20.09.2015 Views

PARALYMPIONIK

Súbor na stiahnutie - Slovenský paralympijský výbor

Súbor na stiahnutie - Slovenský paralympijský výbor

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

PROFIL<br />

PAVOL KUBIŠ<br />

Teší ju<br />

stretávať<br />

príjemných<br />

ľudí<br />

Stolná tenistka OĽGA BARBUŠOVÁ<br />

sa dočkala prvej medaily<br />

na vrcholnom podujatí<br />

a teší sa na svoju druhú paralympiádu<br />

Už ako malé dievčatko bola hyperaktívna.<br />

Ako šesťročná padla nešťastnou náhodou<br />

pod auto. Nasledovala amputácia ľavej nohy<br />

nad kolenom. „Bola som veľmi živé dieťa. Do<br />

bežného života som zapadla veľmi rýchlo. Po<br />

návrate z nemocnice som ešte ani nemala<br />

protézu a už som vonku hrala futbal. Vyrastala<br />

som v partii chlapcov. Futbal či hokej<br />

s nimi bol na bežnom poriadku,“ hovorí tridsaťdvaročná<br />

rodáčka z Krompách, ktorá vyrastala<br />

v Spišských Vlachoch. Od roku 1991<br />

Krátka porada s reprezentačným trénerom Jánom Bezecným.<br />

však býva v dedinke Kolinovce pri Krompachoch.<br />

„Absolvovala som Strednú ekonomickú školu<br />

pre telesne postihnutých v Košiciach. Pred<br />

úrazom som sa nevenovala špeciálne žiadnemu<br />

športu. Na strednej škole sme však nebývali<br />

na internáte, ale v ústave. Tam boli športové<br />

krúžky, každý deň som hrávala najmä volejbal.<br />

A po večeroch ako záľubu aj stolný tenis,“ spomína<br />

na svoje športové začiatky.<br />

Pre šport za zeleným stolom ju objavil tréner<br />

českej reprezentácie Jiří Daněk. „Ešte v rámci<br />

Česko-Slovenska sme súťažili medzi školami.<br />

Keď som bola štvrtáčka, stretla som sa s ním na<br />

takých športových hrách v Bratislave. Zatrénovala<br />

som si s ním a asi zistil, že mám talent.“<br />

To bolo v roku 1993. O rok už súťažila na<br />

svojich prvých medzinárodných pretekoch Slovak<br />

Open. Na prvú paralympiádu sa však dostala<br />

až o desať rokov neskôr do Atén.<br />

„Jednoducho mi ‚preplo‘ a na štyri roky som<br />

prestala úplne športovať. V roku 1999 však<br />

usporiadali majstrovstvá Európy v Piešťanoch.<br />

Keďže šlo o domáci turnaj, pozvali aj mňa, aby<br />

malo Slovensko v ženskej kategórii zastúpenie<br />

aj medzi stojacimi. Prišla som a prehrala som<br />

úplne všetko. Domov som sa však vrátila s odhodlaním,<br />

že znova budem trénovať. Pravidelne<br />

pod odborným dohľadom som sa začala pripravovať<br />

v Mestskom športovom klube<br />

v Krompachoch.“<br />

Odmenou pre Oľgu boli prvé medaily.<br />

V roku 2001 získala na Czech Open dve zlaté.<br />

„A po nich zase dlho-dlho nič,“ smeje sa.<br />

Paralympijská premiéra pod Akropolou<br />

V roku 2004 sa kvalifikovala do Atén na svoje<br />

prvé paralymijské hry. „V kategórii stojacich<br />

žien tam zlúčili skupiny TT6 až TT8. V Aténach<br />

som ešte úderovo zďaleka nebola na tom tak<br />

ako som teraz. Veľké šance som si v silnej konkurencii<br />

nedávala, bolo to skôr o zbieraní skúseností.<br />

Taktiež som pochopila, že človek si nemôže<br />

veľmi pripúšťať, že hrá na paralympiáde.<br />

Musí sa psychicky pripraviť tak, akoby štartoval<br />

na bežnom turnaji, na ktorom však musí odovzdať<br />

všetko. Teraz v Pekingu to budem brať<br />

už inak, skúsenosti z Atén mi určite pomôžu.“<br />

Keď od nej mámime najkrajšiu spomienku<br />

na paralympiádu v Grécku, odpovie svojsky.<br />

4

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!