PARALYMPIONIK

Piatok • 8. 6. 2007 • Číslo 3 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
LUKOSTRELEC IMRICH LYÓCSA
MÁ CHUŤ NA ĎALŠIE ZLATO s. 6 - 7
PRIDAJTE SA KU KAMPANI
NA KOLESÁCH PROTI RAKOVINE
s. 8
Žarnovickú halu
otvárali legendy
s. 13
SLOVENSKÍ PARALYMPIONICI
PÔJDU DO PEKINGU S DRAKOM
s. 9

EDITORIAL
Vážení čitatelia,
ani sme sa nenazdali a máme
pomaly za sebou prvý polrok.
Vnímanie času je relatívny pojem
a strojcami nášho šťastia sme
väčšinou len my sami. Záleží preto
iba na nás, ako to svoje šťastie
uchopíme. Prežívame hektickú
dobu, v ktorej nám hlavne
technický pokrok zrýchlil život. Len
sme akosi pozabudli, že ľudské telo
Atraktívne ceny od firmy Gabor
Slovenský paralympijský výbor (SPV) v spolupráci so spoločnosťou Gabor spol. s r.o. Bánovce nad
Bebravou odmenil víťaza súťaže z prvého tohtoročného vydania PARALYMPIONIKA. Výhercom prvej
ceny sa stal mladý podnikateľ v oblasti stolárstva Michal Bojkovský z Pezinka, ktorý prevzal cenu od
riaditeľky marketingu Paralympijskej marketingovej spoločnosti Evy Gažovej (na obr.). Ako sme sa
dozvedeli, výherný korešpondenčný lístok poslal v jeho mene otec. Spoločnosť, prostredníctvom Gabor
shopu v SC Aupark, poskytla do súťaže atraktívne ceny: pre víťaza topánky, pre výhercu na druhom
mieste kabelku a pre tretieho v poradí peňaženku. SPV výhercom srdečne blahoželá!
Gabor spol. s r.o. je dodávateľom Slovenského paralympijského výboru a Slovenského
paralympijského družstva Peking 2008. Topánky a výrobky značky Gabor shoes & fashion si môžete
zakúpiť v Gabor shope v SC Aupark na 1. poschodí v Bratislave.
PARTNERI SLOVENSKÉHO PARALYMPIJSKÉHO VÝBORU
AUTOMOBILOVÝ
PARTNER:
HLAVNÝ MEDIÁLNY
PARTNER:
GENERÁLNY PARTNER:
OFICIÁLNI PARTNERI:
PARTNERI:
TELEKOMUNIKAČNÝ
PARTNER:
MEDIÁLNI PARTNERI:
DODÁVATELIA:
PARTNERI PARALYMPIJSKÉHO CENTRA:
má svoje limity a zdravie máme
iba jedno. Takže musí byť pre nás
tou najväčšou prioritou, na ktorú
by sme mali klásť najväčší dôraz.
Opäť prichádza čas dovoleniek,
preto si skúsme nájsť čas pre seba
samých a svojich najbližších.
Športujme, oddychujme, lebo aj
Coubertinova vízia o kalokagatii
a športovaní sa v tejto dobe
takmer vytratila a stávajú sa z nás
pa- sívni športovci pri televíznych
obrazovkách.
Tolerancia a spolupatričnosť
mali vždy svoje pevné miesto
v našej spoločnosti, preto Vás
chcem touto cestou požiadať
o spolupatričnosť pri realizácii
významných paralympijských
projektov ako sú výstavba
Paralympijského centra
v Piešťanoch, satelitných stredísk
paralympijskej prípravy v ďalších
mestách či celoslovenskej
charitatívnej kampane „Na
kolesách proti rakovine“ a o ich
podporu zaslaním sms správy na
skrátené číslo 876 v sieti Orange.
V mene všetkých paralympionikov
sa Vám môžem zaručiť, že Vaše
peniaze budú vynaložené vždy
účelne a maximálne efektívne
v prospech športu na Slovensku.
Za pochopenie a podporu vám
vopred ďakujem.
Ján RIAPOŠ
predseda SPV
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA - PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva
Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: JUDr. PAVEL ŠÍPKA. Šéfredaktor:
ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Zodpovedná za prílohu: BARBORA ŽIAČI-
KOVÁ. Grafická úprava: ALENA BRAZDOVIČOVÁ. Tlač: MERKANTIL, s. r. o., Trenčín. Uzávierka:
4. júna 2007. Foto archív SPV. Samostatne nepredajné.
3

NAŠI ČLENOVIA
V tejto rubrike predstavujeme naše organizácie, pôsobiace
v rámci Slovenského paralympijského výboru, aby široká
verejnosť získala obraz o tom, aká veľká je vlastne paralympijská
rodina, aké aktivity vyvíja a čo všetko obnáša príprava
našich športovcov. Rubrika prináša informácie nielen o paralympionikoch,
ktorí predstavujú špičku nášho športu, ale o
všetkých športových aktivitách zdravotne postihnutých na
Slovensku.
Sekcia nevidiacich a slabozrakých
športovcov Slovenska
Rok vzniku: 1990. Rok
vzniku organizovanej formy
na území SR: 1931. Členstvo
v telovýchovných spolkoch
v SR: SPV. Oficiálna skratka:
SNSŠS. Predseda: Štefan Kopčík. Menné zloženie
najvyššieho voleného výkonného orgánu:
predsedníctvo - Štefan Kopčík, Jozef Kolbaský,
Štefan Blažo. Generálny sekretár: Štefan
Kopčík. Rozhodujúce orgány: plénum, výkonný
výbor, predsedníctvo. Adresa: Karpatská
3256/15, 058 01 Poprad. Telefónne číslo:
052/772 10 12. Číslo faxu: 052/772 10 12.
E-mail: snsss@internet.sk. Internetová stránka:
www.snsss.sk. Členská základňa: 1 030
členov v 27 kluboch, z toho 396 zrakovo postihnutých
športovcov. Oficiálne názvy svetových
federácií, ktorých je členom: International
Blind Sport Federation (IBSA), International
Braille Chess Association (IBCA). Počet
členských krajín v jednotlivých federáciach:
116 (IBSA), 61 (IBCA). Rok prijatia do
svetovej federácie: 1993 (IBSA), 1993 (IBCA).
Zastúpenie vo svetovej federácii: Jozef Kolbaský
(predseda podvýboru IBSA pre kolky,
technický výbor), Štefan Kopčík (podvýbor
IBSA pre streľbu).
HISTÓRIA
Prvá športová činnosť nevidiacich
a slabozrakých na Slovensku sa začala
v roku 1931 v Štátnom ústave
pre nevidiacich (terajšia Základná
internátna škola pre nevidiacich) v
Levoči. Učiteľ Ján Šoltés, neskôr riaditeľ
ZŠI, založil šachový klub s 22
členmi, ktorý bol registrovaný v
Spišskej šachovej župe a hral súťaže
s vidiacimi. Pamätná je účasť týchto
šachistov v simultánke s veľmajstrom
Salom Flohrom v roku 1936 v
Spišskej Novej Vsi.
Slabozrakí učni hrávali v juniorskej
kategórii futbal a boli často pozývaní
za tréningového partnera levočského
klubu, ktorý hral slovenskú
ligu. Podobné aktivity vyvíjali aj
chovanci sociálneho ústavu v Báhoni.
Od začiatku 50-tych rokov nastal
prudký rozvoj atletiky, gymnastiky
a turistiky. V júni 1952 sa začala
tradícia športových hier Praha - Brno
- Levoča, kde Levoča najmä v kategórii
úplne nevidiacich obsadzovala
prvé miesta. Veľkou metodickou
školou bola účasť na športových
hrách v Peterburgu v roku
1958.
Priekopníkom medzinárodných
športových stykov však bolo Československo,
ktoré v roku 1956 usporiadalo
1. Medzinárodné preteky
zdravotne postihnutého žiactva.
Vďaka štátnej podpore bolo atletické
družstvo porovnateľné s ostatnými
stredoeurópskymi krajinami a
v 60-tych rokoch dokonca ďaleko
pred nimi. S narastaním členskej základne
a pribúdaním oddielov a
športov sa vynorila otázka lepšieho
organizovania športu invalidov. V
roku 1959 bola vytvorená prvá TJ
Slávia invalid Levoča. Aktivity riadila
Komisia defektných športovcov pri
ÚV ČSZTV v Bratislave. K najvýznamnejším
akciám Sekcie defektných
športovcov patrí 1. celoštátny
šachový turnaj jednotlivcov v roku
1968 v Levoči a telovýchovná akadémia
sluchovo a zrakovo postihnutej
mládeže v septembri 1960 v
Bratislave.
Po vytvorení federácie v roku
1969 sa začala tradícia slovenských
majstrovstiev. SNSŠS sa od ostatných
zväzov osamostatnila v auguste
1990 a bola zaregistrovaná
29. augusta 1990. Po osamostatnení
Českého svazu zrakově postižených
sportovců bolo vytvorené občianske
združenie pre zahraničnú
reprezentáciu pod názvom Federácia
vizuálne hendikepovaných športovcov
ČSFR. Od 1. januára 1993
SNSŠS prevzala úlohy reprezentácie
v úplnom rozsahu a usporiadava
domáce a zahraničné súťaže. Pri súťažiach
riadených IPC spolupracuje
so Slovenským paralympijským výborom.
SÚČASNOSŤ
Sekcia nevidiacich a slabozrakých
športovcov Slovenska (SNSŠS) je občianskym
združením. „Sekcia v názve
znamená, že sa cítime súčasťou všetkých
ľudí, čo športujú, či sympatizujú
so športom, ku ktorým pred úrazom
či chorobou patrila väčšina z nás, a
rovnako súčasťou všetkých občanov
SR so zhoršeným videním“, vysvetľuje
jej predseda Štefan Kopčík.
Dušou športu nevidiacich a slabozrakých na Slovensku je už
dlhé roky Štefan Kopčík (na snímke vľavo s generálnym sekretárom
SPV Martinom Dorošom). Zo zimných paralympiád v Nagane
1998 a v Salt Lake City 2002 má dve strieborné a tri bronzové medaile
z alpských lyžiarskych disciplín, v súčasnosti je úspešný aj
v športovej streľbe zrakovo postihnutých .
4

NAŠI ČLENOVIA
v športovej aktivite pokračuje. Bohužiaľ,
SNSŠS má stále menej finančných
možností pre podporu
členských organizácií na rozvoj masového
športu. Z malého počtu
športovcov zrakovo hendikepovaných,
ochotných trénovať bez možnosti
porovnávať si svoju výkonnosť
s výkonnosťou iných, rovnako postihnutých,
sa talenty budú ťažko
vyberať a rozvíjať. Hoci počty zrakovo
hendikepovaných rastú v dôsledku
chorôb, autonehôd a iných úrazov,
bez športu si budú ťažšie hľadať
svoje miesto v našej spoločnosti
a zvyšovať svoje sebavedomie“,
konštatuje predseda.
Zo súťažného športu s najväčšou aktívnou
základňou - kolkov - je zo žien
najúspešnejšia Terézia Sabovíková,
spomedzi mužov Peter Vrablec a Róbert
Jaderko. Najviac reprezentantov
úplne nevidiacich (Vneková, Murín,
Čuchran) bolo z ŠK v Lučivnej. Ako prví
na Slovensku začali s kolkami Bratislavčania.
„Rady SNSŠS opustilo viacero športovcov,
najmä zjazdových lyžiarov,
ale aj bežcov a cyklistov. Nedokázali
sme im zabezpečiť také podmienky
na prípravu, ako im ponúkajú iné
zväzy. Hlavnou príčinou je málo aktivistov
pre získavanie sponzorov a tiež
malé zisky z príspevkov 2 % dane“, rekapituluje
Š. Kopčík.
ĽUDIA
Športové základy dáva nádejnej
mládeži v Levoči už dlhoročne Alexander
Péchy a ďalší vychovávatelia.
Anton Sluka si v atlantskom maratóne v roku 1996 dobehol po zlatú
medailu. Úspešný bol aj o štyri roky neskôr v Sydney, odkiaľ sa
vracal domov so striebrom z rovnakej disciplíny.
Poslaním SNSŠS je v záujme nevidiacich
a slabozrakých občanov
uplatňovať, presadzovať, zabezpečovať
a ochraňovať spoločenské,
skupinové a individuálne potreby,
realizujúce právo občana na telesnú
aktivitu, ďalej vytvárať optimálne
materiálne a organizačné podmienky
pre súťaže a rozvoj všetkých
výkonnostných športov, turistických
a ostatných pohybových aktivít,
vhodných pre nevidiacich a
slabozrakých športovcov.
Sekcia je v ekonomickej oblasti
odkázaná na spoluprácu s inými,
tak ako jej športovci pri dosahovaní
výkonov. Pomoc športovcom so
zhoršeným videním a ich vidiacim
spolušportovcom (navádzačom,
asistentom, trasérom, pomocníkom
atď.) pri rozvoji športov zrakovo postihnutých
začína už v predškolskom
veku na špeciálnych školách
pre vizuálne hendikepovaných a v
ich rodinách. Druhou skupinou sú
športovci, ktorí zhoršený vízus získali
úrazom alebo chorobou a silou
svojej vôle a za pomoci rodiny pri
športe zostali. SNSŠS má vo svojich
radoch paralympijských víťazov,
medailistov, majstrov sveta i Európy.
„Základný masový rozvoj by mal
ísť cez športové kluby a telovýchovné
jednoty. Táto aktivita však veľmi
upadá a veľmi málo mladých zrakovo
postihnutých po opustení školy
Športové odvetvia, v ktorých SNSŠS
zabezpečuje úlohy športovej reprezentácie SR:
Individuálne:
✓ atletika, cyklistika, plávanie, zjazdové a bežecké lyžovanie,
streľba, kolky, bowling, aplikovaný stolný tenis, šach
(plánuje sa rozvoj silového trojboja, lukostreľby a džuda)
Kolektívne:
✓ goalball (paralympijský šport)
(na PH sa slovenský tím doteraz neprebojoval a tohto roku vypadol
z európskej B-skupiny do C-skupiny)
✓ torball (neparalympijský šport)
(plánuje sa rozvoj futbalu v kategórii nevidiacich, ktorý je paralympijským
športom, problémy sú najmä so základným vybavením,
t. j. ihriskom, zabezpečeným proti zbytočným úrazom hráčov
Medzi paralympijských obojživelníkov patrí banskobystrický učiteľ
telocviku Norbert Holík. Na letných PH 2000 v Sydney vybojoval
bronz v päťboji, medailu z rovnakého kovu má aj zo slalomu na ZPH
2002 v Salt Lake City.
ÚSPECHY
Najviac významných úspechov pre
Slovensko z radov SNSŠS dosiahli
Anton Sluka v maratóne (paralympijské
zlato z PH 1996 Atlanta, majster
sveta Berlín 1994) a Štefan Kopčík
v zjazdovom lyžovaní (medailista
zo ZPH, MS IPC, najlepší slalomár EP
v sezóne 1999/2000, viacnásobný
medailista a majster Európy v streľbe
v súťažiach IBSA, medailista a
dvojnásobný majster sveta a držiteľ
svetových rekordov IPC). Títo dvaja
športovci za svoje výkony splnili
podmienky pre čestné členstvo v
SNSŠS už v roku 2000. A. Sluka síce v
roku 2001 zo SNSŠS ako športovec
vystúpil, no čestné členstvo mu ostáva.
Z ďalších úspešných športovcov
treba spomenúť Miroslava Jambora
(strieborná medaila z letnej i zimnej
paralympiády), ďalej viacnásobného
medailistu z PH, MS i ME Františka
Gödriho, z ďalších Jána Szojku, Pavla
Porembu, Pavla Kováča (držiteľ svetového
rekordu streľby IBSA v stoji),
Norberta Holíka a nesmieme zabudnúť
na vôbec prvého zrakovo postihnutého
účastníka ZPH Jozefa Búroša.
Hlavným trénerom Centra športovo
talentovanej zrakovo postihnutej
mládeže v Levoči je Štefan Blažo. Pre
rozvoj športu najmä v 80-tych a 90-
tych rokoch minulého storočia, špeciálne
pre kolky a turistiku, ale aj šach
a goalball najviac urobila Emília Pastvová
a súčasný predseda ÚNSS Branislav
Mamojka, ktorý bol tiež schválený
Plénom SNSŠS za čestného člena
SNSŠS. Ďalším kandidátom na
čestné členstvo je v súčasnosti Jozef
Kolbaský, ktorý už dlhé roky vedie
nevidiacich kolkárov a po zorganizovaní
ME IBSA v rokoch 1998 a 2002
organizuje v tomto roku MS IBSA v
Košiciach. Najviac pre rozvoj aplikovaného
stolného tenisu na Slovensku
urobil Alojz Čiernik a ŠTK šachu
už dlhé roky vedie Imrich Kováč. O
masový rozvoj turistiky sa stará Stanislav
Novotný, ktorý túto oblasť
prebral po A. Čiernikovi. Ján Zoričák z
LK NSŠ Levoča urobil veľký kus práce
pri rozvoji bežeckého lyžovania.
5

PROFIL
ROMAN VÉGH
Má chuť na ďalšie zlato
„Slovenský Robin Hood“ –
takúto prezývku si vyslúžil lukostrelec
z Moldavy nad Bodvou
IMRICH LYÓCSA po svojom
zlatom zásahu na aténskej paralympiáde.
Bez ohľadu na to,
že je maďarskej národnosti.
Od narodenia je postihnutý
rázštepom chrbtice, ktorý mu síce
umožňuje pohybovať sa aj s
pomocou barlí, ale predsa len sa
cíti istejší, keď si sadne do vozíčka.
Tento húževnatý štyridsiatnik
sa na bejzbalovom štadióne
v Heleniku postaral so svojím
poľským súperom o jeden z
najpríťažlivejších finálových súbojov.
Ešte aj vo finále musel
rozhodnúť rozstrel. Bronz bral
už štyri roky predtým v Sydney.
Rozhodne však cítil, že má na
viac a intuícia ho nesklamala.
K aténskemu zlatu ho naštartoval
najskôr titul európskeho
šampióna v roku 2002 a následne
svetové prvenstvo o rok neskôr
v Madride. „Tento šport si
našiel mňa a nie naopak“, spomína
na svoje začiatky, keď v
roku 1995 prišiel s otcom do
Prešova na majstrovstvá Slovenska
a tam sa zoznámil so
skúseným Vladimírom Majerčákom.
Ten si povedal - má zdravé
ruky a dobrú hlavu. Dal mu teda
do ruky luk a povedal mu, nech
to skúsi. Cez víkendy vytrvalo
chodil trénovať do Kežmarku a
ukázalo sa, že nie márne.
„Môžem povedať, že lukostreľba
mi šla sama od seba hneď od
začiatku. Už prvý rok som získal
striebro na majstrovstvách Slovenska”,
rekapituluje.
Strelnica za záhradou
Od roku 2000 má doma nielen
posilňovňu a strelnicu za rodičovskou
záhradou, ale spolu s
otcom založili aj vlastný lukostrelecký
klub „ŠK Bodva“, kde
už siedmy rok trénuje aj mládež.
Hoci v klube má iba zdravých,
lebo paralympijské nádeje
z okolia si zatiaľ cestu k tomuto
športu nenašli, je hrdý na to, že
niektorí z jeho zverencov si už
pripísali úspechy na rôznych
pretekoch v rámci Slovenska a
dostali sa aj na zahraničné súťaže.
Pod jeho dohľadom vyrástlo
už zopár majstrov Slovenska.
„Je to neopísateľná radosť,
keď človek vidí ako rastú a
zúročujú to, čo sa tvrdým tréningom
naučili”, zdôrazňuje
športovec, ktorý je na invalidnom
dôchodku, ale popri
tom vypomáha s ekonomickou
agendou v rodinnej firme na
predaj klinových remeňov, tesnení
a ložísk.
O podmienkach, ktoré majú
na Slovensku zdravotne postihnutí
športovci hovorí: „Počas desiatich
rokov, ktoré som strávil
športom, sa podmienky vyvíjali.
Spomínam si na časy, keď o nás
takmer nikto nevedel. Veľmi milo
nás potom prekvapilo, keď sa
naše úspechy začali objavovať v
mediách. Je to obrovské potešenie,
keď vám niekto zatelefonuje
alebo zastaví na ulici a povie,
že vás videl v novinách alebo v
Radosť Imricha Lyócsu (vľavo) krátko po zlatom zásahu na aténskej paralympiáde.
6

PROFIL
Najväčšie úspechy Imricha Lyócsu
● PH 2004 Atény - 1. miesto
● PH 2000 Sydney - 3. miesto
● dvojnásobný majster sveta (1998 Anglicko, 2003 Španielsko)
● majster Európy (2002 Poľsko)
● viacnásobný majster Slovenska, 3 x absolútny víťaz
(súčasne medzi postihnutými aj medzi zdravými)
televízii a aký je hrdý na to, že
vás pozná,” hovorí. Aj preto neváha
osobne prísť podporiť každú
akciu Slovenského paralympijského
výboru (SPV), pokiaľ
mu to čas a povinnosti dovolia.
Začiatkom mája spolu s ďalšou
paralympioničkou Annou Oroszovou
otváral v Košiciach už V.
ročník celoslovenskej kampane
„Na kolesách proti rakovine“.
„Som rád, že SPV organizuje
tieto akcie, pretože aj tým pomáhajú
zviditeľniť nás, paralympionikov.
Na preteky možno
ľudia neprídu z rôznych
dôvodov, ale na týchto akciách
nás vidia a dozvedia sa o nás“.
Hviezda aj medzi zdravými
Po Aténach nezaháľal, ale naopak,
pokračoval v nastúpenom
trende. Na ME 2005 v Taliansku
vybojoval striebornú
medailu, o rok neskôr na MS v
českom Nymburku bronz. V domácich
paralympijských podmienkach
je jeho jediným vážnejším
konkurentom spomínaný
V. Majerčák, ale Imro sa presadzuje
aj medzi zdravými slovenskými
lukostrelcami. Dokonca
tak, že už dlhé roky sa
umiestňuje medzi štvoricou
najlepších. Vlani sa mu podarilo
už po tretíkrát vyhrať majstrovstvá
Slovenska medzi postihnutými
aj medzi zdravými
lukostrelcami, vďaka čomu sa
stal absolútnym víťazom. Na
podpichovačnú otázku, či by
nechcel reprezentovať Slovensko
na nejakom významnom
podujatí aj medzi zdravými, si
však iba povzdychne. „Ťažko sa
mi to komentuje. Rád by som,
ale mám pocit, že z druhej strany
o to nie je záujem. Pritom
výsledky na to mám. V iných
krajinách s tým nemajú problém
a paralympionici bežne
reprezentujú svoju krajinu aj
medzi zdravými,“ vysvetľuje.
Čínska hrozba
Aj na poaténskych vrcholoch
sa v súbojoch o najvyššie priečky
stretáva stará známa garda.
S Annou Oroszovou na otvorení V. ročníka kampane „Na kolesách proti rakovine“ v Košiciach.
Nechýbal medzi ocenenými ani na slávnostnom galavečere „Paralympionik
desaťročia“ v bratislavskej Redute.
Vynorili sa však už aj nádejní
mladíci. „S tým sa treba jednoducho
vyrovnať. A nová krv je
vždy potrebná,“ podotýka. Zuby
na cenné kovy si v Pekingu
brúsia najmä domáci Číňania.
„Jeden z nich skončil už v Aténach
v prvej šestke a už tam
tvrdili, že 80 percent medailí si
doma rozdelia čínski športovci.
Ja dúfam, že to tak nebude, ale
rozhodne to netreba brať na
ľahkú váhu a treba si dať na
nich pozor.“
Do medailovej zbierky chýba
Imrovi z paralympiády už
iba striebro. Rozhodne by sa
však nehneval, ak by medaila
bola opäť zo zlata. A na repete
má veľkú chuť. Zároveň však
opatrne dodáva, že na tomto
vrchole a v konkurencii, aká sa
tam zíde, bude brať ako úspech
každé umiestnenie do
šiesteho miesta. My všetci však
veríme, že naplní starú známu
múdrosť o lukostrelcoch, ktorí
zrejú ako víno a výrazne prehovorí
do rozdeľovania medailí.
Veď napokon do najľudnatejšej
krajiny sveta pocestuje ako obhajca
prvenstva…
7

KAMPAŇ/SÚŤAŽ
Kolesá sa roztočili opäť v Košiciach
Šport je najlepším prostriedkom prevencie proti rakovine
Celoslovenská kampaň „Na kolesách proti
rakovine“ vstúpila začiatkom mája už do svojho
piateho ročníka. Ako uviedol na tlačovej besede
2. mája v Bratislave predseda Slovenského paralympijského
výboru (SPV) Ján Riapoš (na obr. 1
celkom vpravo), cieľom kampane je naj-mä pritiahnuť
ľudí k športovaniu. „Príklady našich paralympionikov
ich majú presvedčiť o tom, že športovať
sa dá v každom veku a v každom stave.
Šport je totiž tým najvhodnejším prostriedkom
prevencie aj proti takej chorobe, akou je rakovina,”
zdôraznil.
O deň neskôr sa úvodným podujatím na Hlavnej
ulici v Košiciach V. ročník oficiálne začal (obr.
2). Súčasťou podujatia bol aj koncert, na ktorom
okrem iných vystúpili Peter Stašák či prvá slovenská
Superstar Katarína Koščová (obr. 3). Na
symbolickej jazde v centre mesta sa zúčastnili aj
naši úspešní paralympionici Imrich Lyócsa a Anna
Oroszová.
Podstatou kampane ktorej hlavným organizátorom
je SPV, je prejsť stanovenú trasu na nemotorovom
kolieskovom prostriedku. Jej súčasťou
je zbierka finančných prostriedkov, ktorej výťažok
bude nasmerovaný do troch oblastí: presná
diagnostika, liečba a kompenzácia. Prispieť
do zbierky sa dá rôznymi spôsobmi - dobrovoľným
príspevkom, za ktorý dostane každý darca
hračku "jojo" (obr. 4), poslaním sms správy na
číslo 876 v sieti Orange Slovensko alebo finančným
vkladom na účet číslo 4001198272/7500.
Z Košíc sa kampaň rozbehla po celom Slovensku.
V závere mája a začiatkom júna sa na kolesách
bojovalo proti rakovine aj v Heľpe, Rožňave,
Kežmarku, Detve, Tvrdošíne, Kalinove a v Spišskej
Novej Vsi. V najbližších dňoch navštívi Kováčovú
(14. júna), Liptovský Hrádok, Prešov,
Modru (všade 15. júna) a Turčianske Teplice
(16. júna).
1. 2.
3. 4.
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE VÝROBKY AVON COSMETICS
Vystrihnite si kupón s logom AVON a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpovede
pošlite do 15. júla 2007 na adresu: Slovenský paralympijský výbor, Benediktiho
5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok uveďte vašu adresu a telefonický
kontakt.
Výherca získa kozmetický balíček AVON v hodnote 2000 Sk, 2. miesto kozmetický
balíček AVON v hodnote 1500 Sk a 3. miesto kozmetický balíček AVON v hodnote
1000 Sk.
Aká medaila ešte chýba lukostrelcovi
Imrichovi Lyócsovi z paralympiády?
A: zlatá
B: strieborná
C: bronzová
SÚŤAŽ Z APRÍLOVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, kto zo športovcov SZTPŠ vybojoval paralympijské zlato, je Radovan Kaufman.
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali nasledovných víťazov, ktorí získavajú propagačné predmety Konica
Minolta: Karol Klučarík, Pribišova 11, 841 05 Bratislava, Janka Mareková, Jilemnického 4, 052 01 Spišská Nová
Ves a Alena Szabóová, Kozmonautická 9, 821 02 Bratislava. Gratulujeme!
8

BOLI SME PRI TOM
Do Pekingu s drakom
Z detských kresieb vzišiel ďalší paralympijský maskot
Slovenskí paralympionici už
vedia, aký maskot ich bude sprevádzať
na budúcoročných paralympijských
hrách. Do čínskej
metropoly sa vyberú pod krídlami
draka, ktorý by im mal dodať
svoju povestnú silu. Návrh na
maskota sa zrodil v IX. ročníku
výtvarnej súťaže profesora Karola
Ondrejičku z vyše 5000 prác
hendikepovaných detí z celého
Slovenska. Autorkou víťazného
návrhu je 12-ročná Andrea Sasáková
zo Základnej školy s materskou
školou v Helcmanovciach.
Okrem najlepších prác v siedmich kategóriách sa udeľovali aj špeciálne ceny. Cenu SPV - mobilný
telefón – odovzdal víťazovi Jakubovi Muchovi zo Ždane predseda SPV Ján Riapoš (obr. vľavo). Bodkovaný
dráčik z Helcmanoviec (obr. vpravo) je po vtáčikovi Fubim a tigríkovi Tigim ďalším z radu maskotov
pre paralympiádu, ktoré sa zrodili v tejto súťaži.
Projekt tejto výtvarnej súťaže
realizuje každoročne Združenie
Korytnačky s Nadáciou SPP, Slovenským
paralympijským výborom,
Hlavným mestom SR Bratislava
a Domom umenia pre deti
– Bibiana. Výsledky boli slávnostne
vyhlásené 28. mája v priestoroch
magistrátu hlavného mesta,
nakoľko záštitu nad týmto
podujatím prevzal primátor Andrej
Ďurkovský.
Súťaž je určená deťom telesne
a duševne hendikepovaným
bez ohľadu na vek a diagnózu. Jej
cieľom je podnietiť ich tvorivosť,
rozvíjať kreativitu a prispieť k ich
integrácii do spoločnosti. Potešiteľné
je, že do súťaže sa každoročne
zapája stále viac škôl po
celom Slovensku. Okrem maskota
pre Slovenské paralympijské
družstvo Peking 2008 ocenila porota
pod vedením akademického
maliara profesora Dušana Kállaya
víťazov aj v ďalších šiestich
kategóriách.
Horehronské športové víťazstvá
Mladé talenty v stolnom tenise sa rodia
aj na Horehroní. Dňa 18. apríla 2007
na Základnej škole v Heľpe zorganizovali
už druhý ročník stolnotenisového turnaja
o Pohár Jána Riapoša. Za zelenými stolmi
súťažilo viac ako 200 žiakov tejto základnej
školy. Pod vedením riaditeľa Pavla
Simana tu učitelia telesnej výchovy odvádzajú
dobrú prácu. Venujú sa deťom
po stránke športovej, predovšetkým v oblasti
stolného tenisu, veď napokon v obci
majú svoj veľký vzor – pochádza odtiaľto
paralympijský víťaz v stolnom tenise a
predseda SPV J. Riapoš (na obr. vľavo
s odmenenými deťmi). Veľký potlesk zožal
podnikateľ Milan Fiľo, ďalší rodák z
Heľpy, a hlavný sponzor tohto milého podujatia.
Spolu s bývalým futbalistom Dušanom
Tittelom (obr. vpravo) odovzdali
ceny malým víťazom. M. Fiľo a jeho spoločnosť
Eco Invest dlhodobo podporujú
Základnú školu v Heľpe a športovú činnosť
jej žiakov. Ceny pre víťazov venoval
aj riaditeľ úseku služieb ZSNP Ján Klimko,
tiež rodák z Heľpy. Horehronský drsný
kraj už vychoval viacero úspešných ľudí,
ktorých srdce stále ťahá do ich rodiska.
10

SPOLOČENSKÉ AKCIE
UVIE DLI SME E DO ŽIVOTA A PAP
MÄTN
TNICU TURÍ
RÍN N 2006
V DIVADLE A. BAGARA SA OSLAVOVALO I SPOMÍNALO NA VLAŇAJŠIU ZIMNÚ PARALYMPIÁDU
Úvod tejto milej udalosti si zobrali pod patronát riaditeľ divadla Ján
Greššo, predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš a moderátorka
akcie Alena Heribanová. J. Riapoš vo svojom príhovore ocenil
vystúpenie našich športovcov na tomto najvýznamnejšom podujatí
a poďakoval všetkým prítomným, že si prišli túto udalosť pripomenúť.
Samotný akt uvedenia publikácie do života sprevádzal tentokrát padajúci
divadelný sneh. Jeho hlavnými aktérmi boli zľava strieborný medailista
Radomír Dudáš, predsedníčka Čestného predsedníctva SPV Mária
Machová, bronzová medailistka Iveta Chlebáková a predseda predstavenstva
Zentiva, a.s., Alexander Černák.
Na akte uvedenia pamätnice do života sa zúčastnilo viacero významných
osobností. Nechýbal ani bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda,
ktorý je už niekoľko rokov členom širokej paralympijskej rodiny. Aj v televíznom
interview sa vyznal zo svojho blízkeho vzťahu k športu a obdivu
k výkonom našich paralympionikov.
Dobrá nálada, ktorú u všetkých účastníkov navodila komédia 2+2=5,
vydržala aj na slávnostnej recepcii do neskorého večera. Hoci najväčší
záujem bol o podpisy našich medailistov, R. Dudáš si naopak nechal pamätnicu
podpísať od jedného z hostiteľov večera, A. Černáka. Zentiva je
totiž dlhoročným partnerom paralympionikov i nitrianskeho divadla.
ZÁBERY Y ZO SUDÁN
ÁNU U CHYTILI ZA SRDCE
V piešťanskej Galérii Fontána sa 26. apríla uskutočnilo slávnostné
otvorenie výstavy fotografií z južného Sudánu, ako ich na svojej ceste
s liekmi do miestnych nemocníc zachytil dobrovoľník Martin Krivák.
Mladý právnik pripojil počas svojho príhovoru aj niekoľko príhod zo
strastiplnej cesty do tejto časti Afriky. Na podujatí, ktorého spoluorganizátorom
bol Slovenský paralympijský výbor, sa zúčastnili viaceré
významné osobnosti, vrátane prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ako aj
zástupcovia diplomatických zborov. Predseda SPV Ján Riapoš vo svojom
príhovore vyslovil uznanie ľuďom, ktorí obetavo pomáhajú v týchto
krízových oblastiach (obr. vľavo). Jedným z nich je aj rektor Vysokej
školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave profesor
Vladimír Krčméry, ktorý za svoju prácu v afrických krajinách prevzal
z rúk známeho podnikateľa Milana Fiľa plaketu s podobizňou Matky
Terezy od akademického sochára Viliama Schiffera (obr.vpravo).
12

PODUJATIE
Žarnovickú halu otvárali legendy
Slovenskí paralympionici si pozvali na
oficiálne otvorenie Strediska paralympijskej
prípravy v Žarnovici dvojicu legendárnych
stolných tenistov Milana Orlowského
a Jindřicha Panského. Žarnovický športový
stánok, ktorý je prvým zo satelitných
stredísk paralympijskej prípravy na Slovensku,
bude podľa slov predsedu Slovenského
paralympijského výboru (SPV) Jána
Riapoša slúžiť hlavne kvalitnej príprave
paralympionikov, ale svoje zázemie tu
nájde aj regionálny šport. „Práve takéto
športoviská sú miestom, kde majú vznikať
trvalé vzájomné partnerstvá paralympionikov
s ostatnými športovcami a touto
cestou by sa mala uberať celá športová
obec na Slovensku“, uviedol. Ďalšie satelitné
stredisko by malo vzniknúť pri NRC
v Kováčovej. Nosným projektom SPV je výstavba
veľkého Paralympijského centra
v Piešťanoch.
Halu začali budovať v októbri 2005 a na jej výstavbu sa preinvestovalo
približne 5 miliónov korún.
Punc oficiálnosti dodalo celej akcii aj prestrihnutie pásky. J. Riapošovi
pri ňom asistoval bývalý vynikajúci stolný tenista Štefan Kollarovits
(vľavo).
Súboj strieborného paralympionika s majstrom Európy dopadol
v prospech J. Panského. Ale ani výsledok nepokazil R. Revúckemu
dobrú náladu.
Proti legendárnemu československému páru si otestovali svoje
schopnosti aj naše paralympijské nádeje Mihálik s Meszárosom.
Exhibícia, ktorú dvojica nestarnúcich matadorov predviedla, nadchla
zaplnenú halu. Svojou šou už pobavili divákov vo vyše 40 krajinách.
V pestrej produkcii prišli na rad aj panvice a topánky, ktoré nahradili
rakety. J. Panský si zahral aj v sede medzi divákmi.
13

Z NAŠICH AKTIVÍT
Rozprávkový les v Maríne
Prvý jún je každoročne v Špecializovanom
liečebnom ústave
Marína v Kováčovej iný ako bežné
dni. Radostný, usmiaty, plný
hier a súťaží. Slovenský paralympijský
výbor pokračuje v
peknej tradícii a aj na tohtoročný
Medzinárodný deň detí pripravil
športové podujatie v
ústave, kde sa špecializujú predovšetkým
na starostlivosť a rehabilitáciu
detí. Tento rok prišli
medzi zdravotne postihnuté deti
paralympionici Tomáš Masaryk
(tenis na vozíku), Peter Šútor
(lyžovanie) a Jakub Krako
(nevidiaci lyžiar spolu so svojím
trénerom Petrom Matiaškom).
Počas súťaží v „rozprávkovom
lese“ povzbudzoval deti maskot
Fifík a za dobrý výkon ich odmeňoval
časopisom s rovnakým
názvom a podpismi našich športovcov.
O pitný režim sa deťom
postarala reštaurácia McDonald’s
z Banskej Bystrice. Celkovo
120 detí súťažilo v ôsmich
disciplínach rozdelených podľa
rozprávok. Po vyhlásení výsledkov
si všetci účastníci tohto nevšedného
dňa spoločne pozreli
film o Zimných paralympijských
hrách v Turíne, ktoré sa konali
vlani v marci.
Marínu ovládli na MDD deti, paralympionici a rozprávkové bytosti.
Peter Šútor si
vyskúšal ako sa
dajú so zaviazanými
očami nakresliť
Tri prasiatka.
Maskot Fifik pozorným
okom dohliadal
na detské
súťaženie.
NETRADIČNÝ ZÁVER LYŽIARSKEJ SEZÓNY
Slovenskí paralympionici ukončili
21. apríla netradičným spôsobom
uplynulú lyžiarsku sezónu, keď
absolvovali vyše 100-minútový
splav rieky Oravy na úseku z Párnice
do Kraľovian (obr. vľavo). Na tejto
akcii sa zúčastnili telesne postihnutá
Petra Smaržová, nevidiaci Marek
Kubačka, slabozrakí športovci
Daniel Cintula, Miroslav Haraus
a Henrieta Farkašová spolu so svojimi
navádzačmi Jozefom Cirbusom,
Michalom Červeňom, Miroslavom
Buľovským, Tomášom Bystrým a
generálnym sekretárom Slovenského
paralympijského výboru Martinom
Dorošom. Išlo o otvárací splav
sezóny spoločnosti Fatra Ski.
Víkendový pobyt v hoteli Diery
v Terchovej spestrila ešte popoludňajšia
jazda na motokárach v Motokárovej
hale Daytona Kart v Lietavskej
Lúčke (obr. vpravo). Všetci
športovci, vrátane slabozrakých, využili
príležitosť otestovať si tieto vozidlá
počas sólovej jazdy, iba nevidiaci
M. Kubačka jazdil v tandeme
so svojím navádzačom J. Cirbusom.
Vydarený spoločný víkend pomohol
upevniť vzťahy v lyžiarskom kolektíve
a získať psychickú pohodu po
náročnej sezóne.
14

ROZHOVOR
Paralympionici sú príkladom
pre nás všetkých
Okrem školstva má už niekoľko rokov šéf
tohto rezortu pod palcom aj šport. Nie je tomu
inak ani v tomto volebnom období, počas ktorého
zasadol do ministerského kresla JÁN
MIKOLAJ (1953). Na slovenských paralympionikoch
obdivuje najmä obrovskú vôľu a túžbu
prekonávať najprv samých seba a potom aj
súperov. Z tohto dôvodu ich úspechy vníma
ešte výraznejšie ako u zdravých športovcov.
Minister školstva SR Ján Mikolaj
Prof. Ing. Ján Mikolaj, CSc, ukončil vysokoškolské štúdium v roku 1977 na Vysokej škole
dopravnej v Žiline. Od roku 1983 pracoval ako odborný asistent a docent na Katedre cestného
staviteľstva VŠDS. V roku 1992 sa stal členom vedeckej rady Stavebnej fakulty Žilinskej
univerzity. V období rokov 1995-1998 pracoval vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenskej
správy ciest. V roku 1999 nastúpil ako profesor na Žilinskú univerzitu, stal sa vedúcim
Katedry realizácie stavieb, v súčasnosti Katedry technológie a manažmentu stavieb.
V parlamentných voľbách v rokoch 2002 a 2006 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.
Ste emotívny človek? Dokážu vás rozrušiť dramatické
športové súboje, výnimočné výkony a
výsledky alebo sa viac pohybujete vo svete ra-cionality?
Som skôr racionálny typ. Avšak športové výkony,
za ktorými je tvrdý tréning a ktorými športovci
prekonávajú sami seba, ma vedia nadchnúť.
Ktorý výkon slovenského športovca vás naposledy
skutočne nadchol? Čo si na tých najúspešnejších
vážite?
Vážim si všetkých športovcov, ktorí dosahujú
dobré výsledky a tak reprezentujú Slovensko.
Veľmi ma potešil Rado Židek, ktorý získal v ére
samostatného Slovenska historicky prvú medailu
zo zimných olympijských hier v Turíne 2006.
Treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že jeho úspech
sa zrodil v športe, ktorý nepatrí v našich
podmienkach medzi zvlášť populárne. Výborné
výsledky na významných európskych a svetových
podujatiach pravidelne dosahujú kanoisti
na divokej vode, športoví strelci, rýchlostní kanoisti,
ale nezaostávajú ani tzv. neolympijské
športy. Veď napríklad v kulturistike, fitness alebo
karate patria naši športovci medzi svetovú
špičku. V posledných dňoch ma zaujal vzpierač
Martin Tešovič, ktorý dominoval na Majstrovstvách
Európy vo vzpieraní a získal hneď tri zlaté
medaily. Po rokoch zdravotných problémov je jeho
výkon naozaj obdivuhodný. Veľmi by som mu
želal, aby o rok na Olympijských hrách v Pekingu
dokázal, že mu patrí miesto vo svetovej špičke.
Zaregistrovali ste aj niektoré výnimočné výsledky
slovenských paralympionikov?
Nie je tomu tak dávno, keď som odovzdával
ocenenia športovcom za výsledky, ktoré dosiahli
v roku 2006. Medzi nimi boli aj zdravotne postihnutí
športovci a výsledky, ktoré dosiahli, považujem
naozaj za mimoriadne. Či už to bola
strelkyňa Vadovičová, lukostrelec Lyócsa alebo
stolní tenisti Kánová, Csejtey, Gáspar, ich výsledky
hovoria za všetko. Veď oni musia prekonať
nielen súperov, ale hlavne sami seba. V tomto
kontexte vnímam úspechy zdravotne postihnutých
športovcov ešte výraznejšie ako u ostatných
športovcov.
Aké je podľa vás postavenie a začlenenie
hendikepovaných športovcov v systéme a štruktúre
slovenského športu? Kde, prípadne v čom
má slabiny?
Najvýznamnejšou autoritou v športe zdravotne
postihnutých je Slovenský paralympijský výbor,
ktorý je zároveň v tejto oblasti najvýznamnejším
partnerom štátu. Ministerstvo školstva
SR má pre zdravotne postihnutých športovcov
osobitne vyčlenené finančné prostriedky a to vo
všetkých oblastiach športu, ktoré podporujeme.
Kritériá pre poskytovanie finančných prostriedkov
zo štátneho rozpočtu boli vypracované tak,
aby v čo najväčšej miere zohľadňovali špecifiká
zdravotne postihnutých športovcov. Samozrejme,
môžeme diskutovať o tom, či je celkový objem
finančných prostriedkov dostatočný alebo
nie, ale v zásade musíme vychádzať z toho, akým
celkovým objemom prostriedkov v súčasnosti
disponujeme.
Do akej miery vnímate úsilie paralympionikov
po lepšej a výraznejšej sebaprezentácii, čo
na nej akceptujete a akým smerom by sa mohla
uberať?
Od môjho nástupu do funkcie ministra školstva
sledujem úsilie Slovenského paralympijského
výboru o prezentáciu športu zdravotne postihnutých
nielen na športovom poli, ale aj v kul-
16

ROZHOVOR
túrnom a spoločenskom živote. Je to veľmi sympatické
a prospešné. Veď na takýchto podujatiach
sa stretávajú ľudia z rôznych oblastí spoločenského
života, vymieňajú si skúsenosti, získavajú
nové poznatky, vytvárajú sa kontakty. Môže
to byť len na prospech dobrej veci. Žiaľ, moje pracovné
povinnosti mi zatiaľ neumožnili, aby som
sa na niektorej z takýchto akcií Slovenského paralympijského
výboru zúčastnil. Škoda, že podobným
smerom sa neuberajú aj niektoré ďalšie
významné športové organizácie. Z môjho pohľadu
je dôležité, aby sa šport a športové osobnosti
zviditeľňovali aj mimo športovými aktivitami.
Na Ministerstve školstva SR sa každoročne
zbieha množstvo žiadostí o podporu rôznych
športových podujatí a projektov. Ktoré považujete
za zmysluplné a aké kritériá rozhodujú o
výške dotácií?
Skutočne, každý rok dostávame veľké množstvo
žiadostí o finančnú podporu. Nedokážeme
uspokojiť všetkých žiadateľov. Z úrovne ministerstva
školstva nie je možné podporovať všetky
projekty. Svoju úlohu tu musí zohrávať aj samospráva,
lebo regionálne a miestne potreby naozaj
nedokážeme uspokojiť.
Pre každú oblasť športu, ktorú Ministerstvo
školstva SR podporuje, sú stanovené kritériá tak,
„Každý rok dostávame veľké množstvo
žiadostí o finančnú podporu. Nedokážeme
uspokojiť všetkých žiadateľov. Z úrovne ministerstva
školstva nie je možné podporovať
všetky projekty. Svoju úlohu tu musí zohrávať
aj samospráva, lebo regionálne
a miestne potreby naozaj nedokážeme
uspokojiť.“
aby zohľadňovali sledovaný cieľ. Napríklad
v športovej reprezentácii sú rozhodujúcim kritériom
dosiahnuté výsledky. Ale nie výsledky v lige
alebo na majstrovstvách Slovenska. Športová reprezentácia
je najmä o tom, ako sa dokážu naši
športovci presadiť na majstrovstvách sveta a Európy.
To isté platí aj pre športovcov so zdravotným
postihnutím.
Každý projekt, ktorý umožní deťom a mládeži,
aby sa zapojili do športových aktivít, má svoj
zmysel. Preto Ministerstvo školstva SR ďalej podporuje
projekt „Otvorená škola“, ktorého cieľom
je vytvoriť zo školy centrum športu a zaktivizovať
organizovanie pohybových aktivít detí a mládeže,
ale aj dospelých občanov v danej obci, meste
alebo regióne. Organizovanie významných medzinárodných
športových podujatí na území Slovenska
je dobrou príležitosťou, ktorá môže zvýšiť
záujem turistov o našu krajinu a zvýšiť príjmy
z cestovného ruchu.
Slovenský šport už roky čaká na nový zákon o
športe. V akom štádiu sú jeho prípravy, resp.
konzultácie, ako sa mení jeho filozofia a v akom
horizonte by sa mohol dostať do parlamentu?
Takmer vo všetkých oblastiach spoločenského
života na Slovensku sa udiali významné zmeny.
Šport však zatiaľ medzi tieto oblasti nepatril.
Predpokladám, že nový zákon o športe bude základným
východiskom pre to, aby sa tento proces
začal aj v športe. Nový zákon o športe by mal byť
modernou a komplexnou legislatívnou normou,
ktorá bude jasne definovať postavenie športu v
našej spoločnosti, jeho financovanie, inštitucionálne
zabezpečenie, vzdelávanie a ďalšie oblasti.
Chceme v zákone upraviť aj postavenie profesionálneho
športu. Legislatívny zámer zákona o
športe bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády,
„Takmer vo všetkých oblastiach spoločenského
života na Slovensku sa udiali významné
zmeny. Šport však zatiaľ medzi
tieto oblasti nepatril. Predpokladám, že
nový zákon o športe bude základným východiskom
pre to, aby sa tento proces začal
aj v športe. Nový zákon o športe by mal byť
modernou a komplexnou legislatívnou
normou, ktorá bude jasne definovať postavenie
športu v našej spoločnosti, jeho financovanie,
inštitucionálne zabezpečnie,
vzdelávanie a ďalšie oblasti.“
ktorá ho odporučila predložiť na rokovanie vlády
SR. O tom, že zákon o športe považujem za veľmi
dôležitý, svedčí jeho zaradenie medzi prioritné
úlohy ministerstva, ktoré riadim a predpokladám,
že paragrafové znenie zákona predložíme na rokovanie
vlády SR v septembri tohto roku.
Na akom priestore a v akom kontexte sa spomína
šport hendikepovaných športovcov v pripravovaných
legislatívnych zmenách?
Šport zdravotne oslabených športovcov pripravovaný
zákon o športe nešpecifikuje, nakoľko
zámerom je vytvoriť rovnaké podmienky pre
zdravých a zdravotne oslabených športovcov,
vzhľadom na celosvetový trend „integrovať zdravotne
oslabených športovcov“ medzi zdravých
športovcov. Toto je cieľom v školskej telesnej výchove,
v záujmovej činnosti a taktiež neskôr vo
výkonnostnom a vrcholovom športe.
Slovenský paralympijský výbor realizuje svoje
Paralympijské centrum v Piešťanoch. Podporuje
Ministerstvo školstva SR tento projekt?
Ministerstvo školstva SR od samého začiatku,
keď Slovenský paralympijský výbor prišiel s predstavou
o výstavbe Paralympijského centra v Piešťanoch,
túto myšlienku podporuje a finančne
sa podieľa na podpore tohto projektu. Na stretnutí
s predsedom Slovenského paralympijského
výboru pánom Riapošom sme hovorili o ďalšom
postupe pri budovaní centra. Som presvedčený,
že po dokončení bude centrum slúžiť nielen pre
zdravotne postihnutých športovcov, ale bude
otvorené pre všetkých športovcov a občanov
mesta Piešťany.
Čo vy osobne najviac obdivujete na výkonoch
a úsilí zdravotne hendikepovaných športovcov?
Je toho viac, ale najmä tú obrovskú vôľu a túžbu
prekonávať najprv samých seba a potom aj
súperov. Dávajú nám všetkým príklad, ako si máme
vážiť život a zdravie a zároveň nám ukazujú
cestu, ktorou sa máme vybrať, ak chceme niečo
veľké dokázať. Patrí im za to môj hlboký obdiv.
17

PREDSTAVUJEME
Podpora paralympionikov netradičnou formou
Indal C&EE so sídlom v Prahe je súčasťou
nadnárodného holdingu group
INDAL, tretieho najväčšieho výrobcu
priemyslového osvetlenia v strednej Európe
(www.indal.cz).
V rámci činnosti spoločnosti v strednej
a východnej Európe je v chode od začiatku
roka informačná kampaň za
„zdravé športoviská“, ktorá si dáva za
cieľ jednak poskytnúť priestor pre predávanie
informácií na úrovni odbornej
verejnosti a jednak vyvolať diskusiu na
tému kvality súčasného osvetľovania
športovísk a súvisiacich tém medzi zainteresovanou,
ale aj širokou verejnosťou
(športové kluby, oddiely, diváci, atď.). Súčasťou
informačnej kampane je okrem
iného aj internetový portál celkom dedikovaný
problematike osvetlenia športovísk
www.light4sport.sk, ktorého spustením
odštartoval Indal C&EE „osvetu“
na túto tému, ktorej v súčasnej dobe nie
je venovaná taká pozornosť, akú si bezpochyby
zaslúži.
Indal C&EE, ako zakladateľ portálu
www.light4sport.sk, chce taktiež podporiť
športovcov a v tejto súvislosti
oslovil na Slovensku občianske združenie
Slovenský paralympijský výbor
(SPV). Dôvodom pre oslovenie práve
SPV je istá logika v spojení zamerania
Indal C&EE na osvetlenie športovísk -
športu - a činnosti SPV. Do projektu je
možné sa aktívne zapojiť ako sponzor
SPV formou prenájmu reklamného
priestoru na domovskej stránke
www.light4sport.sk. Všetky výťažky
od partnerov a sponzorov z reklamného
priestoru (reklamné banery) tak
smerujú práve prostredníctvom SPV
na podporu hendikepovaných športovcov.
Veríme, že toto je začiatok
dlhodobej spolupráce a v prenesenom
slova zmysle úspešného behu na dlhú
trať.
Krídla pre život
Dôležitou úlohou súkromných nadácii je
zvýšenie povedomia širokej verejnosti o problémové
životné oblasti s menším dopadom.
Rakovina, cukrovka, či HIV vírus sú diskutované
témy, ktoré v podvedomí každého vyvolávajú
na jednej strane porozumenie a na
druhej obavu a strach z možného ochorenia,
či nakazenia. Čo však viete o poškodení miechy?
Dlhé roky panovala dogma, že poškodenie
miechy je neliečiteľné a ľudia s poraneniami
miechy sú doživotne pripútaní na invalidný
vozík. Azda najznámejšia osobnosť, ktorá verejne
podporovala výskum na poli nervového
systému bol Christopher Reeve, ktorý v roku
1995 pri autonehode utrpel poranenie
miechy, čo ho pripútalo na invalidný vozík.
Spolu s manželkou založil Christopher and
Dana Reeves Foundation. Ich nadácia vďaka
mediálnemu záujmu urobila veľký krok vpred
pri získavaní finančných prostriedkov na výskum
a liečenie poranení miechy.
Nadácia Wings for Life
Tragická nehoda, pri ktorej v lete 2003 počas
charitatívneho vystúpenia, utrpel motocrossár
Hannes Kinigadner paralyzáciu miechy, je však
bolestivým pripomenutím sústavného nedostatku
medicínskych zdrojov na ošetrovanie
zranení chrbtice. Preto sa Hannesov otec
Heinz, dvojnásobný svetový šampión v motokrose
spolu s priateľmi, medzi ktorých patrí aj
Dietrich Mateschitz, rozhodli založiť v roku
2005 nadáciu Wings for Life. Jej hlavnou funkciou
je rozbehnúť a podporovať výskum na poli
centrálneho nervového systému, no zároveň
i vynaliezanie konkrétnych metód základnej lekárskej
starostlivosti, rehabilitácie a terapii.
Nadácia si tiež dala za úlohu skúmať možnosti
zlepšenia prevencie vážnych zranení chrbtice
pri športe, ako je napríklad chránič krku, či
vzdušné vaky pre horských cyklistov a motocyklistov.
Podľa celosvetovej štatistiky sa však iba 2%
všetkých zranení chrbtice stane pri extrémnych
športoch a najrizikovejšími činnosťami sú
jazda autom a lyžovanie.
Život bez vozíka
Dr. Martin Schwab a Lisa Schnell sú dvaja
kľúčoví výskumníci na poli nervového systému
a garantmi nadácie Wings for Life. V rámci výskumov
vynašli spôsob regenerácie miechy,
ktorá je založená na bunečných injekciách, vpichovaných
do miesta zranenia, tie podnecujú
oživenie tkaniva. Nádej pre mnohých ľudí, tých
čo poškodenie miechy pripútalo na invalidný
vozík.
Ako pomôcť?
Kolotoč Formuly 1 je výnosným biznisom.
Z jednotlivých monopostov na nás ,,kričia“ logá
sponzorov, no teraz môžete kričať vy! Na výskum
regenerácie miechy nadácie Wings for Life
môžete prispieť na webstránke www.facesforcharity.com
a za minimálny príspevok 10
britských libier (približne 500 Sk) si vyberiete
miesto pre vašu fotografiu na monoposte Formuly
1 tímu Red Bull Racing, za ktorý jazdia
Mark Webber a David Coulthard. Vaša fotografia,
fotka zlatej rybky vo vašom akváriu, krásne
časy dovolenkové, alebo čokoľvek iné sa objaví
na autách oboch jazdcov Red Bull Racing na
Veľkej cene F1 vo Veľkej Británii 8. júla 2007 na
okruhu Silverstone.
Viac informácii o nadácii Wings for Life získate
aj na webstránke www.wingsforlife.com.
18

INFOSERVIS
Tri striebra pre slovenských kolkárov
V Košiciach sa v dňoch 13. – 30. mája uskutočnili Majstrovstvá
sveta v kolkoch. Ich súčasťou bol aj šampionát zrakovo postihnutých
športovcov, ktorých súťaže sa rozbehli 27. mája. Účasť slovenského
ženského tímu na tomto podujatí poznačilo úmrtie
Anny Vnekovej v deň otvorenia súťaže zrakovo postihnutých,
v dôsledku čoho neštartovala ani jej sestra Božena. Družstvo žien
napokon skončilo na 6. mieste. Ich česť zachraňovala v súťaži jednotlivkýň
Terézia Sabovíková (B2), ktorá obsadila druhé miesto.
Oveľa lepšie dopadli muži, ktorí napokon vybojovali v súťaži
družstiev striebro. V jednotlivcoch v kategórii B3 príjemne prekvapil
postupom do finále Roman Ondrejkovič. V súťaži družstiev
nenastúpil, ale vo svojej kategórii získal striebro, keď počas hry sa
dokonca viackrát ocitol na čele. Predseda Sekcie nevidiacich a slabozrakých
športovcov Slovenska Štefan Kopčík vyslovil s celkovou
medailovou bilanciou spokojnosť. „Vzhľadom na to, že na takýchto
kvalitných dráhach, aké boli na MS nemáme možnosť trénovať,
môžeme považovať konečný výsledok za veľmi dobrý“,
uviedol.
Barbušová zdolala majsterku Európy
Najmodernejšia slovenská hala – košická Steel Arena - sa v druhej polovici
mája zmenila na domov kolkárov z celého sveta.
Medzinárodné majstrovstvá Slovinska v stolnom tenise
telesne postihnutých športovcov v Kranjskej Gore
pod názvom 1. HIT open, prinieslo medailovú žatvu
pre trinásťčlennú slovenskú reprezentáciu. Vozičkárka
Alena Kánová získala dve medailové umiestnenia.
V družstvách zvíťazila spolu s Írkou Reynoldsovou, keď
vo finále zdolali Taliansko 3:2, v súťaži jednotlivcov
skončila druhá, keď vo finálovom súboji podľahla domácej
hráčke Pintarovej 2:3. Oľga Barbušová (na obr.)
triumfovala v kategórii TT 8, keď v rozhodujúcom zápase
porazila úradujúcu majsterku Európy Švédku
Bengsstonovú 3:1. Ladislav Gáspár skončil v súťaži
open tretí a v družstvách spolu s klubovým kolegom
Jamborom a Pódom z Integry Bratislava druhý. Svoj
životný úspech dosiahol vozičkár Bohuš Čabák, keď s
Jánom Koščom dosiahol bronz. Dve medaily z rovnakého
kovu získal aj paralympijský víťaz Ján Riapoš (v
jednotlivcov a v súťaži družstiev s Rastislavom Revúckym).
Turnaj bol generálkou na októbrové ME, ktoré sa
budú konať v rovnakom meste.
Tanečníci zbierali
medaily v zahraničí
Úspechy žali na medzinárodnom fóre aj naši
reprezentanti v tancoch na vozíčku. Na Svetovom
pohári v Cuijku (7. – 8. apríla) bola úspešná
dvojica Slávko Solej – Alexandra Kastelová, ktorí
získali druhé miesto v štandardných tancoch v
kategórii LWD I. Dean Babony s Alexandrou Bartekovou
boli v rovnakej kategórii tretí v latinských
a štvrtí v štandardných tancoch. V Európskom
pohári 2007 v Petrohrade (15. – 16. apríla)
si slovenské páry počínali ešte lepšie. V kategórii
LWD I zvíťazil v štandardných i latinských tancoch
pár D. Babony – A. Barteková. Martin Dait s
Dagmar Palovčíkovou obsadili druhé miesto v
latinských tancoch. V kategórii LWD II skončili v
štandardných tancoch na rovnakom mieste aj
Peter Jasovský a Marta Križanová. Na GERMAN
OPEN 2007 v Rheinsbergu (28. apríla) zvíťazili v
kategórii LWD I Michal Kočiš a Júlia Nagyová v
štandardných tancoch.
Veľký úspech juniorských plavcov
Deväť medailí priviezli
z juhoafrického
Ekurhuleni, kde
sa uskutočnili Majstrovstvá
sveta telesne
postihnutých
juniorov v plávaní,
dvaja slovenskí reprezentanti
Roman
Buchta (1991) a
Miroslav Šušnyák
(1990). Prvý z nich
získal päť zlatých
(50 , 100, 200 a 400
metrov – všetko voľný
spôsob, 100 metrov
znak), druhý štyri strieborné medaily (50 , 100, 200 a 400 metrov
– voľný spôsob). Ako uviedol vedúci výpravy Ivan Šulek, vystúpenie na
MS bolo úspešné nielen z hľadiska počtu medailí, ale aj načasovania
formy a veľkého zlepšenia osobných rekordov.
... z paralympijskej kuchyne
Slovenský paralympijský výbor podpísal dňa 27. mája 2007 darovaciu
zmluvu s Nadáciou Penta na rok 2007. Nadácia Penta podporí vzdelávacie
i športové aktivity slovenských paralympionikov.
V dňoch 16. – 20. apríla sa v AquaCity Poprad (dodávateľ Slovenského
paralympijského výboru) uskutočnilo sústredenie ľadového hokeja na
sánkach. Kemp bol zameraný na fyzickú prípravu športovcov. Ak ste zdravotne
postihnutý a máte záujem hrať ľadový hokej na sánkach, prihláste
sa na Slovenskom paralympijskom výbore u Petra Hamaja na tel. 0915
766 252 alebo mailom na adrese: pms@paralympic.sk.
Lyžiarka Henrieta Farkašová bola za SPV navrhnutá na cenu SOV Radovana
Kaufmana v súťaži fair play. Návrh je ocenením jej prístupu na
ZPH 2006 v Turíne. Po tom, čo jej zdravotní klasifikátori zabránili súťažiť,
neodcestovala domov, ale počas celých ZPH aktívne pomáhala svojim kolegom
v tíme.
Milí čitatelia a paralympijskí priatelia,
zaujímajú nás vaše názory a pripomienky na prílohu
PARALYMPIONIK i vaše postrehy na život paralympijskej rodiny. Najzaujímavejšie
príspevky uverejníme. Napíšte nám tiež, o čom alebo o
kom by ste sa radi v našej prílohe dočítali na adresu: pms@paralympic.sk.
21

NAŠI PARTNERI
ŠPORTOVÉ HRY ZENTIVA 2007
V sobotu 26. mája sa v Piešťanoch konali Športové hry
2007 spoločnosti Zentiva, a.s. V ôsmich disciplínach súťažilo
300 zamestancov, v šiestich detských sa predstavili
ich potomkovia. Viac ako 600 účastníkov, medzi ktorými
nechýbali ani slovenskí paralympionici, prežilo slnečný deň plný
športu. Spoločnosť Zentiva, dlhoročný oficiálny partner Slovenského
paralympijského výboru, sa vzorne stará o zdravie svojich zamestnancov.
Moderátorka podujatia Iveta Malachovská najskôr vyspovedala
našich talentovaných lyžiarov Martina Franceho a Petru Smaržovú.
Silné ženy zastupovala naša reprezentantka v tlaku na lavičke
Mária Bartošová. Aj ona sa podelila o svoje dojmy.
O podpisové karty našich paralympionikov, ktoré boli vyrobené
špeciálne pre túto akciu, bol veľký záujem.
V Piešťanoch sa zišlo veľa paralympijských obdivovateľov. V spoločnosti
tých najmenších sa ocitol aj predseda SPV Ján Riapoš.
Mravec medzi obrami
V máji 2005 zorganizovala a
absolvovala Anna Čaplická prvú
ženskú para expedíciu Čína - Tibet
2005, ktorú finančne podporil
Slovenský paralympijský výbor.
Z desiatich žien boli štyri so
zdravotným hendikepom a táto
expedícia bola prvou čisto ženskou
výpravou v celej histórii výstupov
na horu Siguniang Shan
(5 454 metrov).
Anna Čaplická pokorila po
úraze s barlami už štíty Tatier,
Pamíra, Himalájí, Kaukazu a Álp.
„V horách sa cítim ako mravec
medzi obrami“, vraví. Lásku k
Anna Čaplická (v strede) rozprestrela
vlajku SPV už aj na Mont Blancu.
horolezectvu zdedili aj jej dve
deti. Vo voľnom čase priúča tomuto
nebezpečnému športu
okrem nich aj deti zo žilinského
horolezeckého klubu. Pracuje
ako učiteľka v materskej škole,
kde učí angličtinu, výtvarnú
a pracovnú výchovu. V roku
2005 po tibetskej expedícii sa
stala členkou širokej paralympijskej
rodiny. Vďaka obrovským
skúsenostiam z pôsobenia v Číne
v oblasti turizmu, sa jej manžel
Peter Čaplický stal paralympijským
atašém Slovenského paralympijského
družstva na XIII.
Paralympijské hry Peking 2008.
Rozhovor s ním prinesieme
v ďalšom čísle Paralympionika
2. augusta 2007.
22

PARALYMPIONICI V MÉDIÁCH
Napísali, povedali o nás...
namiesto nástupu na gymnázium
absolvovala liečenie
v Národnom rehabilitačnom
centre v Kováčovej.
„Práve tu mi hráči Ján Riapoš
a Miroslav Rybár požičali
prvú raketu. Dodnes
som jej ostala verná,“ spomína
na svoje začiatky so
stolným tenisom (...)
● Mesačník Nota Bene
predstavuje pravidelne tváre
z regionálnej kampane
Slovenského paralympijského
výboru. Po Ladislavovi
Gáspárovi (stolný tenis) a
Ivete Chlebákovej (lyžovanie)
sa v najčerstvejšom vydaní
dočítate o paralympijskom
víťazovi Rastislavovi
Turečkovi (handbike/cyklistika).
● Už piaty raz sa rozkrútili
kolesá celoslovenskej
kampane Na kolesách proti
rakovine. Zbierka je určená
Začiatkom mája sa paralympionici predstavili vo FUN RÁDIU v rannej relácii RAN
FUN s Adelou a Sajfom. Príjemne sme sa zabávali s Petrou Smaržovou, Martinom
Francem a Marekom Margočom.
ihriskách či na dedinskej
ceste. Do projektu sa vlani
zapojilo viac ako 80 miest,
tento rok je zatiaľ prihlásených
31 miest a obcí.
(Týždenník ŽURNÁL,
10. mája)
● Žarnovica sa v týchto
dňoch oficiálne stala jedným
z centier slovenského
paralympijského športu.
Práve tu totiž otvorili prvé
stredisko paralympijskej
prípravy. Výstavba tohto
centra trvala niečo vyše roka.
Ján Riapoš, predseda
Slovenského paralympijského
výboru: „Šport môže
byť veľkou bránou pre postihnutých,
aby vzájomne
sa spájali s bežnou populáciou.
Tento satelit vychádza
z koncepcie Národného
paralympijského centra
v Piešťanoch, ktoré budujeme,
a ktoré by sme chceli
v priebehu dvoch rokov dobudovať.“
(Slovenská televízia,
17. mája)
● Bývalý ligový futbalista
TOMÁŠ MASARYK chce
ako tenista štartovať v roku
2012 na paralympiáde
(...). Mal 22 rokov, profesionálnu
zmluvu vo vrecku,
dva týždne po promóciách.
Tomáš Masaryk si mal plnými
dúškami užívať život.
Osudný piatok 27. júla
2001 však všetko zmenil.
Ani ťažké postihnutie nemohlo
v ňom udusiť športového
ducha. Vedel, že i
na vozíku sa dá športovať.
Poslal mail na Zväz telesne
postihnutých športovcov.
Prišli za ním, poradili mu.
Voľba padla na tenis. „Tenis
beriem ako koníček. Nedá
sa pri ňom zbohatnúť,
ale veľmi mi pomáha. Prídem
pri ňom na iné myšlienky
(...).“
(Denník ŠPORT priniesol
24. mája životný
príbeh T. Masaryka)
Stolná tenistka Alena Kánová
● Slovenský paralympijský
výbor začal spoluprácu
s reláciou „Ľudia na jednotku“
v Slovenskej televízii.
Jej cieľom je predstaviť úspešné
paralympijské tváre
verejnosti. Doteraz v nej diváci
mali možnosť vidieť
Mareka Margoča (atletika),
Alenu Kánovú (stolný tenis),
Martina Franceho, Petru
Smaržovú a Ivetu Chlebákovú
(lyžovanie), ako aj manažéra
SPV Petra Hamaja, ktorý
informoval o V. ročníku
celoslovenskej kampane
„Na kolesách proti rakovine“.
● TV MARKÍZA priniesla v
pondelok 9. apríla vo svojej
pravidelnej relácii REFLEX
príbeh lyžiara Petra Šútora.
● Vo víkendovej prílohe
denníka SME – „SME ŽENY“
bol uverejnený článok o paralympijskej
víťazke v stolnom
tenise Alene Kánovej o
jej živote, práci priateľoch a
o hľadaní novej spoluhráčky
(...). „To sa len tak zdá,
že toho veľa stíham,“ vysmiato
reagovala na otázku,
ako dokáže skĺbiť zamestnanie,
tréningy a doktorandské
štúdium práva v
Bratislave. Stolná tenistka
Alenka Kánová (26) s vrcholovým
športom začala až po
ťažkej havárii, keď ju porušená
miecha posadila na
vozík. Mala štrnásť rokov a
deťom, mládeži aj dospelým
s cieľom zapojiť sa do
športovej aktivity. Každý
účastník musí zvládnuť určenú
trať na akomkoľvek
nemotorovom kolieskovom
vozidle a prispieť symbolickou
sumou na podporu boja
proti rakovine. Organizátori
zvolili hračku JOJO za
symbol zbierky. Ako povedal
predseda Slovenského
paralympijského výboru Ján
Riapoš, akcie sa budú konať
na námestiach, školských
V júni si budeme môcť na Dvojke pozrieť talk show Aleny Heribanovej „Anjeli strážni“
s Ivetou Chlebákovou.
20