PARALYMPIONIK

Štvrtok • 7. 2. 2008 • Číslo 1 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
PADLA ĎALŠIA HRANICA:
Slovenský vozičkár
dobyl Kilimandžáro
s. 14
Oľga Barbušová
verí v úspech
s. 4 – 5
Boccisti ladia
formu na Peking
s. 6 – 7
Samuel Roško
o prioritách SPV
s. 16 – 17

EDITORIÁL
Aj v Pekingu nás bude reprezentovať približne rovnaký počet športovcov ako pred štyrmi rokmi
v Aténach.
Prípravy v súlade
s harmonogramom
Úvodné tohtoročné zasadanie
Výkonného výboru (VV) Slovenského
paralympijského výboru
(SPV) sa uskutočnilo 18. januára
v Bratislave a svojím
programom nadviazalo na valné
zhromaždenie z decembra
minulého roka. Členovia VV SPV
sa zaoberali plánom činnosti
SPV na rok 2008, zabezpečením
krytia jeho jednotlivých aktivít –
návrhom rozpočtu, prípravou
účasti slovenského paralympijského
družstva (SPD) na PH
v Pekingu a novelizáciou interných
predpisov.
V návrhu sa počíta s vyrovnaným
rozpočtom, pričom najväčšou
položkou v ňom je práve
príprava a účasť na XIII. paralympijských
hrách v Pekingu
a investícia do výstavby Paralympijského
centra v Piešťanoch.
V činnosti na rok 2008 dominuje
zabezpečenie účasti na PH
v Pekingu, kde sa predpokladá
výprava v počte 60-65 členov,
ktorú bude schvaľovať VZ SPV
v dostatočnom predstihu pred
odletom do metropoly Číny. Na
tento projekt budú nadväzovať
sprievodné spoločenské akcie,
ako sú predstavenie poštovej
známky k týmto hrám, krst maskota
SPD 2008 Peking, slávnostné
odovzdávanie menovacích
dekrétov, sľub športovcov u prezidenta
SR atď. V kalendári činnosti
sú naplánované aj športové
a športovo-spoločenské podujatia
ako napr. zimný paralympijský
športový deň, Slovakia
Open v tenise na vozíku, v stolnom
tenise, v streľbe a ďalšie.
Neodmysliteľnou súčasťou
v každoročnej činnosti SPV je realizácia
kampane „Na kolesách
proti rakovine“, ktorej VI. ročník
bude v roku 2008 zahŕňať
okrem finančnej zbierky, koncertov,
symbolického absolvovania
stanovenej trasy na rôznych kolesách
i súťaživé prvky s cieľom
pritiahnuť k pohybu najmä školskú
mládež (nový projekt SPV
„Zo škôl na kolesá“).
VV SPV zobral na vedomie informáciu
o súčasnom stave
v príprave športovcov a zabezpečení
účasti SPD na PH 2008.
Vedúci štábu Samuel Roško
konštatoval, že v súčasnosti
máme z IPC potvrdených 25
miesteniek (atletika – 2, boccia
– 2, cyklistika 3 + 1, lukostreľba
– 3, plávanie – 2, stolný tenis
– 8, streľba – 4), pričom očakávame,
že vzhľadom na výsledky
našich športovcov získame ďalších
10 až 14 miest a v konečnom
súčte môžeme ešte požiadať
o ďalšie 4 voľné karty (atletika,
cyklistika, plávanie a tlak na
lavičke). Predpokladáme, že
SPD bude tvoriť 35 až 44 športovcov,
ku ktorým je možné doplniť
21 až 26 členov realizačných
tímov, vrátane vedenia výpravy.
Definitívny počet miest
sa dozvieme od IPC do 25. apríla
a v prípade tenisu na vozíku až
16. júna. V ďalších oblastiach zabezpečenia
prípravy (tak na Slovensku
pred odchodom na hry,
ako aj v Pekingu najmä z hľadiska
prepravy, ubytovania a logistiky),
skonštatoval VV SPV ich
plnenie v súlade s harmonogramom.
(sr)
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY
Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského
výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok.
Odpoveď pošlite najneskôr do 15. marca 2008 na adresu:
Slovenský paralympijský výbor, Benediktiho 5, 811 05
Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok uveďte Vašu adresu
a telefonický kontakt. Traja výhercovia získajú ceny
od Slovenského paralympijského výboru.
Vážení čitatelia,
začal sa nám rok 2008 a numerológovia
predpovedajú, že bude úspešný a dúfame, že aj
pre slovenských paralympionikov. Teší nás to
o to viac, že rok 2008 je opäť rokom paralympijským,
nakoľko v Pekingu sa budú konať už
trinástykrát letné paralympijské hry. Športová
verejnosť bude počas augusta a septembra zameraná
na dianie v metropole Číny, keďže paralympijským
hrám budú predchádzať hry
olympijské. Verím, že ani veľká vzdialenosť
medzi Slovenskom a Čínou nenaruší podporu,
ktorú od Vás a našich partnerov cítime u nás
doma a svojimi výkonmi potvrdíme jej oprávnenosť.
Nie všetko však ide pri športovaní zdravotne
postihnutých úplne hladko. V poslednom období
zarezonovala v médiách správa, že Medzinárodná
atletická federácia
(IAAF) zakázala
juhoafrickému šprintérovi
Oscarovi Pistoriusovi
štart na OH v Pekingu
(viac na s. 20). Toto svoje
rozhodnutie vraj opiera
o analýzy, podľa ktorých
musí tento bežec s dvoma
protézami vynaložiť pri behu o 25 percent
menej energie ako zdravý atlét. Ak si to preložím
do svojej reči, IAAF nám odkazuje, že žiť na
protézach je o štvrtinu jednoduchšie, ako na
zdravých končatinách. Pritom naučiť človeka
chodiť na jednej protéze nie je vôbec jednoduché,
nehovoriac už o obojstrannej amputácii,
najmä kvôli udržaniu rovnováhy.
Vynaloženie maximálneho úsilia pre dosiahnutie
najlepších výkonov aj pri určitom type
postihnutia je cieľom každého jednotlivca
na tejto planéte, ktorý chce športovať. Preto
považujem rozhodnutie IAAF z hľadiska postihnutých
ľudí na celom svete za diskriminačné
minimálne z etického hľadiska. Navyše by
nešlo o premiéru postihnutého športovca medzi
zdravými. Už na OH 1996 v Atlante súťažila
v lukostreľbe zdravotne postihnutá talianska
pretekárka.
Pevne verím, že diskusia, ktorá sa spustila
k tejto téme, pomôže širokej verejnosti zorientovať
sa v problematike života zdravotne
postihnutých ľudí a vytvoriť si vlastný názor.
Rovnako verím, že naše výkony v Pekingu budú
tým správnym podporným argumentom
k opodstatnenosti našich tvrdení, že patríme
do širokej športovej rodiny, v ktorej máme byť
hodnotení iba na základe našich športových výkonov
a nie z hľadiska charity. Ján Riapoš
predseda SPV
V koľkých športových odvetviach
budú súťažiť v Pekingu
slovenskí reprezentanti?
A: v piatich
B: v desiatich
C: v pätnástich
SÚŤAŽ Z DECEMBROVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, na ktorej paralympiáde mala premiéru Veronika Vadovičová, je B (Sydney 2000).
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch víťazov. Prvú cenu – publikáciu Osobnosti slovenského športu 1896 – 2006 – získava
Ing. JÚLIUS KURČA, Za Humnami 24, 949 01 Nitra. Druhú cenu, DVD Atény – Turín, vyhráva VRATKO CANDRÁK, J. Wolkra 1840/4,
955 01 Topoľčany. Tretia cena, kozmetický balíček AVON, poputuje na adresu: ŽELMÍRA LACKOVÁ, Vansovej 3/16, 965 01 Žiar
nad Hronom. Gratulujeme!
3

PROFIL
PAVOL KUBIŠ
Teší ju
stretávať
príjemných
ľudí
Stolná tenistka OĽGA BARBUŠOVÁ
sa dočkala prvej medaily
na vrcholnom podujatí
a teší sa na svoju druhú paralympiádu
Už ako malé dievčatko bola hyperaktívna.
Ako šesťročná padla nešťastnou náhodou
pod auto. Nasledovala amputácia ľavej nohy
nad kolenom. „Bola som veľmi živé dieťa. Do
bežného života som zapadla veľmi rýchlo. Po
návrate z nemocnice som ešte ani nemala
protézu a už som vonku hrala futbal. Vyrastala
som v partii chlapcov. Futbal či hokej
s nimi bol na bežnom poriadku,“ hovorí tridsaťdvaročná
rodáčka z Krompách, ktorá vyrastala
v Spišských Vlachoch. Od roku 1991
Krátka porada s reprezentačným trénerom Jánom Bezecným.
však býva v dedinke Kolinovce pri Krompachoch.
„Absolvovala som Strednú ekonomickú školu
pre telesne postihnutých v Košiciach. Pred
úrazom som sa nevenovala špeciálne žiadnemu
športu. Na strednej škole sme však nebývali
na internáte, ale v ústave. Tam boli športové
krúžky, každý deň som hrávala najmä volejbal.
A po večeroch ako záľubu aj stolný tenis,“ spomína
na svoje športové začiatky.
Pre šport za zeleným stolom ju objavil tréner
českej reprezentácie Jiří Daněk. „Ešte v rámci
Česko-Slovenska sme súťažili medzi školami.
Keď som bola štvrtáčka, stretla som sa s ním na
takých športových hrách v Bratislave. Zatrénovala
som si s ním a asi zistil, že mám talent.“
To bolo v roku 1993. O rok už súťažila na
svojich prvých medzinárodných pretekoch Slovak
Open. Na prvú paralympiádu sa však dostala
až o desať rokov neskôr do Atén.
„Jednoducho mi ‚preplo‘ a na štyri roky som
prestala úplne športovať. V roku 1999 však
usporiadali majstrovstvá Európy v Piešťanoch.
Keďže šlo o domáci turnaj, pozvali aj mňa, aby
malo Slovensko v ženskej kategórii zastúpenie
aj medzi stojacimi. Prišla som a prehrala som
úplne všetko. Domov som sa však vrátila s odhodlaním,
že znova budem trénovať. Pravidelne
pod odborným dohľadom som sa začala pripravovať
v Mestskom športovom klube
v Krompachoch.“
Odmenou pre Oľgu boli prvé medaily.
V roku 2001 získala na Czech Open dve zlaté.
„A po nich zase dlho-dlho nič,“ smeje sa.
Paralympijská premiéra pod Akropolou
V roku 2004 sa kvalifikovala do Atén na svoje
prvé paralymijské hry. „V kategórii stojacich
žien tam zlúčili skupiny TT6 až TT8. V Aténach
som ešte úderovo zďaleka nebola na tom tak
ako som teraz. Veľké šance som si v silnej konkurencii
nedávala, bolo to skôr o zbieraní skúseností.
Taktiež som pochopila, že človek si nemôže
veľmi pripúšťať, že hrá na paralympiáde.
Musí sa psychicky pripraviť tak, akoby štartoval
na bežnom turnaji, na ktorom však musí odovzdať
všetko. Teraz v Pekingu to budem brať
už inak, skúsenosti z Atén mi určite pomôžu.“
Keď od nej mámime najkrajšiu spomienku
na paralympiádu v Grécku, odpovie svojsky.
4

PROFIL
OĽGA BARBUŠOVÁ
✔ Narodená: 22. 7. 1975
✔ Športové odvetvie: stolný tenis,
TT 8, telesne postihnutá
✔ Najväčší doterajší úspech: ME 2007
Kranjska Gora – 2. miesto
✔ Účasť na PH: 1 x (Atény 2004)
V porovnaní s aténskou paralympiádou má už dnes Oľga viac skúseností a v Pekingu si trúfa
na lepší výsledok.
SVETOVÝ REBRÍČEK V TT8 K 1. 1. 2008
1. THU KAMKASOMPHOUOVÁ (Fr.) 10 407,5 BODOV
2. CLAIRE MAIRIEOVÁ (Fr.) 6 820 BODOV
3. MARLEEN BENGTSSONOVÁ KOVACSOVÁ (Švéd.) 6 505 BODOV
4. LING ŽANG (Čína) 5 615 BODOV
5. JOSEFIN ABRAHAMSSONOVÁ (Švéd.) 5 595 BODOV
6. OĽGA BARBUŠOVÁ (SR) 4 880 BODOV
„Najviac si vážim, že na takýchto podujatiach
stretávam veľa milých a dobrých ľudí. Keď už
máme dlhšiu turnajovú prestávku, tak sa
veľmi teším, že ich znova stretnem. Sme taká
veľká pingpongová rodina.“
V čase aténskej paralympiády mala svoju
vlastnú strážnu službu. Licenciu má naďalej,
ale neprevádzkuje ju. V minulom roku prebiehala
kvalifikácia do Pekingu, ktorej prispôsobila
všetko.
Konečne medaila z ME!
Stolný tenis bol pre ňou prioritou. Pozitívnym
signálom bol aj jej zisk striebra na októbrových
ME v slovinskej Kranjskej Gore. Na
európskom šampionáte vôbec prvej! „Na majstrovstvách
Európy v roku 2005 v talianskom
Jesole som v semifinále viedla v rozhodujúcom
piatom sete 10:6. Nezvládla som to však psychicky,
ponaučenie z toho som si zobrala aj do
Slovinska. Povedala som si, že už také niečo sa
mi nemôže stať. V ťažkej základnej skupine som
mala aj šťastie. Nakoniec som z nej postúpila
ako prvá, všetky tri sme totiž mali na konte po
jednom víťazstve a jednej prehre a rozhodovali
sety. Z prvej a druhej skupiny postúpili hráčky
automaticky priamo do semifinále, nemusela
som teda hrať medzikolo. V semifinále som
zdolala Francúzku Mairieovú 3:1. Dokázala som
to druhý raz v živote, s trénerom sme však zvolili
dobrú taktiku. Vo finále som prehrala s ďalšou
Francúzkou, úradujúcou svetovou jednotkou
Kamkasomphouovou 1:3. Striebro pre mňa
znamenalo najväčší doterajší športový úspech.
A dúfam, že nie posledný.“
Dobrá argentínska voľba
Rok 2008 odštartovala Oľga ako šiesta pretekárka
svetového rebríčka, do ktorého sa zarátava
šesť najlepších umiestnení na turnajoch.
„Nehrávam v súťaži družstiev, pretože nemám
do neho k sebe krajanku a tak strácam
body.“ Tie si však „nahrala“ koncom minulého
roka na dvoch turnajoch v Argentíne – v Buenos
Aires a v Mar del Plata.
„Do Argentíny sa mi oplatilo cestovať, bola
to dobrá voľba. Hneď na prvom turnaji som získala
1240 bodov, čo bol môj rekord a doteraz
najlepšie odohratý turnaj.“ Aj zásluhou argentínskej
misie má teda vo vrecku miestenku na
paralympiádu v Pekingu. Zo slovenských stolných
tenistov mali okrem nej od začiatku roka
túto istotu aj Ladislav Gáspár a Richard Csejtey
medzi stojacimi, z vozičkárov sa pridali Alena
Kánová, Ján Riapoš, Rastislav Revúcky a Peter
Mihálik.
„Z jednej skupiny sa na paralympiádu kvalifikuje
osem najlepších žien, ja budem štartovať
v TT8. Verím, že to pôjde. Medzi mojimi konkurentkami
sú dve hráčky, s ktorými som párkrát
hrala. Sústredím sa na ne, zdolať sa dá každá.
Nechcem však o umiestnení špekulovať dopredu,
bol by to zbytočný tlak na mňa. Záležať
však bude na mnohých faktoroch.“
Aj v mekke si verí
Keďže mala problémy s tenisovým lakťom,
momentálne rehabilituje a dáva sa dokopy. Má
nového trénera, Andrej Dzelinský vedie na východnom
Slovensku talentovú mládež medzi
zdravými, pôsobí na športovom gymnáziu
v Košiciach. „Nemá nič s telesne postihnutými,
to všetko sa budeme učiť teraz. Budem dochádzať
do Košíc a popri tom trénovať aj
v Krompachoch. Pred vlaňajším ME som trénovala
na košickej Lokomotíve aj s mladými reprezentantmi.“
Čína je mekkou stolného tenisu, v každej kategórii
budú favoritkami domáce hráčky. „Aj
v tej mojej je jedna skúsená Číňanka, ktorá reprezentovala
medzi zdravými, ale je po úraze.
Má neskutočnú ruku, je to staršia vyhratá hráčka.“
Keby mala porovnať Oľgu Barbušovú spred
štyroch rokov a teraz, s odpoveďou nezaháľa.
„Od Atén som popracovala najmä na psychike.
Stále dozrievam, aj keď stolný tenis je veľmi
ťažký a náročný šport.“
5

PREDSTAVUJEME ŠPORTY
MARTIN GABKO
Boccia – šport pre
najťažšie postihnutých
V Aténach tesne pod stupňom víťazov. Bude už Peking 2008 pre Slovákov medailový?
V staroveku bývali rôzne hry súčasťou
ľudových slávností a náboženských
obradov. Najbohatšie údaje
o hrách všeobecne zasahujú k starým
Grékom a Rimanom. Hry u Grékov
mali zdravotné zacielenie, boli prejavom
radosti, poskytovali užitočnú zábavu,
boli zdrojom výchovy aj bojovej
prípravy. Z Grécka sa šírila kultúra loptových
hier do celého sveta. Hry mali
svoju základnú osnovu, ktorá podstatne
uľahčovala organizáciu a jej
priebeh, na strane druhej z nich mnohé
poskytovali možnosti pre uplatnenie
osobnej vynachádzavosti, pohotovosti
a dôvtipu. Historický prameň
BC1
BC2
História vývoja vo svete
nás zavedie k hre nazývanej boccia,
ktorá odvodila svoje meno z názvu
gule či lopty ľudovou latinou – bottia.
Hra nazývaná boccia je talianskou
verziou trávnikového kolkárstva
(bowls). Najstaršia známa forma tohto
športu sa hrávala v talianskych Alpách
v ranej kresťanskej ére, keď boli
hádzané kamene na kameň cieľový
(terč) s cieľom terč trafiť alebo dostať
svoj kameň k terču čo najbližšie.
Boccia bola hlavnou zábavou rímskych
vojakov, ktorí ju rozšírili po celej
ríši. Po čase boli kamene nahradené
guľami (resp. loptičkami) a tie boli potom
skôr kotúľané ako vrhané.
športovec má mozgovú obrnu s lokomotorickou disfunkciou
postihujúcou celé telo.
a) zvyčajne nie je schopný pohybovať sa na manuálnom vozíku
b) často má ťažkosti zmeniť sediacu polohu
c) často používa pri pohyboch hlavy a paží trup
d) má problémy s úchopom a uvoľnením
e) nemá funkčné nohy
športovec má mozgovú obrnu s lokomotorickou disfunkciou
postihujúcou celé telo.
a) má kontrolu trupu, ale toto zahrňuje pohyby končatín
b) má problémy s konzistentným izolovaným pohybom ramena
c) je schopný roztiahnuť prsty a palec, ale nie rýchlo
d) je schopný rukami alebo nohami potlačiť vozík
e) podľa svojej možnosti je schopný stáť/kráčať,
ale je veľmi nestabilný
Ako sa uchytila na Slovensku
Základná skrátená klasifikácia športovcov
Prvý kontakt s bocciou na Slovensku nastal po paralympijských
hrách v Atlante v roku 1996, keď priniesli
MUDr. Danica Studená a MUDr. František Pisarčík historicky
prvý set loptičiek určených pre hru boccia. V tom
období oslovila vtedajšia predsedníčka Slovenského
zväzu telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) Helena
Hanková študentku Fakulty telesnej výchovy a športu
v Bratislave Zuzanu Gabkovú, či by neskúsila trénovať
nový druh športu na Slovensku. Z. Gabková študovala
odbor trénerstvo zdravotne oslabených, a popri tom sa
venovala práci s telesne postihnutými v rámci SZTPŠ.
Dostala do rúk prvú sadu boccia loptičiek a išla do vtedajšieho
Ústavu sociálnej starostlivosti – dnes Domov
sociálnych služieb pre deti, dospelých a zariadenie chráneného
bývania GAUDEAMUS na Mokrohájskej ulici
v Bratislave. Od toho momentu sa začala odvíjať úspešná
éra nového a dovtedy nepoznaného športového odvetvia
„boccia“. Športovci, ktorí mali a majú záujem venovať
sa boccii, musia prejsť národnou klasifikáciou, kde
musia spĺňať kritériá postihnutia vhodného pre tento
šport na základe diagnózy a funkčného hľadiska všetkých
končatín pri neurologickom vyšetrení.
BC3 športovec môže mať mozgovú obrnu alebo nemozgový pôvod
alebo degeneratívny pôvod. Má ťažkú lokomotorickú disfunkciu
vo všetkých štyroch končatinách.
Športovec nemá postačujúcu silu a koordináciu uchytiť a uvoľniť boccia loptičku
a/alebo posunúť ju úplne za V čiaru na kurte.
BC4
športovec má ťažkú lokomotorickú disfunkciu vo všetkých
štyroch končatinách nemozgového pôvodu
alebo degeneratívneho mozgového pôvodu.
Aktívny rozsah pohybu je slabý. Športovec bude demonštrovať slabú silu
alebo ťažký nedostatok koordinácie skombinovaný so slabou dynamikou
kontroly trupu. Používanie rúk(y) alebo prudký pohyb hlavy je potrebný na
návrat do vzpriamenej sedacej polohy po porušení rovnováhy napr. pri hode.
Športovec je schopný demonštrovať postačujúcu šikovnosť manipulovať
a hodiť boccia loptičku úplne za V čiaru na kurte. Avšak, je evidentná slabá
kontrola úchopu a uvoľnenia. Môže sa vyskytovať oneskorená reakcia alebo
nedostatky pri dotiahnutí pohybu. Často je vidieť „kyvadlové mávanie“ namiesto
hodu nad hlavou. Športovec je schopný pohybovať sa na vozíku. Nie
sú možné rýchle pohyby.
6

PREDSTAVUJEME ŠPORTY
Po opatrných začiatkoch vstup medzi najlepších
Sústredenie Martina Strehárskeho pred rozhodujúcim hodom na PH
v Aténach.
Róbert Ďurkovič s napätím sleduje ako dopadol jeho pokus na MS v Brazílii.
Umiestnenia
na najvýznamnejších
podujatiach
2004 Paralympijské hry Atény
Jednotlivci: Martin Strehársky BC4
4. miesto
Róbert Ďurkovič BC4
7. miesto
Páry BC4: Ďurkovič, Strehársky
4. miesto
2005 Majstrovstvá Európy, Portugalsko
Jednotlivci: Róbert Ďurkovič BC4
4. miesto
Páry BC4: Ďurkovič, Strehársky
5. miesto
2006 Majstrovstvá sveta, Brazília
Jednotlivci: Martin Strehársky BC4
6. miesto
Páry BC4: Ďurkovič, Strehársky
9. miesto
Tím: Nagy, Dančo, Král, Stecík
8. miesto
2007 Svetový pohár, Kanada
Jednotlivci: Róbert Ďurkovič BC4
6. miesto
Martin Strehársky BC4
10. miesto
Lenka Ďurdinová BC1
8. miesto
Páry BC4: Ďurkovič, Strehársky
7. miesto
Tím: Nagy, Dančo, Král, Stecík
7. mies-
Po prvých krôčikoch, kde sme sa
postupne oboznamovali s pravidlami,
absolvovali sme niekoľko národných
a medzinárodných priateľských
podujatí, prišiel veľký zlom. Naše
prvé Majstrovstvá Európy v roku
2001. Tam slovenskí športovci – síce
bez medaily, ale bez najmenšej hanby,
obhájili svoje miesto medzi konkurenciou
európskych športovcov.
Vyslúžili si obdiv nielen medzi skúsenejšími
súpermi, ale vďaka svojim
výkonom pokračovali účasťou na
ďalších podujatiach ako boli Majstrovstvá
sveta 2002 v Portugalsku,
Svetový pohár 2003 na Novom Zélande
či Boccia Masters 2004 v Portugalsku.
Vrcholným podujatím bola účasť
na Paralympijských hrách 2004
v Aténach, kde sme získali „nešťastné“
4. miesto. Vybojovali ho hráči
kategórie BC4 Róbert Ďurkovič
a Martin Strehársky. Po tomto podujatí
nastal obrovský rozmach tohto
športového odvetvia na celom
území Slovenska. Účasť na paralympiáde
bola tou najlepšou a najväčšou
reklamou pre tento šport.
O hráčoch sa písalo v médiách, absolvovali
rozhovory pred televíznymi
kamerami, zúčastnili sa podpisových
akcií.
Keď sa spätne vrátim na začiatok,
kedy sme registrovali dva, neskôr tri
kluby, zaoberajúce sa bocciou, a dovedna
sme mali približne 30 pretekárov...
Dnes máme na Slovensku
deväť športových klubov, zameriavajúcich
sa na bocciu, a približne tri
ďalšie, ktoré sa v tomto čase formujú.
K tomu pridáme číslo 65 – to
je aktuálny stav slovenských hráčov
a zoznam podujatí, ktoré sa zorganizovali
na Slovensku, medzinárodné
podujatia, bodované reprezentačné
podujatia... Musím s radosťou
konštatovať, že boccia nespí na vavrínoch,
ale naopak – neustále napreduje.
Zvyšuje sa z roka na rok počet
športovcov zaradených do reprezentácie
na základe ich výsledkov. Vznikajú
nové športové kluby, zlepšujú
sa podmienky prípravy vďaka podpore
SZTPŠ, CŠT TPM (Centier športovo-talentovanej
telesne postihnutej
mládeže), ktoré sú na Slovensku
štyri a sú dotované Ministerstvom
školstva SR prostredníctvom SZTPŠ.
Do diania vstupujú sponzori i rodičia,
ktorí podporujú športovcov nemalými
finančnými čiastkami, aby
sa mohli na medzinárodných podujatiach
zúčastniť. Práve za túto
podporu a dôveru by som sa všetkým,
ktorí neváhali podporiť ťažko
telesne postihnutých športovcov pri
ich ceste za vytúženým športovým
úspechom rád poďakoval, pretože
bez ich pomoci a podpory by sme
neboli nikdy schopní postaviť také
silné reprezentačné družstvo ako
máme dnes.
V roku 2007 členovia Športovotechnickej
komisie boccie zriadili komisiu
národných rozhodcov a predložili
SZTPŠ prvý rozsiahly súťažný
poriadok boccie, ktorý bol schválený
a nadobudol účinnosť od 1. januára
2008. Je to tak isto veľká zmena v samotnej
štruktúre a organizácii tohto
športového odvetvia, ktorá určite
napomôže k jeho transparentnosti
a samotnému rozvoju.
Na záver by som chcel popriať
všetkým športovcom veľa úspechov
v ich športovej kariére, aby hlavne
nestrácali nádej ani sny. Nech sa tie
sny môžu jedného dňa stať realitou,
čím sa naplní ich túžba stáť na stupni
víťazov. Je to najkrajšia odmena
nielen pre športovca, rodiča, ale i trénera
a celý realizačný tím, ktorý sa
stará o ich športový i osobnostný
rast. U ťažko telesne postihnutých
športovcov na to prikladám ešte väčší
dôraz, pretože si ozaj namiesto ľútosti
vyslúžili obrovský obdiv a skláňam
sa pred ich umením.
Autor je reprezentačným trénerom
7

ZVÄZY
Úsmev nám pomáha zvíťaziť
Nové perspektívy športu telesne postihnutých na Slovensku
Skutočnosť, že v 54 športových kluboch telesne
postihnutých je združených vyše 3800
športovcov, organizovaných v rámci pätnástich
športových odvetví, je dôležitým záväzkom aj
pre nadchádzajúce obdobie a kladie na SZTPŠ
veľkú zodpovednosť za jeho ďalšie smerovanie.
Za toto krátke obdobie svojej existencie (aj keď
v rôznych podobách hnutie existuje už od
70. rokov), dosiahol vysoký kredit a akceptáciu
vo všetkých medzinárodných štruktúrach športu
zdravotne postihnutých i v systéme športových
organizácií na Slovensku. Táto pozícia je zaslúženým
výsledkom dlhodobej, koncepčne a profesionálne
vedenej práce, nielen pri zabezpečení
športovej prípravy tých najlepších – reprezentantov
v jednotlivých športových odvetviach, ale
i výsledkom práce v oblasti športu mládeže
a podpory rôznych rozvojových aktivít, napomáhajúcich
k rozšíreniu aktívneho životného
štýlu a športu v populácii telesne postihnutých
ľudí na Slovensku.
Nové impulzy
V čase vrcholiacej prípravy našich najlepších
športovcov na Paralympijske hry 2008 v Pekingu,
v čase keď rastie záujem o šport zdravotne postihnutých,
a humánnosť a opodstatnenosť paralympijskych
myšlienok nadobúda stále väčšiu
Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) je už etablovanou
športovou organizáciou, ktorá viac ako 15 rokov zastrešuje hnutie
telesne postihnutých športovcov na Slovensku a podstatnou mierou prispieva
k ich pozitívnej integrácii do života spoločnosti. Svojimi aktivitami
plní nenahraditeľnú úlohu jej demokratizácie a vytvára dôležitý priestor
pre rovnosť príležitostí v oblasti športových a pohybových aktivít.
pozornosť aj v našej spoločnosti, je potrebné priniesť
nové impulzy, prístupy a riešenia pre nadchádzajúce
obdobie, zabezpečujúce udržanie získaných
pozícií a ďalšie napredovanie celého hnutia.
Zmenami prešiel SZTPŠ aj na úrovni niektorých
jeho zložiek vedenia a sekretariátu, keď na
základe výsledkov výberového konania bol koncom
roku 2007 vymenovaný do funkcie generálneho
sekretára Martin Čapla. Prínosom pre výkon
tejto funkcie budú určite jeho dlhoročné skúsenosti
v oblasti domáceho i medzinárodného
hnutia telesne postihnutých športovcov, v ktorom
navyše aktívne pôsobí aj ako medzinárodný
rozhodca pre športové odvetvie tlak na lavičke.
Na základe jeho predstáv o ďalšom fungovaní
sekretariátu boli prijatí aj noví zamestnanci, keď
funkciu administrátora pre športy plní Margita
Homolová a funkciu sekretára pre mládež a domáce
podujatia Pavel Bílik.
Prioritou PH 2008
Pri narastajúcom množstve úloh, ktoré musí
SZTPŠ každoročne na požadovanej úrovni zodpovedne
zvládnuť, je nevyhnutná i existencia vlastných
marketingových aktivít, sprostredkujúcich
efektívny kontakt so svojimi partnermi a ponúkajúcich
pozitívnu prezentáciu hnutia, jeho športovcov
a výsledkov smerom k povedomiu celej
spoločnosti. Túto funkciu plní od roku 1998 jeho
vlastná marketingová spoločnosť Triumf Ducha
s.r.o., ktorú od 1. 11. 2007 ako konateľ zastupuje
P. Bílik. Pri množstve domácich i medzinárodných
podujatí, ktoré sú v centre záujmu SZTPŠ pre rok
2008, je prioritou účasť telesne postihnutých
športovcov na Paralympijských hrách v Pekingu,
ktoré sa uskutočnia v termíne 6. až 17. septembra
2008.
Je potrebné čo najlepšie zvládnuť finiš, do ktorého
sa športovci, pripravujúci sa na toto vrcholné
svetové športové podujatie, v tomto roku dostávajú.
Veď predpokladaná účasť 35 telesne postihnutých
športovcov v desiatich športových odvetviach
je dostatočným argumentom i motívom
ďalšieho napredovania i záväzkom zodpovedného
zvládnutia všetkých úloh.
Myšlienkou, ktorá bude spájať úsilie našich telesne
postihnutých športovcov a všetkých ostatných
zainteresovaných v tomto dôležitom období
nech je ten najprirodzenejší prejav ich radosti –
úsmev, ktorý im pomáha víťaziť nad prekážkami
postavenými na poli športovom i ľudskom. Nech
aj ich najväčšie športové víťazstvá zdobia nielen
vzácne kovy na hrudi, ale aj ten nenahraditeľný
a jedinečný úsmev v ich tvárach, ktorý dokonale
vyjadruje podstatu ich skutočného víťazstva.
Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov
Junácka 6, 832 80 Bratislava,
Tel: +421 2 492 49 263, fax: +421 2 492 49 576
Marketingová spoločnosť Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov
Junácka 6, 832 80 Bratislava.
Tel: +421 2 492 49 263, fax: +421 2 492 49 576
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA - PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva Šport
press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: JUDr. PAVEL ŠÍPKA. Šéfredaktor: ZDENO
SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Zodpovedná za prílohu: BARBORA ŽIAČIKOVÁ.
Grafická úprava: IVAN ANTAL. Korektor: TIBOR POCZKODY. Tlač: MERKANTIL, s.r.o., Trenčín.
Uzávierka: 4. FEBRUÁRA 2008. Foto archív SPV. Samostatne nepredajné.
8

KONFERENCIA
V Pekingu obsadí Slovensko 10 športov
1. 2.
Predpoludňajší program pred konaním
riadneho Valného zhromaždenia Slovenského
paralympijského výboru (SPV) vyplnila 15. decembra
2007 v bratislavskom Hoteli Danube
Konferencia o športe zdravotne postihnutých.
Jej otvoreniu predchádzal slávnostný podpis
prihlášky Slovenského paralympijského družstva
na XIII. paralympijské hry 2008 v Pekingu,
ktorý zrealizovali predseda SPV Ján Riapoš
a riaditeľ odboru financovania športu na Ministerstve
školstva SR Pavol Swiec (foto 1) .
Pamätnou plaketou za dlhoročnú spoluprácu
bol ocenený Anton Gajdoš, autor publikácie
Osobnosti slovenského športu 1896 –
2006, v ktorej sú zvečnení aj najúspešnejší
slovenskí paralympionici (foto 2).
Úvodnou témou konferencie bola problematika
antidopingu, s ktorou oboznámila
športovcov, členov realizačných tímov a funkcionárov
zástupkyňa Antidopingového výboru
SR. Účastníkom konferencie bol predstavený
projekt PH 2008, ktoré sa uskutočnia v dňoch
6. – 17. septembra. V Pekingu a Hongkongu
(jazdectvo) sa bude bojovať o 479 kolekcií paralympijských
medailí v 20 športoch. SPV plánuje
obsadiť desať športových odvetví: atletiku,
bocciu, cyklistiku, lukostreľbu, plávanie,
stolný tenis, športovú streľbu, tenis na vozíčku,
tlak na lavičke a jazdectvo. Na záverečnú
prípravu vytvorí SPV podmienky pre tri kategórie
reprezentantov. V A-kategórii je 15
športovcov, ktorí v priebehu posledných
dvoch rokov získali väčšinou medailové umiestenia,
v B 14 športovcov, ktorí majú možnosť
potvrdiť svoju výkonnosť a v C-kategórii dostane
príležitosť ďalších 8 športovcov.
Po Pekingu prišiel na rad aj projekt ZPH
2010 Vancouver (12. – 21. marca 2010). Zo
šiestich športov plánuje Slovensko obsadiť tri.
K tradičným – zjazdovému a bežeckému lyžovaniu
– by mal v prípade úspechu v kvalifikácii
pribudnúť hokej na sánkach. Štartovať by
malo 24 športovcov, v hokeji to bude slovenská
premiéra. „Od septembra robíme nábor
potenciálnych kandidátov na vytvorenie 15-
členného družstva, v ktorom môžu byť aj traja
zdraví športovci. Pripravené máme minimálne
štyri sústredenia v rôznych častiach
Slovenska. Aspoň jeden tím by už od budúcej
sezóny hral českú ligu, v ktorej účinkuje sedem
mužstiev“, povedal šéf štábu pre ZPH
2010 Peter Hamaj (foto 3).
Najväčší záujem vzbudila prednáška atašé
slovenskej výpravy pre PH 2008 Petra Čaplického,
ktorý už niekoľko rokov žije v dejisku
nadchádzajúcich hier. Prítomných oboznámil
s množstvom praktických informácií –
od aklimatizácie až po miestnu kuchyňu –
ktoré sa každému účastníkovi PH určite zídu
(foto 4).
Predseda SPV J. Riapoš informoval o sociálnom
programe pre športovcov, ktorí sa kvalifikujú
do Pekingu. Prostriedky na tento program
utvára SPV z vlastných zdrojov a ich cieľom
je náhrada ušlej mzdy reprezentantom
počas záverečnej prípravy na paralympiádu
a zabezpečenie jej nerušeného priebehu. Za
zlatú medailu je vypísaná odmena 500-tisíc
korún, za striebornú 250-tisíc a za bronz 150-
tisíc korún. „Budeme sa usilovať, aby sme štátom
garantované odmeny zvýšili ešte z vlastných
zdrojov,“ dodal.
3.
4.
12

VALNÉ ZHROMAŽDENIE
Delegáti vyjadrili podporu
súčasnému vedeniu SPV
V sobotu 15. decembra sa po skončení Konferencie
o športe zdravotne postihnutých uskutočnilo
riadne Valné zhromaždenie (VZ) Slovenského
paralympijského výboru (SPV). Jeho
delegáti potvrdili všetky štatutárne orgány –
vo funkcii predsedu Jána Riapoša, členov výkonného
výboru Martina Čaplu, Pavla Bílika,
Petra Matiaška, Juraja Štefáka a Josefa Mihalca,
ako aj členov kontrolnej komisie Jána Bezecného
(predseda), Jozefa Kolbaského a Elenu
Obstovú. Delegáti schválili výročnú správu za
rok 2006 a správu o hospodárení SPV. Riadne
VZ dalo zároveň bodku za hektickou jeseňou,
počas ktorej sa ľudia okolo Karola Mihoka pokúsili
nezákonným spôsobom ovládnuť SPV.
V hoteli Danube sa nikto zo skupiny oponentov
súčasného vedenia neobjavil.
Ako v tejto súvislosti uviedol predseda SPV
Ján Riapoš, delegáti VZ dali jasnú odpoveď,
akým smerom sa má hnutie v najbližších rokoch
uberať.
„Ukázalo sa, že toto je fórum, na ktorom sa
má v prípade problémov a nezrovnalostí diskutovať.
Na ňom si ľudia môžu presadzovať svoje
požiadavky, nemusia s nimi chodiť von či riešiť
ich nekalým spôsobom. Môžu prísť na výkonný
výbor SPV, na kontrolnú komisiu. Existuje mnoho
inštitúcií a orgánov, ktoré fungujú a sú pripravené
diskutovať“, povedal pre Denník Šport.
Reagoval aj na neúčasť svojich oponentov:
„Pozvánky sme poslali všetkým. Ak mali výhrady
voči mojej osobe alebo výkonnému výboru,
mohli prísť a hovoriť o nich. Nikto sa tu neobjavil
a neprišiel diskutovať k obvineniam. Je to
signál, a som dokonca stopercentne presvedčený,
že šlo naozaj o umelo vytvorené a vykonštruované
veci. Problémy, ktoré chceli definovať,
neboli postavené na racionálnom základe.
Ak sa niekto chce stať predsedom, tak môže
predstúpiť pred valné zhromaždenie a žiadať
legálnou formou o zvolenie“.
SPV sa po riadnom VZ mohol začať konečne
venovať výhradne športovej problematike. „Do
konca januára budeme mať na 95 percent jasno,
ktorí športovci budú štartovať v Pekingu.
Rátame s účasťou 30 až 40 športovcov“, dodal
predseda SPV, ktorému VZ potvrdilo mandát
do apríla 2009.
Kompetencie generálneho sekretára SPV
prevzal bývalý riaditeľ odboru športu Sekcie
štátnej starostlivosti o šport na Ministerstve
školstva SR Samuel Roško. Zároveň sa stal predsedom
štábu pre Paralympijské hry 2008 v Pekingu.
13

EXTRÉMNY VÝKON
STANO ŠČEPÁN
Sen pre tvrdú náturu
Len 320 kilometrov od rovníka je na našej planéte
miesto, kde ľadová „čapica“ vydrží na vrchole
po celý rok. To miesto je okrem iného aj akousi korunou
Afriky a vo svahilčine ju volajú „lesknúca sa
hora“. Vzbudzuje rešpekt svojou masívnosťou.
Vrchol jedného z najväčších vulkánov sveta si vybral
za svoj cieľ v rámci jedenásťčlennej expedície
aj slovenský vozičkár LADISLAV BOČKOR.
MOTIVÁCIA
Pevný stisk dlane, priamočiarosť na jazyku, odhodlanie
v očiach plných života. Života na vozíku.
Svoje lyžiarske a horolezecké ambície musel po
pracovnom úraze zredukovať na sny ukotvené
v klietke. Túžby po nových cestách za poznaním
a za dobrodružstvom ostali odrazu visieť vo vzduchoprázdne.
Našťastie, nie nadlho.
„Pred dvoma rokmi som stretol v Nízkych Tatrách
kamaráta, ktorý chystal expedíciu na Kilimandžáro.
Chytilo ma to, aj keď som si uvedomoval
svoje fyzické limity aj množstvo komplikácii, ktoré
s výstupom vozičkára môžu súvisieť,“ priznáva.
Už pred úrazom aktívne športoval a miloval hory.
Po ňom začal aj bez zdravých nôh najskôr s lyžovaním
a následne aj s handbikom. „Vedel som, že
sa o výstup na vrchol najvyššej hory Afriky už neúspešne
pokúšali hendikepovaní športovci na vozíku.
Vedel som, že to bude nesmierne zložité v rámci
technického zabezpečenia, aj finančne. Ale keď človek
veľmi chce, aj pánboh pomôže...“
Pomáhali – výdatne – aj kamaráti. Ale Laco Bočkor
sa v žiadnom prípade nechcel nechať vyniesť na
vrchol. Bojoval so stúpaním, s prevýšením, s únavou
aj s vlastnou bolesťou na špeciálne upravenej
trojkolke. Jedinečnej v celej Európe...
VRCHOL AFRIKY
Prvým belochom, ktorý v roku 1848 spoznal Kilimandžáro,
bol vraj nemecký misionár Jones Rembran.
Bez ohľadu na dohady historikov či rôzne legendy,
mohutná hora na území Tanzánie, blízko
hranice s Keňou, vznikla pred miliónmi rokov v období
svojej sopečnej činnosti. V rokoch 1870 až
1890 sa ju postupne pokúsilo „zdolať“ 49 Európanov.
Podarilo sa to však až nemeckému bádateľovi
Hansovi Meyerovi a rakúskemu horolezcovi Ludvigovi
Purtschellerovi v roku 1889. Dnes je hlavný
vrchol Kilimandžára vo výške 5895 m oveľa
dostupnejší, ale pre vozičkára je rovnako ťažkým
sústom, ako pre prvých objaviteľov.
Kilimandžáro je fascinujúce svojimi rozdielnymi
vegetačnými pásmami. Od trávnatých stepí na
úpätí až po skalnaté sutinové kuloáre a pásma
večného ľadu. Aj keď prívlastok večného je vzhľadom
na globálne otepľovanie planéty aj afrického
kontinentu otázny.
„Cesta na vrchol a zostup z neho nám trvali päť
dní. Výstup sme si rozdelili na tri etapy a najmä
v tej druhej som si musel siahnuť na dno svojich
fyzických aj psychických síl. Bol som dobre pripravený.
Spolu s priateľom sa nám podarilo vyrobiť
horský bicykel pre vozičkárov a testoval som ho
v terénoch Nízkych Tatier, na Kamenci aj v Rudohorí.
Nebál som sa výstupu. Bola to pre mňa cesta
objavovania vlastnej vôle a schopností. Bola to výzva.“
ÚRAZ
Pre Laca Bočkora, rodáka z Lopeja, bol výstup na
Kilimandžáro naplnením cieľa. Výzvou od života.
„Prijímam ich tak, ako mi ich život prináša. Nie,
môj úraz, ktorý mi zmenil život nebol výzvou, hoci
v istom zmysle možno aj áno. Ťažko povedať, čo
nám život prinesie, aké prekážky pred nás postaví.
Závisí na každom z nás, ako sa s nimi vyrovnáme.“
Bol to nešťastný okamih. Stalo sa to pri rekonštrukcii
kostolnej veže. Výškové práce nikdy nerobili
Lacovi problémy. „Akurát sme sa vracali z obeda.
Práve sme sa chceli pozapínať, aby sme boli
istení. Už som to nestihol...“ Pád z veľkej výšky ho
odsúdil na vozík. Ale nezobral mu jeho túžby a sny.
„Samozrejme, že sme mali pri výstupe na Kilimandžáro
aj technické problémy. Najviac ma hnevali
odrážky plné vody. Strmý chodník hore bol široký
asi meter a po stranách mal miestami odrážky
hlboké aj viac než pol metra. Kolesá bicykla mi
zapadávali, museli ma z toho neustále vyťahovať
a cítil som každú kostičku. Tých miest, ktoré ma
privádzali do zúfalstva, tam bolo hádam na tisíc.
Ale zvládli sme to.“ Najmä vďaka umne zostrojenej
trojkolke. Zadné koleso je hnacie, dve predné
možno otáčať. Dômyselne zostrojené prevody – je
ich 28 – umožňujú zvládnuť až štyridsaťpercentné
stúpanie. „Vďaka prevodovke, podobnej ako
v aute, sa dá preradiť z vysokých prevodov hoci aj
na prvý. Keď sa zaseknete, môžete preradiť a pokračovať.“
VÝSTUP
V rukách malá mapka a na nej nakreslená cesta
výstupu. Niekoľko farebných čiar, zopár centimetrov,
za ktorými sú litre potu, stony únavy. „Najviac
ma bolel chrbát medzi lopatkami.“ Expedícia na
Kilimandžáro nastupovala na cestu na strechu Afriky
v miestach, kde je vstup do Národného parku
Kilimandžáro. Založili ho v roku 1973, oficiálne
otvorili o štyri roky neskôr.
„Prvý tábor sme mali v Marandahúde, vo výške
2700 m nad morom. Prespali sme v kamenných
búdach, ktoré využívajú vysokohorskí turisti. Denne
sme potom absolvovali prevýšenie okolo tisíc
metrov. Druhý tábor bol vo výške 3790 m, tretí
sme mali o ďalších asi tisíc metrov vyššie v Kibahúde.
Odtiaľ sme sa potom vydali už na vrchol.
Vstávali sme o tretej ráno, bolo mínus 15 stupňov
a všetci sme cítili štipku napätia.“
Najvhodnejší termín na výstup je v období sucha
od polovice decembra do konca februára. „Samotná
výška mi nerobila problémy, v minulosti
som bol aj vo vyšších polohách, redší vzduch organizmus
zvládal, ale miestami ma trápil terén,
najmä skalné prahy, cez ktoré mi priatelia museli
pomôcť a potom záverečný kuloár s pohyblivou
sutinou. Pomáhali mi, ako sa dalo, ťahali ma hore
lanom, dostali sme sa o päť-šesť metrov vyššie
a vzápätí som sa o štyri či päť metrov zosunul.
Hrôza. To zosúvanie bolo deptajúce, napokon som
ostal tesne pod vrcholom, ale cítil som sa, akoby
som bol celkom hore.“
Možno by sa to Lacovi s podporou desiatok
nosičov podarilo, ale oveľa cennejšie je pre neho
poznanie, že sa pomocou špeciálneho bicykla
dostal tesne pod najvyšší bod Afriky sám.
„Zvládli sme to, bol to úžasný pocit.“ Bol 30. december
2007. Nasledoval zostup dolu a potom
už obrovská úľava, radosť a netradičný africký
Silvester.
ĎALŠIE PLÁNY
Od čias prvovýstupu Hansa Mayera sa dostalo
až na vrchol Kilimandžára množstvo horolezcov
a vysokohorských turistov z rôznych končín sveta.
Ale pramálo vozičkárov. Ladislav Bočkor patrí
k prvým, ktorí to dotiahli tesne pod vrchol takmer
výlučne vlastnými silami. Každou minútou
to mohol vzdať. Nikto z partie by mu to nezazlieval.
Ale nevzdal to rovnako, ako svoj „návrat“ do
života. Naopak, už sa mu preháňajú v hlave ďalšie
smelé plány, ale pokiaľ nebudú mať reálne
obrysy, nechce o nich hovoriť. Dobre vie, že cesta
za snom býva dlhá, často úmorná a náročná, ale
o to krajšie je jeho naplnenie.
Takto vyzeral terén, ktorý počas svojho výstupu musel zdolať Ladislav Bočkor.
EXPEDÍCIA SA USKUTOČNILA VĎAKA PODPORE SPOLOČNOSTI ECO INVEST, a.s.
14

ROZHOVOR
STANO ŠČEPÁN
Nie sme len konzumentmi
Počítač plný mailov, miestami dobiedzajúce telefóny, smernice na stole
lačné po dôslednom preštudovaní, faktúry zviazané s termínmi, operatívne
porady a rôzne konzultácie, ohlásení aj neohlásení hostia, vážnejšie aj bleskové
rokovania – bežný pracovný deň generálneho sekretára Slovenského
paralympijského výboru. Od 15. januára ním je SAMUEL ROŠKO.
✗ Bol to pre vás osobne veľký skok
z Ministerstva školstva SR na Slovenský
paralympijský výbor?
Určite je to trochu iné. Každá inštitúcia
či organizácia má svoje úlohy
a plány. Na Slovenský paralympijský
výbor som nastúpil 15. októbra
a po troch mesiacoch v skúšobnej lehote
mám povinnosti generálneho
sekretára. Na Ministerstve školstva
SR sme riešili úlohy súvisiace s vytváraním
podmienok pre všetkých
športovcov. Tento široký záber sa mi
teraz zúžil len na šport zdravotne
postihnutých. Ak ste to nazvali skokom,
určite to nie je skok do neznáma,
ale práca na SPV má svoje špecifiká.
✗ Svojím spôsobom ste sa ocitli na
druhej strane brehu. V pozícii riaditeľa
Odboru športu na MŠ SR ste
mali dosah aj na rozdeľovanie financií.
Teraz sa o ne v rámci Slovenského
paralympijského výboru (SPV)
skôr uchádzate...
Obidva brehy sú tej istej rieky. Na
ministerstve sme neboli odrezaní od
reality, stále sme boli v úzkom kontakte
so športovým a telovýchovným
dianím a snažili sme sa riešiť
v rámci možností konkrétne problémy.
Isteže, špecifikum postavenia
„vyššieho úradníka“ na ministerstve
spočíva, pri množstve tlakov od rôznych
subjektov, v hľadaní a uplatňovaní
cesty ďalšieho rozvoja športu.
A za tým sú i financie. Teraz je financovanie
športu zdravotne postihnutých
jednou z ťažiskových
úloh.
PODMIENKY
✗ Čo vás pri príchode na SPV prekvapilo?
Nebola to pre mňa neznáma
pôda. S hendikepovanými športovcami
sme spolupracovali veľmi intenzívne.
Vydobyli si svojimi aktivitami
a úspechmi súčasné postavenie
a treba ich v plnej miere rešpektovať.
Stali sme sa, ako štát, súčasťou
Európskej únie, ktorá vníma ich
športovanie v širších súvislostiach.
Slovensko nevstúpilo do EÚ v tejto
oblasti s veľkými očami, ale ukázali
sme aj cez množstvo akcií, že táto
✓ Narodený: 24. 12. 1964
✓ Vzdelanie: FTVŠ UK
✓ Stav: ženatý, dve deti
V období 1990 – 1993 asistent na katedre
hier FTVŠ UK v Bratislave. V rokoch 1992 –
1994 aktívny tréner v hádzanej, v roku 1994
asistent trénera družstva akademického majstra
sveta žien, 1993 – 1996 medzinárodný
sekretár na Slovenskom zväze hádzanej, 1996
– 2007 pracoval ako riaditeľ odboru športu,
Sekcia štátnej starostlivosti o šport, na Ministerstve
školstva SR. V roku 2001 ukončil štvorsemestrálne
štúdium na Fakulte manažmentu
UK – Štúdie európskej integrácie.
PaedDr. SAMUEL ROŠKO
otázka nám nie je cudzia a rieši sa.
Nemôžem preto hovoriť o prekvapeniach,
skôr bolo potrebné hlbšie
sa vnoriť do celej problematiky športovania
zdravotne postihnutých ľudí.
✗ Vaše skúsenosti a znalosť legislatívy
môžu byť pre SPV užitočné...
Áno, ale určite by som to nechcel
sám hodnotiť. To sa môže prejaviť
po určitom čase. Hádam je to výhoda,
pretože značná časť financií sa
získava od štátu. Ide o oblasť, kde sa
menia podmienky. Pripravuje sa Zákon
o podpore a organizácii športu
a verím, že bývalí kolegovia v ňom
zohľadnia potreby športu zdravotne
postihnutých.
✗ V čom by mohol byť váš osobný
prínos pre SPV?
Ťažká otázka. Je však potrebné pozrieť
sa na to s rozčlenením na krátkodobý
a dlhodobejší horizont.
V tom krátkodobom treba splniť
všetky úlohy súvisiace so zabezpečením
prípravy na blížiace sa paralympijské
hry v Pekingu a s pôsobením
slovenskej výpravy na nich. Súčasne
treba v plnom rozsahu zabezpečiť
činnosť SPV s jeho organizačnými
štruktúrami, ktoré schválilo decembrové
valné zhromaždenie a cez prácu
komisií spolupracovať s medzinárodnými
organizáciami, prioritne
s Medzinárodným paralympijským
výborom. Z dlhodobého hľadiska ide
najmä o zámer dostať do celospoločenského
povedomia šport zdravotne
postihnutých a snažiť sa v súlade
s miznúcimi hranicami a rozdielmi
vo vrcholovej príprave športovcov
o vytvorenie porovnateľných podmienok
so športom zdravých
a s podmienkami, ako ich poznáme
zo zahraničia. Aby sa umelo nevytvárali
bariéry, ale aby boli spoločnosťou
vynaložené prostriedky efektívne
zužitkované. K tomu je potrebné
vytvoriť patričné inštitucionálne
a finančné zabezpečenie a v neposlednom
rade i legislatívne prostredie.
✗ V akom stave ste našli sekretariát
SPV? Vášmu nástupu predchádzali
isté pnutia...
Snažil som sa odpútať od vnútorných
problémov, ktoré tu boli, aj keď
do značnej miery, pochopiteľne,
ovplyvnili aj činnosť sekretariátu.
Napokon, sa takmer celý vymenil
a rovnými nohami sme skočili do
problémov. Určite by som nepovedal
asi pravdu, keby som nepriznal,
že čiastočne narušili plnenie konkrétnych
termínovaných úloh, ktoré
SPV malo a má a ktoré sa v rozbúrenom
období odsunuli a následne ich
bolo potrebné riešiť mnohokrát v ča-
16

ROZHOVOR
sovej tiesni. Prácu mojich predchodcov
si však vážim.
PARTNERI
✗ Nestratil SPV v dôsledku snáh
o výmenu vedenia časť zo svojich
sponzorov a partnerov?
Nie, tento trend sa neprejavil. Naopak,
aj na základe posledných rokovaní
je zrejmé, že partneri SPV potvrdili
spoluprácu v ďalšom období
a akceptujú smer, ktorým sa SPV
uberá. Isté posuny a zmeny partnerstiev
nastali len pri budovaní Paralympijského
centra v Piešťanoch.
Tí rozhodujúci však ostali, takže sa
dá pokračovať v začatej práci a je tu
priestor aj na nové projekty...
✗ Spomenuli ste ťažiskový dlhodobý
projekt SPV. V akom stave je
utlmenie výstavby Paralympijského
centra?
Nevidím do podrobností, nemám
ho v portfóliu mojej pracovnej náplne,
ale určite chceme centrum dobudovať
s pôvodným zámerom. Menia
sa dodávatelia, proces dokončenia
sa teda oddiali, ale som presvedčený,
že vo výstavbe sa bude pokračovať
a centrum sa dokončí.
✗ Jedna z výčitiek oponentov
smerovala počas búrlivej jesene aj
na spôsob financovania centra...
Takéto náročné projekty nemáte
nikdy stopercentne finančne vykryté.
Realizujeme kroky na plynulé zabezpečenie
financovania. Závisí aj
od štátu, ako sa postaví k celému
projektu. Sú pripravené rôzne alternatívy,
aby sa cieľ realizácie centra
naplnil. Je to projekt, ktorý by mohol
byť prínosom pre celé športové hnutie
i vzhľadom na zmenu vlastníctva
bývalých prípravných centier na
Štrbskom Plese a v Bojniciach.
✗ Vnímate z celospoločenského
hľadiska náznaky, akoby bol šport
hendikepovaných len príveskom,
prípadne bremenom financovania
športu a telesnej výchovy na Slovensku?
Miestami sa stretávame aj s takýmito
názormi, ale naším cieľom je
ukázať tým, ktorí to ešte podobne
vnímajú, že nie sme len konzumentmi,
ale že vytvárame priestor pre
časť ľudskej komunity a umožňujeme
jej nájsť možnosti sebarealizácie.
V určitom slova zmysle pomáhame
štátu zabezpečiť týmto ľuďom
dôstojnejšie podmienky v hľadaní
cesty na napĺňanie zmyslu života.
SMER PEKING
✗ V minulosti ste chodili na
vrcholné medzinárodné športové
podujatia v pozícii predstaviteľa
Ministerstva školstva SR. Teraz
ste však šéfom prípravného
štábu na letné paralympijské
hry, čo prináša množstvo
organizačnej práce.
Neobávate sa, či všetko
ustriehnete?
Keby som sa toho
bál, nedám
sa na túto funkciu. Je to o splnení
konkrétnych cieľov, ale aj o istej výzve,
ak chcete. Na druhej strane
čerpám zo skúseností nielen štátneho
úradníka. Pamätáte sa, podieľali
sme sa na ministerstve na zabezpečovaní
Zimnej univerziády ’99, organizovali
sme niekoľko akcií na najvyššej
úrovni, vrátane napríklad
„Spoluprácu s nami nikto z partnerov
nepodmieňuje medailou z paralympijských hier, spájajú nás
dlhodobejšie hodnoty a vízie“.
FOTO: ROMAN BENICKÝ
stretnutia európskych ministrov
športu v Bratislave a podobne. Nemám
obavy z organizačnej práce. To
skôr z toho, ako nový prístup prijmú
ľudia a či dostatočne pochopím ich
potreby a záujmy. Ale, myslím si že
to je bežný rešpekt každého človeka
z nového prostredia. Našťastie, skúsenosti
za prvé tri mesiace ma presviedčajú,
že v paralympijskom hnutí
sú ľudia veľmi tvoriví, sú vyrovnaní
s vlastnými hendikepmi a otvorení
novým myšlienkam.
✗ Termín Paralympijských hier
v Pekingu sa blíži. Máte už predstavu
o početnosti našej výpravy?
Samozrejme. Chceli by sme vyslať
do Číny minimálne takú veľkú výpravu,
aká bola v Aténach. Dnes máme
už istých 25 miesteniek a očakávame,
že sa ešte počet rozšíri na
približne 40 – 44. Výprava by potom
mala 60 – 65 členov. Organizačný
štáb má svoje pravidelné zasadnutia,
na ktorých riešime všetky úlohy,
ktoré s tým súvisia.
✗ Opäť bude chýbať kolektívny
šport?
Žiaľ, áno. Medzinárodný paralympijský
výbor (IPC) uprednostnil v kolektívnych
športoch volejbal sediacich,
takže naši stojaci volejbalisti
nemôžu štartovať a v ďalších kolektívnych
športoch nemáme zatiaľ požadovanú
výkonnosť.
✗ Niektoré zväzy sa ocitli po valnom
zhromaždení mimo SPV. Nebude
to komplikovať proces nominácie?
To sú špecifiká Slovenska. Atomizácia
je jednou z módnych možností
riešenia problémov, ale nemyslím si,
že optimálnou. Stále sa s tým však
stretávame. Aj v SPV. Od roku 2003
vznikli samostatné športové zväzy
zdravotne postihnutých športovcov,
ale asi to nie je najlepšia cesta. Ani
IPC sa totiž touto cestou neuberá.
Skôr naopak, medzinárodný vývoj
speje k integrácii postihnutých športovcov
so zdravými federáciami
a obe strany hľadajú priestor, ako čo
najužšie spolupracovať. Spomínaná
atomizácia hnutia triešti sily aj financie.
Posledný vývoj v SPV poznáte.
Ak by sa mali striktne dodržiavať
pravidlá IPC a my ich dodržiavať budeme,
športovci zväzov, ktorí nemajú
partnerov v medzinárodných
federáciách, by sa nemali zúčastniť
na paralympijských hrách. To
zdôrazňujem preto, že základnou
podstatou športu sú pravidlá a ich
dodržiavanie.
TRENDY
✗ Bude teda trend smerovať opäť
k zjednocovaniu?
Minimálne na to treba vyvíjať úsilie.
Nechcem sa vracať k minulosti,
ale čím budeme mať viac toho, čo
nás spája, tým budeme silnejšou
a prirodzenejšou autoritou pri rokovaniach
na rôznych úrovniach.
✗ Cítite tlak zo strany sponzorov
na medailové úspechy?
Nestretol som sa ani len s podobným
náznakom. Netlačia nás, aj keď
určite aj im padne vhod, keď ich investície
nájdu odozvu v medializácii
konkrétnych úspešných výsledkov
našich športovcov. Spoluprácu s nami
nikto z nich nepodmieňuje medailou
z paralympijských hier, spájajú
nás dlhodobejšie hodnoty a vízie.
✗ Pravdou však je, že podmienky
paralympionikov v zahraničí sú čoraz
viac na profesionálnejšej báze.
Už v Aténach, ale najmä v Turíne,
sme registrovali celé podporné tímy
národných reprezentácií s najvyspelejšou
technikou. Ako to dosiahnuť
u nás?
To je na hlbšiu analýzu, ale určite
by pomohlo zavedenie uceleného
systému prípravy a vytvorenie podmienok
pre jeho realizáciu. U nás, na
rozdiel od zahraničia, nemáme tzv.
profesionálnych zdravotne postihnutých
športovcov. Musíme rešpektovať,
že sú odkázaní na svoje zamestnanie
a o to ťažšie je dostať ich
do systému dlhodobej špecializovanej
športovej prípravy.
✗ Je to už viac-menej klasická
otázka, ale čo na nich najviac obdivujete?
Nesporne najmä ich vôľu vyrovnať
sa s tým, čo ich v živote postihlo.
A schopnosť pretaviť svoju vôľu až
do úspechov. Odkedy som priamo
medzi nimi, vnímam to intenzívnejšie.
Každý z nich má samostatný príbeh,
ktorý im píše život a ktorý prežil
a človek si medzi nimi viac uvedomuje,
akou hodnotou je zdravie a čo
zmôže sila vôle.
17

ŠPPORTOVÉ PODUJATIA
Lyžiari bodovali v Európskom pohári
Vysoký štandard potvrdil Dudáš, veľkým prísľubom sú Krako, Haraus a Kubačka
Pitztal (13. – 15. decembra 2007)
Prvé preteky Európskeho pohára v alpskom lyžovaní
sa už tradične konali v tirolskej v časti Rakúska,
na ľadovci Pitztal. Zišla sa tu silná konkurencia
190 pretekárov. Počasie lyžiarom prialo,
nakoľko bolo po celý čas úplne jasno, aj keď mrazivo.
Teplota vzduchu sa pohybovala v rozmedzí
-25 až -15 C. Teplota snehu miestami dosahovala
až -30 C.
V ouvertúre sa ukázali skúsenosti starších pretekárov.
Týka sa to najmä Radomíra Dudáša, ktorý
dosiahol v súčte najlepšie umiestnenia z našich lyžiarov.
Trať obrovského slalomu „sadla“ svojou špecifikáciou
Marekovi Kubačkovi, vďaka čomu dosiahol
svoj doteraz najväčší úspech – 2. miesto. Stabilné
zlepšovanie je vidieť aj u našich nádeji do budúcnosti
Jakuba Kraka a Miroslava Harausa. Celkovo
sa o našich mladších pretekároch dá povedať,
že získavajú skúsenosti, čo bolo vidieť hlavne na
prvých pretekoch po dlhej a namáhavej príprave
na sezónu a nechýba im ani bojovný duch a chuť
„pobiť sa“ o čo najlepší výsledok.
Najlepšie výsledky slovenských lyžiarov:
M. Kubačka – 2. miesto obrovský slalom, R. Dudáš
- 3. miesto slalom a 4. miesto Super-G, J. Krako
– 2x 5. miesto obrovský slalom a Super-G
Kuhtai (20. – 22. decembra 2007)
Aj predvianočné preteky Európskeho pohára sa
konali v rakúskom stredisku, tentoraz v Kuhtai,
v srdci Tirolska. Podmienky na lyžovanie boli veľmi
dobré, prístupnosť k svahom vynikajúca, nakoľko
naša výprava bývala v tesnej blízkosti zjazdoviek.
Najúspešnejším bol pre Slovákov hneď prvý deň,
keď v slalome zrakovo postihnutých mužov obsadili
prvé štyri priečky v poradí R. Dudáš, J. Krako,
M. Haraus a D. Cintula. Naši lyžiari sa najlepšie vyrovnali
s nástrahami trate najmä v druhom kole,
v ktorom „pohorelo“ veľa favoritov.
V Super-G sme sa opäť dočkali triumfu R. Dudáša
s navádzačom M. Hudíkom. Zbierku svojich úspechov
v Kuhtai doplnili druhým miestom v obrovskom
slalome. Dobré výkony podali v týchto dvoch
disciplínach aj J. Krako (dvakrát 6. miesto) a M. Haraus
(5. a 7. miesto), ktorých o lepšie výsledky pripravili
iba menšie skúsenosti. Sú však veľkým prísľubom
do budúcnosti, nakoľko sa neustále zlepšujú.
Najlepšie výsledky slovenských lyžiarov:
R. Dudáš – 2x 1. miesto slalom, Super-G, 2. miesto
obrovský slalom, J. Krako – 2. miesto slalom,
M. Haraus – 3. miesto slalom, D. Cintula – 4. miesto
slalom
Roll Rinn (3. – 5. januára 2008)
Preteky neďaleko Innsbrucku ovplyvnili
výkyvy počasia a silný
vietor vo vyšších polohách,
v dôsledku čoho sa
napokon súťažilo nižšie.
Obrovský slalom sa neuskutočnil
a na trénerskej
porade hneď prvý deň
padlo rozhodnutie, že sa budú
konať dva slalomy. Naši lyžiari
v nich opäť dosiahli vynikajúce
výsledky. J. Krako skončil
v oboch disciplínach na prvom
Na rakúskych svahoch
bodoval aj nevidiaci
Marek Kubačka (na
snímke vľavo zo ZPH
2006 s navádzačom
Jozefom Cirbusom).
mieste a v posledný večer pod umelým osvetlením
obsadil v paralelnom obrovskom slalome 2. miesto.
Výborne mu sekundoval R. Dudáš s druhým a tretím
miestom. Ten navyše triumfoval v spomínanej
večernej disciplíne. Medzi telesne postihnutými ženami
konečne zabodovala Petra Smaržová, ktorá
si okrem štvrtého miesta v slalome pripísala na
svoje konto aj tretie miesto pod umelým osvetlením.
Práve večerný paralelný obrovský slalom bol
divácky veľmi atraktívny, nakoľko si sily s postihnutými
športovcami mohli zmerať aj zdraví.
Najlepšie výsledky slovenských lyžiarov:
J. Krako – 2x 1. miesto slalom, 2. miesto paralelný
obrovský slalom, R. Dudáš – 1. miesto paralelný
obrovský slalom, 2. a 3. miesto slalom, M. Haraus –
2. miesto slalom, P. Smaržová – 3. miesto paralelný
obrovský slalom
(dš)
Volejbalisti v Kambodži strieborní
Slovenskí telesne postihnutí volejbalisti pokračovali
vo svojom úspešnom ťažení na vrcholných
podujatiach a na Svetovom pohári 2007 stojacich
v Kambodži (24. novembra až 3. decembra 2007)
vybojovali strieborné medaily. V Phnom Phene
štartovalo šesť tímov, na poslednú chvíľu sa odhlásili
Austrália a Srí Lanka. Slováci na turnaji v základnej
časti prehrali s Nemeckom 2:3, zdolali však
Kambodžu 3:0, Poľsko 3:0, Kanadu 3:1 a Indiu 3:0.
V semifinále vyradili domáci tím 3:2 a vo finále prehrali
s Nemeckom 2:3.
„Volejbal je v Kambodži veľmi populárny –
medzi zdravými aj medzi zdravotne postihnutými.
V každej malej dedinke majú postavenú
sieť. Svetový pohár sa tešil veľkému záujmu divákov
i médií, na zápasy chodievalo od troch
do päťtisíc divákov. Podujatie navštívil i kambodžský
premiér,“ povedala trénerka Slovákov
Helena Hanková. V rámci rozvojového programu
OSN urobili veľký pokrok aj kambodžskí volejbalisti.
V súboji o bronz zdolali Poliakov 3:2,
Kanada skončila až piata, šiesta bola India.
„Škoda, finále sme si prehrali sami. Viedli sme
v ňom 2:0 na sety a v treťom 21:19, Nemci
však dokázali otočiť jeho vývoj,“ dodala
H. Hanková.
Zo šiestich individuálnych cien si Slováci odniesli
dve. Ľubomíra Novosáda vyhlásili za najlepšieho
nahrávača a Josefa Mihalca za najlepšieho
blokára. Na Svetovom pohári reprezentovali
hráči Josef Mihalco, Ľubomír Novosád, Pavol
Sedlák, Juraj Košírel, Ján Kačmařík, Andrej
Marcin, Peter Moravčík a Peter Nádaský. (ku)
18

ZO
SVETA/ROZLÚČKA
Pistorius sa nechce vzdať svojho sna
Medzinárodná asociácia atletických federácií
(IAAF) zakázala juhoafrickému telesne postihnutému
Oscarovi Pistoriusovi (21 rokov) súťažiť
so zdravými športovcami na všetkých podujatiach
IAAF. Platí to aj pre OH 2008 v Pekingu,
kde chcel bežať napriek tomu, že má amputované
obe nohy.
Profesor Gert-Peter Bruggemann z Kolínskej
univerzity dospel k záveru, že Pistoriusovi poskytujú
špeciálne protézy výhodu v konfrontácii so
zdravými súpermi. „Pistorius bol schopný vyvinúť
rýchlosť na úrovni najlepších svetových bežcov,
hoci na to potreboval vynaložiť o 25 percent energie
menej,“ tvrdí IAAF. Podľa nej sa budú protetické
čepele známe ako „gepardy“ považovať za
technické pomôcky, ktoré sú v rozpore s pravidlami.
O. Pistorius sa narodil bez lýtkových kostí na
oboch nohách a ako 11-mesačnému mu dolné
končatiny amputovali pod kolenami. Je držiteľom
paralympijských svetových rekordov na 100 m,
200 m a 400 m.
K rozhodnutiu IAAF sa vyjadrili aj viaceré známe
osobnosti. Ján Riapoš, predseda Slovenského
paralympijského výboru: „Je to na dlhšiu debatu,
ale v každom prípade ide o diskrimináciu na základe
postihnutia. V minulosti sa na nás pozerali
ako na charitu, málokto dokázal oceniť športový
výkon zdravotne postihnutých. Mali mu to dovoliť,
vzájomné spájanie sa je celosvetový trend.“
Vladimír Bezdíček, ústredný tréner Slovenského
atletického zväzu: „Rozhodnutie IAAF pokladám
za dobré. Z ľudského hľadiska atléta chápem a je
mi to ľúto. Z hľadiska regulárnosti by to však bol
precedens, keby mu dovolili štartovať. Hendikepovaní
športovci majú možnosť štartovať na paralympijských
hrách“. Pavel Malovič, telovýchovný
lekár: „Ak by sme boli veľmi rigorózni, tak akákoľvek
technická pomôcka je doping. Problém má
podľa mňa tri hľadiská. Z etického nie je korektné
nedovoliť bežať s takpovediac zdravým súperom.
Druhý technický, keď musíme priznať, že akákoľvek
pomôcka je výhoda. To by mohol i bejzbalista
dostať na ruku spevňovaciu ortézu, aby mal
lepší odpal, či niekto šošovku, aby lepšie videl.
Netrúfam si povedať, či bolo rozhodnutie správne,
ale nebolo šťastné. A tu je ten tretí pohľad. Vyslal
sa signál, nech súťažia zdraví a postihnutí zvlášť,
čo zabrzdí snahy postihnutých vyrovnať sa zdravým.
Môj názor na tento problém je viac etický
ako technokratický“.
V uplynulej sezóne si atlét nazývaný „Blade
Runner“ na mítingoch v Ríme a Sheffielde už
zmeral sily aj so zdravými atlétmi a v Pekingu
chcel byť alternatívou pre juhoafrickú štafetu na
4x400 m. Napriek zamietavému stanovisku atletických
autorít má stále možnosť odvolať sa. Poslednou
inštanciou môže byť až Športový arbitrážny
súd v Lausanne. Juhoafričan už uviedol, že
to hodlá využiť.
„Cítim to ako povinnosť voči sebe aj ostatným
postihnutým športovcom, aby som trval na svojom
práve a nedovolil jedinej inštitúcii brániť mi
v snahe vyrovnať sa v behu ostatným s pomocou
náhradných prostriedkov, bez ktorých nie som
schopný ani obyčajnej chôdze. Neustúpim,“ vyhlásil.
(prevzaté z dennej tlače)
Spomienka na Evu-Máriu Uhríkovú
„Volám sa Eva a narodila som sa 24. decembra.
Ja len Pána Boha prosím, aby som bola na Vianoce
doma. Ale to nezávisí odo mňa. Snažím sa všetko
striktne dodržiavať, ale ľudský organizmus je nevyspytateľný.
Čaká má tabletková chemoterapia,
ktorú som ešte nikdy nepodstúpila. Dúfam, že sa
za mňa modlíte,“ bola jedna z posledných výpovedí,
ktorú vyslovila slovenská speváčka Eva Mária
Uhríková. Žiaľ, zomrela dva dni pred Štedrým večerom,
keď by sa bola dožila 52 rokov.
Rakovinu jej prvý raz diagnostikovali v roku
2000 a keď sa dostala z najhoršieho, pustila sa do
charitatívnej činnosti, aby sama pomohla rovnako
trpiacim. V spolupráci so Slovenským paralympijským
výborom (SPV) sa podieľala na organizácii
všetkých piatich doterajších ročníkov kampane
„Na kolesách proti rakovine“. Počas svojho posledného
zmenežovala sedemnásť koncertov po
celom Slovensku a pomohla vyzbierať vyše osemstotisíc
korún na pulznú elektroforézu. Neskôr ju
choroba opäť pripútala na lôžko a tentoraz ju aj
zdolala.
Ľudia si ju budú navždy pamätať ako výbornú
speváčku, ktorá roky rozdávala radosť svojim spevom.
Niekoľko rokov pôsobila aj v zahraničí. SPV
v nej stráca osobu, ktorá roky nezištne pomáhala
posúvať túto kampaň do popredia záujmu. Pamätnými
zostanú najmä každoročné koncerty v jej
bydlisku v Dunajskej Lužnej, kde sa vždy zišla celá
plejáda výborných umelcov. „Eva-Mária bola vzácny
človek, ktorý mal v sebe toľko pozitívnej energie,
že aj vo svojich najťažších chvíľach dokázal povzbudiť
a rozdávať radosť iným. Bude nám všetkým
veľmi chýbať“, povedal
predseda SPV Ján
Riapoš.
Počas vlaňajšej akcie v Dunajskej Lužnej (v strede) spolu s manželkou zakladateľa kampane
R. Kaufmana Zuzanou (vľavo) a prezidentkou Nadácie Výskum rakoviny Margitou Klobušickou.
20

INFOSERVIS
Napísali, povedali o nás
Medailová žatva Miroslava
Mitaša z medzinárodných
stolnotenisových
podujatí
telesne postihnutých
športovcov je širokápreširoká.
Na majstrovstvách
sveta získal
dve zlaté, striebornú
a dve bronzové medaily,
z európskych
šampionátov priviezol
jednu striebornú a tri
bronzové, Vrcholom
jeho kariéry bola bronzová
medaila z paralympiády
v Aténach
v roku 2004. (...) Obrazne
i doslova jeden
chybný krok. Mal som
čosi viac ako osemnásť
a s partiou kamarátov
sme boli na Bystrickom
hrade, ako predtým
hádam stokrát,
čosi oslavovať. Poopekali
sme slaninu, zapili
nejakým tým pivkom
a dobre sme sa bavili. Ja som si šiel natiahnuť od sedenia pri ohni stuhnuté
údy, no v tme som urobil o jeden krok viac, ako som mal. Bol to krok do
prázdna – vlastne nie celkom, pretože som vkročil do 50-metrového stromami
porasteného skalného zrázu... (...) Po niekoľkých týždňoch som dostal
otravu krvi a museli mi amputovať nohu nad kolenom – inak by som zomrel...
Faktom bolo, že som nemal nohu a život sa mi v okamihu rozplynul
medzi prstami. Našťastie, našiel sa človek, ktorý mi aj v tej najhoršej chvíli
podal pomocnú ruku, i keď vtedy som si to ani neuvedomoval. Po amputácii
ma previezli na chirurgické oddelenie, zhodou okolností na izbu, kde ležal
stolný tenista Jožko Popelka. Po pár dňoch sa nemohol pozerať na moje
duševné muky a so slovami „nemysli si, že tu budeš celý deň ležať ako hnilo“,
ma zobral do suterénu nemocnice, kde bol pingpongový stôl. Tam ma
potom mučil dennodenne, samozrejme, načierno. Sestričky by nás poriadne
zjazdili, keby vedeli, že hrám pingpong.
Noviny Stredného Považia, 18. decembra 2007
Minister obrany sa chce postarať o športovcov, ktorí už skončili s kariérou.
Mnohí majú po 10 či 15 rokoch zničené zdravie a len ťažko si nájdu iné uplatnenie.
Aspoň pre tých najlepších chce minister zabezpečiť doživotnú štátnu
rentu. Úspešní športovci dokážu svoju krajinu zviditeľniť často lepšie ako
desiatky politikov. Po skončení aktívnej činnosti sa z národných hrdinov
v mnohých prípadoch stávajú ľudia, ktorí dožívajú svoj život v zabudnutí
a chudobe. Ministerstvo obrany chce vrcholovým športovcom pomôcť. František
Kašický, minister obrany: „Ktorí v rámci štátnej športovej reprezentácie
dosiahli 1. miesto na olympijských hrách, alebo paralympijských hrách a to
formou príplatku, či už k starobnému dôchodku, predčasnému starobnému
dôchodku, invalidnému.“ Ján Riapoš, ktorý získal na paralympiáde v Aténach
pre Slovensko zlatú medailu: „Aktívni športovci sa de fakto veľmi rýchlo
dostávajú do dôchodkového veku a myslím si, že tí najúspešnejší, ktorí
veľmi dobre reprezentovali Slovensko na olympijských, paralympijských
hrách, majstrovstvách sveta, si zaslúžia, aby nejakým spôsobom štát myslel
aj na nich.“ TV JOJ, 20. januára 2008
Čínu – exotickú krajinu s najväčším počtom obyvateľstva na svete a ako
významný kultúrno-historický prameň majú možnosť vidieť Žilinčania
v týchto dňoch prostredníctvom fotografií vo výstavnej miestnosti Makovického
domu. Na výstave pod názvom Čínske impresie sa predstavuje
svojimi dojmami z mnohých putovaní po ázijskej krajine autor Peter Čaplický,
dlhoročný člen Klubu neprofesionálnych fotografov Obzor pri Regionálnom
kultúrnom stredisku v Žiline. Vernisáž výstavy Čínske impresie sa konala
8. januára. Keďže Peter Čaplický v tomto roku plní významné poslanie,
a to funkciu atašé Slovenského paralympijského výboru pre Paralympijské
hry 2008 v Pekingu, vernisáž poctil svojou návštevou aj jeho osobný priateľ
Ján Riapoš, paralympijský víťaz z Atén, momentálne predseda Slovenského
paralympijského výboru a Iveta Radičová, poslankyňa NR SR.
Žilinský večerník, 15. januára 2008
Kežmarskí lukostrelci
majú za sebou
už tri nominačné podujatia,
na ktorých sa
na halové majstrovstvá
Slovenska „prestrieľala“
už sedemnástka
Kežmarčanov,
čo je rekordná účasť
na republikovom šampionáte
z jedného klubu.
A to ešte ďalších jedenásť
strelcov bude
mať možnosť splniť
kritériá na ďalších pretekoch
– 2. februára
v Liptovskom Mikuláši,
24. februára v Kežmarku
(zároveň aj M-SR
telesne postihnutých
športovcov) a 16. februára
v Moldave nad
Bodvou. Majstrovstvá
Slovenska sa budú konať
1. až 3. februára
vo Viničnom.
Podtatranské noviny, 22. januára
(...) Ján Riapoš sa vrhol na šport. „Do úrazu som stolný tenis hrával skôr rekreačne.
Teraz som po stolnotenisovej rakete siahol zámerne. Tento druh
športu sa totiž dá hrať rovnako dobre postojačky ako v sede. Navyše, hrá sa
v halách, nie som preto odkázaný na dobré počasie a môžem športovať celý
rok.“ Spolu so stolným tenisom sa začala aj jeho funkcionárska športová kariéra.
Najprv pracoval v Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov
v komisii, ktorá má na starosti stolný tenis. Čoskoro sa stal jej predsedom.
V roku 1996 štartoval na svojich prvých paralympijských hrách v Atlante.
O šesť rokov neskôr ho zvolili za predsedu Slovenského zväzu telesne postihnutých
športovcov, o rok nato za predsedu Slovenského paralympijského
výboru. Na tomto poste pôsobí dodnes. A naďalej hrá aktívne stolný tenis.
Získal v ňom už päť titulov majstra Európy v kategórii jednotlivcov a víťazstvom
na tohtoročných majstrovstvách Európy si zabezpečil priamy postup
na budúcoročné paralympijské hry v Pekingu, kde bude obhajovať zlato
z Atén. Báječná žena, 20. decembra 2007
Milí čitatelia a paralympijskí priatelia,
zaujímajú nás vaše názory a pripomienky na prílohu
PARALYMPIONIK i vaše postrehy na život paralympijskej rodiny.
Najzaujímavejšie príspevky uverejníme. Napíšte nám tiež, o čom
alebo o kom by ste sa radi v našej prílohe dočítali na adresu:
pms@paralympic.sk.
22