PARALYMPIONIK

INFOSERVIS
Napísali, povedali o nás
Medailová žatva Miroslava
Mitaša z medzinárodných
stolnotenisových
podujatí
telesne postihnutých
športovcov je širokápreširoká.
Na majstrovstvách
sveta získal
dve zlaté, striebornú
a dve bronzové medaily,
z európskych
šampionátov priviezol
jednu striebornú a tri
bronzové, Vrcholom
jeho kariéry bola bronzová
medaila z paralympiády
v Aténach
v roku 2004. (...) Obrazne
i doslova jeden
chybný krok. Mal som
čosi viac ako osemnásť
a s partiou kamarátov
sme boli na Bystrickom
hrade, ako predtým
hádam stokrát,
čosi oslavovať. Poopekali
sme slaninu, zapili
nejakým tým pivkom
a dobre sme sa bavili. Ja som si šiel natiahnuť od sedenia pri ohni stuhnuté
údy, no v tme som urobil o jeden krok viac, ako som mal. Bol to krok do
prázdna – vlastne nie celkom, pretože som vkročil do 50-metrového stromami
porasteného skalného zrázu... (...) Po niekoľkých týždňoch som dostal
otravu krvi a museli mi amputovať nohu nad kolenom – inak by som zomrel...
Faktom bolo, že som nemal nohu a život sa mi v okamihu rozplynul
medzi prstami. Našťastie, našiel sa človek, ktorý mi aj v tej najhoršej chvíli
podal pomocnú ruku, i keď vtedy som si to ani neuvedomoval. Po amputácii
ma previezli na chirurgické oddelenie, zhodou okolností na izbu, kde ležal
stolný tenista Jožko Popelka. Po pár dňoch sa nemohol pozerať na moje
duševné muky a so slovami „nemysli si, že tu budeš celý deň ležať ako hnilo“,
ma zobral do suterénu nemocnice, kde bol pingpongový stôl. Tam ma
potom mučil dennodenne, samozrejme, načierno. Sestričky by nás poriadne
zjazdili, keby vedeli, že hrám pingpong.
Noviny Stredného Považia, 18. decembra 2007
Minister obrany sa chce postarať o športovcov, ktorí už skončili s kariérou.
Mnohí majú po 10 či 15 rokoch zničené zdravie a len ťažko si nájdu iné uplatnenie.
Aspoň pre tých najlepších chce minister zabezpečiť doživotnú štátnu
rentu. Úspešní športovci dokážu svoju krajinu zviditeľniť často lepšie ako
desiatky politikov. Po skončení aktívnej činnosti sa z národných hrdinov
v mnohých prípadoch stávajú ľudia, ktorí dožívajú svoj život v zabudnutí
a chudobe. Ministerstvo obrany chce vrcholovým športovcom pomôcť. František
Kašický, minister obrany: „Ktorí v rámci štátnej športovej reprezentácie
dosiahli 1. miesto na olympijských hrách, alebo paralympijských hrách a to
formou príplatku, či už k starobnému dôchodku, predčasnému starobnému
dôchodku, invalidnému.“ Ján Riapoš, ktorý získal na paralympiáde v Aténach
pre Slovensko zlatú medailu: „Aktívni športovci sa de fakto veľmi rýchlo
dostávajú do dôchodkového veku a myslím si, že tí najúspešnejší, ktorí
veľmi dobre reprezentovali Slovensko na olympijských, paralympijských
hrách, majstrovstvách sveta, si zaslúžia, aby nejakým spôsobom štát myslel
aj na nich.“ TV JOJ, 20. januára 2008
Čínu – exotickú krajinu s najväčším počtom obyvateľstva na svete a ako
významný kultúrno-historický prameň majú možnosť vidieť Žilinčania
v týchto dňoch prostredníctvom fotografií vo výstavnej miestnosti Makovického
domu. Na výstave pod názvom Čínske impresie sa predstavuje
svojimi dojmami z mnohých putovaní po ázijskej krajine autor Peter Čaplický,
dlhoročný člen Klubu neprofesionálnych fotografov Obzor pri Regionálnom
kultúrnom stredisku v Žiline. Vernisáž výstavy Čínske impresie sa konala
8. januára. Keďže Peter Čaplický v tomto roku plní významné poslanie,
a to funkciu atašé Slovenského paralympijského výboru pre Paralympijské
hry 2008 v Pekingu, vernisáž poctil svojou návštevou aj jeho osobný priateľ
Ján Riapoš, paralympijský víťaz z Atén, momentálne predseda Slovenského
paralympijského výboru a Iveta Radičová, poslankyňa NR SR.
Žilinský večerník, 15. januára 2008
Kežmarskí lukostrelci
majú za sebou
už tri nominačné podujatia,
na ktorých sa
na halové majstrovstvá
Slovenska „prestrieľala“
už sedemnástka
Kežmarčanov,
čo je rekordná účasť
na republikovom šampionáte
z jedného klubu.
A to ešte ďalších jedenásť
strelcov bude
mať možnosť splniť
kritériá na ďalších pretekoch
– 2. februára
v Liptovskom Mikuláši,
24. februára v Kežmarku
(zároveň aj M-SR
telesne postihnutých
športovcov) a 16. februára
v Moldave nad
Bodvou. Majstrovstvá
Slovenska sa budú konať
1. až 3. februára
vo Viničnom.
Podtatranské noviny, 22. januára
(...) Ján Riapoš sa vrhol na šport. „Do úrazu som stolný tenis hrával skôr rekreačne.
Teraz som po stolnotenisovej rakete siahol zámerne. Tento druh
športu sa totiž dá hrať rovnako dobre postojačky ako v sede. Navyše, hrá sa
v halách, nie som preto odkázaný na dobré počasie a môžem športovať celý
rok.“ Spolu so stolným tenisom sa začala aj jeho funkcionárska športová kariéra.
Najprv pracoval v Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov
v komisii, ktorá má na starosti stolný tenis. Čoskoro sa stal jej predsedom.
V roku 1996 štartoval na svojich prvých paralympijských hrách v Atlante.
O šesť rokov neskôr ho zvolili za predsedu Slovenského zväzu telesne postihnutých
športovcov, o rok nato za predsedu Slovenského paralympijského
výboru. Na tomto poste pôsobí dodnes. A naďalej hrá aktívne stolný tenis.
Získal v ňom už päť titulov majstra Európy v kategórii jednotlivcov a víťazstvom
na tohtoročných majstrovstvách Európy si zabezpečil priamy postup
na budúcoročné paralympijské hry v Pekingu, kde bude obhajovať zlato
z Atén. Báječná žena, 20. decembra 2007
Milí čitatelia a paralympijskí priatelia,
zaujímajú nás vaše názory a pripomienky na prílohu
PARALYMPIONIK i vaše postrehy na život paralympijskej rodiny.
Najzaujímavejšie príspevky uverejníme. Napíšte nám tiež, o čom
alebo o kom by ste sa radi v našej prílohe dočítali na adresu:
pms@paralympic.sk.
22