PARALYMPIONIK

ZO
SVETA/ROZLÚČKA
Pistorius sa nechce vzdať svojho sna
Medzinárodná asociácia atletických federácií
(IAAF) zakázala juhoafrickému telesne postihnutému
Oscarovi Pistoriusovi (21 rokov) súťažiť
so zdravými športovcami na všetkých podujatiach
IAAF. Platí to aj pre OH 2008 v Pekingu,
kde chcel bežať napriek tomu, že má amputované
obe nohy.
Profesor Gert-Peter Bruggemann z Kolínskej
univerzity dospel k záveru, že Pistoriusovi poskytujú
špeciálne protézy výhodu v konfrontácii so
zdravými súpermi. „Pistorius bol schopný vyvinúť
rýchlosť na úrovni najlepších svetových bežcov,
hoci na to potreboval vynaložiť o 25 percent energie
menej,“ tvrdí IAAF. Podľa nej sa budú protetické
čepele známe ako „gepardy“ považovať za
technické pomôcky, ktoré sú v rozpore s pravidlami.
O. Pistorius sa narodil bez lýtkových kostí na
oboch nohách a ako 11-mesačnému mu dolné
končatiny amputovali pod kolenami. Je držiteľom
paralympijských svetových rekordov na 100 m,
200 m a 400 m.
K rozhodnutiu IAAF sa vyjadrili aj viaceré známe
osobnosti. Ján Riapoš, predseda Slovenského
paralympijského výboru: „Je to na dlhšiu debatu,
ale v každom prípade ide o diskrimináciu na základe
postihnutia. V minulosti sa na nás pozerali
ako na charitu, málokto dokázal oceniť športový
výkon zdravotne postihnutých. Mali mu to dovoliť,
vzájomné spájanie sa je celosvetový trend.“
Vladimír Bezdíček, ústredný tréner Slovenského
atletického zväzu: „Rozhodnutie IAAF pokladám
za dobré. Z ľudského hľadiska atléta chápem a je
mi to ľúto. Z hľadiska regulárnosti by to však bol
precedens, keby mu dovolili štartovať. Hendikepovaní
športovci majú možnosť štartovať na paralympijských
hrách“. Pavel Malovič, telovýchovný
lekár: „Ak by sme boli veľmi rigorózni, tak akákoľvek
technická pomôcka je doping. Problém má
podľa mňa tri hľadiská. Z etického nie je korektné
nedovoliť bežať s takpovediac zdravým súperom.
Druhý technický, keď musíme priznať, že akákoľvek
pomôcka je výhoda. To by mohol i bejzbalista
dostať na ruku spevňovaciu ortézu, aby mal
lepší odpal, či niekto šošovku, aby lepšie videl.
Netrúfam si povedať, či bolo rozhodnutie správne,
ale nebolo šťastné. A tu je ten tretí pohľad. Vyslal
sa signál, nech súťažia zdraví a postihnutí zvlášť,
čo zabrzdí snahy postihnutých vyrovnať sa zdravým.
Môj názor na tento problém je viac etický
ako technokratický“.
V uplynulej sezóne si atlét nazývaný „Blade
Runner“ na mítingoch v Ríme a Sheffielde už
zmeral sily aj so zdravými atlétmi a v Pekingu
chcel byť alternatívou pre juhoafrickú štafetu na
4x400 m. Napriek zamietavému stanovisku atletických
autorít má stále možnosť odvolať sa. Poslednou
inštanciou môže byť až Športový arbitrážny
súd v Lausanne. Juhoafričan už uviedol, že
to hodlá využiť.
„Cítim to ako povinnosť voči sebe aj ostatným
postihnutým športovcom, aby som trval na svojom
práve a nedovolil jedinej inštitúcii brániť mi
v snahe vyrovnať sa v behu ostatným s pomocou
náhradných prostriedkov, bez ktorých nie som
schopný ani obyčajnej chôdze. Neustúpim,“ vyhlásil.
(prevzaté z dennej tlače)
Spomienka na Evu-Máriu Uhríkovú
„Volám sa Eva a narodila som sa 24. decembra.
Ja len Pána Boha prosím, aby som bola na Vianoce
doma. Ale to nezávisí odo mňa. Snažím sa všetko
striktne dodržiavať, ale ľudský organizmus je nevyspytateľný.
Čaká má tabletková chemoterapia,
ktorú som ešte nikdy nepodstúpila. Dúfam, že sa
za mňa modlíte,“ bola jedna z posledných výpovedí,
ktorú vyslovila slovenská speváčka Eva Mária
Uhríková. Žiaľ, zomrela dva dni pred Štedrým večerom,
keď by sa bola dožila 52 rokov.
Rakovinu jej prvý raz diagnostikovali v roku
2000 a keď sa dostala z najhoršieho, pustila sa do
charitatívnej činnosti, aby sama pomohla rovnako
trpiacim. V spolupráci so Slovenským paralympijským
výborom (SPV) sa podieľala na organizácii
všetkých piatich doterajších ročníkov kampane
„Na kolesách proti rakovine“. Počas svojho posledného
zmenežovala sedemnásť koncertov po
celom Slovensku a pomohla vyzbierať vyše osemstotisíc
korún na pulznú elektroforézu. Neskôr ju
choroba opäť pripútala na lôžko a tentoraz ju aj
zdolala.
Ľudia si ju budú navždy pamätať ako výbornú
speváčku, ktorá roky rozdávala radosť svojim spevom.
Niekoľko rokov pôsobila aj v zahraničí. SPV
v nej stráca osobu, ktorá roky nezištne pomáhala
posúvať túto kampaň do popredia záujmu. Pamätnými
zostanú najmä každoročné koncerty v jej
bydlisku v Dunajskej Lužnej, kde sa vždy zišla celá
plejáda výborných umelcov. „Eva-Mária bola vzácny
človek, ktorý mal v sebe toľko pozitívnej energie,
že aj vo svojich najťažších chvíľach dokázal povzbudiť
a rozdávať radosť iným. Bude nám všetkým
veľmi chýbať“, povedal
predseda SPV Ján
Riapoš.
Počas vlaňajšej akcie v Dunajskej Lužnej (v strede) spolu s manželkou zakladateľa kampane
R. Kaufmana Zuzanou (vľavo) a prezidentkou Nadácie Výskum rakoviny Margitou Klobušickou.
20