PARALYMPIONIK

MÉDIÁ O NÁS
Úspešný krok klientov zariadenia Gaudeamus
Boccia je druh športu, ktorý je blízky petanqu a je vhodný pre zdravotne
postihnutých športovcov. Slovenská výprava na ME v Portugalsku
patrila medzi tie najväčšie. Šiesti z desiatich reprezentantov sú klientmi
Domova sociálnych služieb Gaudeamus, ktorého zriaďovateľom je BSK.
Okrem náhradníka v pároch BC3 družstvo obsadilo všetky možné hráčske
pozície v jednotlivých kategóriách. Celkový počet osôb vo výprave bol
dvadsať, z toho desať športovcov. Zloženie ľudí v družstve a atmosféru
počas podujatia hodnotia účastníci veľmi pozitívne. Vyformoval sa nový
spoľahlivý a veľmi príjemný tím. Tento stav sa vyvíjal už počas spoločných
sústredení a dobrá nálada ostala medzi nimi až do konca pobytu.
Športovci sa dočkali aj medailového umiestnenia, o ktoré sa postaral
Róbert Ďurkovič v boji o 3. miesto. Takže prvý úspešný krôčik v novom
paralympijskom období v tomto smere má tím za sebou.
SME – ŽUPNÉ NOVINY, 8. OKTÓBRA
Jazdou na kolesách i koňoch podporili boj proti rakovine
Do areálu Základnej školy na Námestí Konkolyho Thege dobrovoľníci
Červeného kríža pozvali vyše 100 detí z Krízového centra SOS Hurbanovo,
Detského domova v Dedine mládeže aj Kolárova, Špeciálnej základnej
školy Nové Zámky, Trnavskej arcidiecéznej charity a Združenia pre
mentálne a telesne postihnuté deti z Komárna. Medzi deti zavítali aj
významní hostia. Osobitným bol 15-ročný Kristián Kubrica, ktorému hurbanovskí
dobrovoľní darcovia krvi venovali jeden špeciálny odber, keď ležal
na onkologickom oddelení. Na podujatie prišli aj chlapci na slávnom
hurbanovskom štvorbicykli, aby takto začali lákať cyklistov na popoludňajšiu
symbolickú okružnú jazdu. Zaujímavý bicykel si vyskúšal aj paralympijský
reprezentant v lyžovaní Martin France. Netrpezlivo očakávali,
či prekonajú vlaňajší rekord v počte účastníkov symbolickej cyklojazdy
okolo Hurbanova. Dobrá myšlienka vytiahla tentoraz do ulíc až 154
účastníkov. Boli medzi nimi napríklad 2 kone, 14 kolieskových korčuliarov,
2 kočíky a jeden vozičkár.
NITRIANSKE NOVINY – NAŠE NOVOSTI, 19. OKTÓBRA
Kuboši sa chystá do Las Vegas
V závere októbra sa v Trenčíne uskutočnila medzinárodná súťaž v tlaku
na lavičke mužov, žien a telesne postihnutých športovcov, 13. ročník
Veľkej ceny mesta Trenčín. Na tomto významnom podujatí reprezentoval
podtatranský región telesne postihnutý Ján Kuboši z Hozelca, štartujúci
za Bánovce nad Bebravou v otvorenej kategórii bez rozdielu hmotností.
V prepočte na Wilksove body skončil výkonom 140 kg (488,41
Wilksových bodov) na peknom druhom mieste, hneď za víťazom Ladislavom
Lechanzom z Michaloviec. Pre zverenca trénera Michala Čaplu je
tento úspech aj výbornou motiváciou pred medzinárodnými pretekmi
v poľskom meste Vroclav, ale aj pred svetovým šampionátom v tlaku
na lavičke, ktorý sa uskutoční v americkom Las Vegas. Cieľom telesne
hendikepovaného slovenského reprezentanta, ktorý v ostatnom čase
dosahuje skvelé výsledky, je nadviazať na ne aj na spomínaných významných
podujatiach. „Akýkoľvek dosiahnutý výsledok je obrazom tvrdého
tréningu, na ktorý kladiem naozaj veľký dôraz. Na každé podujatie
sa snažím čo najlepšie pripraviť a inak to nebude ani teraz,“ povedal Ján
Kuboši.
PODTATRANSKÉ NOVINY, 10. NOVEMBRA
Kopčík majstrom Slovenska
Predposlednú novembrovú sobotu sa v športovej hale v Martine
– Podháji konali otvorené majstrovstvá Slovenska v streľbe zrakovo postihnutých
zo vzduchovej pušky na 10 m v disciplíne stoj. Na šampionáte
nastúpilo osem strelcov na štyroch stanovištiach s asistentmi. Traja
účastníci boli z Poľska (dvaja muži a jedna žena), jeden z Česka a štyria
Slováci (traja muži a jedna žena). Víťazom majstrovstiev sa stal zástupca
nášho regiónu Štefan Kopčík z ŠK Lučivná s asistentkou Boženou Kopčíkovou
celkovým výkonom 681,1 bodov.
PODTATRANSKÉ NOVINY, 1. DECEMBRA
Jeho Bobo bude maskotom vo Vancouvri!
Bobo ich očaril! Obrovský úspech dosiahol Mikuláš Lakatoš (12) zo
Špeciálnej základnej školy v Komárne, ktorého obrázok soba sa stal predlohou
pre maskota slovenskej výpravy na paralympijských hrách vo Vancouvri
2010. Porota vybrala jeho Boba spomedzi ďalších takmer päťtisíc
návrhov. Súťaž o maskota našich zimných pralympionikov bola vyhlásená
pre deti s telesným i duševným postihnutím. „Prihlásila ma do nej
moja učiteľka výtvarného krúžku,“ povedal Mikuláš, ktorý má zo svojho
víťazstva obrovskú radosť. „Na jednej hodine sme kreslili zvieratká v zime
a jeho sobík sa mi veľmi páčil, tak som ho prihlásila do súťaže o maskota
našich paralympionikov. Myslela som si, že práve sobík je tým najvhodnejším
zvieraťom pre Kanadu, ktorá je krajinou na severe Ameriky,“
povedala Mikiho učiteľka kreslenia Helena Mečárová. Jej intuícia bola veru
správna, veď práve Mikiho sobík súťaž vyhral! Bobo bude teda ofciálnym
maskotom Slovákov vo Vancouvri. „Odmalička veľmi rád kreslím,
ale o takomto niečom sa mi ani nesnívalo,“ dodal šťastný šiestak, ktorý
najradšej maľuje zvieratá a kvety.
NOVÝ ČAS, 9. DECEMBRA
Sobík Bobo je maskotom slovenskej výpravy
V záprahu sobíka Boba pocestuje slovenská výprava na zimné paralympijské
hry 2010 do kanadského Vancouvru. Maskot vznikol podľa
návrhu 12-ročného školáka Mikuláša Lakatoša zo Špeciálnej základnej
školy v Komárne. Maskota dnes slávnostne predstavili a pokrstili. Ján
Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru: „Toto je predloha
maskota, ktorá zvíťazila. Pevne verím, že keď je už takto športovo
naladený a vybojovaný, prenesie to aj na slovenských paralympionikov,
ktorí vlastne začali záverečnú kvalifikáciu v tejto sezóne v európskych
a svetových pohároch.“ Na krste odznelo želanie, aby sobík Bobo pomohol
na ceste k prvej zlatej medaile zo zimných paralympijských hier, kde
Slováci doteraz zbierali len kovy striebornej a bronzovej hodnoty.
RÁDIO VIVA, 9. DECEMBRA
Radšej nemať časť ruky ako vôbec nič v hlave
Považuje sa za normálneho človeka, aj keď už takmer pätnásť rokov žije
bez pravej ruky. V ťažkých chvíľach dokázal podržať svoju rodinu, na
paralympiáde si vybojoval bronzovú medailu, osamostatnil sa a podniká.
Jozef Mesík. Okamih neopatrnosti mohol dnes už takmer tridsaťročnému
Jozefovi Mesíkovi obrátiť všetko naruby. Aj keď prišiel o časť ruky, jeho
život sa nezmenil, iba sa uberal trochu iným smerom ako do nešťastnej
udalosti. Ako každý pätnásťročný chlapec, aj on sníval o diskotékach,
prvých láskach, zábave s kamarátmi. Namiesto toho sa učil písať a venoval
sa športu. Bol práve Medzinárodný deň žien. Jozef aj so svojím
bratom našiel výbušninu. „Dali sme ju otcovi, chcel ju pred nami schovať,
no nestihol to, pretože prišla návšteva. Videl som, kam ju odložil a zobral
som ju. Začali sme ju rozoberať. Odrazu mi vybuchla v ruke. Horší darček
som mame k MDŽ naozaj nemohol dať,“ zaspomínal si Jozef na nešťastnú
udalosť. (…) Už dva roky po nehode bol na prvých majstrovstvách
Európy v behu na lyžiach telesne postihnutých. Nedosiahol výrazné výsledky,
odborníci v ňom však videli
potenciál pre budúcnosť. Štart na
paralympiáde v japonskom Nagane
mu priniesol siedme miesto
v biatlone, pretože tento šport bol
súčasťou bežeckého lyžovania.
„Biatlon som mal rád, pretože som
dobre strieľal. A z biatlonu mám aj
paralympijskú bronzovú medailu
zo Salt Lake City z roku 2002.
Pôvodne som síce skončil štvrtý, ale
víťazovi pre doping odobrali medailu,
tak som sa posunul na tretiu
priečku,“ približuje svoj najväčší
športový úspech. Po paralympiáde
však s aktívnym športom skončil.
„Uvedomil som si, že sa musím
niekde v živote zaradiť, z niečoho
žiť. Odišiel som do školy do Trenčína,
po jej skončení som začal podnikať
s optickými sieťami a internetom.
Podnikám stále a v Trenčíne
som už zakotvil. Do Handlovej,
kde mám rodinu, sa však stále rád
vraciam,“ zdôrazňuje Jozef.
HORNONITRIANSKE NOVINY,
2. NOVEMBRA
22