PARALYMPIONIK
Paralympionici si prevzali menovacie dekréty v Senci ...
Paralympionici si prevzali menovacie dekréty v Senci ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Piatok • 8. 8. 2008 • Číslo 4 • Samostatne nepredajné<br />
<strong>PARALYMPIONIK</strong><br />
Príloha Slovenského paralympijského výboru<br />
Paralympionici<br />
si prevzali<br />
menovacie dekréty<br />
v Senci<br />
s. 12 – 13<br />
Viera Mikulášiková:<br />
K narodeninám medailu<br />
s. 4 – 5<br />
Atény 2004:<br />
Návrat do kolísky<br />
s. 8 – 9<br />
Tenis na vozíku:<br />
Na ceste k vrcholu<br />
s. 6 – 7
EDITORIÁL<br />
Valné zhromaždenie SPV schválilo nomináciu<br />
Valné zhromaždenie (VZ)<br />
Slovenského paralympijského<br />
výboru (SPV) schválilo v sobotu<br />
28. júna v Dome športu v Bratislave<br />
nomináciu na XIII. paralympijské<br />
hry, ktoré sa v dňoch<br />
6. – 17. septembra uskutočnia<br />
v Pekingu. Výprava, ktorú tvorí<br />
jej vedenie, športovci a členovia<br />
realizačných tímov bude<br />
mať vrátane troch náhradníkov<br />
69 členov. Reprezentovať<br />
SR bude v metropole Číny<br />
35 športovcov + jeden zdravý<br />
(R. Mitošinka), ktorý je pilotom<br />
cyklistického tandemu. Nominácia<br />
bola predložená na<br />
schválenie VZ Výkonným výborom<br />
SPV na základe predloženej<br />
nominácie riadnych členov<br />
– Slovenského zväzu telesne<br />
postihnutých športovcov<br />
(SZTPŠ) a Sekcie nevidiacich<br />
a slabozrakých športovcov Slovenska<br />
(SNSŠS). Celkove bude<br />
mať Slovensko zastúpenie v 10<br />
športoch. Jediným problematickým<br />
bodom bolo jazdectvo,<br />
ktoré bolo na VZ schválené<br />
s podmienkou v dôsledku nejasností<br />
okolo akreditácie koňa.<br />
Napokon sa do stanoveného<br />
termínu podarilo všetky náležitosti<br />
doriešiť a táto disciplína<br />
zažije na PH slovenskú premiéru.<br />
Vedúci výpravy: Samuel Roško<br />
Zástupca vedúceho výpravy:<br />
Peter Hamaj Administrátori:<br />
Juraj Štefák, Margita Homolová<br />
Lekár výpravy: František Pisarčík<br />
Paralympijský atašé: Peter<br />
Čaplický Tlačový atašé: Zuzana<br />
Wisterová.<br />
Atletika<br />
Športovci (5): Andrej Germič,<br />
Adrián Vaško, Hana Kolníková,<br />
Marek Margoč, Július<br />
Hutka. Realizačný tím (3): Pavel<br />
Bílik, Pavol Madár, Ján Surgáč.<br />
Boccia<br />
Športovci (2): Martin Strehársky,<br />
Róbert Ďurkovič. Realizačný<br />
tím (2): Martin Gabko,<br />
Daniel Hamšík.<br />
Cyklistika<br />
Športovci (3+1): Rastislav Tureček,<br />
Vladislav Janovjak, Patrik<br />
Chlebo Pilot: Róbert Mitošinka.<br />
Realizačný tím (3): Branislav<br />
Režnák, Jaroslav Štvrtecký, Eugénia<br />
Turečková.<br />
Jazdectvo<br />
Športovci (1): Katarína Jobbágyová.<br />
Realizačný tím (3):<br />
Viktória Ondrušová, Helena<br />
Hanková, András Marosi.<br />
Lukostreľba<br />
Športovci (3): Imrich Lyócsa,<br />
Vladimír Majerčák, Miroslav<br />
Kačina. Realizačný tím (2): Josef<br />
Mihalco, Ľuboš Húska.<br />
Plávanie<br />
Športovci (3): Margita Prokeinová,<br />
Viera Mikulášiková, Karin<br />
Petrikovičová. Realizačný<br />
tím (2): Ivan Šulek, Daniela Šipošová.<br />
Stolný tenis<br />
Športovci (10): Alena Kánová,<br />
Ján Riapoš, Rastislav Revúcky,<br />
Oľga Barbušová, Ladislav<br />
Gáspár, Richard Csejtey, Ján<br />
Koščo, Peter Mihálik, Miroslav<br />
Jambor, Andrej Meszáros. Realizačný<br />
tím (4): Ján Bezecný,<br />
Ján Lackovič, Roman Cibulka,<br />
Peter Behul. Náhradnící (2):<br />
Marián Bystričan, Ľuboš Dobrotka.<br />
Streľba<br />
Športovci (3): Veronika Vadovičová,<br />
Jozef Široký st., Radoslav<br />
Malenovský. Realizačný<br />
tím (2): Jozef Široký ml., Dušan<br />
Malenovský.<br />
Tenis<br />
Športovci (3): Jozef Felix, Marek<br />
Gergely, Dávid Chabreček.<br />
Realizačný tím (1): Peter Rusňák<br />
Tlak na lavičke<br />
Športovci (2): Mária Bartošová,<br />
Ľuboš Janček. Realizačný<br />
tím (1): Michal Čapla. Náhradník<br />
(1): Milan Gabrhel.<br />
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY!<br />
Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského<br />
výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď<br />
pošlite najneskôr do 15. septembra 2008 na adresu: Slovenský<br />
paralympijský výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný<br />
lístok uveďte Vašu adresu a telefonický kontakt.<br />
Traja výhercovia získajú ceny od Slovenského paralympijského<br />
výboru.<br />
Vážení čitatelia,<br />
vo chvíli, keď listujete v tejto prílohe, zostáva do<br />
slávnostného otvorenia XIII. paralympijských hier<br />
necelý mesiac. Posledné dni boli na Slovenskom paralympijskom<br />
výbore naozaj hektické, nakoľko sme<br />
uzatvárali nomináciu do Pekingu, zabezpečovali<br />
kompletnú výbavu športovcov a nevyhnutnú administratívu.<br />
Máme však za sebou už aj prvý zo<br />
slávnostných predparalympijských okamihov - preberanie<br />
menovacích dekrétov. Tento rok sa uskutočnilo<br />
v príjemnom prostredí Slnečných jazier<br />
v Senci (dočítate sa na s.<br />
12 – 13). Ten druhý na nás<br />
iba čaká. V záhrade Prezidentského<br />
paláca zložíme<br />
28. augusta sľub do rúk<br />
prezidenta SR. Hneď na<br />
druhý deň už naša 69-<br />
členná výprava naberie<br />
kurz Peking.<br />
Aj keď v paralympijskom<br />
športe nie sú medaile<br />
to jediné, čo nás<br />
športovcov zaujíma, predsa<br />
len veríme, že budeme minimálne takí úspešní<br />
ako pred štyrmi rokmi v Aténach. V kolíske športu<br />
sme vtedy získali 12 medailí, z toho 5 zlatých. Viacerí<br />
z nás si vybojovali právo obhajovať tieto cenné<br />
kovy. Jednou z nich je plavkyňa Viera Mikulášiková,<br />
o plánoch ktorej si môžete prečítať na s. 4-5. Tenis<br />
na vozíku nepatril dosiaľ medzi športy, v ktorých by<br />
sme si robili najvyššie ambície. Forma Jozefa Felixa,<br />
ale i ďalších hráčov nás oprávňuje k optimizmu, že<br />
tento šport našiel už aj na Slovensku správnu cestu<br />
k vrcholu (s. 6-7). V seriáli spomienok na predchádzajúce<br />
letné hry sa vraciame práve k Aténam 2004<br />
(s. 8-9). Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej<br />
je druhým domovom viacerých našich športovcov.<br />
Prečo je to tak, sa okrem iného dozviete z rozhovoru<br />
s jeho riaditeľom Myrónom Malým (s. 16-17).<br />
V kolobehu udalostí sme stihli aj slávnostne inaugurovať<br />
poštovú známku, prvýkrát vydanú pri príležitosti<br />
konania PH (s. 10).<br />
Do odchodu na paralympiádu nás čaká ešte veľké<br />
množstvo práce. Všetci sa však už tešíme na<br />
krásne a nezabudnuteľné okamihy, ktoré tieto hry<br />
dobrej vôle a ľudskej spolupatričnosti každé štyri<br />
roky prinášajú. Ďakujeme Vám za podporu a držte<br />
nám aj naďalej palce.<br />
Víťazíme aj vďaka vám!<br />
Akú medailu vybojovala na PH<br />
2004 v Aténach plavkyňa Viera<br />
Mikulášiková?<br />
A: zlatú<br />
B: striebornú<br />
C: bronzovú<br />
SÚŤAŽ Z JÚNOVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY <strong>PARALYMPIONIK</strong><br />
PhDr. Ján Riapoš<br />
predseda SPV<br />
Správna odpoveď na otázku, kde sa budú konať jazdecké súťaže počas XIII. paralympijských hier, je A (v Hongkongu).<br />
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch víťazov. Prvú cenu – sadu pohárov s logom SPV - získava ALENA KOVÁROVÁ, Na Záhumní 13, 900<br />
51 Zohor. Druhú cenu, tričko s maskotom SPD Peking 2008, vyhráva MILAN JAŠUŠÁK, Novozámocká 15, 960 01 Zvolen. Tretia cena, sada krémov<br />
značky Daylong, poputuje na adresu: JANA VELOCHOVÁ, Hviezdoslavova 638/10, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom. Gratulujeme!<br />
<strong>PARALYMPIONIK</strong><br />
ŠPORT EXTRA - <strong>PARALYMPIONIK</strong>, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva Šport<br />
press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: JUDr. PAVEL ŠÍPKA. Šéfredaktor: ZDENO<br />
SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Zodpovedná za prílohu: BARBORA ŽIAČIKOVÁ.<br />
Grafická úprava: IVAN ANTAL. Korektor: JURAJ PODOLAN. Tlač: MERKANTIL, s.r.o., Trenčín. Uzávierka:<br />
6. AUGUSTA 2008. Foto archív SPV. Samostatne nepredajné.<br />
3
PROFIL<br />
PAVOL KUBIŠ<br />
K oslavám narodenín<br />
aj medaila?<br />
VIERA MIKULÁŠIKOVÁ uvažuje, že po Pekingu ukončí aktívnu plaveckú kariéru<br />
Zdravotné problémy plavkyne Viery<br />
Mikulášikovej, ktorá bude v Pekingu štartovať<br />
na svojej tretej paralympiáde, sa<br />
začali už po narodení. Ako novorodenec<br />
dostala otravu krvi. Tá spôsobila, že sa<br />
jej rozpadla hlavica bedrového kĺbu ľavej<br />
nohy. Choroba jej zasiahla aj sánku. Ako<br />
dvojročnú ju operovali,<br />
ale neprinieslo<br />
to úspech.<br />
Napriek obmedzenej pohyblivosti,<br />
pretože postihnutú nohu<br />
má o sedem centimetrov kratšiu<br />
ako pravú, sa časom vypracovala<br />
na úspešnú paralympijskú<br />
reprezentantku. Keď sedí, nijaký telesný<br />
hendikep si na nej ani nevšimnete. Objaví sa až<br />
vtedy, keď začne krívať. Pred štyrmi rokmi si<br />
z Atén priviezla striebornú medailu a nemalé<br />
ambície má i v Číne.<br />
Medaily z Atén a Durbanu<br />
„Ako dieťa som chodievala často plávať. Na<br />
Pasienkoch si ma ako päťročnú všimla trénerka<br />
telesne postihnutých plavcov Daniela Šipošová,<br />
ktorá ma viedla až po paralympiádu v Sydney.<br />
VIERA MIKULÁŠIKOVÁ<br />
Narodená: 4. 9. 1981 v Bratislave<br />
Prehľad úspechov:<br />
ME 1997 a 1999 - 4. miesto na 50 m voľný spôsob<br />
PH 2000 Sydney – 4. miesto na 100 m prsia<br />
ME 2001 Štokholm - 3. miesto na 50 m voľný<br />
spôsob a na 200 m polohové preteky<br />
V roku 2003 vytvorila svetový rekord na 50 m motýlik<br />
PH 2004 Atény - 2. miesto na 50 m voľný spôsob,<br />
5. miesto na 100 m voľný spôsob, 7. miesto na<br />
400 m voľný spôsob, na 100 m prsia ju diskvalifikovali<br />
MS 2006 Durban - 3. miesto na 100 m prsia<br />
Po nej sa mi začal venovať Martin Sadloň.<br />
Po aténskej paralympiáde som takmer<br />
rok netrénovala, následne sa ma trénersky<br />
ujal Gabriel Baran,“ hovorí členka<br />
športového klubu J&T Sportteam.<br />
Pod Sadloňovou taktovkou sa výrazne<br />
zlepšila už po trištvrte roku. Ovocie tejto<br />
spolupráce zbierala v Aténach, kde skončila<br />
druhá na 50 m voľný spôsob. „Nie<br />
som nostalgická. Z medaily som sa tešila<br />
pár hodín. Je to minulosť, idem ďalej, aj keď musím<br />
priznať, že pocity na stupni víťazov boli nádherné.<br />
Grécki diváci však boli o niečo chladnejší<br />
ako tí austrálski. Z tohto pohľadu som mala fantastický<br />
zážitok z finálovej účasti na 100 m prsia<br />
na paralympiáde v Sydney. Atmosféra v hľadisku<br />
tam bola neopísateľná,“ spomína Viera.<br />
V Aténach ju však v súťaži na 100 m prsia čakalo<br />
nemilé prekvapenie. Z vody jej totiž vybehla<br />
päta, čo má na svedomí jej hendikep,<br />
s akým bola vo svojej kategórii jediná, a rozhodcovia<br />
ju diskvalifikovali za delfínový kop. Pre štýl<br />
jej zobrali medailu aj dva roky predtým na majstrovstvách<br />
Európy. V určitom sklamaní a v emóciách<br />
sa vyjadrila, že už prsia súťažne nikdy nebude<br />
plávať. Aký paradox. O dva roky neskôr na<br />
svetovom šampionáte v juhoafrickom Durbane<br />
skončila v tejto disciplíne bronzová!<br />
Konkurencia sa rozrastá<br />
„Pod vedením trénera Barana som zmenila<br />
techniku, začala som technicky prakticky od začiatku.<br />
Dosť mi to pomohlo,“ vysvetľuje zaujímavý<br />
zvrat vo svojej športovej kariére. V Pekingu<br />
bude štartovať v piatich súťažiach – na<br />
100 m voľný spôsob, 100 m prsia, 100 m motýlik,<br />
200 m polohové preteky a 50 m voľný spôsob.<br />
„Tajne dúfam, že sa do finále prederiem vo všetkých.<br />
Spokojná budem minimálne s troma až<br />
štyrmi finálovými účasťami. Nechám sa však prekvapiť.<br />
Verím si aj v prsiarskej disciplíne, i keď sa<br />
trocha bojím, že mi noha vybehne z vody.“<br />
4
PROFIL<br />
Rovnako ako vo všetkých individuálnych i kolektívnych<br />
športových odvetviach aj v plávaní<br />
sa konkurencia a špička pred pekinskou paralympiádou<br />
riadne rozrástla. Podľa očakávania<br />
sa v nej objavili najmä čínski športovci, v ženskom<br />
plávaní však vyskočili i Američanky. „Moja<br />
skupina patrí k najslabším postihnutiam, nad<br />
klasifikáciou niektorých ,prípadov‘ v nej však iba<br />
možno krútiť hlavou,“ dodáva.<br />
Bratislavská rodáčka súťažne pláva od štrnástich<br />
rokov. „Premiérové vrcholné podujatie<br />
som absolvovala na svetovom šampionáte na<br />
Malte v roku 1994, na ktorom som ako benjamín<br />
skončila najlepšie na deviatej priečke. Plávanie<br />
ma drží nad vodou. Neviem si bez neho<br />
predstaviť život. Po paralympiáde v Pekingu<br />
však na deväťdesiat percent skončím so súťažnou<br />
kariérou. Štyrikrát do týždňa som v bazéne<br />
dvakrát denne, to sa popri práci stíhať nedá,“<br />
zdôrazňuje absolventka odboru špeciálna<br />
pedagogika na Pedagogickej fakulte<br />
UK v Bratislave.<br />
S prípravou pomohla<br />
Martina Moravcová<br />
Na druhej strane však<br />
s úsmevom dodáva, že v období,<br />
keď bola doma a netrénovala,<br />
ju mama vyháňala<br />
na plaváreň, pretože<br />
bola nervózna. Štúdium na<br />
vysokej škole ukončila vlani<br />
v septembri a keďže paralympiáda<br />
je prioritou, bude<br />
otázku svojich pracovných<br />
aktivít riešiť až po návrate<br />
z Číny. Taktiež koketuje<br />
s myšlienkou na operácie.<br />
V takom prípade by<br />
jej museli natiahnuť nohu<br />
Viera Mikulášiková si najviac<br />
cení striebro z aténskej<br />
paralympiády. Rozšíri svoju<br />
medailovú bilanciu v Pekingu?<br />
a dať umelý kĺb. Takéto operačné zákroky v zahraničí<br />
„koštujú“ i okolo 25-tisíc eur, hľadá<br />
však ešte prijateľnejšie riešenie na Slovensku.<br />
V záverečnej príprave na paralympijské hry<br />
v Pekingu, na ktorých vytvorí plavecký tím spolu<br />
s Margitou Prokeinovou a Karin Petrikovičovou,<br />
strávila tri týždne v americkom Dallase. Sústredenie<br />
jej tam pomohla vybaviť naša najúspešnejšia<br />
plavkyňa Martina Moravcová. Keďže<br />
na Slovensku nie je jednoduché v letných<br />
mesiacoch nájsť vhodný bazén na prípravu, zaberala<br />
i na sústredení v Slovinsku.<br />
Keďže pekinská paralympiáda sa uskutoční<br />
v skoršom termíne ako boli sydneyské či aténske<br />
hry, v Číne ju zastihne i oslava narodenín.<br />
Bolo by pekné, pokiaľ by si najkrajší darček v podobe<br />
medaily dala v Pekingu sama.<br />
STRIEBORNÁ SPOMIENKA NA ATÉNY<br />
Pod Akropolou zachraňovala plavecké<br />
renomé Slovenska, ktoré<br />
predtým získalo v Atlante<br />
i v Sydney po štyri medaily,<br />
až v záverečný deň vo svojej<br />
poslednej zo štyroch<br />
aténskych<br />
disciplín – na<br />
50 m voľný<br />
spôsob. Stalo<br />
sa tak v pondelok<br />
27. septembra<br />
2004.<br />
„Na medailu<br />
som si začala veriť<br />
už v rozplavbe,<br />
v ktorej som si vytvorila<br />
,osobák'. Pred<br />
ňou som však bola<br />
dosť nervózna. V samotnom<br />
finále, do ktorého<br />
som postúpila s druhým<br />
najlepším časom, som už bola<br />
pokojná. Povedala som si, že<br />
už to musí prísť, že sa domov bez<br />
medaily nemôžem vrátiť,“ podelila<br />
sa pred necelými štyrmi rokmi<br />
o striebornú radosť.<br />
Počas nástupu na slávnostný ceremoniál v juhoafrickom Durbane, kde v roku 2006 vybojovala bronzovú medailu.<br />
FOTO ROMAN BENICKÝ ARCHÍV SPV<br />
5
PREDSTAVUJEME ŠPORTY<br />
FRANTIŠEK PISARČÍK<br />
Na správnej ceste k vrcholu<br />
POSTAVENIE SLOVENSKÝCH HRÁČOV<br />
V MEDZINÁRODNOM REBRÍČKU ITF<br />
(k 21. júlu 2008)<br />
34. Jozef FELIX<br />
49. Marek GERGELY<br />
57. Dávid CHABREČEK<br />
Naše družstvo po triumfe v druhej skupine Svetového pohára na Novom Zélande v roku 2004.<br />
Tenis na vozíku sa hrá na všetkých kontinentoch a jeho základy položil<br />
v roku 1986 B. Parks v USA. Na Slovensku má už pätnásťročnú tradíciu.<br />
Prvé kontakty s týmto športom telesne postihnutých športovcov sa u nás<br />
udiali počas športových hier vozičkárov, organizovaných Spoločnosťou pre<br />
pomoc paraplegikom v Bratislave, keď na pozvanie MUDr. D. Studenej<br />
k nám prišli predviesť túto hru vtedajšie top hráčky svetového rebríčka<br />
Chantal Vandierendoncková a Ellen de Langeová, neskoršia manažérka ITF<br />
pre vozičkársky tenis.<br />
Jozef Felix sa po krátkej odmlke opäť predviedol vo výbornej forme na Slovakii<br />
Open. Naše najhorúcejšie tenisové želiezko v pekinskom ohni.<br />
Za účasti asistenta svetovej federácie<br />
tenisu na vozíku J. Donkera sa<br />
počas súťaží vozičkárov v areáli Slovana<br />
Bratislava odohral prvý turnaj<br />
v tenise na vozíku. Bolo to v roku<br />
1993 a jeho víťazom sa stal M.<br />
Brychta, krorý hral finále s P. Bódym.<br />
Zároveň svetová vozičkárska federácia<br />
v uvedenom roku ponúkla Slovensku<br />
účasť na prestížnom podujatí<br />
World Team Cup, obdobe Davisovho<br />
pohára v rakúskom Villachu. Slovensko<br />
sa tak dostalo do veľkej rodiny<br />
tejto nádhernej hry. Na podujati<br />
nás vtedy reprezentovali M. Rybár<br />
a P. Bódy. Hrali na bežných vozíkoch<br />
a mali možnosť vidieť absolútnu<br />
svetovú špičku. Pomoc zo strany svetovej<br />
federácie bola nezištná a na<br />
Slovensku sa objavuje prvý tenisový<br />
vozík P. Bódyho – s podporou<br />
M. Vajdu. Neskôr nám Ellen de Langeová<br />
venovala ďalší vozík pre rozvoj<br />
tohto športu u nás. Počas daviscupového<br />
stretnutia Slovensko –<br />
USA v Bratislave venovala americká<br />
tenisová federácia tenisový vozík,<br />
ktorý je základom pre tréning a napredovanie<br />
neskoršieho reprezentanta<br />
T. Masaryka.<br />
ZO SATELITU<br />
VYHĽADÁVANÝ TURNAJ<br />
S tenistami na vozíku začal spolupracovať<br />
v roku 1993 aj autor tohto<br />
článku, ktorý neskôr v spolupráci<br />
s vedením TJ Slávia Právnik zorganizoval<br />
prvý medzinárodný turnaj v tenise<br />
na vozíku v Bratislave pod názvom<br />
Slovakia Open. Tento turnaj sa<br />
neskôr dostal z pozície satelitného<br />
turnaja do súčasnej ITF 2 série a je<br />
vyhľadávaným podujatím pre najlepších<br />
hráčov a hráčky z celého sveta.<br />
Štartovali na ňom okrem iných aj<br />
paralympijský víťaz z Atén v roku<br />
2004 R. Ammerlaan, bývalá svetová<br />
jednotka R. Mollier, hráči z Japonska,<br />
Malajzie, USA, Čile, Brazílie, JAR,<br />
Austrálie, N. Zélandu a z takmer<br />
všetkých európskych krajín. V roku<br />
2007 sa turnaj presťahoval do areálu<br />
TJ Slávie STU Bratislava, pričom nebola<br />
prerušená kontinuita turnaja.<br />
Stalo sa tak vďaka promptnej a konštruktívnej<br />
spolupráci Slovenského<br />
zväzu telesne postihnutých športovcov<br />
(SZTPŠ). Slovenského tenisového<br />
zväzu (STZ) a Slávie STU.<br />
Okrem spomínaných hráčov P. Bódyho<br />
a M. Rybára sa postupne začalo<br />
tomuto športu venovať čoraz viac<br />
hráčov ako R. Soviš, V. Lednár a J. Felix,<br />
ktorí reprezentovali Slovensko na<br />
Svetovom pohári (SP) a zároveň posunuli<br />
túto hru na kvalitatívne vyššie<br />
stupienky. Svetová vozičkárska federácia<br />
ocenila tieto skutočnosti a Slovensko<br />
dostalo počas Svetového pohára<br />
v Holandsku cenu za rozvoj tenisu<br />
na vozíku. Začala sa aktívna<br />
spolupráca so zdravými tenistami<br />
a reprezentačný trénerom sa stal<br />
P. Ondris, ktorý previedol našu reprezentáciu<br />
cez kvalifikáciu na SP v New<br />
Yorku. Neskôr s reprezentáciou spolupracovala<br />
a reprezentačnú trénerku<br />
robila E. Lukačovičová. V tomto<br />
období sa naši hráči pohybovali okolo<br />
prvej stovky svetového rebríčka.<br />
Zásadnú zmenu priniesla aktivita<br />
Š. Tvarožka, vďaka ktorej vznikol tenisový<br />
oddiel tenistov-vozičkárov<br />
TTP Reblok Bratislava. Začala sa cieľavedomá<br />
práca s mladými tenistami,<br />
najmä s D. Chabrečkom a J. Feli-<br />
6
PREDSTAVUJEME ŠPORTY<br />
xom, ktorí sa neskôr stali oporami<br />
našej reprezentácie a zároveň tento<br />
klub vychoval aj doposiaľ našu jedinú<br />
tenistku na vozíku J. Valentovú.<br />
Na tomto mieste je potrebné spomenúť<br />
aj vznik ŠK Altius a začiatok<br />
tenisovej kariéry M. Gergelyho pod<br />
vedením M. Gabka. Výkony týchto<br />
troch hráčov a ich postupné zlepšovanie<br />
sa vo svetovom rebríčku sú výsledkom<br />
dobrej spolupráce s medzinárodnou<br />
tenisovou federáciou, ktorá<br />
maximálne podporovala tento<br />
šport formou juniorských tenisových<br />
kempov.<br />
Z NOVÉHO ZÉLANDU<br />
MEDZI ELITU<br />
Slovensko sa v minulosti zúčastňovalo<br />
SP od roku 1993 nepretržite<br />
a po ročnej pauze v roku 2003, keď<br />
sa zmenil systém súťaže vytvorením<br />
dvoch šestnásťčlenných svetových<br />
skupín, sa cestou voľnej karty ITF dostalo<br />
až do finále druhej svetovej<br />
skupiny. V nej v roku 2004 na Novom<br />
Zélande po nezabudnuteľnom<br />
výkone a víťazstve nad Argentínou<br />
postúpilo ako víťazný tím do prvej<br />
svetovej skupiny. Odvtedy je slovenský<br />
tenis na vozíku vďaka výborným<br />
výkonom našich hráčov v elitnej<br />
skupine. Tento stav sme potvrdili aj<br />
v tomto roku v Taliansku, kde<br />
sme zopakovali historicky najlepšie<br />
umiestnenie – 10. miesto.<br />
Uvedené úspechy sú spojené<br />
s prácou Š. Tvarožka, ktorý ako reprezentačný<br />
tréner priviedol tento<br />
tím k spomínaným úspechom a v roku<br />
2004 sa premiérovo predstavili<br />
naši tenisti aj na letnej paralympiáde<br />
v Aténach. Reprezentovali nás<br />
J. Felix a D. Chabreček. Po PH v Aténach<br />
sa reprezentačným trénerom<br />
stal P. Vykukel a pod jeho vedením<br />
naši tenisti obhájili svoje pozície na<br />
SP v Brazílii a Švédsku. V súčasnosti<br />
je reprezentačným trénerom P. Rusňák,<br />
pod ktorého vedením sa slovenskí<br />
reprezentanti M. Gergely,<br />
D. Chabreček a J. Felix priamo kvalifikovali<br />
na XIII. paralympijské hry<br />
v Pekingu, čo je obrovský úspech<br />
nášho tenisu na vozíku. Navyše, naši<br />
hráči si postupne získavajú rešpekt<br />
na turnajoch v zahraničí.<br />
Uvedené skutočnosti by nebolo<br />
možné dosiahnuť bez korektnej<br />
a dobrej spolupráce so Slovenským<br />
paralympijským výborom (SPV),<br />
SZTPŠ a STZ. SZTPŠ vytvára v rámci<br />
svojich možností adekvátne podmienky<br />
pre tenistov formou podpory<br />
na medzinárodných turnajoch,<br />
každoročne organizuje majstrovstvá<br />
SR a v tomto roku podporil aj česko –<br />
slovenský okruh turnajov pre českých<br />
a slovenských hráčov v Piešťanoch.<br />
Stará sa o zabezpečenie nových<br />
tenisových vozíkov a je hlavným<br />
garantom nášho najväčšieho<br />
podujatia – tenisového turnaja Slovakia<br />
Open, zaradeného do medzinárodného<br />
kalendára ITF NEC<br />
Wheelchair Tennis Tour.<br />
Tento turnaj podporuje aj STZ,<br />
ktorý v rámci vyhlasovania tenistu<br />
roka, vyhlasuje aj kategóriu tenistuvozičkára.<br />
Je to výsledok filozofie ITF,<br />
že tenis je iba jeden a práve tenis na<br />
vozíku bol jedným z prvých športov<br />
telesne postihnutých športovcov,<br />
ktorý bol plne integrovaný medzi<br />
športy zdravých športovcov. SZTPŠ<br />
zároveň podporuje účasť nášho zástupcu<br />
na rokovaniach Anuálneho<br />
generálneho mítingu ITF, konaného<br />
počas Svetového pohára, takže je<br />
FOTO DUŠAN BARBUŠ<br />
Paralympijskú premiéru zažije v Číne 22-ročný Marek Gergely.<br />
stále v kontakte s vedením ITF a naše<br />
názory sú rešpektované zo strany<br />
medzinárodnej federácie. V súčasnosti<br />
túto funkciu zastáva F. Pisarčík,<br />
ktorý je zároveň aj riaditeľom<br />
turnaja Slovakia Open.<br />
POMOHLI AJ ZDRAVÍ<br />
TENISTI<br />
Spolupatričnosť zdravých a telesne<br />
postihnutých tenistov si uvedomili<br />
aj také osobnosti slovenského<br />
tenisu ako K. Habšudová, ktorá aktívne<br />
spolupracovala s našou reprezentáciou<br />
a jej rady boli veľmi prospešné.<br />
Ale tiež Ľ. Kurhajcová, ktorá<br />
pomohla M. Gergelymu pri zaobstaraní<br />
nového tenisového vozíka, podpora<br />
D. Hrbatého J. Felixovi a v neposlednom<br />
rade aj verejné ocenenie<br />
a obdiv nad výkonmi tenistov<br />
vozičkárov z úst D. Hantuchovej pri<br />
posledom vyhlasovaní tenistu roka.<br />
Neodmysliteľnou súčasťou tenisu<br />
na vozíku na Slovensku je aj osoba<br />
Doc. Ing. M. Nemca CSc., ktorý nezastupiteľne<br />
podporuje tenistov a svojimi<br />
aktivitami, myšlienkami a radami<br />
výrazne prospieva k progresu<br />
tohto športu u nás. Je dlhoročným<br />
predsedom organizačného výboru<br />
turnaja Slovakia Open a šíriteľom<br />
vozičkárskeho tenisu v slovenskej tenisovej<br />
verejnosti.<br />
Slovensko v tenise na vozíku zatiaľ<br />
nedosiahlo na absolútny vrchol,<br />
ale myslím si, že sme na správnej<br />
ceste, aby sa tak stalo. K tomu je potrebné<br />
urobiť ešte veľa obetavej, zatiaľ<br />
dobrovoľnej práce a úspechy sa<br />
Tenisový vozík pre Tomáša Masaryka (vľavo dolu) odovzdali zástupcovia<br />
americkej tenisovej federácie počas zápasu Davisovho pohára medzi Slovenskom<br />
a USA v Bratislave.<br />
Dávid Chabreček skončil na PH 2004 v Aténach už v prvom kole. V Pekingu<br />
si trúfa na lepší výsledok.<br />
určite dostavia. Je potrebné myslieť<br />
na vyhľadávanie hlavne mladých<br />
a perspektívnych hráčov, obnoviť<br />
prácu v oblasti ženskej kategórie,<br />
vytvoriť systém domácej súťaže,<br />
aplikovať pozitívne a odskúšané<br />
medzinárodné skúsenosti na naše<br />
pomery. Ak sa nám to podarí, tak<br />
nemám obavy o existenciu a úspechy<br />
tenisu na vozíku na Slovensku<br />
do budúcnosti. Keď sa nám podarilo<br />
za 15 rokov dostať tam, kde sme,<br />
a naša krajina má trojnásobné zastúpenie<br />
na PH 2008 v Pekingu, dokážeme<br />
urobiť pre tento šport ešte<br />
viac a Slovensko sa dočká podobných<br />
úspechov, ako má tenis našich<br />
zdravých.<br />
To sa určite nezaobíde bez podpory<br />
našich priateľov a sponzorov, ktorým<br />
patrí v mene našich hráčov<br />
úprimné poďakovanie a som presvedčený,<br />
že zostanú aj naďalej verní<br />
myšlienke podporovať tenis na vozíku<br />
aj v budúcnosti. Veď tenis telesne<br />
postihnutých nie je charita, ale obdivuhodný<br />
športový výkon, kde je<br />
potrebné skombinovať športové<br />
majstrovstvo, koordináciu pohybu<br />
na vozíku s odohratím loptičky a navyše<br />
vyrovnať sa s hendikepom. Je<br />
to úžasná vec pre telesne postihnutých<br />
športovcov, ktorá im vytvára<br />
podmienky na nový plnohodnotný<br />
život, sebarealizáciu, nové priateľstvá,<br />
spoznávanie krajín a v neposlednom<br />
rade aj možnosť konfrontovať<br />
a vylepšovať svoje majstrovstvo<br />
v súbojoch s inými hráčmi.<br />
Je logické, že súťaže tenistov-vozičkárov<br />
plne kopírujú súťaže zdravých<br />
tenistov, vrátane turnajov Masters.<br />
Je potešiteľné, že Slovensko je<br />
medzi svetovou elitou a má možnosť<br />
vylepšiť si svoje medzinárodné<br />
postavenie na paralympiáde v Pekingu.<br />
Verím, že naši mladí hráči<br />
urobia všetko, čo bude v ich silách<br />
a úspechy na seba nenechajú dlho<br />
čakať. Som pri tomto športe od jeho<br />
počiatku, poznám genézu tohto<br />
športu u nás a potenciál našich hráčov.<br />
Preto viem, že získať úspech<br />
v takom športe ako je tenis, je nesmierne<br />
ťažké. Napriek tomu som<br />
optimista a želám našim hráčom čo<br />
najlepšie výsledky.<br />
AUTOR JE KOORDINÁTOROM TENISU<br />
NA VOZÍKU NA SLOVENSKU<br />
7
RETRO<br />
PAVOL KUBIŠ<br />
Päťnásobná zlatá radosť<br />
Spomienky na účinkovanie slovenských športovcov na letných paralympijských hrách: ČASŤ III. - ATÉNY 2004<br />
Medailovú bilanciu krajín na XII. letnej paralympiáde v Aténach (17. - 28. septembra 2004) suverénnym spôsobom vyhrala Čína, ktorej športovci<br />
získali 141 medailí. Pred tohtoročnými hrami v Pekingu tak všetkým súperom hodili rukavicu. Slováci si pod Akropolou vybojovali dvanásť<br />
medailí, z toho päť zlatých.<br />
Naši medailisti. Zľava hore: Miroslav Mitaš, Richard Csejtey, Viera Mikulášiková, Ladislav Gáspár, dole Rastislav Revúcky, Alena Kánová, Ján Riapoš,<br />
Marek Margoč, Rastislav Tureček, Imrich Lyócsa a Július Hutka.<br />
PREDSEDA V ČIERNOM<br />
TRIČKU<br />
Ako predseda Slovenského<br />
paralympijského<br />
výboru si<br />
vybral voľno a v Aténach<br />
bol raritou. Ján<br />
Riapoš bol totiž jediným<br />
šéfom národného<br />
paralympijského výboru,<br />
ktorý zbieral medaily na športovisku.<br />
Slovenskú hymnu hrali<br />
v Aténach prvý raz 21. septembra<br />
2004 práve jeho zásluhou. V zápase<br />
o postup zo skupiny s Brazílčanom<br />
Espondolom síce prehrával<br />
0:2 a 11:12 v treťom sete, odvrátil<br />
však aj mečbal a otočil na<br />
3:2! V slovenskom semifinále vyradil<br />
rovnako najtesnejším výsledkom<br />
Rastislava Revúckeho<br />
a vo finále zdolal Kórejčana<br />
Gong-Jong Kima 3:1. „Dosiahol<br />
som svoj cieľ, pre túto chvíľu sa<br />
oplatilo bojovať,“ povedal šťastný<br />
J. Riapoš.<br />
Na finálový súboj si však obliekol<br />
čierne tričko. V Sydney 2000<br />
sa totiž prvá hymna hrala na počesť<br />
cyklistu Radovana Kaufmana,<br />
ktorý o rok neskôr podľahol<br />
rakovine. J. Riapoš venoval zlato<br />
aj jeho pamiatke. Spolu s R. Revúckym<br />
si vybojoval striebro v súťaži<br />
družstiev a to by možno ako<br />
šéf SPV najradšej dal cyklistovi<br />
Vladislavovi Janovjakovi, ktorý oň<br />
prišiel po pozitívnom dopingovom<br />
teste svojho vodiča Juraja<br />
Petroviča.<br />
GÁSPÁR SA DOČKAL<br />
Po víťaznom finále v kategórii<br />
TT10 sprevádzali stolného tenistu<br />
Ladislava Gáspára nezabudnuteľné<br />
emócie. Po dvoch strieborných<br />
a dvoch bronzových medailách<br />
z Atlanty a Sydney siahol na<br />
najcennejší kov a na Slovensku sa<br />
stal „Paralympionikom desaťročia“.<br />
Keď vo finále zdolal 3:1 Švéda<br />
Anderssona, v hľadisku ho<br />
podporovala takmer celá výprava.<br />
Nečudo, Laci je veselá kopa a bol<br />
v podstate maskotom výpravy.<br />
„V semifinále proti Číňanovi<br />
Ge i vo finále proti Švédovi Anderssonovi<br />
som nastúpil proti súperom<br />
s postihnutím ruky, obaja<br />
hrali ľavou. Pre mňa ako ,nohára'<br />
Slovenská paralympijská výprava v Aténach.<br />
to bolo ťažšie, obaja sa ma snažili<br />
za stolom ,rozhodiť',“ poznamenal<br />
stolný tenista s vrodenou deformáciou<br />
nohy. Operovali mu ju<br />
trikrát, má nehybný členok.<br />
V Aténach stáli pri ňom všetky<br />
hviezdy. Vo štvrťfinále sa vyhol<br />
Španielovi Ruizovi, proti ktorému<br />
nevie zahrať. Nakoniec však vyhral<br />
všetkých šesť duelov, v ktorých<br />
stratil iba dva sety.<br />
GULIARSKY VELIKÁN<br />
MARGOČ<br />
Prišiel, videl, zvíťazil. To platilo<br />
o iba 128 cm vysokom guliarovi<br />
Marekovi Margočovi, ktorý však<br />
v kategórii do 145 cm bol velikánom.<br />
Vyštudovaného ekonóma<br />
nahovoril na vrhačské disciplíny<br />
otec – bývalý oštepár. Paralympiádu<br />
v hode štvorkilovou guľou<br />
vyhral výkonom 10,13 m z tretej<br />
série. S výnimkou druhej, v ktorej<br />
ho na chvíľu predstihol Nemec<br />
Langer, bol najlepší v ostatných<br />
piatich sériách. „V Aténach som<br />
chcel vylepšiť môj svetový rekord<br />
10,22 m. Na tréningoch som ho<br />
viackrát prehodil, no v súťaži som<br />
zaostal o deväť centimetrov,“<br />
povedal M. Margoč. Vyznal sa, že<br />
viac mu vonia oštep, ten však<br />
v jeho kategórii v aténskom programe<br />
chýbal.<br />
TUREČKOVA HANDBIKOVÁ<br />
DUPĽA<br />
V Aténach mali premiéru cyklistické<br />
preteky handbikov, ktorých<br />
prevody telesne postihnutí<br />
športovci poháňajú rukami. Na<br />
kopcovitej ceste vo štvrti Vouliagmeni<br />
zvádzal náročné súboje<br />
Rastislav Tureček. Niekdajší juniorský<br />
majster republiky v zápasení<br />
zostal na vozíku po autohavárii<br />
v roku 1993. V horúčave to<br />
v cestných pretekoch na 28 km<br />
bola riadna zaberačka. „Tú námahu<br />
je ťažké k niečomu prirovnať.<br />
Radosť je však silnejšia ako<br />
vyčerpanie a únava, splnil sa mi<br />
sen,“ vravel R. Tureček po zisku<br />
zlata. Skúsenejšieho Švajčiara<br />
Webera zdolal o sekundu. Ku zlatu<br />
pridal aj striebro v časovke na<br />
5,5 km. Do polovice trate viedol,<br />
ale v zákrute musel svoju rýchlu<br />
jazdu pribrzdiť, čo využil Rakúšan<br />
Etzlstorfer.<br />
8
RETRO<br />
Strieborná radosť stolnotenisového páru Riapoš-Revúcky.<br />
LYÓCSOVO ZLATÉ OVOCIE<br />
Vo finále lukostreleckej súťaže<br />
v kategórii stojacich na dvanásť<br />
výstrelov sa s Poliakom Lezanským<br />
držali bok po boku. Obaja<br />
dosiahli po 103 bodov. Rozhodoval<br />
k. o. rozstrel. Poliak v ňom<br />
napriahol luk ako prvý. Trafil<br />
päťku. „Vedel som, že ku zlatu<br />
mám veľmi blízko. Bol som presvedčený,<br />
že horší výstrel ako<br />
šestku nedám,“ vravel po súťaži<br />
prešťastný rodák z Moldavy nad<br />
Bodvou Imrich Lyócsa. Trafil osmičku!<br />
„Takýto napínavý súboj<br />
som v kariére ešte nezažil,“<br />
zdôraznil. Ku bronzu zo Sydney<br />
2000 tak pridal zlato. Ovocie vypestoval<br />
vo vlastnej záhrade,<br />
pretože na tej si vybudoval strelnicu.<br />
V semifinále vyradil pomerom<br />
104:92 obhajcu zlata<br />
Tae-Sung Ana z Kórejskej republiky.<br />
MEDAILOVÁ BILANCIA KRAJÍN<br />
1. Čína 141 (63 – 46 – 32)<br />
2. Veľká Británia 94 (35 – 30 – 29)<br />
3. Kanada 72 (28 – 19 – 25)<br />
4. USA 88 (27 – 22 – 39)<br />
5. Austrália 100 (26 – 38 – 36)<br />
6. Ukrajina 55 (24 – 12 – 19)<br />
30. SLOVENSKO 12 ( 5 – 3 – 4)<br />
Marek Margoč na stupni víťazov po triumfe vo vrhu<br />
guľou.<br />
Úmorné horúčavy, ktoré panovali v Grécku, kosili najmä maratóncov.<br />
SLOVENSKÍ MEDAILISTI V ATÉNACH<br />
ZLATO<br />
JÁN RIAPOŠ ★ stolný tenis, vozičkár ★ dvojhra<br />
LADISLAV GÁSPÁR ★stolný tenis, stojaci ★dvojhra<br />
MAREK MARGOČ ★ atletika ★ vrh guľou<br />
RASTISLAV TUREČEK ★ cyklistika, handbike ★ cestné<br />
preteky<br />
IMRICH LYÓCSA ★ lukostreľba, stojaci ★ súťaž jednotlivcov<br />
STRIEBRO<br />
JÁN RIAPOŠ, RASTISLAV REVÚCKY ★ stolný tenis, vozičkári<br />
★ štvorhra<br />
RASTISLAV TUREČEK ★ cyklistika, handbike ★ časovka<br />
VIERA MIKULÁŠIKOVÁ ★ plávanie ★ 50 m voľný<br />
spôsob<br />
BRONZ<br />
ALENA KÁNOVÁ ★ stolný tenis, vozičkárka ★ dvojhra<br />
RICHARD CSEJTEY ★ stolný tenis, stojaci ★ dvojhra<br />
RICHARD CSEJTEY, MIROSLAV MITAŠ ★ stolný tenis,<br />
stojaci ★ štvorhra<br />
JÚLIUS HUTKA ★ atletika ★ vrh guľou<br />
FAKTY Z PH 2004<br />
POČET ŠPORTOVCOV: 3 806<br />
POČET KRAJÍN: 135<br />
ŠPORTOVÉ ODVETVIA: 19<br />
DIVÁCI: predaných 850.000 vstupeniek<br />
MÉDIÁ: 3 103<br />
FOTO ROMAN BENICKÝ<br />
9
SPOLOČENSKÉ AKCIE<br />
Paralympionici krstili poštovú známku<br />
Prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej<br />
republiky uzrela svetlo sveta<br />
poštová známka, ktorá bola vydaná<br />
pri príležitosti konania XIII. paralympijských<br />
hier v Pekingu. Slovenský paralympijský<br />
výbor pripravil v spolupráci<br />
so svojím generálnym partnerom<br />
SPP, Slovenskou poštou a Slovenskou<br />
spoločnosťou olympijskej<br />
a športovej filatelie jej slávnostnú<br />
inauguráciu, ktorá sa uskutočnila<br />
6. júna v priestoroch EXPO clubu<br />
na bratislavskom výstavisku Incheba.<br />
Autorom tejto známky je akademický<br />
maliar Igor Piačka, ktorý od<br />
roku 2002 pripravil už v poradí dvanástku<br />
poštovú známku so športovou<br />
tematikou. V spektre slovenskej<br />
známkovej tvorby predstavuje<br />
jeho grafika výraznú osobitosť, keďže<br />
spája šport s obdivom ku krajine,<br />
umeniu a kultúre. Dominantou<br />
motívu paralympijskej známky je<br />
protéza dolnej končatiny v športovej<br />
obuvi, postavená na Veľkom<br />
čínskom múre, ktorý symbolizuje<br />
miesto konania tohtoročných hier.<br />
Ide v poradí o druhú známku<br />
s paralympijským motívom v krátkom<br />
časovom úseku, nakoľko v roku<br />
2005 už bola vydaná emisia<br />
s názvom Cyklista. Známka však nebola<br />
vydaná pri príležitosti konania<br />
PH, ale k celkovým úspechom, ktoré<br />
dosiahli slovenskí paralympionici<br />
od roku 1994, kedy sa prvýkrát zúčastnili<br />
vo farbách Slovenskej republiky<br />
na paralympiáde. Znázorňuje<br />
športové majstrovstvo paralympijského<br />
víťaza zo Sydney 2000<br />
v dráhovej cyklistike, dnes už nebohého,<br />
Radovana Kaufmana, pričom<br />
jeho postava na bicykli je spojená<br />
s metaforou okrídleného jazdca.<br />
Autorom tejto známky je tiež<br />
I. Piačka.<br />
Pred početným publikom sa<br />
okrem predsedu SPV Jána Riapoša<br />
zhostili krstu známky čínskou ryžou<br />
predseda predstavenstva SPP Philippe<br />
Boucly, jej autor I. Piačka, zástupca<br />
Slovenskej pošty Martin<br />
Vančo, radca Veľvyslanectva Čínskej<br />
ľudovej republiky a naši športovci,<br />
ktorí nás budú reprezentovať na<br />
nadchádzajúcej paralympiáde –<br />
Margita Prokeinová, Katarína Jobbágyová<br />
a Ladislav Gáspár.<br />
Ocenili sme najlepšie detské kresby<br />
V bratislavskom Primaciálnom paláci sa 3. júna<br />
udeľovali ceny za najlepšie detské kresby v súťaži<br />
profesora Karola Ondreičku „Mesiac detskej tvorby“,<br />
ktorú každoročne organizuje Združenie Korytnačky<br />
v spolupráci s Nadáciou SPP a Slovenským<br />
paralympijským výborom (SPV). Z tejto súťaže vzišiel<br />
maskot Slovenského paralympijského družstva<br />
na troch posledných paralympiádach, naposledy<br />
dráčik Drago, ktorí bude slovenských športovcov<br />
sprevádzať v Pekingu. Počas slávnostného aktu bolo<br />
udelených viacero ocenení. Udeľovala sa aj cena<br />
SPV, ktorú víťazovi odovzdal predseda Ján Riapoš.<br />
FOTO ROMAN BENICKÝ<br />
10
PH 2008 PEKING<br />
Slávnostné chvíle<br />
paralympionikov<br />
Členovia Slovenského paralympijského družstva Peking 2008<br />
zažili v nedeľu 27. júla na Slnečných jazerách v Senci rušný deň.<br />
V priestoroch hotela Senec absolvovali v dopoludňajších hodinách<br />
antidopingovú kontrolu, skúšku oblečenia a následne si prevzali<br />
všetky potrebné veci, s ktorými pocestujú do metropoly Číny. Krátko<br />
popoludní ich čakal slávnostný akt prevzatia menovacích<br />
dekrétov, ktoré im odovzdávali zástupcovia partnerov Slovenského<br />
paralympijského výboru (SPV) a čestní hostia tejto spoločenskej<br />
udalosti. Nechýbal ani V.I.P. turnaj v tenise a program vyvrcholil<br />
benefičným koncertom „Na kolesách ...Tour 2008“, ktorý je súčasťou<br />
VI. ročníka celoslovenskej kampane „Na kolesách proti<br />
rakovine“.<br />
1<br />
2<br />
Strelec Jozef Široký st. (vpravo) sa už medzi antidopingovými a krajčírskymi skúškami pohyboval ako ostrieľaný matador (foto 1). Andrej Meszáros<br />
a Peter Mihálik, ktorí absolvujú v Pekingu svoju paralympijskú premiéru, si radšej dali poradiť (foto 2).<br />
3<br />
4<br />
Úvod slávnostného okamihu patril najvyššiemu predstaviteľovi SPV. Ján Riapoš zaželal všetkým paralympionikom, aby im forma kulminovala<br />
práve v Pekingu a pretavili ju na cenné kovy (foto 3). Ako prvý si prevzal menovací dekrét za prítomnosti čínskeho veľvyslanca na Slovensku pána Chen<br />
Jianfu vedúci výpravy Samuel Roško (foto 4).<br />
5 6<br />
Prestávky medzi preberaním menovacích dekrétov vyplnili modelky a modely z Trenčína, ktorí predviedli prítomným kompletné kolekcie slávnostného, voľnočasového<br />
a športového oblečenia, v ktorom sa slovenská výprava predstaví na paralympijských hrách, ako aj obuv renomovaných značiek Gabor a Nike.<br />
(foto 5,6)<br />
12
PH 2008 PEKING<br />
7 8<br />
Stolnotenisový veterán Ján Koščo sa teší už na svoje štvrté hry (foto 7). Naopak, Katarína Jobbágyová cestuje na paralympiádu prvýkrát. Jej disciplína<br />
– jazdectvo – si na rozdiel od ostatných súťaží rozloží svoj stan v Hongkongu (foto 8).<br />
9<br />
10<br />
Zástupcovia partnerov ahostia SPV sa v dopoludňajších hodinách preháňali po hotelových kurtoch v rámci V.I.P. turnaja v tenise (foto 9). Víťaznú trofej<br />
si napokon odniesol riaditeľ MSC Suzuki Slovensko Ľubomír Habala. Spoločnosť Suzuki je automobilovým partnerom slovenských paralympionikov<br />
(foto 10).<br />
11<br />
Na slávnostnom akte sa zúčastnili aj ďalší vzácni hostia - predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš (druhý zľava) a predseda predstavenstva<br />
spoločnosti Zentiva Alexander Černák (tretí zľava), ktorí sú zároveň členmi Čestného predsedníctva SPV (foto 11). Na spoločnej fotke chýbajú iba boccisti<br />
a časť tenistov a plavcov, ktorí si plnili svoje športové povinnosti na súťažiach v zahraničí (foto 12).<br />
12<br />
13 14<br />
Dôstojnú bodku za úspešným paralympijským dňom v Senci dal koncert „Na kolesách ... Tour 2008“, ktorý sa konal na opačnom brehu Slnečných jazier v príjemnom<br />
prostredí tunajšieho amfiteátra. Na koncerte opäť vystúpili bez nároku na honorár viaceré známe spevácke osobnosti (foto 13, 14).<br />
FOTO: ROMAN BENICKÝ<br />
13
BOLI SME PRI TOM<br />
Pacienti v NRC Kováčová športovali<br />
Slovenský paralympijský výbor<br />
opäť participoval na športových<br />
hrách pacientov v Národnom rehabilitačnom<br />
centre (NRC) v Kováčovej,<br />
ktoré sa uskutočnili v dňoch 12.- 13.<br />
júna. V ústave, ktorý funguje od roku<br />
1987 (vtedy sa uskutočnil nultý ročník),<br />
sa tieto športové hry konajú každoročne.<br />
Okrem pacientov, ktorí sú<br />
v súčasnosti v odbornej starostlivosti<br />
tunajšieho zdravotníckeho personálu,<br />
si každoročne prichádzajú zašportovať<br />
aj viacerí bývalí pacienti<br />
NRC. Súťažia však v osobitných kategóriách,<br />
aby boli dodržané objektívne<br />
kritériá hodnotenia športových výkonov.<br />
Pacienti sú počas hier rozdelení<br />
nielen podľa zdravotnej dispozície,<br />
ale i podľa veku. Súťaží sa tradične vo<br />
viacerých atletických disciplínach, ale<br />
aj v lukostreľbe, tenise, stolnom tenise,<br />
vzpieraní, basketbale, slalome<br />
vozičkárov a v ďalších druhoch športov.<br />
Každoročne prichádzajú športujúcich<br />
pacientov povzbudiť aj slovenskí<br />
paralympionici, z ktorých mnohí<br />
vďačia za svoj návrat do života práve<br />
tomuto zdravotníckému zariadeniu.<br />
Paralympionici medzi deťmi v Maríne<br />
Stalo sa už peknou tradíciou, že slovenskí<br />
paralympionici zavítajú na Medzinárodný deň<br />
detí do liečebného ústavu Marína v Kováčovej.<br />
Aj tohto roku potešili jeho malých pacientov<br />
bohatým kultúrnym programom a rôznymi<br />
súťažami. Nádejní športovci si mohli napríklad<br />
vyskúšať svoje umenie za zeleným stolom<br />
v konfrontácii s paralympijským víťazom<br />
Jánom Riapošom (foto 1). Najlepších v jednotlivých<br />
súťažiach odmeňoval generálny sekretár<br />
Slovenského paralympijského výboru Samuel<br />
Roško (foto 2).<br />
FOTO ROMAN BENICKÝ<br />
1 2<br />
14
ROZHOVOR<br />
STANO ŠČEPÁN<br />
Riaditeľ NRC v Kováčovej Myrón Malý tvrdí: „Liečime telo aj dušu“<br />
Pokojný, vľúdny, rozvážny a vyrovnaný. Ako<br />
človek, ktorý v živote veľa videl a kadečo zažil aj<br />
na vlastnej koži. Ako človek, ktorý pozná hodnotu<br />
ľudského života, intenzitu ľudskej bolesti, ale aj<br />
silu nádejí. Ako človek, ktorý pomáha nachádzať<br />
stratené túžby a snaží sa sceliť rozstrapkané zdravie...<br />
MYRÓN MALÝ po celý život pomáha ľuďom<br />
postihnutým osudom – vrátiť sa do života...<br />
TRÉNINGY S PLACHÝM<br />
Vaše meno Myrón evokuje starogrécku mytológiu...<br />
Je to grécke meno, veď sochár Myrón urobil<br />
sochu slávneho Diskobola. Ale inšpirácia rodičov<br />
pri mojom mene vyvierala z toho, že otec bol<br />
grécko-katolícky kňaz a Myrón bol svätec východného<br />
obradu.<br />
Spomenuli ste Diskobola. Mali ste k atletike<br />
blízko?<br />
Venoval som sa jej aktívne, ale neboli to hody<br />
ani vrhy, behával som 800, 1000 a 1500 m.<br />
V Bratislave som už ako stredoškolák zažil na<br />
Mladej garde Evu Lehockú-Gleskovú, jej trénera<br />
Pavla Gleska, Máriu Faithovú-Mračnovú, Evu<br />
Šuranovú a ďalších, ktorí ma inšpirovali. Lenže<br />
škola sa skončila a ja som sa nedostal na lekársku<br />
fakultu do Bratislavy ani do Košíc. Napokon<br />
som predsa len v Košiciach začal študovať<br />
veterinárne lekárstvo. Plukovník Líška zo mňa<br />
urobil sparinga Jozefovi Plachému. Ten si síce<br />
robil so mnou na dráhe, čo chcel, ale tréner trval<br />
na tom, že nemôže trénovať sám.<br />
Nelákala vás športová kariéra?<br />
Vedel som, že tadiaľ cesta nevedie. Musel som<br />
sa rozhodnúť, či to skúsim na dráhe, alebo budem<br />
v živote robiť niečo iné. Vybral som si štúdium.<br />
Po roku som si znova podal prihlášku na<br />
lekársku fakultu v Bratislave aj v Košiciach. Neprijali<br />
ma. Ale na Karlovej univerzite v Prahe, našťastie,<br />
áno.<br />
VZŤAH K MEDICÍNE<br />
Kde sa zrodil váš nezlomný záujem o medicínu?<br />
V Bratislave, kde som študoval na strednej<br />
zdravotníckej škole. Chodievali sme na prax do<br />
nemocníc na Mickiewiczovu aj na Hlbokú a povedal<br />
som si, že to je krásne povolanie. Úprimne<br />
som obdivoval múdrych profesorov, ktorí dokázali<br />
ľuďom pomôcť.<br />
Zákonite to však už v mladom veku<br />
Riaditeľ NRC Kováčová Myrón<br />
Malý: „Viem pochopiť všetkých,<br />
ktorým zo športových snov ostanú<br />
nanajvýš len prechádzky s deťmi.<br />
Ale sebaľútosť je krokom k rezignácii.<br />
Naším poslaním je,<br />
okrem iného, nepripustiť ju. Aj<br />
keď ani u nás zázraky nerobíme,<br />
často ich dokážu<br />
vykresať samotní<br />
pacienti“.<br />
Cesty z beznádeje<br />
museli byť aj každodenné stretnutia s ľudskou<br />
bolesťou...<br />
Samozrejme, ale aj výchova z domu ma viedla<br />
k poslaniu pomáhať. Otca som síce stratil už<br />
v dvanástich rokoch, ale vzhľadom na môj „kádrový“<br />
pôvod som nemal možnosť si v štúdiu vyberať.<br />
Ponúkali mi učňovské školy, strednú banícku,<br />
geológiu, ale ja som si vybral strednú zdravotnícku<br />
školu a následne medicínu.<br />
Ste povahou húževnatý, tvrdohlavý typ?<br />
Neverím síce na znamenia, ale som Baran. Dokážem<br />
ísť za cieľom, ale mojím hendikepom je,<br />
že nedokážem viac vecí robiť súčasne. Skôr sa<br />
zameriam na splnenie jednej úlohy a po nej nasleduje<br />
ďalšia. Dnes majú ľudia širší záber a súčasne<br />
sa snažia splniť aj viac cieľov.<br />
Nezlákala vás Praha natrvalo?<br />
Po skončení školy som mal možnosť ostať<br />
v Prahe, ale chcel som sa vrátiť na Slovensko.<br />
Žiaľ, bol to práve rok, keď končili umiestenky.<br />
Vďaka kádrovým spisom som začínal ako väzenský<br />
lekár v Leopoldove. Po polroku však ideológovia<br />
zistili, že s mojím kádrovým profilom nemôžem<br />
žiaduco prevychovávať odsúdených<br />
a dostal som sa na najvýchodnejší cíp republiky,<br />
do Uliča. Tam som slúžil aj s manželkou ako obvodný<br />
lekár tri roky.<br />
Bolo to náročné?<br />
Samozrejme. Najbližšia nemocnica bola odtiaľ<br />
35 km. V zime som si bežne pripínal na nohy lyže<br />
– bežky a ani v lete som sa všade nedostal autom.<br />
Musel som vedieť mnoho činností, od zašívania<br />
rán, cez pôrod, až po záchranu pri infarkte.<br />
Ale necítil som to ako krivdu. Pobyt v Uliči mi ako<br />
mladému lekárovi veľa dal. Prinútil ma na sebe<br />
pracovať a stále študovať. Hovorí sa, že každý lekár<br />
má za sebou svoj cintorín. Ani ja som nedokázal<br />
vždy každému pomôcť. To sa, žiaľ, stáva aj<br />
v dnešnej dobe.<br />
NA RÁZCESTÍ OSUDU<br />
Vy sám ste však v istej chvíli potrebovali pomoc...<br />
Mal som na východe autohaváriu. Šoféroval<br />
som sám. Dnes už to môžem<br />
povedať, hoci moja mama by tomu<br />
nikdy neverila, bol v tom aj<br />
alkohol. Chytil som mikrospánok<br />
a narazil som v noci do<br />
odstaveného valca. Výsledkom<br />
boli ťažké zranenia<br />
bedrového aj kolenného<br />
kĺbu. Vtedy som sa prvý<br />
raz v živote stretol s rehabilitáciou.<br />
Odoslali<br />
ma na Moravu do Hrabyně,<br />
do tamojšieho rehabilitačného<br />
ústavu, kam chodievali aj slovenskí<br />
pacienti. Tam som asi po mesiaci zistil, že<br />
rehabilitácia má svoj význam, ale aj to, že ide<br />
najmä o tvrdú prácu na sebe samom. Uzdravuje<br />
nielen telo ale aj myseľ.<br />
Našli ste nový priestor na sebarealizáciu?<br />
Prišla ponuka, či by sme tam nechceli aj s manželkou,<br />
tiež lekárkou, nastúpiť do práce. Nerozmýšľali<br />
sme. Sľúbili sme, že prídeme. Presťahovali<br />
sme sa na Moravu, kde sme ostali osem rokov.<br />
Porobili sme si atestácie a vycvičili sme sa<br />
v rehabilitácii. Mali sme dobrú školu priamo<br />
v praxi.<br />
Ako ste sa dostali do Kováčovej?<br />
Náhle. Mal som už v Hrabyni funkčné miesto,<br />
keď zrazu prišla ponuka, že je pred dokončením<br />
rehabilitačný ústav v Kováčovej. Súdruhovia<br />
z ministerstva zdravotníctva naznačili, že by sme<br />
mali pôsobiť doma, že treba pripraviť ústav v Kováčovej<br />
na činnosť. V roku 1985 sme prišli ešte<br />
na stavbu. Ubytovali sme sa na slobodárke, „presadili“<br />
sme deti do nového prostredia. Intenzívne<br />
sme ich podporovali v športe. Xenia robila osem<br />
rokov krasokorčuľovanie, bola dokonca majsterkou<br />
Slovenska v mladších žiačkach. Igor robí<br />
športy mne už menej sympatické a nebezpečné<br />
– potápanie a paraglajding.<br />
Cítili ste istú satisfakciu za roky kádrového šikanovania?<br />
Nestíhal som to vnímať. Ústav začal prevádzku<br />
koncom roku 1987. Dovtedy sme ho museli<br />
pripraviť materiálne, prístrojovo a najmä personálne.<br />
Príchod v predstihu bol výhodou, pretože<br />
mnohé veci sme vedeli ovplyvniť. Aj architektonické<br />
bariéry. Pacienti na vozíčkoch mali mať napríklad<br />
pôvodne umývadlá vo výške očí. Rovnako<br />
dôležité bolo personálne naplnenie ústavu, presviedčanie<br />
ľudí, že má nové centrum rehabilitácie<br />
svoj zmysel a hlavne perspektívu. Napokon<br />
aj samotná obec spočiatku váhala, či nebude odrazu<br />
plná invalidov. Bojovali sme aj s predsudkami.<br />
Tie bariéry sme postupne odstraňovali<br />
nielen v ústave, ale aj medzi ľuďmi. Trpezlivo<br />
sme vysvetľovali a presviedčali o potrebe bezbariérových<br />
prístupov aj do obchodov, na poštu či<br />
do reštaurácie. Sám najlepšie viem, že na vozíku<br />
sa môže ocitnúť každý jeden z nás. Nevieme deň<br />
ani hodinu.<br />
ROZVOJ CENTRA<br />
Sotva ste sa stali riaditeľom centra, o pozíciou<br />
ste prišli. Nebolo to deprimujúce?<br />
Menovali ma do funkcie riaditeľa v roku 1987,<br />
ale po trištvrte roku som bol odvolaný. Nespĺňal<br />
som kádrový profil. Klasika. Bol som však pohltený<br />
prácou, nevnímal som to až tak bolestne. Začalo<br />
sa ma to viac dotýkať až vtedy, keď sa malo<br />
Prof. MUDr. Myrón Malý, PhD.<br />
Narodený: 15. apríla 1947 v Prešove<br />
Vzdelanie: Lekárska fakulta Karlovej univerzity v Prahe<br />
Počet detí: 2 (Igor a Xénia)<br />
Profesijná dráha: Pracoval v Leopoldove, Snine, v Uliči. V rokoch<br />
1976 až 1984 v rehabilitačnom ústave v Hrabyni. Od<br />
roku 1985 pôsobí v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.<br />
Jeho riaditeľom bol v roku 1987 a je ním znova<br />
od roku 1993 až dodnes<br />
Záľuby: opera, opereta, knihy, spánok<br />
Životné krédo: „Dôveruj ľuďom, oplatí sa to“.<br />
16
ROZHOVOR<br />
centrum rozvíjať. Chcel som, aby sa Kováčová dostala<br />
do povedomia vzdelávacích inštitúcií, lenže<br />
kým nemáš niečo pred menom a za menom,<br />
mnohí s tebou rokujú s dešpektom. Začal som<br />
pracovať na kandidatúre. V duchu doby vtedy<br />
o mojom záujme rozhodovala stranícka bunka –<br />
zložená z údržbára, sanitára a robotníčky. Našťastie,<br />
dali mi odporúčanie a aj okresný výbor<br />
strany súhlasil. Potom to už bolo našťastie len<br />
na mne, aj keď som na obhajobách dostal okrem<br />
iného otázku, načo vám tie tituly budú na dedine?<br />
Malo to však význam, dnes vyučujeme u nás<br />
fyzioterapeutov a aj lekári chodia k nám na stáže<br />
a sústredenia.<br />
Kde ste sa prvý raz stretli s paralympionikmi?<br />
Bolo to ešte na Morave. Mali sme tam v ústave<br />
športové hry, ktoré založil veľký propagátor športu<br />
telesne postihnutých, primár Viliam Knapek.<br />
Patril k najlepším odborníkom v Európe, prijala<br />
ho aj anglická kráľovná. Skutočne žil pre tento<br />
šport. Inšpiroval ma aj prístup riaditeľa v Kladruboch,<br />
MUDr. Kříža. Keď som prišiel do Kováčovej,<br />
presadzoval som okrem liečenia pacientov<br />
aj ďalší rozmer rehabilitácie. Šport a rekreačnú<br />
výchovu. Je to nová vízia pre ľudí, ktorí sa náhle<br />
ocitnú na rázcestí svojho života. Začiatky boli<br />
ťažké. Neveril mi ani personál, ani pacienti, ba<br />
ani domorodci.<br />
Napokon ste uspeli. Možno aj vďaka manželke,<br />
hoci to bolo zložitejšie, ako si vieme predstaviť.<br />
Napokon ako takmer všetko vo vašom živote...<br />
Manželka Eva sa významne podieľala na programe<br />
otvorenia Národného rehabilitačného<br />
centra. Po opakovaných operáciách mozgu je od<br />
roku 1990 invalidnou dôchodkyňou. Sama však<br />
nikdy neabsolvovala rehabilitačnú liečbu v Kováčovej,<br />
ale vždy ma podporovala. Keď sme pripravovali<br />
nultý ročník našich športových hier, zapojilo<br />
sa desať pacientov. Na dvadsiatom ich už<br />
bolo 150, plus ďalší, ktorí sa prichádzajú s nami<br />
podeliť o skúsenosti zo svojho „nového“ života.<br />
NOVÝ ROZMER ŽIVOTA<br />
Čím „infikujete“ pacientov v poúrazových stavoch,<br />
aby športovali?<br />
Prichádza k nám veľa mladých ľudí, ktorí predtým<br />
športovali. Mali prirodzenú túžbu vrátiť sa<br />
na športoviská, len nevedeli ako. Často to už nebolo<br />
možné vo svojom športe. Ponúkali sme im<br />
atletiku, tenis, basketbal, lukostreľbu, volejbal<br />
a stolný tenis, ktorý sa stal dominantným. Je totiž<br />
najviac dostupný pre tréningové možnosti. Ja<br />
sa však neviem napríklad vynadívať na basketbal<br />
Počas vlaňajších športových hier, keď preberal symbolický kľúč od automobilu Suzuki Swift.<br />
vozičkárov. Pacientov neustále povzbudzujeme:<br />
Tebe to dobre ide, mohol by si to skúsiť aktívnejšie.<br />
V minulosti sme zháňali kontakty na jednotlivé<br />
športové zväzy. Organizácia pre hendikepovaných<br />
športovcov u nás nebola. Začali sme vysielať<br />
našich postihnutých športovcov na Hrabynské<br />
športové hry. Prvý rok sa išli pozrieť, potom<br />
sa vrátili s diplomom, a na ďalší rok už aj s medailou.<br />
Najviac rezonovali osobné príklady takých<br />
nadšencov ako Ján Riapoš a v zimných športoch<br />
svojho času Karol Mihok, ktorý bol mojím<br />
pacientom ešte na Morave.<br />
Lenže nie vždy sa podarí naplniť túžby postihnutých<br />
športovcov. Majú svoje limity aj neúspechy.<br />
Dokážete vo vnútri akceptovať ich sklamania?<br />
S každým človekom sa u nás pracuje individuálne.<br />
Niekedy je to nesmierne ťažké. Je nezmyslom<br />
každého tlačiť do športovej aktivity, ale snažíme<br />
sa nájsť im nový rozmer života. Najlepšie<br />
v kombinácii práce, aj niečoho navyše. Napríklad<br />
športu. Potvrdzuje sa, že najlepšie výsledky dosahujú<br />
ľudia, ktorí sú úspešní vo svojich profesiách<br />
a zamestnaniach – Gitka Prokeinová, Alenka<br />
Kánová, Ján Riapoš a mnohí ďalší. Viacerí riadia<br />
svoje vlastné malé firmy a aj vďaka tomu<br />
majú iný postoj a inú zodpovednosť k životu aj<br />
k sebe. Väčšina úrazov súvisí s vlastným pričinením.<br />
Menej je takých, ktoré zapríčinil niekto iný.<br />
Čo je ťažšie? Renovovať psychiku alebo telo?<br />
S priateľom Jánom Riapošom, predsedom Slovenského paralympijského výboru, ktorého NRC Kováčová<br />
vrátilo po havárii v roku 1993 späť do života.<br />
FOTO ROMAN BENICKÝ a ARCHÍV SPV<br />
Samozrejme, je to individuálne. S telom je to<br />
možno niekedy ľahšie. Najbližší zvyčajne majú<br />
iný názor. Skôr hodnotia telesnú schránku pacienta.<br />
Predstavte si krásneho mladého človeka,<br />
ktorý sa ocitne zo dňa na deň na lôžku - nehybný.<br />
Skákal do vody a ostal na vozíku. Všetky plány,<br />
ktoré mal, sa zrazu zrútia. Nikdy nie je ľahké sa<br />
s tým vyrovnať. Mnohí sa nadlho uzavrú do svojej<br />
bolesti. Napokon sa však predsa len niekomu<br />
aspoň trochu otvoria a začíname liečiť okrem tela<br />
aj dušu. Najlepším pomocníkom sú „starí“ paraplegici,<br />
človek od nich lepšie prijíma informáciu,<br />
než od zdravých. Sú navyše živým dôkazom,<br />
že sa dá žiť aj s hendikepom.<br />
NA PRIEDOMÍ ZÁZRAKOV<br />
Vy sám poznáte čas strávený na vozíku aj trápenie<br />
vo svojom vnútri. Bol to čas nepoddajnosti,<br />
vzdoru alebo sebaľútosti?<br />
Po autonehode mi chýbali pohybové aktivity.<br />
Nedokázal som už zabehnúť žiadnu trať. Hendikep<br />
tam bol, nasledovali operácie, až po výmenu<br />
kĺbov. Je to veľmi ťažké. Viem pochopiť všetkých,<br />
ktorým zo športových snov ostanú nanajvýš len<br />
prechádzky s deťmi. Ale sebaľútosť je krokom<br />
k rezignácii. Naším poslaním je, okrem iného, nepripustiť<br />
ju. Aj keď ani u nás zázraky nerobíme,<br />
často ich dokážu vykresať samotní pacienti.<br />
Patríte k oduševneným fanúšikom slovenských<br />
paralympionikov. Imponujú vám?<br />
Sledujem ich výkony na súťažiach. Žičím im<br />
a obdivujem ich. Som nesmierne rád, keď ich cesty<br />
z vrcholných súťaží, z majstrovstiev sveta či<br />
Európy, vedú do Kováčovej. O návratoch z paralympijských<br />
hier ani nehovorím. Vtedy sa preruší<br />
náš liečebný proces a vítame ich ako víťazov, ktorí<br />
prekonali predovšetkým samých seba. Keď pri<br />
nich sledujem našich pacientov, neraz vidím<br />
zvlhnuté oči. U mnohých cítiť, že v nich niečo<br />
drieme a práve po emotívnych stretnutiach s paralympionikmi<br />
sa ich zatrpknutie zlomí. Je to často<br />
nielen veľmi emotívne, ale aj burcujúce.<br />
Neľutujete, že ste tak veľmi priľnuli práve k rehabilitácii?<br />
Naopak. Liečebná rehabilitácia lieči nielen telo,<br />
ale aj dušu. V tom je krása tohto medicínskeho<br />
odboru, ktorý ma celkom pohltil. Je to tímová<br />
práca. Inak je neefektívna. Okrem odborníkov<br />
v rehabilitácii sú našimi rovnocennými partnermi<br />
príbuzní, priatelia, ich spolužiaci alebo spolupracovníci.<br />
Snažíme sa podchytiť ľudí po úrazoch<br />
a nasmerovať ich k rekreačnej, športovej činnosti.<br />
V Kováčovej začínajú s prvými športovými<br />
krokmi a naši odborníci ich odovzdávajú ďalej do<br />
rúk trénerov, ktorí z najhúževnatejších vykrešú<br />
reprezentantov, úspešných paralympionikov. Je<br />
to dlhá cesta, ale mnohí sa na nej prepracujú ku<br />
skutočným osobnostiam...<br />
17
KAMPAŇ<br />
... a kolesá sa točia ďalej<br />
Celoslovenská kampaň „Na kolesách proti<br />
rakovine“, ktorej hlavným organizátorom je<br />
Slovenský paralympijský výbor, zavítala do<br />
ďalších miest. V Turčianskych Tepliciach, kde<br />
sa akcia konala 15. júna pod záštitou primátora<br />
mesta, vytiahlo kolieskové nemotorové<br />
prostriedky veľké množstvo ľudí, aby touto<br />
aktívnou formou bojovali proti zákernej civilizačnej<br />
chorobe. Na následnom benefičnom<br />
koncerte vystúpili viaceré známe spevácke<br />
hviezdy a skupiny, medzi inými aj Metalinda<br />
(foto 1,2,3). V Dunajskej Lužnej sa v nedeľu<br />
22. júna okrem iného aj spomínalo na speváčku<br />
Evu Máriu Uhríkovú, ktorá bývala v tejto<br />
obci a každý rok akciu obetavo organizovala.<br />
Vlani v decembri podľahla rakovine. Všetkých<br />
účastníkov privítali na futbalovom štadióne,<br />
kde tradične končí symbolická jazda a prebieha<br />
koncert, starosta obce Ladislav Cingel<br />
a predseda SPV Ján Riapoš. Zlatým klincom<br />
programu bolo vystúpenie Jána Kurica a skupiny<br />
Vidiek (foto, 4,5,6). O tri dni neskôr sa<br />
v rodisku zakladateľa kampane a paralympijského<br />
víťaza Radovana Kaufmana v Partizánskom,<br />
„obuli“ do kolies malí i veľkí, aby si takto<br />
uctili jeho pamiatku. Niekoľkými skladbami<br />
prispel k dobrej nálade aj pesničkár Pavel<br />
Elgyütt (foto 7,8). Ako každý rok sa v rámci<br />
športových hier pacientov v NRC Kováčová<br />
uskutočnila aj symbolická jazda okolo areálu<br />
(foto 9). Súčasťou všetkých akcií bola aj<br />
verejná zbierka na histopatologický prístroj<br />
MICROM-mikrodisekčná genomika.<br />
1 2 3<br />
TURČIANSKE TEPLICE<br />
VYZBIERANÁ SUMA: 27 860, 50 Sk<br />
4 5 6<br />
DUNAJSKÁ LUŽNÁ<br />
VYZBIERANÁ SUMA: 61 958, 50 Sk<br />
7 8 9<br />
PARTIZÁNSKE VYZBIERANÁ SUMA: 24 310 Sk KOVÁČOVÁ 2192 Sk<br />
18
VÝSLEDKOVÝ SERVIS<br />
Sedem medailí z Rumunska<br />
V rámci prípravy na XIII. paralympijské hry<br />
v Pekingu sa slovenskí reprezentanti zúčastnili<br />
na 2. ročníku turnaja Romania Cup v stolnom<br />
tenise telesne postihnutých, ktorý sa<br />
uskutočnil v dňoch 12. - 16. júna<br />
v meste Kluž-Napoca. Na<br />
výborne obsadenom turnaji,<br />
na ktorom okrem<br />
Európanov štartovali<br />
aj ázijskí hráči, najmä<br />
z Číny, získali<br />
Slováci spolu sedem<br />
medailí - štyri<br />
zlaté (tri v súťaži<br />
jednotlivcov) a tri<br />
bronzové.<br />
Najúspešnejším<br />
z našich bol Ján<br />
Riapoš, ktorý triumfoval<br />
nielen<br />
v súťaži<br />
jednotlivcov,<br />
ale aj v družstvách<br />
so spoluhráčom<br />
Rastislavom<br />
Revúckym. Zlato v súťaži jednotlivkýň<br />
si pripísali na svoje konto Alena Kánová<br />
a Oľga Barbušová. Tá pridala ešte bronz zo<br />
súťaže open. Dve bronzové medaily si<br />
z rumunského univerzitného mesta<br />
odviezol Richard Csejtey, ktorý<br />
podobne ako O. Barbušová<br />
štartoval medzi stojacimi.<br />
V súťaži družstiev vybojoval<br />
3. miesto spolu s Miroslavom<br />
Jamborom. Všetci<br />
10 stolní tenisti, ktorí nás<br />
reprezentovali na Romania<br />
Cupe, sa predviedli v dobrej<br />
forme pred PH v Pekingu,<br />
kde budú hájiť slovenské<br />
farby.<br />
Potvrdili ju aj na ďalšom<br />
turnaji v nemeckom Wuppertale<br />
(25. - 29. júna), kde<br />
si víťazstvá pripísali O. Barbušová<br />
v súťaži jednotlivkýň<br />
i družstiev a Ladislav Gáspár<br />
v súťaži družstiev. Paralympijský<br />
víťaz z Atén vybojoval aj druhé<br />
miesto v súťaži jednotlivcov.<br />
Bronzovú a striebornú medailu si pripísal<br />
na svoje konto R. Csejtey.<br />
Alena Kánová si trúfa aj Pekingu<br />
na medailu. Pred ôsmimi<br />
rokmi bola v Sydney prvá,<br />
pred štyrmi v Aténach tretia.<br />
Medailová explózia mladých plavcov<br />
Na MS juniorov v plávaní v New<br />
Jersey (USA) v dňoch 18. – 27. júla<br />
vybojovala slovenská výprava 26<br />
medailí, z toho 17 zlatých! Kvarteto<br />
Michal Beracka, Roman Buchta, Ján<br />
Ruml a Miroslav Šušnyák získalo po<br />
štyri zlaté, Gabriel Izsóf pridal päť<br />
strieborných a jednu bronzovú. Bilanciu<br />
uzavrel Dominik Tokár s výsledkom<br />
1-1-2.<br />
Dvojica Roman Buchta a Miroslav<br />
Šušnyák si v USA zopakovala medailovú<br />
žatvu z minuloročných MS<br />
v JAR.<br />
Tenisti sa udržali<br />
v elitnej skupine<br />
Slovenskí reprezentanti v tenise na vozíku sa<br />
v dňoch 8. - 15. júna predstavili v talianskej Cremone<br />
na Svetovom pohári družstiev prvej a druhej<br />
skupiny za účasti 32 krajín. Naši hráči, ktorí bojovali<br />
v elitnej skupine, obsadili rovnako ako v predošlých<br />
dvoch ročníkoch 10. miesto a obhájili<br />
svoje pozície medzi najlepšími 16 tímami sveta.<br />
Po prehre v prvom kole s najvyššie nasadeným<br />
Holandskom 0:3 bojovali o 9. – 16. miesto, kde<br />
porazili Brazíliu a Španielsko zhodne 2:1 a prehrali<br />
v poslednom zápase o konečné 9. miesto s Austráliou<br />
1:2. Zápas sa v dôsledku dažďa musel presunúť<br />
z antuky do haly na tvrdý povrch, ktorý<br />
napokon lepšie „sadol“ protinožcom. Jozef Felix<br />
však dokázal zdolať v priamom súboji svetovú<br />
dvanástku. Okrem neho nás ešte reprezentovali<br />
Marek Gergely a Dávid Chabreček. ITF počas turnaja<br />
potvrdila, že všetci traja si zabezpečili miestenku<br />
na PH 2008 v Pekingu.<br />
J. Felix zároveň triumfoval v dvojhre a štvorhre<br />
na Albarela open v Taliansku (4. - 7. júna) a vo<br />
štvorhre na turnaji v rakúskom Steyri (17. - 20. júla).<br />
Memoriál<br />
Kataríny Brandoburovej<br />
Na streleckom podujatí vo Vištuku sa v dňoch<br />
16. - 19. júla presadili slovenskí paralympionici,<br />
ktorí nás budú reprezentovať v Pekingu. V kategórii<br />
R3-vzduchovka zvíťazil Radoslav Malenovský<br />
pred Veronikou Vadovičovou, ktorá rovnaké<br />
umiestnenie vybojovala v R6 – malorážka ležmo.<br />
Tá zasa zvíťazila v disciplíne R8-malorážka<br />
3x20. R. Malenovský vyhral aj ďalšiu disciplínu<br />
R7-malorážka<br />
3x40. Náš tretí zástupca<br />
v Pekingu –<br />
Jozef Široký st. si<br />
pripísal 2. miesto v<br />
rovnakej disciplíne<br />
a v R6-malorážka<br />
ležmo skončil tretí.<br />
Naša najhorúcejšia<br />
kandidátka na<br />
paralympijskú medailu<br />
medzi strelcami<br />
Veronika Vadovičová.<br />
20
INFOSERVIS<br />
Napísali, povedali o nás<br />
Nominácia na XIII. paralympijské hry v Pekingu je<br />
známa. Valné zhromaždenie Slovenského paralympijského<br />
výboru v sobotu 28. júna schválilo účasť na paralympiáde<br />
v Číne 6. - 17. septembra 35 športovcom.<br />
Slovensko budú reprezentovať paralympionici v desiatich<br />
športoch, predovšetkým medailisti z majstrovstiev<br />
sveta a Európy a paralympijských hier. Najpočetnejšiu<br />
skupinu tvorí desať stolných tenistov. V lukostreľbe<br />
budú štartovať traja športovci a vďaka Vladimírovi<br />
Majerčákovi (na obr.) z Kežmarku bude mať<br />
na XIII. paralympijských hrách v Pekingu zastúpenie aj podtatranský región.<br />
NOVINY POPRAD, 1. júla<br />
Protagonisti akcie „Na bicykloch cez Slovensko za päť dní“.<br />
Slnečné jazerá boli včera centrom paralympionikov. Okrem slávnostného<br />
odovzdávania nominačných dekrétov na paralympijské hry v Senci pokračoval<br />
ďalším koncertom 6. ročník celoslovenskej kampane Na kolesách proti<br />
rakovine, ktorý organizuje Slovenský paralympijský výbor s Nadáciou SPP<br />
a Nadáciou Výskum rakoviny. Tá vyvrcholí 26. septembra v Bratislave po návrate<br />
paralympionikov z Pekingu. V Senci včera popoludní finišovali i účastníci<br />
akcie Na bicykli cez Slovensko za päť dní. V nej na diaľku súťažili dva tímy.<br />
V tíme zdravých nakoniec na poslednú chvíľu museli oželieť účasť<br />
úspešného motocyklistu Jaroslava Katriňáka, a tak do pedálov tlačila iba<br />
trojica - herci Ivan „Tuli" Vojtek a Přemysl Boublík i športový redaktor televízie<br />
Markíza Peter Čambor. Tí absolvovali takmer 400 km po slovenských<br />
cestách severnou trasou z Popradu cez Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Žilinu<br />
či Trenčín. Ich vyzývatelia vozičkári v zložení Ladislav Bočkor, Peter Šútor,<br />
Marián Ligda a Peter Štefanides putovali na handbikoch južnou trasou<br />
cez Brezno, Banskú Bystricu, Dudince, Komárno a Dunajskú Stredu. Obe<br />
výpravy jazdili po cestách druhej triedy a zišli sa naraz v Senci. „Hneď na začiatku<br />
po štarte z Popradu nám pršalo, no dážď nás neodradil. Ani chvíľku<br />
sme nemysleli na to, že by sme preteky vzdali. Od Banskej Bystrice sa už počasie<br />
zlepšilo, na mňa osobne prišla kríza v etape z Dudiniec do Komárna.<br />
Ľudia boli milí, počas cesty nás povzbudzovali. Verím, že akcia splnila svoj<br />
cieľ a spropagovala šport zdravotne postihnutých, " vravel v cieli dvojnásobný<br />
účastník zimnej paralympiády v lyžovaní Peter Šútor. Výnimočnosť<br />
projektu bola aj v tom, že si zmerali sily telesne postihnutí a zdraví súťažiaci.<br />
ŠPORT, 28. júla<br />
V podchode na bratislavskej zastávke MHD Patrónka už funguje bezbariérová<br />
plošina pre zdravotne ťažko postihnutých občanov. Vyskúšal ju aj predseda<br />
Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš. Plošina má podľa neho<br />
veľmi dobré technické riešenie. „Plošina je technicky naozaj veľmi dobre spravená.<br />
Kvôli bezpečnosti tá rýchlosť prepravy je trošku pomalšia, čiže pokiaľ by<br />
prišiel v úvodzovkách zájazd 40 vozičkárov, tak by to trošku dlhšie trvalo, ale<br />
myslím si, že na tento typ podchodu a frekvenciu vozičkárov, ktorí ju využívajú,<br />
je dostatočným komplexným riešením.“ RÁDIO LUMEN, 13. júla<br />
Pred štyrmi rokmi získal zlato na aténskej paralympiáde. Stal sa stolnotenisovým<br />
šampiónom, ale doma nemal robotu. Ladislav Gáspár (38) dosiahol<br />
v Aténach to, po čom túžil - po štyroch medailách z Atlanty a Sydney získal<br />
svoju piatu, ale najcennejšiu - zlatú. Bol však nezamestnaný. „Dnes som ale<br />
spokojný človek. Mám robotu. Som referentom na oddelení kultúry, mládeže<br />
a športu na Mestskom úrade v Šahách. Robím to, čomu rozumiem a čo mám<br />
rád," hovorí hendikepovaný stolný tenista, ktorý sa narodil s kratšou pravou<br />
nohou. To mu nebránilo<br />
športovať.<br />
Je prvoligovým<br />
hráčom Šiah medzi<br />
zdravými, no<br />
presadzuje sa predovšetkým<br />
medzi<br />
zdravotne postihnutými.<br />
Roku 2005<br />
Gáspára vyhlásili<br />
za slovenského paralympionika<br />
desaťročia.<br />
‚V Pekingu<br />
nemôžem chýbať!"<br />
zaumienil si<br />
po aténskom zlate. „V stolnotenisovej mekke bude chodiť na paralympijské<br />
súboje desaťtisíc divákov. Už je vraj vypredané. Na to sa teším," dodal otec<br />
dvoch detí. Obhajca titulu bude súťažiť medzi stojacimi v skupine TT10. „Najľahšie<br />
postihnutie, najväčšia konkurencia," charakterizuje ôsmy hráč svetového<br />
rebríčka svoju kategóriu. „Do Atlanty som pred dvanástimi rokmi šiel<br />
ako svetová jednotka. Ani som si nepripúšťal, že by som nemohol vyhrať. Bol<br />
som len strieborný a bronzový. V Sydney som chcel zlato v tímoch. Nevyšlo to.<br />
Až v Aténach som skompletizoval zbierku," vravel stolný tenista. Vo včerajšiu<br />
horúcu nedeľu pri seneckých Slnečných jazerách preberal už štvrtý raz menovací<br />
dekrét slovenského reprezentanta na paralympiáde. Štvrtý paralympijský<br />
štart čaká aj plavkyňu Margitu Prokeinovú a stolných tenistov Jána Košču<br />
i Jána Riapoša, šéfa Slovenského paralympijského výboru. Suverénnym<br />
rekordérom vo výprave, ktorá nastúpi na slávnostné otvorenie v Pekingu<br />
6. septembra, je Juraj Štefák. „Idem na svoju ôsmu paralympiádu - pravda,<br />
štyri boli zimné," pripomína dolnokubínsky ortopéd. Pozíciu lekára kumuluje<br />
s postom administrátora výpravy, v ktorej bude 36 športovcov. Z nich 13 zažije<br />
paralympijský debut. Aj jazdkyňa Katarína Jobbágyová, bronzová v drezúre na<br />
ME, ktorej po náročnom hľadaní našli koňa až v Maďarsku.<br />
PRAVDA, 28. júla<br />
22