PARALYMPIONIK
Súbor na stiahnutie - Slovenský paralympijský výbor
Súbor na stiahnutie - Slovenský paralympijský výbor
- No tags were found...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
PROFIL<br />
PAVOL KUBIŠ<br />
Teší ju<br />
stretávať<br />
príjemných<br />
ľudí<br />
Stolná tenistka OĽGA BARBUŠOVÁ<br />
sa dočkala prvej medaily<br />
na vrcholnom podujatí<br />
a teší sa na svoju druhú paralympiádu<br />
Už ako malé dievčatko bola hyperaktívna.<br />
Ako šesťročná padla nešťastnou náhodou<br />
pod auto. Nasledovala amputácia ľavej nohy<br />
nad kolenom. „Bola som veľmi živé dieťa. Do<br />
bežného života som zapadla veľmi rýchlo. Po<br />
návrate z nemocnice som ešte ani nemala<br />
protézu a už som vonku hrala futbal. Vyrastala<br />
som v partii chlapcov. Futbal či hokej<br />
s nimi bol na bežnom poriadku,“ hovorí tridsaťdvaročná<br />
rodáčka z Krompách, ktorá vyrastala<br />
v Spišských Vlachoch. Od roku 1991<br />
Krátka porada s reprezentačným trénerom Jánom Bezecným.<br />
však býva v dedinke Kolinovce pri Krompachoch.<br />
„Absolvovala som Strednú ekonomickú školu<br />
pre telesne postihnutých v Košiciach. Pred<br />
úrazom som sa nevenovala špeciálne žiadnemu<br />
športu. Na strednej škole sme však nebývali<br />
na internáte, ale v ústave. Tam boli športové<br />
krúžky, každý deň som hrávala najmä volejbal.<br />
A po večeroch ako záľubu aj stolný tenis,“ spomína<br />
na svoje športové začiatky.<br />
Pre šport za zeleným stolom ju objavil tréner<br />
českej reprezentácie Jiří Daněk. „Ešte v rámci<br />
Česko-Slovenska sme súťažili medzi školami.<br />
Keď som bola štvrtáčka, stretla som sa s ním na<br />
takých športových hrách v Bratislave. Zatrénovala<br />
som si s ním a asi zistil, že mám talent.“<br />
To bolo v roku 1993. O rok už súťažila na<br />
svojich prvých medzinárodných pretekoch Slovak<br />
Open. Na prvú paralympiádu sa však dostala<br />
až o desať rokov neskôr do Atén.<br />
„Jednoducho mi ‚preplo‘ a na štyri roky som<br />
prestala úplne športovať. V roku 1999 však<br />
usporiadali majstrovstvá Európy v Piešťanoch.<br />
Keďže šlo o domáci turnaj, pozvali aj mňa, aby<br />
malo Slovensko v ženskej kategórii zastúpenie<br />
aj medzi stojacimi. Prišla som a prehrala som<br />
úplne všetko. Domov som sa však vrátila s odhodlaním,<br />
že znova budem trénovať. Pravidelne<br />
pod odborným dohľadom som sa začala pripravovať<br />
v Mestskom športovom klube<br />
v Krompachoch.“<br />
Odmenou pre Oľgu boli prvé medaily.<br />
V roku 2001 získala na Czech Open dve zlaté.<br />
„A po nich zase dlho-dlho nič,“ smeje sa.<br />
Paralympijská premiéra pod Akropolou<br />
V roku 2004 sa kvalifikovala do Atén na svoje<br />
prvé paralymijské hry. „V kategórii stojacich<br />
žien tam zlúčili skupiny TT6 až TT8. V Aténach<br />
som ešte úderovo zďaleka nebola na tom tak<br />
ako som teraz. Veľké šance som si v silnej konkurencii<br />
nedávala, bolo to skôr o zbieraní skúseností.<br />
Taktiež som pochopila, že človek si nemôže<br />
veľmi pripúšťať, že hrá na paralympiáde.<br />
Musí sa psychicky pripraviť tak, akoby štartoval<br />
na bežnom turnaji, na ktorom však musí odovzdať<br />
všetko. Teraz v Pekingu to budem brať<br />
už inak, skúsenosti z Atén mi určite pomôžu.“<br />
Keď od nej mámime najkrajšiu spomienku<br />
na paralympiádu v Grécku, odpovie svojsky.<br />
4