životu
hlboko a úprimne obdivujem.
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE PROPAGAČNÉ PREDMETY KONICA MINOLTA
Vystrihnite si kupón s logom Konica Minolta a nalepte na korešpondenčný
lístok. Odpoveď pošlite do 15. mája 2007 na adresu: Slovenský
paralympijský výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Prosím
uveďte aj váš telefonický kontakt.
Traja výhercovia získajú propagačné predmety Konica Minolta.
Kto zo športovcov SZTPŠ vybojoval
paralympijské zlato?
A, Marián Baláž
B, Radovan Kaufman
C, Viera Mikulášiková
SÚŤAŽ Z FEBRUÁROVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, ktorý z dvojice Martin Joppa a Martin Krivoš je najmladší v tíme ľadového hokeja
na sánkach, je: Martin Joppa.
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali výhercov: 1. cenu - topánky Gabor do 3000 Sk získava Michal Bojkovský,
Obrancov mieru 52, 902 01 Pezinok, 2. cenu - kabelku Gabor do 2000 Sk získava Lenka Mareková, Jilemnického 4, 052 01
Spišská Nová Ves, 3. cenu – peňaženku Gabor do 1500 Sk vyhral Pavol Beňo, SNP 11-39/ 58, 018 51 Nová Dubnica.
Gratulujeme!
10

PARALYMPIONICI POMÁHAJÚ
V bielych plášťoch na čiernom kontinente
Horúcej Afriky sa treba dotknúť a až potom sa z mýtov stane súcit, závisť, obdiv, ignorancia,
ľútosť. A takto nejako sa aktivuje nedefinovateľný spúšťací mechanizmus, ktorý do Afriky
ťahá slovenských lekárov, aby liečili a učili najchudobnejších ľudí.
Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.
Ružová spodnička pod šatami, ktoré okatá
černoška v ambulancii vyzlečie, je deravá, zvyšok,
čo ešte drží pokope, niekto pozašíval farebnými
niťami. Má dvanásť rokov a troška
hovorí po anglicky, jej mama vôbec .... Všetko
nasvedčuje tomu, že má maláriu, ktorú následne
laboratórne testy potvrdia. Spolu
s brušným týfusom je to jedna z najčastejších
diagnóz... Stojí a v náručí zviera drobučkého
chlapčeka. Lekár zisťuje, že má tri roky a trvá
aj na jeho vyšetrení. Vychudnutý s vystrčeným
bruškom váži len šesť kilogramov. Dvadsaťosemročná
žena sa len usmieva. Len ťažko
je jej vysvetliť, že jej syn potrebuje aj inú stravu
ako kukuričnú kašu ugali, keď ona na nič
iné nemá peniaze...
Za oknami kliniky je detské ihrisko. Kusy
handry, pevne zviazané špagátom do tvaru
lopty. Bosí chlapci sa za ňou naháňajú. Milujú
futbal. Na okraji ihriska sa dve dievčatá pretekajú
v hula hope. Ide o to, ktorá dlhšie udrží
na bedrách točiť starú pneumatiku z bicykla...
Zatuchnutý a hnilobný zápach, zdochnuté
myši, smrad z pečených rýb, kaderníctvo,
stánky s ovocím a zeleninou, tehotné ženy,
dojčiace matky, spoločné záchody, masa ebenových
ľudí chodiaca vyšľapanými chodníkmi
z udupanej hliny. Spleť uličiek je nekonečná.
Cez trojmetrovú bačorinu treba prejsť po vytŕčajúcich
slizkých kameňoch, starých plechovkách
a kusoch všakovakého haraburdia...
Je tu len jedna miestna hlinená krčma
a v centre trh. Za mestom je už len divoký
buš, lepra, infekcie, čierne mamby, smrteľne
jedovaté škorpióny a ozbrojení Sudánci
z kmeňa Dinka. Hoci nemajú peniaze, každý
chlap má samopal. To ešte z čias občianskej
vojny...
Pacient, ktorému miestny „odborník“ liečil
ekzém na hlave kyselinou sírovou z autobatérie,
bol okamžite hospitalizovaný a v nemocnici
pod neustálym lekárskym dozorom niekoľko
dní. Denne nemocnicu navštívi do dvesto
pacientov. Nemajú kam ísť, lebo toto je jediné
zdravotnícke zariadenie na území veľkom
ako celé Slovensko...
Cez Mapuordit sa prehnal silný monzún,
sprevádzaný lejakom. K večeru povyliezali
okrídlené mravce. Lákalo ich slabé svetlo žiarovky,
čo svietila pred domom. V tom pribehne
rozrušený vrátnik s bambusovou palicou
a na mieste pod žiarovkou vyhrabáva jamu.
Vypýta si zápalky a nad jamou podpáli trs suchej
trávy. Hmyz sa začína zlietať k ohňu a po
chvíli popadá do pripravovanej jamy. Vrátnik
pozbiera mravce do vaku z kozľacej kože
a šťastný odchádza domov. Vraj keď ich usuší
a opečie na ohni, chutia ako arašidové oriešky.
Starajú sa o seba, ako vedia...
(úryvky z knihy Martiny Krajčírovej „Misia
na rovníku“)
Slovenskí paralympionici vyzbierali pre
Sudán, Keňu a Kambodžu oblečenie, topánky,
prikrývky a všeobecné hygienické potreby
v celkovom množstve 500 kg.
V prípade, že chcete spolu so slovenskými
paralympionikmi pomôcť, darujte chudobným
africkým ľuďom oblečenie a prikrývky.
Kontaktujte, prosím, Slovenský paralympijský
výbor: 0915 766 251 alebo pani Alžbetu Mrázovú
- Univerzita Svätej Alžbety v Bratislave.
Slovenskí paralympionici pomáhajú už od
apríla 2006 a budú v tomto svojom úsilí pokračovať.
OZNAM
Dňa 26. apríla 2007 o 18. hodine sa v galérii
Fontána v Piešťanoch uskutoční vernisáž
afrických fotografií JUDr. Martina Kriváka
pod názvom „Žijeme na jednej zemi“. Kurátormi
výstavy sú Pavol Demeš a Roman
Benický. Výstavu otvoria: Ján Riapoš a prof.
Vladimír Krčméry. Organizátormi sú: Mesto
Piešťany, Slovenský paralympijský výbor,
Univerzita Svätej Alžbety a Srečko Mustagrudič.
Hula hop
Vypálené
znaky od šamana,
ktorý sa
pokúsil dieťa
liečiť
Po liečbe miestnym
„odborníkom“
Pacienti z kmeňa Dinka
12

VERNISÁŽ
Paralympionici v obrazoch
V Galérii SPP ožili spomienky na vlaňajšiu zimnú paralympiádu
Už druhýkrát v histórii sa v rámci spolupráce SPV a jeho generálneho
partnera SPP zrealizovala myšlienka výstavy najlepších paralympijských
fotografií. Po výstave „6 paralympiád, 60 medailí“ v roku
2005, sme 8. marca slávnostne otvorili tohtoročnú výstavu „Paralympionici
v obrazoch“ ako spomienku na ZPH Turín 2006.
Autorom fotografií je už tradične Roman Benický (na snímke
s I. Radičovou a M. Machovou), pre ktorého bola turínska paralympiáda
už štvrtou v poradí. Hlavným motívom týchto fotografií je
ukázať duševnú silu, odhodlanie a nezlomnú bojovnosť paralympionikov.
Výstavu otváral člen predstavenstva SPP Philippe Boucly (na snímke
počas interview pre TV Markíza), ktorý ocenil myšlienku pripomenúť si
po roku touto formou zážitky z turínskych hier. Zároveň zdôraznil, že
partnerstvo paralympionikov a plynárov obohacuje obe strany.
V zaplnenej Galérii SPP sa počas vernisáže zišlo viacero známych osobností.
Zástupcovia partnerov a členovia Čestného predsedníctva SPV
prebrali z rúk lyžiara Martina Franceho (druhý zľava) fotografie s podpismi
paralympionikov, ktoré im budú pripomínať zážitky zo ZPH 2006.
Ukážka rýchlosti a dynamiky na fotografiách, ktoré vznikli na svahoch
strediska Sestriere, kde mali svoj domov alpské lyžiarske disciplíny.
V centre bežeckého lyžovania a biatlonu - Pragelato - zasa dominovala
sila a vytrvalosť, ktoré sa podarilo zvečniť aj na takýchto záberoch.
13

BOLI SME PRI TOM
Žiaci o pohár predsedu SPV
Vo štvrtok 22. marca sa v telocvični
Základnej školy na Topoľovej
ulici v Nitre uskutočnil IV. ročník
turnaja o pohár predsedu Slovenského
paralympijského výboru Jána
Riapoša v stolnom tenise telesne
postihnutých žiakov. Športovo-výchovná
aktivita bola organizovaná
pod záštitou riaditeľky školy
Mgr. Heleny Babušíkovej. Šport je
tu vnímaný ako nahliadnutie do
detskej duše v oblasti spolužitia
športu telesne postihnutých a zdravých.
„Potešili ste ma tým, že práve
tu v Nitre vidím okrem známych
tvárí aj mnoho nových, ale i prítomnosťou
tých najmenších – prváčikov
a druhákov, čo mi dodáva impulz
a inšpiráciu,“ povedal J. Riapoš.
Držiteľmi pohárov predsedu SPV na
rok 2007 sa stali: 1. Michal Vanyo,
2. Michal Hatiar, 3. Martin Husár.
Majstrom školy v súťaži OPEN sa
stal Miroslav Sékeli. Celkový počet
súťažiacich bol 52.
Základná škola Topoľova v Nitre môže byť vzorom
ZŠ Topoľova Nitra
Patrí medzi prvé školy na Slovensku, ktoré myšlienku integrácie začali
realizovať v praxi.
1. Integrované vyučovanie telesne postihnutých žiakov sa začalo
v školskom roku 1990/91, keď bolo prijatých prvých päť detí. V tomto
školskom roku 2006/2007 školu navštevuje 29 telesne postihnutých
žiakov, ktorí sú zaradení do bežných tried a zúčastňujú sa na vyučovaní
spolu so svojimi zdravými rovesníkmi. Integrácia tu neznamená
len zaradenie žiaka do bežnej triedy, ale aj vytvorenie špeciálnych
podmienok a zabezpečenie špeciálno - pedagogického servisu.
2. Integrácia žiakov so špecifickými poruchami učenia a narušenou
komunikačnou schopnosťou prebieha v škole od roku 2004. V súčasnosti
sú v škole dve špeciálne pedagogičky, ktoré poskytujú starostlivosť
24 deťom. Deti postupujú podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho
programu. Práca špeciálnych pedagogičiek je zameraná na:
priamu prácu s deťmi, prácu s rodičmi a spoluprácu s učiteľmi
a inými odborníkmi.
3. V školskom roku 2006/2007 prvýkrát rozšírila škola integráciu aj
o 11 intelektovo nadaných detí v 1.- 3. ročníku.
Najvyššie odmeny pre Vadovičovú a Csejteya
Premiér Robert Fico ocenil v stredu 21. marca na slávnostnom
stretnutí na Úrade vlády SR v Bratislave športovcov,
ktorí v roku 2006 úspešne reprezentovali našu
krajinu na vrcholných medzinárodných podujatiach. Z paralympionikov
boli za vynikajúce športové výsledky ocenení:
Alena Kánová (stolný tenis), Veronika Vadovičová
(streľba), Imrich Lyócsa (lukostreľba), Richard Csejtey a Ladislav
Gáspár (obaja stolný tenis). Prítomný bol i predseda
Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš.
Z 84 ocenených športovcov sa však na stretnutí s premiérom
zúčastnilo iba 25, ostatní sa z rôznych dôvodov
ospravedlnili. Ocenení slovenskí športovci dostali za výsledky
v roku 2006 odmenu v celkovej výške 4,815 milióna
Sk zo štátneho rozpočtu, ktorá bola rozdelená v súlade
s prijatými zásadami odmeňovania. Nad stotisícovú sumu
sa dostali okrem iných aj naši majstri sveta z roku
2006 V. Vadovičová a R. Csejtey. Okrem predsedu vlády
sa na prijatí úspešných športovcov zúčastnili aj šéf rezortu
obrany František Kašický a minister školstva Ján Mikolaj.
Na snímke dolu zľava A. Kánová, J. Riapoš, I. Lyócsa,
V. Vadovičová, hore R. Csejtey, R. Fico a L. Gáspár.
14

S ČLENOM PARALYMPIJSKEJ RODINY
STANO ŠČEPÁN
Pre Jána Kováčika je dôležité hľadať a nachádzať
POKOJ V DUŠI
Väčšinou je v ústraní. Nemá rád pozornosť médií, ani ich nevyhľadáva.
Skôr naopak. Napriek tomu, že sa pohybuje – okrem
iného – aj v mediálnom zákulisí. Napriek častému cestovaniu
medzi Prahou, Bratislavou a Banskou Bystricou ho však pravidelne
vídať na všetkých ligových stretnutiach Dukly Banská Bystrica.
Doma aj vonku. Rád si totiž vytvára úsudok podľa toho, čo vidí na
vlastné oči. Jediný akcionár klubu, spolumajiteľ produkčného domu
Forza a ďalších spoločností – JÁN KOVÁČIK je okrem iného aj
členom Čestného predsedníctva Slovenského paralympijského
výboru...
EMPATIA
Ján Kováčik nechýbal ani na vyhlasovaní ankety „Paralympionik desaťročia“ v bratislavskej
Redute. Na snímke s predsedom SPV Jánom Riapošom.
- Mali ste niekedy zlomenú nohu alebo ruku?
Nemal som zlomenú nohu ani ruku, ale
v mojom okolí som sa už od detstva stále
stretával s tým, že každú chvíľu mal niekto
niečo zlomené. Občas aj „srdce"...
- Ostaňme pri fyzických zraneniach. Aké
pocity vo vás vyvoláva slovo hendikep?
Tie pocity sú vždy individuálne. Najčastejšie
sa mi však pri stretnutiach s ľuďmi so zdravotným
hendikepom opakuje otázka, čo by
som robil ja, ako by som zvládol situáciu,
s ktorou žijú svoj každodenný život.
- Vo vašom blízkom okolí ste sa s niečím
podobným stretli?
Nie.
- Rodinnú skúsenosť teda nemáte. Kde potom
vznikla motivácia, že ste začali spolupracovať
s hendikepovanými športovcami?
Na začiatku bol úprimný obrovský obdiv,
ktorý mám k týmto ľuďom. Ale znova sa len
vrátim k tomu, čo som si už veľakrát povedal:
Keby sa mne stalo niečo také, našiel by som
reálnu silu vyrovnať sa s tým? Dosahovať také
výsledky, aké dosahujú oni? Nerezignoval by
som predčasne? Do dnešného dňa som si nedal
jasnú odpoveď. Neviem. Nie som si vôbec
istý, či by som bol taký silný ako väčšina
z nich.
- Už to, že ťažko hľadáte odpoveď, naznačuje,
ako ťažko sa do toho dá vcítiť. Máte
dostatok empatie, keď sa stretávate s hendikepovanými
ľuďmi?
Myslím si, že dnes už áno.
- Kedy nebola?
Ona akosi postupne vznikala a napĺňala sa.
Spočiatku som nevedel, ako sa mám k týmto
ľuďom správať. Nevedel som, či ich ľutovať, či
ich brať ako rovnocenných partnerov. Úplne
otvorene sa k tomu priznám, že to bolo pre
mňa hrozne ťažké. To boli tie prvé kontakty.
Dnes je to už celkom iné. Viem, že sú to plnohodnotní
partneri. Nepotrebujú od nás žiadnu
ľútosť ani žiadne lacné prejavy súcitu. Jednoducho
potrebujú mať normálnu partnerskú
spoluprácu a aj preto s paralympijským
hnutím rád spolupracujem a takto to cítim.
- Ale to neznamená, že by vám istá miera
ľútosti chýbala, či áno?
Nie, ona tam vo vnútri je, ale súcit nedávam
najavo, aby to neboli lacné gestá. Ja sa
ho snažím pretaviť alebo presnejšie dostať ho
do roviny veľmi jasného korektného partnerstva.
- Spomeniete si na niečo konkrétne, čo pomohlo
bariéru prelomiť?
Bolo to postupné. Pri stretnutiach s paralympionikmi,
keď som ich videl, ako sa dokážu
na spoločnej večeri spolu zabaviť, akí dokážu
byť spontánni pri oceňovaní, ako si dokážu sami
zo seba utiahnuť. Prípadne aj „naložiť“ svojím
spôsobom jeden druhému. Zrazu som videl,
že sú to takí vzácni ľudia a tak nad vecou,
že tam sa akékoľvek rozpaky rozplynuli.
HENDIKEP
- Zaregistrovali ste niekedy, napríklad nadmerný
rešpekt z ich strany?
Mám pocit, že nie. Títo športovci to majú
už sami so sebou zvládnuté. Sú to stretnutia
s ľuďmi, ktorí si veria. Sú nad vecou. Vzťahy sú
celkom prirodzené.
- Aj ste s niektorými rozoberali ich osudy?
Čo sa im prihodilo?
V niektorých prípadoch áno. Ale je ich málo.
Určite, keď bude možnosť, tak by som chcel
poznať osudy od viacerých jednotlivcov, ako
sa do ťažkej situácie dostali a ako našli novú
motiváciu. Ale nevyzvedám tam, kde sa to nehodí.
- S kým ste sa z paralympijskej rodiny najskôr
zoznámili?
Ja som paralympionikov vždy sledoval, vnímal,
aj potichu obdivoval, ale ten priamy konkrétny
kontakt nastal s Jánom Riapošom. Cez
neho som spoznal aj ostatných. Odporučil by
som každému, kto má možnosť, aby sa s nimi
stretol, aby ich chvíľu sledoval. Ich myslenie,
cítenie a konanie je motiváciou pre každého
človeka.
- Pohybujete sa aj vo futbalovom zákulisí.
Je komunikácia s hendikepovanými športovcami
opatrnejšia než s futbalistami?
Nie, dnes už nie. Môžem sa s nimi rozprávať
úplne otvorene o všetkom tak, ako s futbalistami.
Aj o problémoch. To, čo je veľmi
dôležité a pre mňa fascinujúce, že paralympionici
majú to, čo väčšine našich futbalistov
chýba.
- Čo je to?
Obrovská ctižiadosť, vôľa, chuť, že keď sa
do niečoho zahryznú, tak jednoducho za tým
idú, a idú za tým nadoraz.
- Na rozdiel od futbalistov, ktorých neraz
chováme ako vo vatičke?
Ja mám pocit, že to nie je len v podmienkach,
či sú vo vatičke alebo nie. Vidíme aj
16

S ČLENOM PARALYMPIJSKEJ RODINY
vo svete futbalistov, ktorí majú ideálne podmienky,
zarábajú obrovské peniaze a vedia sa
presadiť v plnom nasadení. Je to individuálny
prístup. Je to celé o vôli, o sústredení sa,
o ochote na sebe pracovať. A tu vidím najväčší
„hendikep“ našich športovcov, ktorí nemajú
zdravotný hendikep...
ÚSPECH
- Navonok asi najväčšou akciou, na ktorej
ste úzko spolupracovali so Slovenským paralympijským
výborom, bol Paralympionik desaťročia.
Pripravujete ďalšie?
Budeme pripravovať na konci roka podobný
event, čo je z nášho pohľadu dôležité najmä
v dvoch rovinách. Jednak je to priestor,
aby sa paralympijské hnutie stretávalo nielen
na športových, ale aj na spoločenských
podujatiach a súčasne je to vhodný spôsob
pripomínať, že aj táto veľmi aktívna komunita
ľudí je súčasťou tejto spoločnosti. Potrebuje
svoj priestor na prezentáciu toho, čo dokáže.
- Komerčne to však bude asi ťažko úspešné.
Aká je hlavná motivácia produkčného domu
Forza pri tejto spolupráci?
To nemá s komerciou absolútne nič spoločné.
My sme len jedným z partnerov paralympijského
hnutia, ktorí ho podporujú. Náš
vklad je kombináciou produkčnej činnosti, financií
a mediálneho priestoru.
- Pomerne úzko ste prepojený na Markízu,
ale programy typu Paralympionik desaťročia
zrejme viac patria na obrazovky STV...
Presne tam majú svoje miesto. Bohužiaľ,
v období, keď sme podujatie pripravovali, tak
sa STV k nemu stavala tak, že ju to nezaujíma.
- Ambíciou smerom do budúcnosti teda
ostáva STV?
Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby aj tieto
sféry spoločnosti boli v štandardnej rovine.
To, čo patrí do komerčných televízií, by mali
vysielať komerčné televízie a to, čo patrí do
verejnoprávnej, za to by sa mala postaviť Slovenská
televízia. Verím tomu, že v ďalšom
období to bude presne v duchu týchto pravidiel.
- Každý z nás vníma pojem úspechu trochu
inak. Je to možno filozofická otázka,
ale skúsili ste si zadefinovať, čo je úspech
pre vás a aký úspech oceňujete
u ľudí, ktorým osud nedoprial plné zdravie?
Pre mňa je úspech - keď človek nájde pokoj
v duši. Keď vás nič nevyrušuje, keď sám
v sebe nájdete ten pravý pokoj – to je šťastie.
A u hendikepovaných športovcov? Videl som
u nich rôzne prejavy šťastia, ale nedokážem
povedať, čo je pre nich skutočné šťastie. Ich
prejavy sú však často veľmi spontánne. Neraz
sa mi zdalo, že dokážu byť dokonca šťastnejší,
než ostatní... Mám pocit, že mnohí
z nich pokoj v duši napriek svojmu osudu
našli.
PROFESIONALIZÁCIA
- Môžeme načrieť aj do vašich
športových aktivít?
Dnes to už nie je také ako pred
niekoľkými rokmi, keď som chodieval
pravidelne raz za týždeň
hrať futbal a chodieval som si
aj zacvičiť. Dnes sa k tomu
snažím opäť vrátiť. Ale
okrem toho, že mám doma
stacionárny bicykel a urobím
si každé ráno, keď vypadnem
z postele, 30 až
50 klikov, nemám žiadne
športové aktivity. S ranným cvičením som
začal preto, že ma v minulosti pravidelne dvakrát
do roka seklo medzi lopatkami a niekto
mi poradil - skús toto a ja odvtedy pravidelne
naozaj cvičím. Keď som to niekedy ráno nestihol,
tak som si svoje odcvičil cez deň – hoci
aj v kancelári.
- V akom športe by ste si trúfli súperiť s našimi
paralympionikmi?
Mám pocit, že z tých disciplín, ktoré oni robia,
by som v žiadnej nemal šancu na úspech.
Možno by som skúsil stolný tenis, súboj na
bicykli, ale obávam sa, že by som pri ich trénovanosti
neuspel.
- Z vašich slov cítiť rešpekt aj obdiv...
Máte pravdu. Je to pokora, úcta, rešpekt, aj
akceptácia toho, ako sú oni na tom výkonnostne
dobre a ja na tom zle.
- Príprava najlepších hendikepovaných
športovcov sa vo svete výrazne profesionalizuje.
Paralympijské hry dostávajú novú dimenziu
tvrdšej konkurencie, ale aj marketingového
tovaru. Neublíži to paralympijskému
hnutiu?
Ten trend je jasný. Stačí si pripomenúť,
akou cestou sa uberá olympijské hnutie,
ktoré je stále viac a viac predmetom komercie.
S tým sa stretávame už od osemdesiatych
rokov. A hoci pretekári na olympijských
ani paralympijských hrách nemajú priamo
na dresoch reklamy sponzorov – za tým
všetkým sú obrovské peniaze. Tomu sa už
nebude dať vyhnúť. Aj paralympizmus je súčasťou
olympijského hnutia. Nároky aj na finančné
zabezpečenie budú asi stále vyššie.
Príprava hendikepovaných športovcov musí
byť profesionálna, takže to bude stáť viac
peňazí...
- Nie je aj tu priestor, ako by ste mohli pomôcť
pri ich zabezpečovaní? Neponúknete aj
niečo z vášho firemného know-how?
Ja si netrúfnem ponúkať know-how. Bolo by
to ťažké, pohybujeme sa predsa len v iných oblastiach.
Môžeme hľadať priestor, kde a ako
pomôcť, ale komplexné know-how určite nie.
My máme v našej firemnej
štruktúre dlhodobo
zadefinované
dve športové sféry
záujmu, do ktorých
investujeme.
Do futbalu a do
paralympijského
hnutia a takto to
ostane aj do budúcnosti.
- Nezmeníte prístup ani vtedy, keď budú
napríklad hokejisti ešte populárnejší?
Nie. Nepreorientujem sa na iný šport. Ani
keby sme mali desaťnásobných majstrov sveta
v hokeji. Určite by bolo dobre zviesť sa na
tej vlne záujmu, ale toto je naša dlhodobá filozofia,
už dávnejšie rozhodnutá a platná pre
celú skupinu našich firiem.
- Prečo práve futbal a paralympijské hnutie?
K futbalu mám dlhodobo pozitívny vzťah.
Od roku 1991 som v ňom spolupracoval na
rôznych úrovniach – sponzor, člen správnej rady,
člen dozornej rady v Dukle Banská Bystrica
a od roku 2002 som jediným akcionárom klubu.
Tam je to logické. Máme 400 futbalistov,
niekoľko „fariem“, skautov, chceme vybudovať
futbalovú akadémiu v Banskej Bystrici,
takže v tomto máme úplne jasno. Nuž a potom,
čo ma oslovil Ján Riapoš, sa spolupráca
so Slovenským paralympijským výborom vyvinula
do dnešnej niekoľko úrovňovej podoby
a verím, že ju budeme rozširovať.
- Za futbal v Banskej Bystrici máte prirodzene
väčšiu zodpovednosť – je tam väčší
tlak. Nie je spolupráca s paralympionikmi príjemnejšia?
Nedá sa to porovnať. Sú to dve úplne odlišné
roviny. Každá je iná, aj keď sa vo finálnom
premostení môžu prelínať. Občas, keď komunikujem
s futbalistami, tak si často uvedomujem,
že keby mali len časť z toho, čo majú
paralympionici, tak by to aj v našom futbale
inak vyzeralo.
V ÚSTRANÍ
- Dosť často, zrejme cielene, sa uťahujete
do ústrania. Pri akej udalosti by ste sa nechali
vtiahnuť do centra pozornosti?
Máte pravdu, dávam si na to veľký pozor.
Nemám záujem byť mediálne známy, ale keď
sa mám k čomu vyjadriť, tak sa stručne vyjadrím.
Najviac som sa vyjadroval k futbalu,
lebo tam nechcem nechať hovoriť za seba
iných. Niektoré zásadné veci treba povedať
priamo. Aj ja sa viem veľmi tešiť, ale nepotrebujem
byť pri tom stredobodom pozornosti.
Nemusia byť pri tom médiá a tak to aj zostane.
- V tomto roku sa začínajú kvalifikácie na
Paralympijské hry 2008. Čo želáte našim paralympionikom?
Okrem toho, aby boli úspešní, aby nosili
medaily a body, aj to, aby boli spokojní aj
osobne, ľudsky. A prajem im, aby mali dobré
vzťahy a každému jednému želám, to čo som
spomínal - aby mali pokoj v duši.
„Občas, keď komunikujem
s futbalistami, tak si často
uvedomujem, že keby mali
len časť z toho, čo majú paralympionici,
tak by to aj v našom
futbale inak vyzeralo“.
FOTO: ARCHÍV FORZA
17

KAMPAŇ
Štartuje V. ročník kampane „Na kolesách proti rakovine“
V záverečnom týždni minuloročnej kampane sa v uliciach Bratislavy vyzbieralo takmer švrť milióna korún.
Už piatykrát sa začiatkom mája
roztočia kolesá celoslovenskej
kampane „Na kolesách proti rakovine“.
Jej zakladateľ, zlatý paralympionik
z PH 2000 v dráhovej cyklistike
Radovan Kaufman, ešte intenzívne
pomáhal v roku 2003 s prvým
ročníkom, ale v tom istom roku
svoj boj s rakovinou prehral. Slovenský
paralympijský výbor (SPV)
sa následne rozhodol, že v ďalších
ročníkoch prevezme úlohu hlavného
organizátora a kampaň sa stala
jeho významným projektom.
Súčasťou kampane je aj zbierka
finančných prostriedkov, ktorej výťažok
bude nasmerovaný do troch
oblastí: presná diagnostika, liečba
a kompenzácia. V rámci prvej z nich
sa v piatom ročníku kampane začnú
zbierať finančné prostriedky na
zakúpenie prístroja pulzná elektroforéza,
ktorý umožňuje monitorovať
stav chromozómov, stanoviť
stupeň ich poškodenia a opravy na
úrovni DNA. Počas uplynulých
troch ročníkov sa zbierali peniaze
na diagnostický prístroj Wave System.
V spolupráci s občianskym
združením RadOnko sa realizuje
liečebná oblasť, kde pôjdu peniaze
na prístroj Gammacell a časť finančných
prostriedkov bude v rámci
kompenzácie použitá aj na nákup
protéz, ortéz a športových vozíkov
pre paralympijských športovcov.
V tomto roku sa kampaň začne
3. mája v Košiciach a bude trvať do
konca septembra. Celú šnúru
ukončí benefičný koncert v Bratislave.
Počas tohto obdobia sa budú
organizovať sprievodné akcie
v rôznych regiónoch a mestách
Slovenska, kde si stanovia termíny
miestni organizátori. Okrem zbierania
finančných prostriedkov je
cieľom kampane robiť širokú osvetu
a vyzdvihnúť športovú stránku
celého projektu. Jej podstatou je
totiž prejsť stanovenú symbolickú
trasu na nemotorovom kolieskovom
prostriedku, čím účastníci
prispievajú aktívnou formou k boju
proti rakovine.
Ak sa i Vy chcete zapojiť do organizovania
tohto podujatia,
resp. prispieť finančným darom
na projekt, kontaktujte Slovenský
paralympijský výbor, Benediktiho
5, 811 05 Bratislava. Kontaktná
osoba: Peter Hamaj, tel.
02/5778 9700, mobil 0915 766
252, e-mail: spcoffice@paralympic.sk.
18

PODUJATIE
Triumf slovenských lyžiarov
Na VII. ročníku Maestro Cupu sme získali 11 z 18 medailí
Na najvyšší stupienok sa postavil aj nevidiaci Marek Kubačka, ktorý pred rokom absolvoval
v Turíne paralympijskú premiéru.
V sobotu 3. marca sa uskutočnil na Malinom
Brde pri Ružomberku VII. ročník Maestro Cupu
zdravotne postihnutých športovcov, ktorý
usporiadali Športový klub Maestro pri Mondi
Business Paper SCP, a.s. Ružomberok (MBP
SCP), ďalej samotné MBP SCP a Lyžiarsky klub
Ružomberok. Organizačný výbor pretekov tvorili
Eliaz AMAR (prezident MBP SCP), Miloslav
ČURILLA (predseda predstavenstva MBP SCP),
Ján Riapoš (predseda Slovenského paralympijského
výboru) a Peter Jakubík (riaditeľ kompetenčného
centra ľudských zdrojov a administratívy
MBP SCP).
V dvoch disciplínach - obrovský slalom a slalom
- súťažilo 44 pretekárov zo Slovenska, Česka
a Poľska. Súťaž bola rozdelená do troch kategórií
pre mužov aj ženy: stojaci LW 1 - 9, sediaci
LW 10 - 12 a tretia kategória pre nevidiacich
a slabozrakých B1 - 3. V silnej konkurencii
si z celkového počtu 18 medailí 11 odniesli
slovenskí lyžiari, tri poľskí a dve medaily
sa ušli zástupcom Českej republiky.
Medzi ženami zvíťazila v kategórii B 1-3 (ženy
zrakovo postihnuté) Henrieta Farkašová
z ŠK Kinex Bytča (navádzač Tomáš Bystrý),
v kategórii LW 10-12 (ženy sediace) zasa domáca
pretekárka Alena Kanová z ŠKTPŠ Ružomberok
a v kategórii ženy stojace bola najúspešnejšia
nádejná paralympionička Petra
Smaržová zo SZTPŠ.
V mužských kategóriách zvíťazil medzi zrakovo
postihnutými Marek Kubačka z ŠK Kinex
Bytča (navádzač Jozef Cirbus) a v kategórii stojacich
mužov Martin France zo SZTPŠ. Víťazstvo
sa nám neušlo iba v kategórii sediacich
mužov, kde bol najrýchlejší Radim Kozlovský
z SK Arkáda (Česká republika)
Na vyhlasovaní výsledkov dekorovali víťazov
P. Jakubík (MBP SCP), Jozef Chovanec
(ŠK Maestro) a primátor Ružomberka Michal
Slašťan. Ako uviedla riaditeľka pretekov Jana
Štreitová, v sobotňajšom zápolení nešlo o medaily
a víťazstvá. „Náš obdiv patrí všetkým postihnutým
športovcom, ktorí napriek hendikepu
dokážu športovať. Sú pre nás obrovským
príkladom nezlomnosti a bojovnosti“, zdôraznila.
Víťazka kategórie sediace ženy Alena Kánová
(vpravo) triumfovala na domácej pôde.
20

INFOSERVIS
Napísali, povedali o nás…
Aj telesne postihnutí športovci majú svoje
ocenenia. Udeľuje ich ALTIUS, klub združujúci
ľudí s fyzickým hendikepom. Ceny odovzdáva už
desiaty rok.
Pred desiatimi rokmi založili v priestoroch Domova
sociálnych služieb Gaudeamus športový
klub telesne postihnutej mládeže. Pri vzniku
mal 26 členov. Martin Gabko, predseda ŠK telesne
postihnutých ALTIUS: „To bola pre našich
telesne postihnutých budúcich športovcov veľká
výzva a aj taká pomoc urobiť športový klub
v priestoroch, kde navštevujú školy alebo bývajú
v domove sociálnych služieb na internáte.“
V súčasnosti je v klube viac ako 60 športovcov
a približne 25 členov klubu a trénerov. Športujú
v šiestich odvetviach, basketbal, boccia, športová
streľba, florbal, tenis na vozíku a plávanie.
Okrem florbalu niektorí športovci reprezentujú
Slovensko na najvýznamnejších podujatiach.
Slovenská televízia, 28. 3. 2007
Alena Kánová (26) je už desať rokov reprezentantkou
Slovenska v stolnom tenise. Vo svojom
živote dosiahla veľké úspechy. A pritom je už
dvanásť rokov na vozíčku. „Keby sa mi všetci kamaráti
nepresťahovali do Bratislavy, zrejme by
som išla naspäť do Ružomberka. Hory ma lákajú
najmä teraz v zime. Keď nemôžem lyžovať, som
celá nešťastná. Inak som toho za tie roky precestovala
dosť. Po mnohých skúsenostiach je mojím
heslom to, že nezáleží na tom, kde ste, ale
s kým ste,“ dodáva.
Nový Čas pre ženy, 13. 3. 2007
Legislatívny zámer predpokladá, že olympijskí
i paralympijskí víťazi a majstri sveta v olympijských
odvetviach budú po päťdesiatke dostávať
osobitný dôchodok vo výške dvojnásobku
minimálnej mzdy... „Som zvedavý, ako to dopadne,“
poznamenal šéf Slovenského paralympijského
výboru Ján Riapoš. „Predpokladám
oponentúru typu: Prečo práve športovci?, hoci
niektoré povolania majú určité výsady, napríklad
skorší odchod do dôchodku.“... Ján Riapoš je
konkrétnejší: „Na sociálny program dávame ročne
3 - 4 milióny z prostriedkov, ktoré získame
od reklamných partnerov. Športovcov vedieme
k tomu, aby počas kariéry neopúšťali zamestnanie,
radšej im refundujeme mzdu a podporujeme
ich aj pri dopĺňaní vzdelania.“
SME, 19. 2. 2007
„Celý život je postavený na sekundách, na
zlomkoch sekúnd. Fotografie ich dokážu výborne
zachytiť.“ Slová predsedu Slovenského paralympijského
výboru Jána Riapoša uviedli do života
výstavu tridsiatich najlepších záberov zo
zimných paralympijských hier v Turíne 2006,
ktoré dopĺňa rovnaký počet z hier letných. Ich
autorom je Roman Benický. "Vždy si spomeniem,
ako som sa s vyše 20-kilogramovým nákladom
fototechniky na chrbte štveral dlho pred
začiatkom súťaže do turínskych kopcov“, povedal
Roman Benický, pre ktorého to bola už štvrtá
účasť na paralympiáde.
SME, 10. 3. 2007
Vyvrcholením zimnej časti lukostreleckej
sezóny, ktorá sa odohráva v hale, boli pätnáste
Majstrovstvá Slovenska v halovej lukostreľbe.
Tie sa uskutočnili prvý marcový víkend
v Liptovskom Mikuláši. V rámci republikového
šampionátu sa hodnotili i majstrovstvá
Slovenska telesne postihnutých športovcov.
V kategórii olympijský luk stojacich si
V. Majerčák st. vybojoval striebro, Peter Kaščák
dominoval v súťaži sediacich strelcov
s kladkovým lukom. Najsilnejšie obsadenou
kategóriou bol olympijský luk mužov, kde dominoval
paralympijský víťaz Imrich Lyócsa
z ŠK Bodva (na snímke).
Výsledkový servis
Vo finále Svetového pohára zdravotne postihnutých
športovcov v talianskom stredisku
Zoncolan skončila zrakovo postihnutá Henrieta
Farkašová v slalome tretia. Spolu s navádzačom
Tomášom Bystrým obsadili aj celkové
tretie miesto v tejto disciplíne v sezóne
2006/07. Okrem toho bola štvrtá v super-G.
Zrakovo postihnutý Miroslav Haraus obsadil
s navádzačom Miroslavom Buľovským 5. miesto
v slalome, obrovskom slalome a aj v super-G.
Rovnakú bilanciu zaznamenala telesne
postihnutá Iveta Chlebáková, Daniel Cintula
(zrakovo postihnutý) s navádzačom Michalom
Červeňom obsadili 6. miesto v slalome.
Na atletickom podujatí zdravotne postihnutých
športovcov Istropolitana Indoor ’07 v hale
Elán utvorila členka ŠK OLYMP Slovakia Ivana
Krištofičová juniorský svetový rekord vo vrhu
guľou sluchovo postihnutých. Najlepší svetový
výkon 11, 33 prekonala o 49 cm, keď 4 kg ťažké
náradie poslala na značku 11, 82 m.
Hokejové sane Kežmarok
Pod vedením koordinátora ľadového hokeja na sánkach na Slovensku Martina Joppu sa
v dňoch od 16. – 22. apríla 2007 už tretíkrát uskutoční v Kežmarku sústredenie hokejistov na
sánkach. Vďaka veľkému záujmu budú účastníci rozdelení do dvoch skupín. Kontakt: Martin
Joppa 0903/496895.
Milí čitatelia a paralympijskí priatelia,
zaujímajú nás vaše názory a pripomienky na
prílohu PARALYMPIONIK i vaše postrehy na život
paralympijskej rodiny. Najzaujímavejšie
príspevky uverejníme. Napíšte nám tiež, o čom
alebo o kom by ste sa radi v našej prílohe dočítali
na adresu: pms@paralympic.sk.
22

CSR v podmienkach
paralympijského športu
CSR (Corporate social
responsibility), alebo
spoločenská zodpovednosť
firiem býva
u nás nezriedka nazývaná
aj firemnou filantropiou.
Stále viac
a viac sa tento výraz
vyskytuje v slovníkoch
manažérov a narastá
aj počet firiem, ktoré
vedia, že ich obchodný
úspech v dlhodobom
meradle a budovanie
kladného imidžu firmy
je sčasti závislý od angažovanosti
v otázkach
životného a sociálneho
prostredia.
Vytvorením prepojenia
ziskového a neziskového
sektora získavajú
obe strany. CSR je
o tom, čo firmy nemusia,
ale môžu robiť. Je
to prostriedok ako zvýšiť produktivitu a získať
konkurenčnú výhodu na trhu. Taktiež je
možnosť týmto spôsobom prispieť k zlepšeniu
reputácie firmy, dôvery u klientov a kladného
vnímania firmy v očiach širokej verejnosti.
Prostriedkov ako budovať spoločenskú
zodpovednosť firmy je niekoľko. Od darovania
finančných prostriedkov, cez zapožičanie
či darovanie nefinančných prostriedkov až po
vytvorenie spolupráce v oblasti takzvaného
cause related marketingu (zdieľaného –
obojstranného marketingu). Je to spojenie
ziskového a neziskového subjektu s cieľom
získania ziskového
a neziskového cieľa.
Zisková organizácia
(firma) využíva dobré
meno neziskovej (mimovládnej)
organizácie
v spojitosti s predajom
svojho produktu.
Zisk z rozdielu
v navýšení ceny produktu
sa použije na
účely neziskovej organizácie.
Tento spôsob
spolupráce neustále
narastá aj z dôvodu
poklesu efektívnosti
reklamy v poslednom
období.
Slovenský paralympijský
výbor už niekoľko
rokov spolupracuje
v oblasti CSR so svojimi
partnermi, za čo im
patrí veľká vďaka. Táto
spolupráca sa naďalej
prehlbuje a rozvíja. Aj vďaka tomu sa pre
našich športovcov darí vytvárať stále lepšie
podmienky pre športovú prípravu a účasť
na vrcholných súťažiach a paralympijských
hrách. Veríme, že i nové Paralympijské centrum
v Piešťanoch bude jednou z možností
ako rozvinúť novú spoluprácu v oblasti CSR.
23