PARALYMPIONIK

Štvrtok • 18. 10. 2007 • Číslo 5 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru

STANOVISKO
Ján Riapoš: „V súčasnosti je situácia stabilizovaná a vraciame sa späť ku každodennej práci“.
Pokus o nezákonné ovládnutie SPV
V posledných týždňoch zarezonovala v médiách aj v širokej verejnosti
situácia na Slovenskom paralympijskom výbore (SPV), keď sa ho
skupina osôb okolo JUDr. Karola Mihoka pokúsila nezákonným spôsobom
ovládnuť. Ráznymi právnymi krokmi a prijatím potrebných opatrení
sa nám napokon podarilo stabilizovať situáciu. Rád by som ju
v krátkosti zrekapituloval a vysvetlil, nakoľko sa v médiách vyskytlo aj
niekoľko zmätočných informácií.
V prvom rade treba zdôrazniť, že SPV nemá v súčasnosti dvoch
predsedov. Som jediným zákonným štatutárom SPV, čo dokladuje aj
registrácia z Ministerstva vnútra (MV) SR zo dňa 3. októbra, rovnako
ako v tento deň zaregistrované stanovy. Na ich základe už dnes nie sú
členmi SPV umele vytvorené zväzy bez medzinárodného napojenia.
Takže všetky vyjadrenia pánov Mihoka, Dědečka, Mičuneka a Petroviča
sú už v súčasnosti iba vyjadreniami súkromných osôb, ktoré nie
sú s SPV v žiadnom právnom vzťahu.
GRANÁT ODPÁLIL BÝVALÝ GENERÁLNY SEKRETÁR
Spúšťacím mechanizmom celého procesu bol Martin Doroš. Už dlhší
čas dával najavo svoju nespokojnosť na SPV, kde pôsobil nielen vo
funkcii generálneho sekretára, ale aj ako konateľ Paralympijskej marketingovej
spoločnosti (PMS). Táto „eseročka“ je stopercentnou dcérskou
spoločnosťou SPV, ktorá kontrahuje finančné prostriedky od
partnerov SPV a hlavnou náplňou jej činnosti je marketing pre SPV.
Bohužiaľ, prejavy nespokojnosti pána Doroša sa netýkali zlepšenia
podmienok športovcov, ako to v súčasnosti rád prezentuje, ale väčšinou
jeho osoby a výhod, ktoré na základe svojich funkcií poberal. Poslednou
kvapkou bolo jeho vyjadrenie, že plat a výhody, ktoré užíva, sú
z jeho strany charitou pre SPV a tiež žiadosť (či skôr ultimátum), aby
mu bol pridelený automobil Suzuki Grand Vitara, čím si ho vraj zaviažem
na ďalšie štyri roky.
Keďže som mu v týchto jeho požiadavkách nevyhovel, pán Doroš
mi oznámil, že „chce moju hlavu“ a začal tomu podriaďovať všetky
svoje kroky. Členom Výkonného výboru (VV) SPV predložil 28. augusta
sumár otázok (nie obvinení), na základe ktorých chcel dosiahnuť
moje odvolanie, čo sa mu však nepodarilo. VV SPV mi uložil, aby som
pripravil odpovede na jeho otázky do ďalšieho zasadnutia 24. septembra.
O PREDSEDOVI BEZ PREDSEDU
M. Doroš nerešpektoval uznesenie VV SPV a využil moju neprítomnosť
na Slovensku. Dňa 4. septembra zvolal bez môjho súhlasu stretnutie
s predstaviteľmi zväzov, ktorým predložil pravdepodobne rovnaký
materiál ako na VV SPV. Slovo „pravdepodobne“ používam zámerne,
nakoľko z tohto stretnutia existuje iba nič nehovoriaci zápis.
Po mojom návrate zo seminára vedúcich výprav na PH 2008 v Číne
som našiel na svojom stole pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie
s dátumom 22. septembra, podpísanú predsedami Slovenského
lyžiarskeho zväzu zdravotne postihnutých (SLZZP) Karolom Mihokom,
Slovenského atletického zväzu zdravotne postihnutých (SAZZP) Dušanom
Dědečkom, Slovenského zväzu tanečného športu na vozíku
(SZTŠV) Andrejom Mičunekom, Slovenského zväzu mentálne postihnutých
športovcov (SZMPŠ) Pavlom Strakom a Slovenského cyklistického
zväzu zdravotne postihnutých (SCZZP) Jurajom Petrovičom.
Vzápätí sme si dali vypracovať právnu analýzu, ktorá jednoznačne
potvrdila nerešpektovanie platných stanov pri zvolávaní valného zhromaždenia.
Iniciátori okrem iného úplne ignorovali stanovený počet
delegátov a sami zvolali MVZ iba s účasťou jediného delegáta (!) za
každý zväz. Všetkým je nám jasné prečo – v prítomnosti 42 delegátov
by ich šanca zrealizovať svoje zámery bola nulová. Okamžite boli všetci
listom informovaní o našom stanovisku, ktoré však odmietali brať
do úvahy. Deň pred konaním inkriminovaného MVZ prišli na SPV.
Dôvod ich návštevy mi nie je dodnes jasný, nakoľko scenár na sobotu
22. septembra mali už dávno pripravený. Následne sme zistili odcudzenie
14 šanónov s agendou SPV a PMS. Z výpisu z elektronického
kľúča vyplynulo, že 20. septembra v neskorých večerných hodinách
niekto vstúpil do priestorov SPV na vstupnú kartu E. Gažovej, ktorá bola
v tom čase, podobne ako M. Doroš, vo výpovednej lehote. Túto na-
4

STANOVISKO
šu agendu dodnes postrádame, hoci sme políciu upozornili na verejné
priznanie K. Mihoka v televízii TA3, že poverili človeka jej „zabezpečením“.
PODVODNÁ ZÁPISNICA NA MINISTERSTVE
Na MVZ zvolanom skupinou K. Mihoka na 10. hodinu v Hoteli Danube
som sa napokon na základe zlých skúseností s týmito ľuďmi zúčastnil.
Aj spolu s ďalšími 13 zástupcami riadnych členov SPV. Riadne
sme sa zaprezentovali a ako štatutár SPV som otvoril rokovanie. To
však bolo po približne 15 minútach na žiadosť samotného K. Mihoka
zrušené, o čom existuje aj zvukový záznam. Druhá strana však nerešpektovala
ani túto skutočnosť a v pondelok 24. septembra predložila
na MV SR podvodnú zápisnicu z MVZ, na základe ktorej si dala zaregistrovať
stanovy. Vyplynulo z nej, že šesť iniciátorov (ako šiesty sa pridal
zástupca Slovenského zväzu plávania zdravotne postihnutých –
SZPZP) sa vzájomne navolilo do štatutárnych orgánov SPV. Ako predseda
bol v nej uvedený K. Mihok. Keďže MV SR má iba registračnú povinnosť
a existovala reálna hrozba nezákonného prevzatia vedenia
SPV, prebehlo 22. septembra 2007 o 11. hod. v priestoroch SPV na Benediktiho
5 v Bratislave MVZ s mandátom 29 delegátov. Zápisnica
z neho bola tiež podaná na registráciu na MV SR.
Na základe obáv z nelegálneho vstupu neoprávnených osôb sme
zabezpečili na sekretariáte SPV aktívnu ochranu. Vývoj udalostí nám
dal za pravdu. V utorok 2. októbra sa K. Mihok spolu s ďalšími osobami
domáhal vstupu na pôdu SPV, pričom argumentoval čerstvou registráciou
na MV SR. (Už predtým ma listom vyzval, aby som pripravil
k odovzdaniu všetky mne zverené veci a opustil priestory SPV.) Využil
prítomnosť televíznych kamier a počastoval ma výrazmi „podvodník“
a „klamár“, pričom sám predložil štátnemu orgánu na registráciu podvodný
dokument. Dôsledky tohto svoju činu si ani ako právnik zrejme
dodnes neuvedomil. Na druhý deň 3. októbra 2007 však vydalo MV SR
potvrdenie o tom, že som štatutárom SPV na základe zaregistrovaných
stanov z MVZ konaného 22. septembra o 11. hod. v sídle SPV.
Medzitým sme sa obrátili so žalobou na Okresný súd Bratislava 1,
nakoľko podľa nášho názoru ide v prípade MVZ, zorganizovaného
skupinou K. Mihoka, o tzv. nulitné valné zhomaždenie, ktoré nemá
právnu ochranu.
S MEDIÁLNOU PUBLICITOU NEPOČÍTALI
Nakoľko sme predpokladali takýto scenár, celú záležitosť sme začali
v pravý čas medializovať. Niekto bude možno namietať, že tým klesol
kredit paralympijského športu vo verejnosti. Dočasne určite áno.
Nevideli sme však inú možnosť, ako ochrániť SPV pred ľuďmi, ktorí
ho už raz viedli a zanechali ho v roku 2003 v dezolátnom stave. Dôkazy
sú v zápisnici z kontroly NKÚ SR z roku 2003. Napokon, hlavne medializácia
naštrbila ich sebavedomie. Zrejme očakávali, že legálne zvolení
zástupcovia paralympionikov im dobroľvoľne uvoľnia priestory.
SPV pritom najviac uškodili informácie, ktoré neskôr začali sami podsúvať
médiám o nehospodárnosti v našej organizácii a jej spolitizovaní,
hoci do začiatku M. Dorošom odpálenej a umele vyvolanej kauzy
ma nikto nepožiadal o nahliadnutie do dokumentov, ani nikto nekontaktoval
kontrolnú komisiu…
Dňa 6. októbra sa uskutočnilo ďalšie MVZ už bez vyššie spomenutých
členov. K. Mihok síce využil príležitosť vystúpiť, ale neunúval sa
presviedčať riadne nominovaných delegátov o svojej pravde. Naopak,
po 10 minútach zdupkal. MVZ schválilo náš postup a prijalo opatrenia
na ochranu SPV, ktoré mu neposkytuje v súčasnosti platný zákon
č. 83/1990 o občianskych združeniach. V súčasnosti je situácia stabilizovaná
a vraciame sa späť ku každodennej práci na príprave účasti
našich reprezentantov na PH 2008 v Pekingu, čo má byť hlavnou nápĺňou
našej činnosti a nie boj na barikádach.
ZÁVER
Celá záležitosť bude mať, samozrejme, dohru. Okrem záujmov SPV
som nútený hájiť aj svoje meno súdnou cestou. Diskreditácia mojej osoby
totiž relatívnym ukľudnením situácie na SPV, naopak stúpa. V tejto
súvislosti preto vyzývam všetkých, aby sa zdržali šírenia akýchkoľvek zavádzajúcich
a osočujúcich informácií voči SPV a mojej osobe a zároveň si
uvedomili, že útokom na moju osobu neškodia mne, ale poškodzujú
dobré meno SPV, ktoré sme sa snažili posledné štyri roky budovať.
Na 15. decembra je zvolané riadne valné zhromaždenie aj za účasti
športovcov, ktorí budú reprezentovať Slovensko na budúcoročných
PH v Pekingu. Na ňom dostanú všetci možnosť, aby sa vyjadrili k predošlému
obdobiu, k vízii do budúcnosti a najmä k tomu, kto má v ďalších
rokoch SPV viesť. Osobne som však presvedčený, že delegáti dajú
prednosť ceste transparentnosti a korektných vzťahov, ktorou sme sa
vybrali od roku 2003 a definitívne odmietnu minulosť, ktorá priniesla
SPV materiálne škody v podobe manka v pokladni a rôznych pokút
a najmä hrubo poškodila jeho kredit. Zároveň chcem ubezpečiť najmä
športovcov, že urobím všetko pre to, aby sa ich tento problém nedotkol
a ich príprava kontinuálne pokračovala.
Ján Riapoš, predseda SPV
Fotokópia registrácie na MV SR zo dňa 3. októbra 2007...
... a zápisnice z MVZ v Hoteli Danube, „kde sme sa vraj nezúčastnili“.
5

PROFIL
ROMAN VÉGH
Falošnú skromnosť nepestuje
Vladislav Janovjak verí, že tentoraz si z paralympiády už medailu domov privezie
Majstrovstvá sveta v cyklistike zdravotne
postihnutých, ktoré sa konali
v druhej polovici augusta vo francúzskom
Bordeaux, priniesli Slovensku opäť medailovú
radosť. Jedným z tých, ktorý nás
pred pekinskou paralympiádou potešili
svojou výbornou formou, bol VLADISLAV
JANOVJAK. Po sklamaní na PH 2004
v Aténach chcel zavesiť galusky definitívne
na klinec. Dobre, že si to rozmyslel. Ak
sa nič nepredvídané nestane, slovenská
paralympijská rodina bude v metropole
Číny opäť s nádejou sledovať cyklistické
disciplíny, ktoré jej v minulosti priniesli
toľko radosti.
Slovensko má paralympijského víťaza na velodróme
Radovana Kaufmana i šampióna na handbiku Rastislava
Turečka. Na ich úspechy môže nadviazať práve húževnatý
borec z Ostrova pri Piešťanoch, o čom nás spolu so
svojím pilotom Robertom Mitošinkom presvedčil na
šampiónáte v centre svetoznámej vinárskej oblasti. A to
ich od začiatku sprevádzali samé nepríjemnosti. Najskôr
im strpčila život letecká spoločnosť, ktorá odmietala
vziať do lietadla tandemový bicykel. Napokon sa situácia
vyriešila a naši reprezentanti mohli odletieť do dejiska
pretekov aj so svojím nevyhnutným športovým náradím.
Aby toho nebolo dosť, počas oficiálneho tréningu na
velodróme došlo k poškodeniu zadného disku do takej miery, že sa stal
nepoužiteľ-ným. Našťastie, vďaka pomoci Čechov, Nemcov a Američanov,
ktorí im zapožičali disk a pastorky na tréning a preteky, sa naša
dvojica mohla konečne začať venovať tomu, kvôli čomu do Francúzska
cestovala. „Problémy sa vyskytnú, ale tu sa trochu nahromadili.
Veril som však, že smola si už vybrala svoju dávku a vynahradíme si to
na pretekoch“, glosuje nešťastný úvod V. Janovjak, ktorý pred pretekmi
absolvoval aj zdravotnú klasifikáciu a opätovne bol zaradený
do skupiny B2 (silne slabozraký). Platnosť tejto klasifikácie je do roku
2012.
NAPOKON Z TOHO BOLO STRIEBRO
Dvojica začínala 20. augusta pretekmi na 1 km s pevným štartom.
V konkurencii 27 tandemov skončila na 11. mieste. O deň neskôr si
riadne polepšila, keď v stíhacích pretekoch na 4 km obsadila
pekné štvrté miesto. Nesklamala ani v časovke na
29,7 km, v ktorej skončila piata.
To už klopala na dvere súťaž, ktorá mala slovenskej výprave
pripraviť najväčšiu radosť. Poslednou disciplínou
majstrovstiev sveta boli totiž cestné preteky zrakovo postihnutých.
Na 108,9 kilometrovú trať sa postavilo
44 tandemov. Medzi piatimi, ktorým sa podaril únik
v šiestom kole, nechýbali ani Slováci. A bola z toho strieborná
medaila! Rovnaký kov sa už leskol na Vladovej hrudi
aj pred dvomi rokmi na Majstrovstvách Európy v holandskom
Alkmaare, čo iba podčiarkuje jeho dlhodobú
výbornú výkonnosť.
ATÉNSKA NOČNÁ MORA
Účastníci PH 2004 v Aténach si určite spomenú, koho označili za
najsmutnejšieho muža vtedajšej výpravy. Iba na osvieženie pamäti -
s pilotom Jurajom Petrovičom vybojoval v šprinte na dráhe striebornú
medailu, ale po pár dňoch nasledoval nečakaný ortieľ: dopingový
test jeho spolujazdca bol pozitívny! Nešťastný Vlado musel vrátiť
medailu, ktorú vybojoval po rokoch driny a vážnom zranení. Po páde
v tréningu na viedenskej dráhe štartoval v Aténach s kovovým klinom
v kľúčnej kosti, ktorý mu tam voperovali iba pár týždňov pred
paralympiádou. V minulosti sa už nechce vŕtať, ani nikoho obviňovať.
Napokon, situácia s použitím zakázanej látky a s vinou jednotlivých
jej aktérov bola dosť komplikovaná. Netají sa však, že mal
všetkého plné zuby a po návrate z Atén bol rozhodnutý s cyklistikou
Striebro z Bordeaux naladilo Vladislava Janovjaka a Roberta Mitošinku na medailovú nôtu rok pred paralympiádou.
6

PROFIL
skončiť. Svoje rozhodnutie však prehodnotil. „Pripadalo mi to nespravodlivé,
preto som chcel všetkým a aj sebe samému dokázať, že
na to mám. Navyše, šport je pre mňa niečo viac, ako iba samotné
pretekanie sa či pocit z víťazstva. Je to životný štýl, ktorý mi dodáva
telesnú kondíciu i psychickú pohodu“, hovorí.
V PEKINGU SI CHCE NAPRAVIŤ CHUŤ
Na tému paralympiády, ktorá klope na dvere, hovorí, že kvalifikačným
sitom už zrejme prešiel. Hoci na papieri ešte nič oficiálne nemá.
Za rok 2007 sa však s Mitošinkom stali v Európskom pohári vo
svojej skupine celkovými víťazmi a aj vo svetovom rebríčku im
v cestných disciplínach patrí prvá priečka. Tento vynikajúci výsledok
by zároveň mal byť letenkou do Číny. A s akými ambíciami tam pocestuje?
„Jednoznačne medaila! Ten, kto o nej nerozpráva, buď nehovorí
pravdu alebo pestuje falošnú skromnosť“, dodáva presvedčivým
hlasom. Kiežby všetci slovenskí športovci boli vo svojich plánoch
takí jednoznační, ako masér z hotela Linea na piešťanskej Sĺňave.
V Aténach bol ešte zverencom trénera Rudolfa Huščavu, ale po paralympiáde
už v spolupráci nepokračovali. Dnes ho vedie v klube R.C.T.
Martin Rastislav Belák. Vymenil aj kolegov v tandeme. Po Petrovičovi
prebral štafetu Gabriel Jonášek, s ktorým vybojoval spomínané striebro
v Alkmaari. Dochádzanie do Bratislavy však bolo vyčerpávajúce, a tak
Bratislavčana Jonáška vystriedal v roku 2006 Ostrovčan Mitošinka,
s ktorým viac ako dráhu preferujú cestné preteky. V tomto roku ešte
uvažujú o účasti na pretekoch v Kolumbii, v paralympijskom roku ich
okrem Európskeho pohára čaká najmä kopec driny na sústredeniach
v južnejších zemepisných šírkach, kde naháňajú objemové kilometre.
A potom im už budeme držať palce, aby to v Pekingu čo najlepšie vyšlo…
VLADISLAV JANOVJAK
■ Narodený: 17. júla 1969
■ Športové odvetvie: cyklistika (dráhová, cestná)
■ Účasť na PH: 1 x v Aténach (2004)
■ Najväčšie úspechy: 1. miesto Svetový a Európsky pohár 2007
2. miesto MS 2007 (Bordeaux, Francúzsko)
2. miesto ME 2005 (Alkmaar, Holandsko)
3. miesto MS 2002 (Augsburg, Nemecko)
3. miesto ME 2003 (Teplice, Česko)
Pochmúrna poaténska nálada je už minulosťou. Z Číny si chce priniesť
domov medailu!
7

NAŠI PARTNERI / SÚŤAŽ
Kúpele Piešťany – Raj pre telo a dušu
Kúpele Piešťany patria
medzi najznámejšie kúpele
v strednej a východnej
Európe. Ročne privítajú vyše
50-tisíc hostí, z ktorých
väčšina prichádza zo zahraničia.
Svoju slávu získali
vďaka jedinečnej liečivej sile
termálnej minerálnej vody a unikátnemu
piešťanskému sírnemu bahnu, v spojení s odbornou
zdravotníckou starostlivosťou. Symbolom
kúpeľov je preto barlolámač, ktorý znázorňuje
uzdravenie.
Areál kúpeľov na ostrove obmýva z jednej
strany rieka Váh a z druhej tzv. mŕtve rameno
Váhu. Práve z dna obtokového mŕtveho ramena
rieky sa ťaží originálne bahno, ktoré vznikalo
pôsobením termálnej vody na miestne mäkké
horniny. Liečivá voda vyviera z hĺbky dvetisíc
metrov v desiatich prameňoch s teplotou 67 až
69 °C. Využíva sa na kúpele a pitné kúry. Blahodarné
účinky bahna i vody pôsobia pri liečbe
ochorení pohybového aparátu, niektorých neurologických
ochorení a zlepšujú i stavy po operáciách.
Pomáhajú zmenšiť kĺbové opuchy,
zmierniť bolesť spôsobenú svalovým napätím,
zlepšiť vyživovanie medzistavcových platničiek
a kĺbových chrupaviek a zvýšiť pružnosť
a elasticitu väziva.
Piešťanské kúpele ponúkajú viac ako 60 rôznych
procedúr, ktoré sa aplikujú v rámci liečebných,
relaxačných, regeneračných a revitalizačných
pobytov, ako i pri špeciálnej očistnej kúre
tzv. Detoxe. Okrem klasického liečebného kúpeľného
pobytu nájdete v ponuke i preventívne
a obľúbené víkendové pobyty, v ktorých sa spája
medicínsky wellness s vynikajúcimi hotelovými
službami.
Kúpeľné hotely s ordináciami lekárov a
diagnostickými pracoviskami sú skryté v zeleni
Kúpeľného ostrova. Secesný hotel Thermia Palace
s kúpeľným domom Irma a piatimi hviezdičkami
ponúka jedinečný komfort a privátnu
atmosféru. Kúpeľné centrum Balnea je prepojené
chodbami s hotelmi Balnea Esplanade Palace****,
Balnea Splendid***+ a Balnea Grand***,
pričom hostia každého z nich majú k dispozícii
vnútorný aj vonkajší bazén, navyše hotel Balnea
Esplanade Palace ponúka vodný a saunový
svet. Svoju stálu klientelu má i hotel Pro Patria**,
kde nájdete takisto všetky služby pod jednou
strechou. Všetky hotely a zdravotnícke
centrá na Kúpeľnom ostrove sú bezbariérové
a slúžia tak i telesne hendikepovaným klientom.
Viac na www.spapiestany.sk alebo na tel. č.
033/775 77 33.
KLAUS PILZ, generálny riaditeľ
Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany
■ Čo vám prináša spolupráca so slovenskými paralympionikmi?
Spolupráca Kúpeľov Piešťany so Slovenským paralympijskýkm výborom je
podľa mňa užitočná pre obe strany. Nám pomáha lepšie pochopiť potreby hostí
a podporiť dobrú vec a takisto môžem povedať, že i získať publicitu. Naopak,
členom paralympijského výboru poskytuje výnimočnú možnosť relaxovať
v piešťanských kúpeľoch. Absolvovanie pobytu je podľa mňa výbornou vzpruhou
pred pretekmi aj po pretekoch.
■ Kedy ste sa prvýkrát stretli s paralympijským športom?
Prvýkrát som sa osobne stretol s paralympijským športom v roku 1989. Ja
som bol tiež športovec a venoval som sa v tom čase atletike. Bolo úplne normálne,
že sme trénovali i s hendikepovanými športovcami.
■ Ktorý z nich by ste si trúfali vyskúšať?
Za seba môžem povedať, že som prekonal niekoľko operácií, ktoré boli spôsobené
práve športovaním. Pre zranenia som sa musel na čas stiahnuť. Ale dnes sa
športu opäť venujem – najviac bicyklovaniu, nordic walkingu či v zime lyžovaniu.
Okrem toho jazdím na kolieskových korčuliach. Ale venujem sa aj viac pohodovému
športu (úsmev). Chodím na preteky veteránov. Človek musí zostať
aktívny.
■ Čo očakávate od našich športovcov na najbližších PH 2008 v Pekingu?
Očakávam veľký entuziazmus, pretože kvalifikovať sa na tieto hry je najväčšia
česť pre akéhokoľvek športovca. Prajem im všetko najlepšie. Viem, že vedia
robiť zázraky a účasť na paralympiáde je motiváciou i do budúcnosti.
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY
Vystrihnite si opäť kupón s logom SLK Piešťany a nalepte ho na korešpondenčný lístok.
Odpoveď pošlite do 15. novembra 2007 na adresu: Slovenský paralympijský výbor,
Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok uveďte vašu adresu
a telefonický kontakt.
Výherca prvej ceny získa poukaz na procedúry podľa vlastného výberu v hodnote
4 000 Sk v SLK Piešťany, druhá cena je publikácia Osobnosti slovenského športu
1896-2006 a tretia cena kozmetický balíček AVON.
Akému druhu športu sa venuje
Vladislav Janovjak?
A: atletike
B: stolnému tenisu
C: cyklistike
SÚŤAŽ Z AUGUSTOVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, na koľkých paralympiádach sa zúčastnili Anna Oroszová a Mária Bartošová, je
B (na dvoch).
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch víťazov, ktorí získavajú kozmetické balíčky AVON: MARIANNA
FABUŠOVÁ, 919 53 Dechtice 117, DANIELA ŠKROVINOVÁ, Jilemnického 53/30, 036 01 Martin a MIKULÁŠ PAPAJ,
Dolná 3, 976 45 Osrblie. Gratulujeme!
8

KAMPAŇ
Na kolesách proti rakovine
Posolstvo Radovana Kaufmana šíria slovenskí paralympionici v tejto kampani
Rado zostane navždy
v našich srdciach
Radovan Kaufman bol chlap, ako sa patrí.
Športoval, študoval, miloval život. Nepoddával
sa napriek ťažkej a zákernej chorobe.
Nikdy nemal problém o nej hovoriť.
Napokon, bezmála celý svoj dospelý život
s ňou bojoval.
Keď rodákovi z Partizánskeho diagnostikovali
osteosarkóm a nepomohla ani chemoterapia,
amputovali mu pravú nohu.
Mal iba šestnásť rokov a nedokázal si predstaviť,
ako bude žiť ďalej. Na protézu si nevedel
zvyknúť. Opierajúc sa o barly však držal
tempo so zdravými. Otec ho pritiahol
naspäť k lyžovaniu. Zobral ho k Petrovi Matiaškovi,
ktorý lyžoval na jednej nohe a venoval
sa telesne postihnutým športovcom.
Radovan Kaufman
(★ 9. apríl 1978 – ✝ 16. jún 2003)
„Rado bol neúnavný a húževnatý,“ spomína
na jeho začiatky. V roku 1995, keď mal
sedemnásť rokov, presedlal na bicykel.
A o rok sa chystal na atlantskú paralympiádu.
Zmaturoval, zbalil sa, na bratislavskej
dráhe šliapal jednou nohou do pedálu
a na poslednom tréningu - spadol. Štrnásť
dní o sebe v nemocnici nevedel.
O dva roky sa stal na dráhe v Colorade
Springs majstrom sveta a utvoril svetový
rekord. Ale potom akoby uťal. Nevyhral
nič. Až prišlo Sydney. Z paralympiády mal
obavy, ale tréner Rudolf Huščava, s ktorým
udržiaval úzky kontakt do konca svojho života,
mu veril. Napokon sa vďaka nemu
ako prvá hrala na XI. paralympijských
hrách slovenská hymna. Po víťazstve žiarili
obaja šťastím. „Hendikepovaní ľudia bývali
kedysi v ústraní. Už nie som anonymný
človek,“ povedal Rado po tom, ako sa stal
paralympijským šampiónom a zbieral ďalšie
ocenenia. Nielen športové.
Rok po Sydney ukončil Ekonomickú univerzitu,
nastúpil pracovať do Tatrabanky,
no znovu sa začal jeho boj s rakovinou.
Amputovali mu ľavú lopatku, šesť týždňov
bol na vozíku. Opäť sa učil chodiť s barlami.
Už nemyslel na športovanie, ale predovšetkým
na uzdravenie. Chcel však byť
funkcionárom a pomáhať telesne postihnutým
športovcom. Oporou mu bola rodina,
blízki - a študentská láska Zuzka. Zosobášil
sa s ňou dva dni pred smrťou.
Ešte predtým však stihol vdýchnuť myšlienku
kampani, ktorú si neskôr zobral
pod svoje krídla SPV. V jej názve „Na kolesách
proti rakovine“ sú nielen kolesá, ktoré
mu priniesli najväčší športový úspech,
ale aj choroba, s ktorou svoj boj napokon
pehral. Radovan však vďaka posolstvu
kampane zostane navždy symbolom húževnatosti
a chuti žiť.
Piaty ročník celoslovenskej kampane „Na kolesách proti rakovine“,
ktorej hlavným organizátorom je Slovenský paralympijský
výbor (SPV), dobehol 28. septembra v Bratislave
do svojho cieľa (fotoreportáž na str. 12-13).
Svoje otvorenie, ako už tradične, zažil 3. mája na
Hlavnom námestí v Košiciach a odvtedy prešiel za
necelých päť mesiacov desiatkami miest, obcí a škôl
po celom Slovensku. Podstatou kampane je absolvovanie
symbolickej trasy na nemotorovom kolieskovom
prostriedku (bicykel, kolobežka, kolieskové
korčule, invalidný vozík...). „Príklady našich paralympionikov môžu
presvedčiť ľudí o tom, že športovať sa dá v každom veku a v každom
stave. Šport je tým najvhodnejším prostriedkom prevencie aj proti takej
chorobe, akou je rakovina“, hovorí o podstate kampane predseda
SPV Ján Riapoš.
Pred svojím bratislavským vyvrcholením zavítala
kampaň na prelome augusta a septembra do Novej
Bane, Liptovského Mikuláša, Smoleníc a Banskej Bystrice,
odkiaľ prinášame fotoreportáže. Súčasťou kampane
je aj finančná zbierka, z ktorej výťažok bude nasmerovaný
do troch oblastí: presná diagnostika, liečba
a kompenzácia. Prispieť do nej môžete aj naďalej
zaslaním prázdnej SMS správy na číslo 876 v sieti
Orange Slovensko (suma 30 Sk je konečná, Orange Slovensko odvedie
na zbierku 100 % tejto sumy a samotné zaslanie správy zákazníkovi nespoplatňuje)
alebo vkladom na účet číslo 4001198272/7500.
Nová Baňa, 26. augusta
Vyzbieraná suma: 3 000 Sk
Liptovský Mikuláš, 30. augusta
Vyzbieraná suma: 9 987 Sk
Smolenice, 2. septembra
Vyzbieraná suma: 102 513 Sk
Banská Bystrica, 10. septembra
Vyzbieraná suma: 10 004 Sk
10

KAMPAŇ
Wave system už pomáha ľuďom
V minulých ročníkoch kampane sme zbierali
finančné prostriedky na prístroj Wave system,
ktorý je revolučným prínosom pre identifikáciu
dedičných zmien. Týmto prístrojom
je možné zistiť až na 100 percent akúkoľvek
zmenu v sledovanom úseku DNA. Od jesene
minulého roku ho aktívne používa Ústav experimentálnej
onkológie SAV, ktorého odborníci
sa už takmer 10 rokov zaoberajú včasnou
diagnostikou dedičných foriem nádorových
ochorení a radi nám poskytli príklady, ako tento
prístroj pomáha pacientom.
Devätnásťročná pacientka krvácala do stolice.
Gastroenterológ jej kolonoskopiou zistil
množstvo polypov na hrubom čreve. Kedže
mal skúsenosti, predpokladal, že ide
Celkové sumy vyzbierané
v kampani v minulých rokoch
2003 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143 467 Sk
2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 360 080 Sk
2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 704 690 Sk*
2006 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 835 230 Sk
* s príspevkom Nadácie SPP – 2 000 000 Sk
o dedičnú formu rakoviny. Poslal vzorku krvi
do Ústavu experimentálnej onkológie. Jeho
pracovníci urobili analýzu a za niekoľko dní
zistili zmenu na DNA. Okamžite informovali
gastroenterológa. Ten sa spojil s chirurgom
a po odstránení polypov z konečníka sa realizoval
operačny zákrok – odstránilo sa prakticky
celé hrubé črevo. Iná alternatíva v prípade
dedičnej polypóznej formy nie je. Zvyšný
kúsok hrubého čreva sa spojil s konečníkom.
Sestra tejto pacientky zomrela v 17. roku
života na rakovinu hrubého čreva. S veľkou
pravdepodobnosťou to bola polypózna
forma, ale molekulová diagnostika sa v tom
čase ešte u nás nerealizovala.V prípade dedičnej
formy rakoviny prsníkov a vaječníkov
sa u nositeľky zmeny môže zrealizovať preventívna
chemoterapia. So súhlasom pacientky
je možné uskutočniť chirurgické odstránenie
časti prsníka, resp. celého prsníka
a zabrániť tak vzniku nádoru. Aplikáciou silikónových
vložiek sa táto forma terapie realizuje
čoraz častejšie.
11

KAMPAŇ
Kampaň opäť vyvrcholila
Tohtoročnému záveru kampane
„Na kolesách proti rakovine“ nežičilo
28. septembra počasie. Predpoludňajší
program, ktorého súčasťou mala byť aj
symbolická jazda v historickom centre
mesta, bol preto zrušený. Všetko sme
si však vynahradili na veľkolepom koncerte,
ktorý sa začal o 17. hod. na Námestí SNP. Vystúpili na ňom
bez nároku na honorár viaceré osobnosti slovenskej populárnej hudby
a aj ich zásluhou dostal V. ročník kampane dôstojnú záverečnú
bodku.
V bratislavských uliciach sa už dva týždne pred koncertom pohybovali
študenti s informačnými materiálmi a pokladničkami, ktorí
robili zbierku pre túto kampaň. Celková vyzbieraná suma sa napokon
v hlavnom meste Slovenska zastavila na úctyhodnom čísle:
211 434 Sk
...študenti a študentky sa činili počas verejnej zbierky v bratislavských
uliciach už dva týždne pred koncertom…
12

KAMPAŇ
megakoncertom
… po ukážke cyklotrialu sa duša koncertu Eva – Mária Uhríková zvítala s predsedom
SPV Jánom Riapošom a spolu privítali na pódiu všetkých prítomných…
… hviezda večera Peter Cmorik nadchol svojím vystúpením divákov rovnako ako ďalší úspešní „superstaristi“ Tomáš Bezdeda a Robo Mikla…
… v piatok večer panovala pred pódiom úžasná atmosféra, ku ktorej prispela aj skupina Metalinda…
… záver patril legende slovenskej hudby, skupine Elán, a trio Patejdl, Ráž, Baláž rozospievalo celé námestie…
13

ŠPORTOVÉ KLUBY/INZERCIA
Atletický klub zdravotne
postihnutých občanov PROFICIO
Atletický klub zdravotne postihnutých občanov PROFICIO je občianske
združenie, zaoberajúce sa športom zdravotne postihnutých občanov,
konkrétne atletikou na úrovni výkonnostnej a predovšetkým vrcholovej,
reprezentačnej. Sme najúspešnejšie a najpočetnejšie atletické
združenie medzi zdravotne postihnutými občanmi na Slovensku. Výkony,
ktoré v rámci jeho pôsobenia dosahujú športovci, potvrdzujú úspešnosť
a kvalitu nášho klubu. PROFICIO sa zameriava na rozvoj atletiky,
hlavne na vrhačské disciplíny zdravotne postihnutých občanov.
V tomto športe sme dokázali nájsť miesto mnohým ľuďom, ku ktorým
sa osud zachoval kruto. Za krátku dobu sme ich dokázali aktívne zapojiť
do spoločenského života a dnes sa z nich stávajú reprezentanti Slovenska,
ktorí sú motiváciou pre mnohých občanov našej malej krajiny.
PROFICIO stále vyhľadáva a prijíma nové talenty, vytvára podmienky
pre ich súťaženie, tréningový proces a regeneráciu, vychováva športovcov,
ktorí reprezentujú Slovensko na rôznych medzinárodných podujatiach,
vrátane tých najdôležitejších – paralympijských hier, pripravuje
športové a spoločenské podujatia s účelom rozvoja športu zdravotne
postihnutých občanov.
Okrem kvalitnej reprezentácie, ktorá je prvoradou záležitosťou tohto
klubu, PROFICIO vytvorilo priestor športovať aj ostatným občanom so
zdravotným postihnutím. Týmito aktivitami im chceme spríjemňovať
ich neľahkú životnú situáciu a ich mená, ako aj prácu celého klubu,
chceme posunúť do povedomia širokej verejnosti.
PROFICIO ĎAKUJE ZA PODPORU SVOJEJ ČINNOSTI TÝMTO PARTNEROM:

ROZHOVOR
STANO ŠČEPÁN
Poistku na šťastie si nekúpite,
Život je plný príbehov. Predseda predstavenstva Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Torsten Leue sa s nimi stretáva denne. Nie všetky sú šťastné,
ale mnohé z nich sú vďaka svojej sile inšpirujúce.
SILA PRÍBEHOV
Niektoré životné príbehy sa podobajú na televízne
seriály. Alebo skôr naopak? Spomínate si
napríklad na český seriál Poisťovňa šťastia? Aj
pôsobenie Torstena Leueho na Slovensku by
mohlo byť dobrým námetom na seriál z podobného
prostredia. Predseda predstavenstva
Allianz – Slovenskej poisťovne má na stole
množstvo príbehov nečakaných škôd, ľudského
súženia a trápenia. Každému z nás sa môže
zmeniť život takpovediac v okamihu. Môžeme
mať poistky na byt, na chalupu, na auto, môžeme
uzatvoriť životné poistenie, ale univerzálnu
poistku na šťastie si nekúpime. Nanajvýš mu sami
môžeme pomôcť ako najlepšie vieme...
VZŤAH KU ŠPORTU
★ Vraj ste mali blízko k športovej kariére...
Začínal som hrať futbal v chlapčenskom veku.
Keď som mal šesť rokov. Hrával som do
dvadsiatky v tretej nemeckej divízii, takže je
pravda, že som sa pokúšal niečo vo futbale dosiahnuť.
Ale odmalička som sa venoval viacmenej
pravidelne aj iným športom. Nadchlo
ma lyžovanie, hrával som tenis, venoval som
sa plávaniu, bol som veľmi aktívny a všestranný,
ale futbal bol mojím hlavným a najobľúbenejším
športom.
★ Na čom stroskotali vaše športové ambície?
Postupne, ako som dospieval, som sa musel
rozhodnúť či nastúpim na profesionálnu futbalovú
dráhu alebo či budem naďalej hrávať
len pre radosť a vlastné potešenie. Nebolo to
ľahké rozhodovanie, ale vyústilo do mojej
profesijnej orientácie. Neviem, kam by som
sa s futbalom prepracoval, ale nemá význam
sa tým zaoberať. Nikdy som však neprestal
celkom športovať. Stále mám k športu veľmi
blízko a stále aktívne športujem. Samozrejme,
len pre potešenie a v rovine účinného relaxu.
★ Čo vás na športe, osobitne na futbale, najviac
priťahuje?
Futbal je hlavne o tíme, o bojovnosti, o emóciách
a to je vždy atraktívne, ale aj inšpirujúce.
★ Oceňujete kolektívne výkony?
Vo všeobecnosti áno. Ale niekedy dám prednosť
tenisu, prípadne golfu, kde hráte sami za
seba a priamo porovnávate svoje schopnosti
so súpermi.
★ Ktoré z vlastností aktívneho športovca
vám pomáhajú na pozícii predsedu predstavenstva
Allianz – Slovenskej poisťovne na Slovensku?
Pomáha mi, ako som už naznačil, tímový
duch. Ak kreujete dobrý tím, je to oveľa silnejšie
než každý individuálny výkon. Na druhej
strane zostaviť dobrý tím nie je jednoduché.
Ani získanie viacerých vynikajúcich sólistov ešte
nie je automatickou zárukou úspechu. Napríklad
Real Madrid je nabitý individualitami,
ale nevyhral predošlý ročník Ligy majstrov. Nemá
najlepší tím. Paralela je, samozrejme, len
čiastočná, pretože v biznise nehráte len vo vymedzenom
čase 90-tich minút, ale tím musí
spolupracovať neustále. Zostaviť víťazný tím
a vyhrávať s ním aj pod tlakom je veľkou výzvou.
To je rovnaké v športových súťažiach,
ako v pracovnom živote.
★ Čím je pre vás šport inšpirujúci?
V osobnom živote mi veľmi pomáha na zlepšenie
koncentrácie, ale aj na odbúranie stresu
a relaxovanie. Je to už stokrát odskúšané. Ak
máte dobré zdravé telo, zvyšuje sa aj výkon vašej
hlavy, alebo ak chcete mysle či ducha. Lepšia
kondícia pomáha efektívnejším pracovným
výkonom počas dňa.
★ Ako čelíte, respektíve ako bojujete proti
stresu?
Myslím, že miera stresu v našom živote je
relatívna. Môže byť pozitívny aj negatívny. Dúfam,
že ja mám veľa pozitívneho stresu. To
znamená, že dokážem bojovať proti zlým vplyvom,
proti nadmernej záťaži a snažím sa manažovať
výkonnosť svoju aj spoločnosti optimálnym
smerom. V športe prežívate možno
viac vôle, cítite viac endorfínov, ktoré vás nabudia,
ale je to podobné aj v práci. Takže ak cítim
negatívny stres v dôsledku množstva práce
alebo prípadných nezdarov, musím ho prekonať.
Vlastne si ani nechcem pripustiť negatívne
vplyvy stresu. Hľadám skôr jeho pozitívne
účinky.
JEDEN SVET
★ Spomínate si na váš prvý osobný kontakt
s hendikepovanými športovcami? Pri akej príležitosti
to bolo?
16

ROZHOVOR
ale môžete o ňu bojovať
Moje prvé kontakty s hendikepovanými ľuďmi
boli už na základnej škole v Berlíne. Blízko
v jej susedstve bola škola so zdravotne hendikepovanými
žiakmi. Spolu sme sa pravidelne
stretávali. Aj pri športe. Hrávali sme napríklad
spolu basketbal, futbal a podobne. Spoznal
som rovesníkov so zdravotným obmedzením
relatívne skoro a veľmi intenzívne.
★ Ako ste ich vnímali?
V detskom veku sa veľmi nezamýšľate nad
tým, prečo má kamarát napríklad kratšiu ruku
alebo hendikepovanú nohu. Mnohé veci beriete
automaticky, vrátane kontaktov. Rýchle
strácate bariéry, ak si ich vôbec všimnete. Navyše,
práve pri prežívaní športových súťaží sa
stierajú zábrany, pretože emócie z úspechu sú
vždy rovnako silné. Bolo to jednoduché, nepremýšľal
som nad tým, automaticky som
bral všetkých okolo seba takých, akí boli.
★ Čím vás svet zdravotne postihnutých
športovcov zaujal?
Je to rovnaký svet ako náš. Pre mňa osobitne
v športe hendikepovaných je to ich vôľa. Je
silnejšia, vynakladajú viac úsilia na organizovanie
svojich podujatí. Ale na nich už platí
rovnaký argument bojovnosti, ako v pretekoch
nehendikepovaných ľudí. Akurát majú
viac motivácie presadiť sa, dokázať niečo. Nehendikepovaní
mávajú niekedy problém s motiváciou
prekonať vlastné sily, načrieť hlbšie
do svojho vnútra, hendikepovaní sú v tomto
smere oveľa cieľavedomejší a húževnatejší. To
je obdivuhodné.
★ Takže napriek tomu, že hovoríte o rovnakom
svete emócií, obdivujete výkony hendikepovaných
športovcov...
Všeobecne obdivujem ľudí, ktorí sú súťaživé
typy, ktorí aktívne športujú, ktorí vytvárajú
tímového ducha.
★ Aké vlastnosti obdivujete na slovenských
paralympionikoch?
Viem, že získali veľa medailí na vrcholných
súťažiach, vrátane paralympijskych hier a že
sú veľmi úspešní. Osobne ich však nepoznám.
★Môžete niečo zo životnej filozofie hendikepovaných
športovcov používať aj v bežnom
pracovnom živote?
Nemám rád bariéry medzi ľuďmi. Pre mňa
je to jasné - víťazí tímový duch. V súťažiach,
v motivácii, v snahe zlepšovať sa. Akurát, že
hendikepovaní to napĺňajú niekedy viac.
★ Prežili ste niekedy na vlastnej koži niečo,
pri čom ste mali strach o vlastné zdravie,
prípadne o zdravie vašich blízkych?
Keď ste mladý, nepremýšľate príliš o zdraví.
Pripadá vám to samozrejmé. Keď máte, ako ja
41 rokov, už sa obzeráte doprava, doľava, viac
si uvedomujete, čo všetko sa môže stať. Je to
zákonitá konfrontácia so skúsenosťami, ktoré
postupne získavame, s vedomím, že naše
zdravie nie je samozrejmým darom a musíme
si ho chrániť. Na svojom pracovnom stole
mám navyše množstvo príbehov, v ktorých
nachádzam veľmi smutné situácie. Autohavárie,
ktoré sa stali, náhle tragédie, vlámania
a podobne. Sám som v súkromí nemal ešte
našťastie žiadnu hraničnú situáciu. Ale vnímam
tú hrozbu.
Nehendikepovaní mávajú niekedy problém
s motiváciou prekonať vlastné sily, načrieť hlbšie
do svojho vnútra, hendikepovaní sú v tomto
smere oveľa cieľavedomejší a húževnatejší. To
je obdivuhodné.
BAYERN A ARTMEDIA
★ Allianz má množstvo sponzorských aktivít.
V čom je pre vás zaujímavá spolupráca so
slovenskými paralympionikmi?
Allianz sponzoruje mnohé medzinárodné
environmentálne aj športové aktivity. Napríklad
preteky F-jednotky, súťaže jachtárov
a mnohé športy s tímovou spoluprácou.
★ Populárne súťaže majú vysokú publicitu,
ale v prípade pretekov hendikepovaných
športovcov ide skôr o okrajovú medializáciu...
Áno, to je pravda. Populárne športy sú viac
v centre pozornosti, ale napríklad jachting nie
je taký populárny ako Formula 1 a podporujeme
ho. V princípe však neraz vstupujeme na
scénu bez ohľadu na popularitu alebo na mediálny
dosah našich aktivít. Primárne ide
o podporu sociálnych aktivít s vyšším humánnym
kreditom. Pôsobenie Allianz na trhu nie
je len marketingovou záležitosťou a nie vždy
hľadáme návratnosť investícií priamo v popularite
podujatí, prípadne športov, ktoré podporujeme.
Popri ústrednej stratégii existujú
regionálne možnosti sponzoringu a to je
priestor pre našu podporu paralympijského
hnutia na Slovensku.
★ Už ste sa niekedy zúčastnili na paralympijských
hrách osobne?
Nie, priamo na paralympijských hrách som
ešte nebol, videl som ich len v televízii, ale na
športových podujatiach hendikepovaných
športovcov už áno.
★ Aké perspektívy má vaša spolupráca so
Slovenským paralympijským výborom?
To záleží od výsledkov „súťažiacich“ tímov.
Ja mám rád zmysluplnú pomoc, ale na druhej
strane aj súťaživosť subjektov, ktoré sa uchádzajú
o podporu. Prečo nie?
★ Vo vašom postavení musíte pôsobiť vždy
dostatočne seriózne a uhladene.
Vnímate ma takého? Čo myslíte pod slovom
seriózne?
★ Decentne, kultivovane, adekvátne veľkosti
a významu firmy, ktorú reprezentujete.
Dokážete sa však v dobrom slova zmysle „odviazať“?
Kedy vás naposledy uchvátili silné
emócie? Súviselo to so športom?
Som síce z Nemecka, ale mám v rodine aj
silný vplyv talianskeho temperamentu. Určite
mám v živote priestor aj na emócie. V situáciách,
ktoré sú adekvátne a pochopiteľné, ako
u každého.
★ Rodičia sa občas pokúšajú realizovať svoje
sny, vrátane športových, cez svoje deti. Platí
to aj o vás?
Mám tri deti. Pre mňa je dôležité, že ma
majú radi. Pripúšťam, že sa ich trochu snažím
usmerniť, ale všeobecne im nestanovujem
žiadnu cestu. Čo sa týka mojej športovej kariéry,
žiadna veľká nebola. V princípe je dobré,
ak máme s deťmi denný program aktivít, hrávame
futbal, tenis, chodievame na plávanie,
začínajú s golfom. Život na Slovensku sa nám
páči.
★ Čo konkrétne?
Oženil som sa s Taliankou a jej mentalita je
podobná slovenskej. Mám rád tunajšiu otvorenosť
ľudí, srdečnosť, komunikáciu, aj spôsob
ako žijete. Je to veľmi podobné. Je tu otvorená
spoločnosť, veľmi ústretová pre nás nemecky
hovoriacich, a aj preto sa určite nezberám domov.
★ Ale v pozícii napríklad futbalového fanúšika
istú rozpoltenosť vnímate...
Necítim sa „klasickým“ Nemcom. Som fanúšikom
Bayernu Mníchov, ale keď hralo Slovensko
s Nemeckom, držal som palce slovenskému
tímu. V semifinále MS medzi Talianskom
a Nemeckom to už bolo spornejšie, kvôli
manželke som sa tváril, že podporujem aj Talianov.
Keď však nastupovala Artmedia proti
Interu Miláno, držal som palce Petržalke. Ale
pri všetkých veľkých podujatiach ma zaujímajú
najmä silné príbehy športovcov.
17

SÚŤAŽ/SPOMIENKA
Čína proti zvyšku sveta
Veronika Vadovičová (na snímke s trénerom Jozefom Širokým) sa presadila
aj proti čínskej presile.
Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov sa po úspešnom nultom
ročníku SLOVAKIA OPEN, ktorý zorganizoval minulý rok, rozhodol
usporiadať túto streleckú súťaž pre telesne postihnutých športovcov
v dňoch 23. – 27. augusta 2007 na vyššej úrovni. Z tohto dôvodu požiadal
Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) o zaradenie našej súťaže
do oficiálneho kalendára a pridelenie štatútu MQS 1. V praxi to znamenalo,
že sa strieľalo vo všetkých disciplínach a výsledky dosiahnuté
na súťaži sa započítavali do medzinárodnej rankovej listiny, na základe
ktorej sa športovci nominujú na Paralympijské hry 2008 v Pekingu.
Nakoľko súťaž SLOVAKIA OPEN 2007 bola predposlednou, z ktorej sa
výsledky započítavali do spomenutej rankovej listiny, očakávali sme
vysokú účasť športovcov z celého sveta. Oficiálne sa do súťaže prihlásilo
106 strelcov z 22 krajín, ale na poslednú chvíľu svoju účasť odriekli
strelci z Chorvátska, ktorí mali problémy získať povolenie na dovoz
zbraní, prezože napriek výzve organizátorov neskoro kontaktovali naše
veľvyslanectvo. Takže nakoniec sme vo Vištuku a v Bratislave privítali
celkovo vyše 90 športovcov.
Zorganizovať takéto podujatie na Slovensku vôbec nie je ľahké, nakoľko
nám chýbajú stavy a tak nemalú položku z rozpočtu si vyžiadalo
ich zapožičanie až z Nórska. Súťaž vo vzduchových zbraniach sa konala
v Bratislave a z malokalibrových na strelnici vo Vištuku. Najlepšie si na
pretekoch počínali strelci z Číny, ktorí vybojovali 90 percent všetkých
medailí. Aj tento fakt svedčí o tom, ako sa športovci z tejto najľudnatejšej
krajiny sveta pripravujú na domáce paralympijské hry. Rovnako
početná výprava (22 ľudí) sa zúčastnila aj na nemeckom šampionáte,
ktorý sa na nešťastie konal v tom istom termíne. V stručnosti sa dá
preto konštatovať, že Slovakia Open 2007 bola súbojom Číňanov so
zvyškom sveta. Je potešiteľné, že sa v nej nestratili naši reprezentanti,
ktorí zásluhou Veroniky Vadovičovej a Pavla Záchenského ukoristili čínskym
reprezentantom nejaké medaily. Organizátori si uctili aj pamiatku
bývalej paralympioničky Kataríny Brandoburovej a súťaž R3-vzduchovka
v ľahu, vyhlásili za jej memoriál. Na radosť všetkých domácich
priaznivcov ju vyhrala jej dlhoročná reprezentačná kolegyňa Veronika
Vadovičová.
Napriek tomu, že sme podujatie takéhoto medzinárodného významu
usporiadali prvýkrát, dostalo sa nám pochvaly zo všetkých strán za jeho
organizáciu. Naša vďaka preto patrí všetkým, ktorí na ňom participovali.
(mč)
Naši strelci bojovali aj za Katku
Onedlho to už budú tri roky, čo naše rady definitívne
opustila. Na strelniciach vo Vištuku
a v Bratislave si na ňu zaspomínali účastníci
medzinárodných pretekov SLOVAKIA OPEN
2007 v streľbe telesne postihnutých športovcov.
Je možno symbolické, že disciplínu, ktorá
bola vyhlásená za MEMORIÁL KATARÍNY
BRANDOBUROVEJ, vyhrala práve jej nástupkyňa
Veronika Vadovičová.
Do paralympijského športového sveta vstúpila
po nadkolennej amputácii ľavej dolnej
končatiny v roku 1981, kedy začala s atletikou
a stala sa mnohonásobnou majsterkou ČSFR
a Slovenskej republiky. Táto všestranná športovkyňa
bola držiteľkou medailí z majstrovstiev
sveta a Európy v hode oštepom, diskom
a vo vrhu guľou. V roku 1996 prekonala svetový
rekord vo vrhu guľou. Zúčastnila sa na Paralympijských
hrách 1996 v Atlante, kde súťažila
v hode oštepom a vo vrhu guľou. Úspešne
pôsobila neskôr aj v streleckých disciplínach,
kde taktiež získala niekoľko medailí z Majstrovstiev
Európy. Získala titul najlepší telesne
postihnutý športovec roka 1998, najlepší telesne
postihnutý športovec Bratislavy za roky
1998 a 1999, stala sa laureátkou „Krištáľového
krídla 1999". V roku 2003 v ankete „Najlepší
telesne postihnutý športovec desaťročia",
skončila na 6. mieste.
V období od 1. júla 1997 do 14. mája 2002
pôsobila vo funkcii generálnej tajomníčky Slovenského
paralympijského výboru. „Katka bola
vzácny človek. Urobila toho pre slovenský šport
zdravotne postihnutých toľko, ako málokto“,
spomína na ňu predseda SPV Ján Riapoš.
V civilnom živote ukončila Filozofickú fakultu
KATARÍNA BRANDOBUROVÁ
★ 28. február 1958 ✝ 24. január 2005
UK a pracovala ako lektorka anglického jazyka
vo viacerých inštitúciách s bohatou publikačnou
a prekladateľskou činnosťou. Slovenská
paralympijská rodina v nej v roku 2005 stratila
nielen jednu z najlepších športovkýň vo svojej
histórii, ale najmä človeka, ktorý pomáhal posúvať
vpred paralympijský šport na Slovensku.
18

UDALOSTI/VÝSLEDKY
Peking rok pred paralympiádou
Predseda Slovenského paralympijského výboru
(SPV) Ján Riapoš sa v dňoch 2. až 8. septembra
2007 zúčastnil na pracovnej ceste v Číne.
Účelom tejto cesty bolo oboznámenie sa
so športoviskami, podmienkami ubytovania
účastníkov počas PH 2008, ako aj pracovné rokovania
s jednotlivými zložkami, ktoré budú
spolupracovať pri účasti na týchto hrách.
Súčasťou pobytu bol aj seminár vedúcich výprav
na PH 2008, na ktorom sa spolu s J. Riapošom
zúčastnila aj pracovníčka sekretariátu SPV
Margita Homolová, paralympijský atašé Peter
Čaplický a konzul Veľvyslanectva SR v Číne Peter
Klenovský. Počas seminára oboznámil
BOCOG (skratka organizačného výboru PH
2008) účastníkov v jednotlivých pracovných
sekciách s podmienkami športovej klasifikácie,
so spôsobom zabezpečenia dopravy, lekárskej
starostlivosti, antidopingu, procesu akreditácie,
ako aj s ďalšími problematikami, týkajúcimi
sa pekinských hier.
BOCOG usporiadal aj obhliadku športovísk,
takže účastníci seminára mali možnosť oboznámiť
sa so vzdialenosťami medzi nimi, ako
aj s možnosťami ich prepojenia. Zároveň prebehla
aj slávnosť „ONE YEAR TO GO“, ktorá
predpovedá veľkolepé otvorenie hier.
Zástupcovia SPV sa stretli aj s veľvyslancom
SR v Číne Žigmundom Bertókom, s ktorým
prerokovali spoluprácu pred a počas PH 2008.
Na stretnutí bol prítomný aj P. Čaplický, ktorý
už dlhší čas pôsobí v tejto krajine, takže ovláda
Cyklisti „zabrali“ v Bordeaux
Okrem Vladislava Janovjaka s pilotom Robertom Mitošinkom (viac o nich na
str. 6, 7) priniesli Majstrovstvá sveta v cyklistike zdravotne postihnutých, ktoré
sa konali v dňoch 17. – 28. augusta vo francúzskom Bordeaux, úspech aj ďalšiemu
slovenskému reprezentantovi. Postaral sa oň ziskom striebornej medaily
v cestných pretekoch s hromadným štartom Patrik Chlebo.
Počas MS bol vyhodnotený aj Európsky pohár za rok 2007 a zverejnený svetový
rebríček. V skupine B&VI sa celkovými víťazmi EP stali Janovjak s Mitošinkom
(na stupni víťazov vľavo) a aj vo svetovom rebríčku im v cestných disciplínach
patrí prvé miesto. V skupine LC1 sa Roland Nosian umiestnil v Európskom
pohári na 3. mieste, vo svetovom rebríčku mu patrí 4. priečka.
miestny jazyk a problematiku, a bude veľkým
prínosom a pomocou pre slovenskú výpravu.
Ďalším významným krokom bolo stretnutie
so zástupcom spoločnosti Schenker Danielom
Moriatym, nakoľko táto spoločnosť má výhradné
práva na prepravu carga pre všetky účastnícke
delegácie. Predbežné rozhovory dali základ
dobrej spolupráci pri prevoze športového
materiálu zo SR do Číny.
Svoju výbornú výkonnosť potvrdil Imrich Lyócsa, keď na Majstrovstvách
sveta v lukostreľbe v Kórei vybojoval tretie miesto.
O medailu z hodnotnejšieho kovu ho v súboji s domácim pretekárom
pripravil posledný zásah. Aj tento výsledok však potvrdil,
že na obhajobu aténskeho zlata si náš paralympionik z Moldavy
nad Bodvou môže reálne trúfať.
Milí čitatelia a paralympijskí priatelia,
zaujímajú nás vaše názory a pripomienky na prílohu
PARALYMPIONIK i vaše postrehy na život paralympijskej rodiny.
Najzaujímavejšie príspevky uverejníme. Napíšte nám
tiež, o čom alebo o kom by ste sa radi v našej prílohe dočítali
na adresu: pms@paralympic.sk.
20

INFOSERVIS
Napísali, povedali o nás
Napätie v Slovenskom paralympijskom výbore
a spor Karola Mihoka s Jánom Riapošom o post
predsedu nenecháva ľahostajným ani postihnutých
športovcov. Už 150 z nich sa podpísalo pod
petíciu, v ktorej vyzývajú ministerstvo vnútra, aby
celú kauzu vyriešilo. „Ľudia okolo Karola Mihoka
nezastupujú záujmy väčšiny z nás," píše sa v petícii.
Ján Riapoš, ktorý na najbližšiu sobotu zvolal do
Bratislavy ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie,
aby športovcom vysvetlil vzniknutú situáciu, medzičasom
informoval médiá o ďalších krokoch Slovenského
paralympijského výboru. Ten si na ministerstve
vnútra nechal zaregistrovať 29 delegátmi
schválenú zmenu stanov, podľa ktorých predsedovia
zväzov Dušan Dědeček (atletika), Karol Mihok
(lyžovanie), Andrej Mičunek (tanečný šport na
vozíku) a Juraj Petrovič (cyklistika) prestali byť
riadnymi členmi SPV. „Zväzy, ktoré zastupujú, nie
sú etablované v medzinárodných štruktúrach. Nepovažujeme
ich viac za členov výboru. Ich zástupcovia
konajú len ako súkromné osoby a ak sa budú
i naďalej vydávať za vedenie SPV, porušujú zákon.
V takom prípade si budeme uplatňovať náhradu
škôd," informoval Riapoš. SME, 4.10.2007
„Zväzy, ktoré majú jeden šport a možno jedného
športovca, nemôžu byť protiváhou k multizväzom,
ktoré robia 18 športov. Slovenský zväz telesne postihnutých
športovcov má dnes 54 klubov a Sekcia
nevidiacich a slabozrakých športovcov 24 klubov,
kde dokopy funguje tri až päťtisíc športovcov," vysvetlil
Riapoš. PRAVDA, 4.10.2007
(...)Karol Mihók bol už v minulosti predsedom
SPV, presnejšie v rokoch 2001 až 2003. Z tejto pozície
bol nútený odísť po správe Národného kontrolného
úradu. „Tá potvrdzuje, že čo som po ňom
zdedil, boli iba straty a mínusy. Zaplatili sme päť
miliónov na pokutách, ďalší milión chýbal v pokladnici,"
skonštatoval od roku 2004 predseda Riapoš.
Je pravdou, že paralympijskému výboru sa
v nasledujúcich rokoch podarilo z dlhov vymaniť.
„Za mojej éry kontroly nekonštatovali žiadne porušenie
zákonov a hnutie pod mojím vedením napredovalo,"
pripomína zlatý paralympijský medailista
v stolnom tenise z Atén 2004. (...)
HOSPODÁRSKE NOVINY, 8.10.2007
Potvrdenie Jána Riapoša vo funkcii predsedu
slovenských paralympionikov Ministerstvom
vnútra zďaleka nemožno nazvať víťazstvom. Ani
osobným pre Jána Riapoša, ani pre statočných paralympionikov,
ktorí z posledných olympiád priniesli
viac cenných kovov ako ich zdraví kolegovia.
Ján Riapoš možno v tomto kole vyhral bitku, nie
však vojnu. Na prvý pohľad by sa zdalo, že žijeme
v právnom štáte. Pokus exšéfa Slovenského paralympijského
výboru Karola Mihóka získať opäť
moc vo výbore štátne úrady nateraz neodobrili. Porušil
stanovy, nelegitímne zvolal mimoriadne valné
zhromaždenie, a teda neoprávnene sa vyhlásil za
predsedu. Ministerstvo vnútra potvrdilo vo funkcii
predsedu Slovenského paralympijského (SPV) výboru
Jána Riapoša. Prvá epizóda v podstatne dlhšom
scenári sa tak skončila bez toho, aby ktokoľvek
zapochyboval o postupe spomínaného ministerstva.
Zápletka podivného divadla nasleduje. Signály,
že ľudia blízki paralympionikom majú za každú
cenu „niečo na Riapoša nájsť" zachytil náš týždenník
v polovici tohto leta. Šokujúcejšie je však
zdôvodnenie týchto „údajne riadených aktivít".
Predsedu SPV vraj bolo treba zdiskreditovať preto,
že jeho partnerke Ivete Radičovej prirýchlo rastú
potenciálne voličské preferencie v rebríčku obľúbenosti
politikov. Hoci Radičová zatiaľ nie je oficiálnou
kandidátkou na prezidentský úrad, tímy,
ktoré budú pripravovať jej protikandidátov sa zrejme
rozhodli konať už teraz.
„Nemám zatiaľ dôkazy, ktoré by mi umožňovali
urobiť právny záver. Sú však indície, že mohlo ísť
o konanie riadené zvonku. Konanie niektorých ľudí
tomu nasvedčuje. Teraz však nemôžem ani vylúčiť,
ale ani potvrdiť, že je to pravda," zareagoval Ján
Riapoš na našu otázku, či vie o spomínanom diskreditačnom
scenári.
Vynára sa otázka, kto a prečo obsadil do úlohy
kata Karola Mihóka? Ale aj prečo Karol Mihók účinkovanie
vo fraške prijal (alebo musel prijať)? Do roku
2003 práve tento muž šéfoval slovenským paralympionikom,
bol teda priamym predchodcom
Jána Riapoša. Z predsedníckeho kresla ale neodchádzal
s najčistejším štítom. (…)
Domino efekt, 10.102007
Povestnú bodku za hektickými udalosťami
uplynulých dní dalo sobotňajšie mimoriadne valné
zhromaždenie Slovenského paralympijského výboru,
na ktorom sa v bratislavskom hoteli Danube
zišlo 28 delegátov. To potvrdilo, že jediným zákonným
štatutárnym zástupcom SPV je Ján Riapoš,
ktorý bol v roku 2005 opätovne zvolený na štvorročné
funkčné obdobie. Na verejnom zasadnutí sa
zúčastnil aj Karol Mihok, ktorý sa so svojou skupinou
pokúsil na základe ministerstvom vnútra zaregistrovanej
zápisnice z mimoriadneho valného
zhromaždenia z 22. septembra ovládnuť SPV. Riapoš,
ktorý sa na ňom s ďalšími zástupcami Slovenského
zväzu telesne postihnutých športovcov zúčastnil,
no v zápisnici bol uvedený opak, ju však verejne
označil za podvod. Mihok, ktorý niekoľko dní
vystupoval ako nový predseda SPV, požiadal o slovo
a delegátom predniesol svoje stanovisko. V sále
sa nezdržal ani desať minút, k žiadnym potýčkam
nedošlo. Je na ňom, či sa svojej pravdy bude domáhať
ešte súdnou cestou. Mimoriadne valné
zhromaždenie odsúhlasilo zmenu stanov, ktorá
má dopomôcť k väčšej ochrane SPV. Tú mu v súčasnosti
platný zákon č. 83/1990 o občianskych
združeniach nezabezpečuje. Stanovy upravili v súlade
s legislatívnym zámerom vlády. Tá nepodporuje
športové organizácie, ktoré nemajú medzinárodné
napojenie. Členmi SPV tak zostali Slovenský
zväz telesne postihnutých športovcov, Sekcia nevidiacich
a slabozrakých športovcov a Slovenský zväz
mentálne postihnutých športovcov, ktorý sa však
na zasadnutí neprezentoval. (...) Ján Riapoš považuje
sobotňajšie mimoriadne zasadnutie za demokratické
ukončenie nezmyselnej vojny, ktorou
sa snažila istá skupina ľudí ovládnuť a destabilizovať
SPV. To, aký to bude mať dopad, ukážu najbližšie
týždne. Vedenie SPV vynaložilo veľké úsilie na
to, aby túto kauzu mediálne ukončilo. Mieni sa venovať
znova iba dobrej športovej reprezentácii Slovenska,
aj keď najmä svojim sponzorom a partnerom
majú slovenskí paralympionici čo vysvetľovať.
ŠPORT, 8.10.2007
(...)Podľa aktuálnych stanov SPV už totiž nie sú
jeho členmi zväzy, ktoré nemajú medzinárodné
napojenie. Zväzy, ktorých predstavitelia ako prví
sfalšovali zápisnicu z mimoriadneho valného
zhromaždenia 22. septembra. „Nepostihujeme
športovcov, " zdôraznil Riapoš. „Tí sa môžu naďalej
pripravovať, súťažiť a organizovať cez Slovenský
zväz telesne postihnutých športovcov, ktorý je členom
SPV." Na ďalšom mimoriadnom valnom
zhromaždení 6. októbra dostali všetci delegáti
priestor vyjadriť sa k aktuálnej situácii. Karol Mihok
ho však bez vylúčených členov označil za nelegitímne.
Svoje námietky môže uplatniť na súde.
Slovenských paralympionikov čakajú zrejme
okrem športovania aj súdne maratóny. Je otázka,
ako dlho si paralympionici po podobných aférach
udržia dôveru verejnosti. Súčasný stav platí do
riadneho valného zhromaždenia zvolaného na
15. decembra. Ďalšie turbulencie by už mohli vážne
ohroziť prípravu športovcov na letné paralympijské
hry v Pekingu. ŽURNÁL, 10.10.2007
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA - PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva
Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: JUDr. PAVEL ŠÍPKA. Šéfredaktor:
ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Zodpovedná za prílohu: BARBORA ŽIAČI-
KOVÁ. Grafická úprava: RICHARD PETRAKOVIČ. Tlač: MERKANTIL, s.r.o., Trenčín. Uzávierka:
15. OKTÓBRA 2007. Foto archív SPV. Samostatne nepredajné.
22