20.09.2015 Views

Rusovské noviny

pdf verzia - Rusovské noviny

pdf verzia - Rusovské noviny

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

www.rusovske<strong>noviny</strong>.sk<br />

SAMOSPRÁVA<br />

Pripravujeme obchvat?<br />

MÚ informuje<br />

Spomienky<br />

na sobáš dojali<br />

Škola<br />

Slávnostná akadémia<br />

ku Dňu matiek<br />

Strana 2<br />

Strana 6<br />

Strana 7<br />

<strong>Rusovské</strong> <strong>noviny</strong><br />

Noviny obyvateľov zadunajskej Mestskej časti Bratislavy - Rusoviec<br />

Jún<br />

2013<br />

Foto: archív MÚ<br />

Pozvánka na záverečné podujatie<br />

Slávnostné prestrihnutie pásky projektu<br />

Servus Pontis<br />

Mestská časť pozýva obyvateľov na<br />

záverečné podujatie projektu Servus<br />

Pontis vo štvrtok 27. júna 2013<br />

od 10. hodiny na miestnom úrade.<br />

Súčasťou podujatia bude slávnostné<br />

prestrihnutie pásky a predstavenie<br />

výsledkov projektu, ktorého<br />

cieľom bolo prepojenie slovenských<br />

a rakúskych cyklotrás. Na podujatie<br />

sú pozvaní predstavitelia slovenskej<br />

a rakúskej strany. Okrem oficiálnych<br />

príhovorov si hostia pozrú krátke<br />

vystúpenie DFS Gerulata a oboznámia<br />

sa aj so zaujímavosťou projektu<br />

– geocacherskou skrýšou Servus<br />

Pontis, ktorú za necelý mesiac našlo<br />

cca 50 „hľadačov“. (Geocaching<br />

je zábavné hľadanie rôznych skrýš,<br />

o ktorých sú vopred známe len geografické<br />

súradnice.)<br />

Srdečne pozývame malých aj<br />

veľkých obyvateľov Rusoviec!<br />

Oľga Gáfriková, MÚ<br />

Foto: Veronika Vandrášeková<br />

Ďalšie kroky Gerulaty<br />

na ceste „do UNECSO“<br />

Koncom mája sa v priestoroch Múzea Antická Gerulata uskutočnila<br />

vernisáž veľmi zaujímavej výstavy, ktorá sa dotýka<br />

naozaj všetkých obyvateľov Rusoviec. Predstavuje vyhodnotenie<br />

projektov súťaže, ktorej cieľom bolo navrhnúť atraktívny<br />

a moderný areál tohto múzea. Celkovo sa súťaže zúčastnilo<br />

31 jednotlivcov a kolektívov, do ďalšieho kola postúpilo<br />

16 návrhov. Všetky návrhy sú súčasťou výstavy.<br />

pokračovanie na strane 5


Samospráva / MÚ informuje<br />

www.rusovske<strong>noviny</strong>.sk<br />

MÚ informuje<br />

Mimoriadne rokovanie MZ<br />

23. apríla 2013<br />

Dňa 23. apríla t. r. sa poslanci MZ<br />

zišli na mimoriadnom rokovaní,<br />

ktoré bolo zvolané najmä z dôvodu<br />

požiadavky hl. mesta, aby sa zastupiteľstvo<br />

vyjadrilo k návrhu VZN<br />

hl. mesta o dočasnom parkovaní<br />

motorových vozidiel na miestnych<br />

komunikáciách. Keďže poslanci<br />

mali proti návrhu viaceré výhrady,<br />

neschválili ho. V druhom bode<br />

poslanci schválili dočasnú – do 31.<br />

12. 2013 – stavebnú uzáveru na najcennejšie<br />

územia v MČ: námestie a<br />

okolie areálu NKP Gerulata. (Konanie<br />

sa v čase prípravy júnových<br />

RN nezačalo.) Tretím bodom bolo<br />

schválenie predaja pozemkov pod<br />

diaľnicou, ktoré má MČ v správe.<br />

Oľga Gáfriková, MÚ<br />

nohlasne zhodli, že do júnového zasadania<br />

MZ vyčlenia v rozpočte čo<br />

najvyššiu možnú sumu, ktorou MČ<br />

prispeje k celkovej sume za opravu<br />

zvonov. V poslednom bode rokovania<br />

poslanci jednomyseľne schválili<br />

vyhlásenie verejnej súťaže na predaj<br />

pozemku s výmerou 867 m2<br />

(v blízkosti bytového nájomného<br />

domu na Pohraničníkov 60). Interpelácie<br />

nepodal nikto z poslancov.<br />

Veronika Vandrášeková<br />

Prvý rok činnosti SSÚ<br />

Od 1. januára 2012 bol zriadený<br />

Spoločný stavebný úrad (SSÚ) pre<br />

mestské časti Rusovce, Jarovce a<br />

Čunovo so sídlom v Rusovciach.<br />

Stavebný úrad zabezpečuje plnenie<br />

preneseného výkonu štátnej správy<br />

na úseku územného plánovania<br />

a stavebného poriadku. Poslanci<br />

zastupiteľstiev všetkých troch<br />

zainteresovaných mestských častí<br />

na marcovom spoločnom rokovaní<br />

skonštatovali, že SSÚ plní funkciu od<br />

založenia spoľahlivo, bez zásadných<br />

problémov, s dodržaním kvality<br />

výkonu a časových lehôt. Finančne<br />

zabezpečujú činnosť tohto úradu<br />

mestské časti rovnými tretinami; v<br />

roku 2012 boli celkové prevádzkové<br />

náklady necelých 87 tisíc eur.<br />

V roku 2012 dostal stavebný úrad<br />

spolu 955 podaní a vydal spolu 437<br />

rozhodnutí (v roku 2011 bolo spolu<br />

pre tri MČ vydaných 304 rozhodnutí).<br />

Znamená to teda, že počet<br />

stavieb sa postupne zvyšuje vo<br />

všetkých troch MČ.<br />

Spracúva sa koncept<br />

Koncom mája sa v rámci spracúvania<br />

územného plánu pamiatkovej<br />

zóny uskutočnil tzv. prvý kvalitársky<br />

výbor, na ktorom sa popri<br />

iných zúčastnila aj hlavná architektka<br />

Bratislavy Ingrid Konrad.<br />

Spracovateľ územného plánu zóny,<br />

spoločnosť AUREX, prezentoval<br />

svoju prácu v približne 60-percentnej<br />

rozpracovanosti.<br />

Celú plochu pamiatkovej zóny<br />

rozdelili spracovatelia na menšie<br />

priestorové celky, v ktorých budú<br />

stanovovať konkrétne regulatívy,<br />

napr. prednú a zadnú stavebnú čiaru,<br />

koeficienty zastavanosti, podlažnosť<br />

a pod.<br />

Najväčšiu pozornosť si bude vyžadovať<br />

spracovanie regulatívov pre<br />

územie v blízkosti NKP Gerulata.<br />

Špecifické potreby pamiatkovej<br />

starostlivosti sa diskutujú na samostatných<br />

rokovaniach s pamiatkovými<br />

úradmi. Po nich spracujú<br />

spracovatelia koncept územného<br />

plánu pamiatkovej zóny, ktorý bude<br />

zverejnený a ku ktorému sa budú<br />

môcť vyjadriť nielen odborné orgány<br />

a zainteresované inštitúcie,<br />

ale aj obyvatelia našej MČ.<br />

Koncept územného plánu pamiatkovej<br />

zóny bude zverejnený čo najskôr,<br />

a to aj v prípade, že pôjde o čas<br />

prázdnin a letných dovoleniek. (So<br />

zverejnením na jeseň nemožno ča-<br />

Blesková otázka starostovi<br />

Pripravujeme obchvat?<br />

Otázka: Medzi dlhodobé problémy<br />

Rusoviec patrí rastúce dopravné<br />

zaťaženie na Balkánskej ulici.<br />

Pritom možno predpokladať, že<br />

rozvoj bytovej výstavby v Rusovciach<br />

a Čunove a rast počtu obyvateľov,<br />

dochádzajúcich na územie<br />

SR z maďarského pohraničia, tento<br />

problém ešte vyhrotí. Aké podklady<br />

treba pripraviť, aby sme sa v budúcnosti<br />

vyhli neúnosnej situácii?<br />

Starosta Dušan Antoš: Mestská<br />

časť pripravuje dopravno-urbanistickú<br />

štúdiu obchvatu Rusoviec,<br />

ktorú spracúva spoločnosť<br />

Aurex, s. r. o. Obchvat môže byť<br />

vedený iba na západe, to znamená<br />

medzi existujúcou diaľnicou<br />

do Maďarska a obývaným územím<br />

našej mestskej časti, pretože<br />

na „opačnej strane“ Rusoviec<br />

sú chránené územia a budovanie<br />

V minulom čísle sme informovali<br />

o zámere BVS, a. s., vybudovať aj<br />

vďaka úsiliu mestskej časti kanalizáciu<br />

na Gerulatskej a celej Maďarskej<br />

ulici (s vyústením do Balkánskej<br />

ulice). Sú to posledné dve<br />

ulice, kde doteraz nebola kanalizácia.<br />

Súčasťou prác by mala byť<br />

aj rekonštrukcia vodovodu v uvedených<br />

úsekoch. V júni t.r. dokončuje<br />

spoločnosť Hydrocoop, a. s.,<br />

projektovú dokumentáciu; realizácia<br />

by sa mala začať v druhej polovici<br />

tohto roka.<br />

dopravných spojení tohto typu je<br />

úplne vylúčené.<br />

Spracovanie štúdie obchvatu neznamená<br />

okamžité praktické<br />

riešenie; ide o prípravu územia<br />

a územnoplánovacích podkladov<br />

v predstihu, na dlhý čas vopred.<br />

Štúdia je nevyhnutná pre budúcu<br />

zmenu územného plánu hlavného<br />

mesta SR, pričom až v budúcnosti<br />

bude aktuálna úvaha, či, kto, kedy<br />

a z akých prostriedkov obchvat<br />

v skutočnosti vybuduje.<br />

Jedným z posledných aktuálnych<br />

krokov, ktoré spoločnosť Aurex,<br />

s. r. o., riešila, je križovanie zamýšľanej<br />

diaľnice D4 a cesty I/2, čiže napojenie<br />

pri Jarovciach a Čunove. Obchvat<br />

je komplikovaný tiež tým, že<br />

v jeho rámci treba riešiť aj dvojnásobné<br />

križovanie so železničnou traťou.<br />

Štúdia obchvatu by mala byť dokončená<br />

v lete tohto roka. (red.)<br />

Kanalizácia<br />

– etapa prípravy projektovej dokumentácie<br />

Celková dĺžka rekonštruovaného<br />

vodovodného potrubia je 1 072<br />

metrov, celková dĺžka navrhovanej<br />

kanalizácie je 1 348,5 metra. Naša<br />

MČ rozposlala vyše 50 dotazníkov<br />

pre budúcich možných užívateľov<br />

kanalizácie, z nich 44 prejavilo záujem<br />

o napojenie na novú technickú<br />

infraštruktúru.<br />

Na priloženej mapke vidieť, ktoré<br />

ulice budú výstavbou kanalizácie<br />

a rekonštrukciou vodovodu zasiahnuté.<br />

Ľubomír Fajta, MÚ<br />

Roztancovaný<br />

vydarený<br />

majáles<br />

Rusovčania sa už po štrnásty raz zabavili na každoročnom majálese. Tradičné podujatie<br />

aj tento rok pripravili MČ Bratislava – Rusovce, Jarovce, Čunovo a Petržalka.<br />

Počasie nesklamalo, a tak sa tóny hudby niesli našou mestskou časťou až do neskorých<br />

nočných hodín.<br />

Máj patril<br />

ženám a dievčatám<br />

Putovanie stromu z lesa na námestie<br />

prišlo podporiť množstvo<br />

malých aj veľkých Rusovčanov.<br />

„Minulý rok to bol vysoký topoľ,<br />

teraz sme sa rozhodli pre približne<br />

17-metrovú borovicu. Topoľom<br />

sa výborne olupuje kôra, no skoro<br />

vyschnú, boroviciam zasa dlho<br />

vydrží čerstvý a svieži vrcholec.<br />

V sobotu štvrtého mája sa lúka pri<br />

kaštieli opäť zaplnila. Už po druhej<br />

hodine popoludní všetkých pozdravila<br />

moderátorka Ivana Ilgová, ktorá<br />

k našim kultúrnym podujatiam<br />

už neodmysliteľne patrí. Spolu<br />

s ňou zaželal Rusovčanom a ďalším<br />

návštevníkom príjemné chvíle<br />

aj starosta Dušan Antoš. Program<br />

iste potešil všetky vekové kategórie<br />

– veď nechýbali súbory Tamburáši<br />

a Ljubljanka z Jaroviec a Čunova,<br />

ktoré reprezentovali chorvátsku<br />

menšinu, veselo bolo aj vďaka<br />

vystúpeniu šikovných detí z DFS<br />

Gerulata, ktoré opäť perfektne pripravila<br />

Betka Uhráková. Tanečné<br />

čísla zavŕšil nestarnúci súbor<br />

Ekonóm, z iného súdka bola zasa<br />

hudba country kapely Atak a Roxette<br />

– Tribute. Popri pestrom zábavnom<br />

programe si v parku prišli<br />

„Keď na námestí v prvý májový deň nestojí máj, akoby<br />

muži a chlapci na svoje ženy či dievčatá ani nemysleli,“<br />

hovorí Jozef Karácsony, ktorý vyberal v rusovskom chotári<br />

najvhodnejší strom na tohtoročnú „májku“. Pekné<br />

tradície si totiž treba ctiť a odovzdávať ich mladším generáciám.<br />

Aj preto sa stavanie mája zaradilo medzi kultúrne<br />

podujatia našej mestskej časti.<br />

na svoje aj deti. Zašantiť si mohli na<br />

nafukovacom hrade či vyskákať sa<br />

na trampolíne. Pre „hladných či vysmädnutých“<br />

bolo pripravené občerstvenie<br />

v stánkoch, nechýbali<br />

ani predajne so suvenírmi. Majáles<br />

je však predovšetkým o tanci –<br />

a ten si mohli všetci vychutnať do<br />

neskorého májového večera.<br />

Text a foto:<br />

Veronika Vandrášeková<br />

Foto: Veronika Vandrášeková<br />

Také by mali po celý nasledujúci<br />

rok zostať naše ženy a dievčatá,“<br />

usmieva sa J. Karácsony.<br />

Milý program pri májke odštartovali<br />

deti z Beniklubu, po ktorých<br />

zaspievali a zatancovali o niečo<br />

starší členovia z Detského folklórneho<br />

súboru Gerulata. Symbolické<br />

májové stretnutie na námestí viedol<br />

starosta Dušan Antoš, ktorému<br />

pomáhala Mária Jajcajová z MÚ<br />

a tiež poslanci MZ Peter Golej, Radovan<br />

Jenčík, Peter Horváth, František<br />

Lošonský a Jozef Karácsony.<br />

Celý mesiac stála májka na námestí,<br />

nádherná aj vďaka farebným<br />

stužkám, ktorými vrcholec<br />

jedle ozdobili naše deti. V posledný<br />

májový deň ju zložili: „Májka<br />

nesmie stáť ani v prvý júnový deň,<br />

kto na to zabudne, akoby zabudol<br />

na ženy a dievčatá. A tie by nám<br />

to, veru, nemuseli odpustiť...,“ uzatvára<br />

príbeh tohtoročnej májovej<br />

jedle Jozef Karácsony.<br />

(red.)<br />

Riadne rokovanie MZ<br />

23. mája 2013<br />

Rokovanie MZ viedol starosta Dušan<br />

Antoš, neprítomnosť ospravedlnili<br />

dvaja poslanci.<br />

Na úvod vzali poslanci na vedomie<br />

kontrolu plnenia uznesení a účtovnú<br />

uzávierku spoločnosti ROT -<br />

Oproti kaštieľu, s. r. o., za rok 2012,<br />

ako aj účtovnú uzávierku spoločnosti<br />

ROT, s. r. o., za rok 2012. Štvrtým<br />

bodom rokovania bolo schválenie<br />

čistopisu zadania na spracovanie<br />

územného plánu pamiatkovej<br />

zóny Rusovce, ktorý spracoval Ing.<br />

Alexander Hollý.<br />

Rozsiahla diskusia vznikla v súvislosti<br />

s návrhom všeobecne záväzného<br />

nariadenia o obmedzeniach pri<br />

stavebných prácach. Stavebno-bytová<br />

komisia i podnikateľská komisia<br />

odporučili návrh VZN schváliť,<br />

ale prítomní poslanci vyslovili<br />

aj isté obavy. Návrh VZN napokon<br />

nezískal dostatočnú podporu, takže<br />

VZN nebolo prijaté.<br />

Poslanci jednomyseľne schválili<br />

minimálnu úpravu VZN o symboloch<br />

mestskej časti Bratislava<br />

– Rusovce a ich používaní, ktoré<br />

zamedzuje nepovolenému využívaniu<br />

erbu našej MČ rôznymi organizáciami.<br />

Poslanci ďalej vzali na vedomie<br />

správu o inventarizácii majetku<br />

MČ Bratislava – Rusovce k 31. 12.<br />

2012 a neschválili návrh na novelizáciu<br />

štatútu hl. mesta SR, ktorý<br />

sa týkal kontroly výberu daní z<br />

nehnuteľností mestskými časťami,<br />

pretože na kontroly magistrát nevyčlenil<br />

finančné krytie.<br />

V ďalších bodoch rokovali o žiadostiach<br />

na prenájom pozemkov,<br />

a to za jedným z bytových domov<br />

na Vývojovej ul. a na umiestnenie<br />

stánku s ovocím a zeleninou. Zaoberali<br />

sa tiež žiadosťou rímskokatolíckej<br />

cirkvi o príspevok na opravu<br />

nefunkčných kostolných zvonov.<br />

Po krátkej diskusii sa poslanci jedkať,<br />

pretože celý územný plán musí<br />

byť hotový do konca roka 2013.)<br />

Prosíme všetkých záujemcov, aby<br />

sledovali webovú stránku www.<br />

bratislava-rusovce.sk a informačné<br />

tabule MÚ pred úradom na Vývojovej<br />

ulici a pred budovou pošty<br />

na Gerulatskej ulici.<br />

Oprava dvoch ulíc<br />

V uplynulých týždňoch sa na Irkutskej<br />

a Vývojovej ulici, ktoré<br />

boli rekonštruované vďaka europrojektom,<br />

objavili nedostatky. Na<br />

Irkutskej ulici išlo o odstránenie<br />

nedostatkov, ktoré si bežný užívateľ<br />

možno ani nevšimol, ale súdny<br />

znalec ich potvrdil. Oprava v rámci<br />

reklamačného konania bola vykonaná<br />

hneď, ako to počasie dovolilo,<br />

a to na náklady pôvodného<br />

dodávateľa.<br />

V niektorých častiach Vývojovej<br />

ulice došlo k poklesu, resp. prepadnutiu<br />

vozovky. V zimných mesiacoch<br />

zaznamenala Bratislavská vodárenská<br />

spoločnosť, a. s., haváriu<br />

v časti Vývojovej ulice a je možné,<br />

že nedostatky zapríčinila práve táto<br />

havária. Situáciu riešila MČ v rámci<br />

reklamačnej doby so zhotoviteľom<br />

stavby (Doprastav, a. s.), ktorý však<br />

reklamáciu neuznal.<br />

Podľa odborného posudku zapríčinila<br />

pokles vozovky naozaj havária<br />

vody a nedostatočne zhutnené<br />

podložie pri budovaní súkromných<br />

kanalizačných prípojok. Mestská<br />

časť v súčasnosti rokuje so zainteresovanými<br />

na postupe odstránenia<br />

nedostatkov.<br />

Oľga Gáfriková, MÚ<br />

Beh za kaštieľ<br />

Občianske združenie s názvom Občiansky<br />

parlament zorganizovalo<br />

na 15. Júna 2013 v Rusovciach prvý<br />

ročník podujatia s názvom Beh za<br />

kaštieľ. Cieľom podujatia bolo sústrediť<br />

pozornosť verejnosti na potrebu<br />

obnovy národnej kultúrnej<br />

pamiatky, vzácneho kaštieľa v našej<br />

mestskej časti. Trasy s dĺžkou<br />

3 a 10 km viedli parkom a lesoparkom<br />

v blízkosti kaštieľa; výťažok zo<br />

štartovného venujú organizátori na<br />

obnovu pamiatky. Okrem SĽUK-u<br />

bola partnerom podujatia aj mestská<br />

časť Bratislava – Rusovce.<br />

Mária Jajcajová, MÚ<br />

Proti komárom<br />

V máji sa počas krátkeho obdobia<br />

teplých dní značne rozmnožili komáre,<br />

takže hlavné mesto muselo<br />

pristúpiť k postrekom vo viacerých<br />

mestských častiach, medzi nimi<br />

i v Rusovciach. Postrek vykonala<br />

autorizovaná firma na žiadosť MČ<br />

iba v extraviláne. Postrek v parku<br />

pri kaštieli, ktorý je častým cieľom<br />

krátkych či dlhších výletov, nechal<br />

vykonať Úrad vlády SR.<br />

Zuzana Červenáková, MÚ<br />

Samospráva / MÚ informuje 02 / 03


Dejiny v názvoch ulíc<br />

Pokračujeme v seriáli o názvoch ulíc v Rusovciach<br />

Kananefatská<br />

Prví archeológovia začali s vykopávkami<br />

v Rusovciach už koncom<br />

19. storočia. Až do 60. rokov 20.<br />

storočia však nevedeli, či je nálezisko,<br />

ktoré odkrývajú, skutočne<br />

antická Gerulata. Kananefati,<br />

kmeň z toku dolného Rýna (územie<br />

dnešného Holandska), zohral<br />

v odhalení Gerulaty kľúčovú úlohu.<br />

Rozličné pramene totiž potvrdzovali,<br />

že v Gerulate sídlila elitná<br />

jazdecká jednotka Kananefatov –<br />

tu bolo ich „domovské“ sídlo, hoci<br />

na boje a výboje ich mohli povolať<br />

na rôzne miesta. Práve nájdené<br />

votívne oltáre kananefatských<br />

jazdcov, ako aj prvá a zatiaľ jediná<br />

kolkovaná tehla jednoznačne<br />

určili, že nálezisko v Rusovciach<br />

je skutočne staroveká Gerulata.<br />

A záhada bola rozlúsknutá...<br />

Podľa odborníkov na starogermánske<br />

jazyky možno pôvod pomenovania<br />

Kananefati vysvetliť<br />

ako „páni člnov, lodiek“; podľa vedecky<br />

menej prísneho, skôr voľného<br />

prístupu boli vraj Kananefati tí,<br />

ktorí jedávali pór, pažítku, prípadne<br />

inú podobnú rastlinku.<br />

Valentiniánova<br />

Valentinián alebo Valentinianus I.<br />

bol rímskym cisárom v rokoch 364<br />

až 375 n. l.; dal obnoviť Limes Romanus<br />

na zlepšenie ochrany pred<br />

cudzími nájazdmi. Bol kresťanským<br />

cisárom, ale neprenasledoval<br />

pohanské kulty. Zomrel náhle<br />

na srdcovú príhodu pri rokovaní s<br />

Germánmi v Brigetiu (Komárno,<br />

Maďarsko). Na konci 4. storočia<br />

sa život antickej Gerulaty zásadne<br />

mení; Rímska ríša pomaly slabne.<br />

Meno Gerulata však nemalo ostať<br />

stratené: v podobe Gerulatis bolo<br />

zaznamenané na rímskej mape zo<br />

4. – 5. stor. n. l. Jej známy stredoveký<br />

prepis, pergamen z 12. – 13.<br />

stor. (dĺžka takmer 7 m), popisuje<br />

rímsku cestnú sieť od Španielska<br />

až po Indiu, od Veľkej Británie až<br />

po severnú Afriku. Je to jediná zachovaná<br />

mapa s cestnými spojeniami<br />

z obdobia Rímskej ríše a je<br />

na nej zakreslených takmer 4 000<br />

miest. Mapa je zapísaná na zozname<br />

svetového kultúrneho dedičstva<br />

UNESCO.<br />

Domiciánova<br />

Pri zrode vojenského tábora Gerulata<br />

stál cisár Flaviovskej dynastie<br />

Titus Flavius Domicianus, ktorý<br />

vládol v rokoch 81 – 96 n. l. Práve<br />

počas jeho vlády bol postavený<br />

drevozemný tábor, ktorý neskôr<br />

viackrát prestavali. Rimania vždy<br />

využívali najmä dostupný miestny<br />

materiál. Hlavným poslaním vojska<br />

bola ochrana ríše. V čase mieru<br />

hrozila vojenským jednotkám<br />

nuda a nečinnosť, ktorá by mohla<br />

priniesť demoralizáciu. Vojaci preto<br />

neustále museli byť v strážnej službe,<br />

podnikali prieskumy a výzvedné<br />

cesty, upratovali budovy a tábor,<br />

čistili latríny, udržiavali vodovody,<br />

opravovali cesty a opevnenia.<br />

Severovcov<br />

Villa rustica, rímska poľnohospodárska<br />

usadlosť, nájdená v Rusovciach<br />

asi 3 km južne od vojenského<br />

tábora, pochádza z obdobia dynastie<br />

Severovcov 193 – 235 n. l.<br />

(6 cisárov).<br />

Okamžite po vzniku stálych táborov<br />

sa v ich okolí usadzovalo civilné<br />

obyvateľstvo, ktorého prioritou boli<br />

obchod, remeslo a služby. Civilná<br />

osada – vicus – zásobovala vojakov<br />

pôžitkami, zábavou, luxusným<br />

tovarom a tovarmi dennej potreby.<br />

Na trhoch v civilných osadách ponúkali<br />

svoje produkty aj obyvatelia<br />

víll; na trh v Gerulate teda celkom<br />

určite prichádzali aj obyvatelia villy<br />

rusticy v jej blízkosti.<br />

Attidova<br />

Attidov kult pochádza z Frýgie<br />

(dnešné územie Turecka) a v Gerulate<br />

je doložený na náhrobných<br />

doskách. Attis bol pôvodne mladý<br />

krásny muž, do ktorého sa platonicky<br />

zaľúbila Veľká matka bohov<br />

Kybele. Prinútila ho ku sľubu<br />

čistoty, Attis však na tento sľub v<br />

náručí nymfy Sagaritidy zabudol.<br />

Kybele za trest nymfu usmrtila a<br />

na Attida zoslala šialenstvo, takže<br />

si sám odrezal časť tela, ktorá mu<br />

priniesla rozkoš, čo napokon viedlo<br />

k jeho smrti. Kybele ho však aj<br />

naďalej milovala, a preto vyprosila<br />

preňho zmŕtvychvstanie. Na jar,<br />

keď príroda ožíva, sa vracal do života<br />

aj Attis. Boh Attis je stvárenený<br />

na náhrobnej stavbe v Gerulate,<br />

pričom jemu a Veľkej matke bohov<br />

Kybele je venovaný aj oltár.<br />

Dolichénska<br />

Rôznorodosť náboženstiev vidno aj<br />

na pamiatkach, objavených v Gerulate<br />

– sú tu zastúpené oficiálne rímske<br />

božstvá, prvky náboženstva Etruskov,<br />

starovekého Grécka, ale aj<br />

kulty z východných provincií – Frýgie,<br />

Sýrie, Perzie či Afriky, rovnako<br />

sa našli aj prvé stopy po kresťanstve.<br />

Doliché bolo mesto v starovekej<br />

Sýrii, kde bol uctievaný Jupiter<br />

Dolichénsky. Príslušníci rímskeho<br />

vojska odtiaľ doniesli jeho kult<br />

so sebou a naďalej ho vyznávali vo<br />

svätyni Jupitera Dolichénskeho,<br />

objavenej v Gerulate.<br />

Auréliova<br />

Dynastia 7 cisárov Antoninovcov<br />

ktorej príslušníkom bol aj Marcus<br />

Aurélius, bola pri moci v rokoch 96<br />

– 192 n. l. Práve počas ich vlády s<br />

najväčšou pravdepodobnosťou zanikol<br />

drevozemný tábor a vznikol<br />

najstarší kamenný tábor v Gerulate.<br />

S Limes Romanus – rímskou<br />

hranicou, ktorá mala v Európe dĺžku<br />

cca 3 000 km – je jeho meno<br />

spojené veľmi tesne. Rimania sa<br />

pri rozširovaní svojho impéria v<br />

Európe zastavili pri riekach Rýn a<br />

Dunaj. Na strednom toku Dunaja<br />

vznikla provincia Panónia.<br />

Jeho pravý breh postupne<br />

opevnili a založili<br />

na ňom štyri veľké<br />

legionárske<br />

tábory:<br />

Vindobo-<br />

nu, Carnuntum, Brigetio a Aquincum.<br />

Práve do Carnunta viedla<br />

jedna z priamych ciest z Gerulaty.<br />

Väčšia časť vojenského tábora<br />

v Gerulate je zatiaľ skrytá pod<br />

vrstvou zeme, ale takmer s istotou<br />

možno predpokladať, že išlo o pravouhlú<br />

sieť ulíc s veliteľskými budovami,<br />

ubytovňami pre vojakov,<br />

hospodárskymi a reprezentačnými<br />

budovami.<br />

Firmova<br />

Zjednodušene by sa dalo povedať,<br />

že fortifikačný systém tvorili tábory<br />

legionárov, pomocné tábory<br />

a strážne veže. Pomocné (cudzím<br />

slovom auxiliárne) jednotky sídlili<br />

aj v Gerulate. Pôvodne sa formovali<br />

ako doplňujúce, neobčianske<br />

vojsko, postupne však prešli čiastočným<br />

rímskym výcvikom. Neraz<br />

tvorili dôležitý nárazníkový pás.<br />

Veliacim jazykom bola latinčina.<br />

Základnou jednotkou jazdy bola<br />

ala, na ktorej čele stál prefekt (veliteľ).<br />

Podobne ako légie, aj pomocné<br />

jednotky boli číslované a pomenované,<br />

a to väčšinou podľa etnického<br />

pôvodu, zakladateľa jednotky,<br />

špecializácie zbraní či božstva, ktoré<br />

im bolo naklonené. Okrem jazdy tu<br />

sídlili aj ľahkoodenci a lukostrelci.<br />

Ulici dal meno Marius Firmus, prefekt<br />

aly s 500 mužmi. Jeho meno<br />

bolo nájdené na kamennej pamiatke<br />

v Gerulate.<br />

Oľga Gáfriková, MÚ<br />

Auréliova<br />

Dolichénska<br />

Kananefatská<br />

Attidova<br />

Dolichénska<br />

Valentiniánova<br />

Severovcov<br />

Foto: Veronika Vandrášeková<br />

pokračovanie z titulnej strany<br />

Odbornou expertkou poroty bola<br />

aj PhDr. Jaroslava Schmidtová, ktorá<br />

je s Múzeom Antická Gerulata<br />

profesijne spätá už mnoho rokov<br />

a tunajšie vzácne vykopávky<br />

pozná azda lepšie ako svoju dlaň.<br />

Položili sme jej niekoľko otázok.<br />

Život v Rusovciach<br />

Ďalšie kroky Gerulaty<br />

na ceste „do UNECSO“<br />

Stali ste sa odbornou expertkou<br />

poroty. Čo ste mali za úlohu?<br />

Mojou prvoradou úlohou bolo pripraviť<br />

lokalitný program, teda definovať<br />

úlohy a ciele,<br />

ktoré touto súťažou sledujeme.<br />

Nový areál by mal zväčšiť kapacitu<br />

a plochu múzea, skvalitni a zlepšiť<br />

podmienky pre archeologickú základňu<br />

a administratívu, zabezpečiť<br />

trvalo udržateľný rozvoj archeologickej<br />

lokality a jej prezentácie<br />

a skultúrnenie jej bezprostredného<br />

okolia v Rusovciach. Pripravili sme<br />

zámer na vypracovanie projektovej<br />

dokumentácie na rekonštrukciu a z<br />

týchto podkladov hlavná architektka<br />

Bratislavy Ingrid Konrad pripravila<br />

lokalitný program pre súťaž.<br />

Čo podnietilo vypísanie súťaže<br />

na rekonštrukciu areálu?<br />

Hranice Rímskej ríše, známe aj pod<br />

pojmom Limes Romanus, sú časťou<br />

spoločného kultúrneho dedičstva<br />

nielen krajín v oblasti Stredozemného<br />

mora. Tvoril ich systém táborov<br />

légií, táborov pomocných jednotiek<br />

a strážnych veží, ktorý umožňoval<br />

mať pod kontrolou súvislé územie<br />

ríše. Prechádzali územím troch<br />

kontinentov – Európy, Ázie a Afriky.<br />

Z celého systému Limes Romanus<br />

boli doteraz do Zoznamu svetového<br />

dedičstva UNESCO zapísané iba tri<br />

jeho časti – Hadriánov a Antoninov<br />

val vo Veľkej Británii a Hornogermánsko-raetsky<br />

Limes v Nemecku.<br />

Nominácia Dunajského Limesu na<br />

Slovensku, zahŕňajúca 2 časti – časť<br />

rímskeho vojenského tábora Gerulata<br />

v Bratislave – Rusovciach a rímsky<br />

vojenský tábor v Iži – Kelemantia, sa<br />

pripravuje ako rozšírenie už existujúceho<br />

zápisu, ako súčasť cezhraničnej<br />

lokality svetového dedičstva UNE-<br />

SCO „Hranice Rímskej ríše“.<br />

Vybudovanie novej expozície v Rusovciach<br />

je jedným z krokov plnenia<br />

prísnych kritérií ako zachovať,<br />

zabezpečiť a prezentovať túto lokalitu.<br />

Dôležité je i to, že zapísaním<br />

Gerulaty do zoznamu UNESCO sa<br />

do tohto „elitného klubu“ dostane<br />

Bratislava. Nový areál sa múzeum<br />

rozhodlo riešiť formou odbornej<br />

súťaže pod patronátom Slovenskej<br />

komory architektov. Zároveň sme<br />

požiadali Milana Ftáčnika, primátora<br />

Bratislavy, aby prevzal záruku<br />

nad súťažou. Hlavné mesto Brati-<br />

www.rusovske<strong>noviny</strong>.sk<br />

slava ako vlastník pamiatky v zastúpení<br />

hlavnej architektky bolo<br />

vyhlasovateľom tejto súťaže.<br />

Bolo niečo, čo vás pri príprave<br />

súťaže a v jej priebehu príjemne<br />

prekvapilo, prípadne potešilo?<br />

Príjemne nás prekvapil obrovský<br />

záujem odbornej verejnosti o súťaž.<br />

Sekretárka súťaže Ing. arch. Soňa<br />

Tóthová nás informovala, že v priebehu<br />

niekoľkých dní zaznamenali 1<br />

800 kliknutí na stránku informujúcu<br />

o súťaži. Takisto sme hrdí na<br />

to, že tento náš projekt odštartoval<br />

sériu odborných architektonických<br />

súťaží, ktoré podľa slov Ingrid Konrad<br />

pripravuje útvar hlavného architekta<br />

mesta Bratislavy.<br />

Súťaž je uzatvorená, poznáme<br />

výsledky. Čo bude nasledovať?<br />

Možno počítať aj s konkrétnou<br />

realizáciou niektorého z návrhov?<br />

Ak áno, kto bude prestavbu<br />

financovať?<br />

Porota udelila dve druhé ceny, jednu<br />

tretiu cenu a tri návrhy boli odmenené.<br />

Kolektívu dvoch druhých<br />

cien sme dali možnosť na dopracovanie<br />

ich súťažných návrhov, ktoré<br />

budú ešte vyhodnotené. Okrem<br />

toho Múzeum mesta Bratislavy podalo<br />

žiadosť o poskytnutie dotácie<br />

na podporu projektu v roku 2012 z<br />

programu Ministerstva kultúry SR<br />

Obnovme si svoj dom. Dotácia na<br />

podporu projektu vo výške 20 000<br />

eur je určená na spracovanie dokumentácie<br />

víťazného návrhu verejnej<br />

anonymnej ideovej urbanisticko-architektonickej<br />

súťaže návrhov s predmetom<br />

riešenia: Rekonštrukcia areálu<br />

Múzea Antická Gerulata – Bratislava<br />

– Rusovce v kontexte urbánneho prepojenia.<br />

S touto dokumentáciou budeme<br />

v ďalšom programe hľadať finančné<br />

prostriedky na realizáciu víťazného<br />

súťažného návrhu.<br />

Na obrázkoch sú časti z návrhov ocenených<br />

druhými cenami. Výstava potrvá<br />

do konca októbra.<br />

(red.)<br />

Blíži sa<br />

Deň Rusoviec<br />

Sobota 31. augusta 2013<br />

Posledný augustový deň bude<br />

patriť najväčšiemu a tradičnému<br />

podujatiu mestskej časti,<br />

Dňu Rusoviec a vatre. Podujatie<br />

je určené širokej verejnosti a ako<br />

vždy, aj tento rok si organizátori<br />

želajú, aby bolo plné príjemných<br />

zážitkov a prekvapení, ku ktorým<br />

určite prispeje aj vystúpenie<br />

skupiny Desmod.<br />

Keďže pre pripravovanú rekonštrukciu<br />

kaštieľa v Rusovciach<br />

sa môže zmeniť obvyklé miesto<br />

konania (park), presný čas a<br />

miesto konania Dňa Rusoviec<br />

oznámime v augustovom vydaní<br />

Rusovských novín.<br />

Mária Jajcajová, MÚ<br />

Firmova<br />

Život v Rusovciach 04 / 05


Ihrisko<br />

plné detí<br />

Futbalové ihrisko v Rusovciach sa<br />

síce zapĺňa každý víkend, no v prvý<br />

júnový deň nebolo dôvodom vysokej<br />

návštevnosti športové podujatie,<br />

ale oslava Medzinárodného dňa detí.<br />

„Napriek nepriaznivým prognózam<br />

nám napokon počasie prialo, a tak<br />

sme mohli privítať takmer tri stovky<br />

detí,“ prezradila Mária Jajcajová<br />

z miestneho úradu.<br />

Hlavným organizátorom osláv MDD<br />

bola už tradične MČ Bratislava – Rusovce<br />

v spolupráci s OZ Rusovčan.<br />

„V priebehu popoludnia sme rozdali<br />

takmer päťsto balónov, ktoré deti<br />

„Všetci chodíme okolo kostolov a<br />

užívame si spoločenské a sociálne<br />

vymoženosti, ktoré majú náboženské<br />

korene. Existujeme na malej<br />

zemeguli v prázdnote nekonečného<br />

vesmíru. A „zaprášení“ od radostí<br />

a starostí len na tomto „zrnku“<br />

a v horizonte relatívne krátkeho<br />

času si často neuvedomujeme,<br />

vďaka komu a prečo existujeme.<br />

Takéto akcie ako Noc kostolov<br />

chcú trochu „vyrušiť“ a prebudiť<br />

v človeku staré známe otázky: Čo<br />

môžeme vedieť? Čo máme robiť?<br />

V čo smieme dúfať? A tým si položiť<br />

otázku po absolútnom, ako<br />

púšťali do vzduchu, aby im splnili tajné<br />

prianie,“ reagoval miestny poslanec<br />

Peter Horváth, ktorému „sekundovali“<br />

aj kolegovia Jozef Karácsony,<br />

Peter Golej a František Lošonský. Pre<br />

malých návštevníkov boli pripravené<br />

viaceré zábavné atrakcie: jazda na<br />

koňoch, streľba z pušky, lukostreľba,<br />

maľovanie na tvár, nafukovací hrad,<br />

ukážka hasičského auta, policajnej<br />

techniky, no a v neposlednom rade aj<br />

veselá diskotéka. Deti si okrem množstva<br />

krásnych zážitkov odniesli domov<br />

aj drobné darčeky na pamiatku.<br />

Pre tých, ktorým zo šantenia vytrávilo,<br />

nechýbali sviatočné maškrtky, napríklad<br />

cukrová vata či pukance.<br />

Text a foto:<br />

Veronika Vandrášeková<br />

Naša prvá Noc kostolov<br />

Rusovská farnosť sa 24. mája 2013 prvýkrát pripojila k podujatiu, ktoré dosahuje<br />

v okolitých krajinách vysokú návštevnosť. Noc kostolov mala v našej<br />

mestskej časti premiéru. Ako ju vnímal Július Marián Prachár, správca farnosti<br />

Bratislava – Rusovce?<br />

otázku viery, Boha a zmyslu života.<br />

Takto filozofovať by mali vedieť už<br />

aj deti. Lebo čím skôr sa dieťa naučí<br />

premýšľať o sebe a svete, tým<br />

lepšie sú predpoklady zdravého<br />

vývoja celej spoločnosti. Kam smeruje<br />

ľudstvo, alebo kam by malo<br />

smerovať, patrí tiež medzi otázky,<br />

ktoré by nás mali zaujímať.<br />

V Rusovciach sme touto akciou<br />

chceli osloviť aj religiózne nezaradených<br />

alebo nábožensky nerozhodných.<br />

Rovnako veriacich, ktorí<br />

si pekné akcie a povzbudenie zaslúžia.<br />

Na 400 rozposlaných pozvánok<br />

pre „nových“ Rusovčanov<br />

Spomienky<br />

na sobáš dojali<br />

Pre jubilantov bol pripravený hodnotný<br />

kultúrny program. Po úvodnom<br />

príhovore matrikárky a starostu<br />

vystúpili naši najmenší z materskej<br />

školy, po nich žiaci zo základnej<br />

školy Rusovce, ktorí pod<br />

vedením Kamila Šebeka zahrali na<br />

flaute a pridali pesničku. V závere<br />

zareagovalo len malé promile.<br />

Napriek tomu sme mali<br />

bohatú účasť spokojných<br />

hostí. Vďaka patrí najmä<br />

aktívnym usporiadateľom,<br />

všetkým, čo akciu podporili,<br />

pozvaným referentom pátrovi<br />

mons. R. Bezákovi, biskupovi,<br />

pátrovi A. Srholcovi,<br />

mládežníckej hudobnej kapele,<br />

správcom evanjelického<br />

kostola za sprístupnenie<br />

ich chrámu a všetkým, čo sa<br />

na prvej Noci kostolov u nás<br />

zúčastnili.“<br />

(red.)<br />

Aj tento rok matrikárka Vlasta Komorowska v rámci našej<br />

MČ zorganizovala milé podujatie Zlaté a strieborné svadby.<br />

S veľkým sklamaním však napokon usporiadatelia v kultúrnej<br />

sále miestneho úradu privítali iba jediný jubilantský pár.<br />

Róbert Bezák<br />

Anton Srholec<br />

Foto: archív<br />

kultúrneho programu zatancovali<br />

členovia DFS Gerulata pod vedením<br />

Betky Uhrákovej. „Tí pozvaní,<br />

ktorí napokon neprišli, môžu ľutovať,“<br />

skonštatoval smutne starosta<br />

Dušan Antoš. Oslava potešila manželov<br />

Vargovcov, ktorí jediní osobne<br />

reprezentovali „starých“ Rusovčanov:<br />

„Ďakujeme za takúto milú<br />

spomienku na to, že je to už päťdesiat<br />

rokov, čo sme sa vzali. Vystúpenia<br />

detí boli krásne. Až ma to<br />

dojalo,“ priznala sa Marta Vargová<br />

s manželom Jozefom.<br />

Text a foto:<br />

Veronika Vandrášeková<br />

Foto: archív ZŠ<br />

Samospráva, MÚ informuje<br />

Slávnostná Akadémia ku Dňu matiek<br />

„To sladké a prosté slovíčko mama<br />

znie tak dôverne a blízko. Zaznie<br />

z ústočiek malého dieťatka ako<br />

prvé alebo jedno z prvých slovíčok.<br />

Jeho zmysel je mu úplne jasný<br />

aj vtedy, ak význam iných slov<br />

ešte nepozná. Veď jeho mama je<br />

prvá veľká istota,<br />

spevom, recitáciou i tancom.<br />

A potom už zaplnili javisko naši<br />

najmenší – škôlkari pekným tancom<br />

pod vedením učiteľky Moniky<br />

Bobkovej. Naši prváčikovia zahrali<br />

na flautách dve nádherné skladbičky<br />

a po nich ich rady doplnili<br />

mladí flautisti<br />

ktorú v živote má.<br />

Nie je nič hrejivejšie<br />

ako „slnko“ vychádzajúce<br />

z milujúceho<br />

materinského<br />

srdca. Srdcia<br />

Koho smiem sa spýtať,<br />

prečo sme všetci rozdielni<br />

a pritom celkom rovnakí,<br />

prečo svet robí rozdiely,<br />

keď sám je storaký?<br />

a spevá-<br />

ci 2. až 4.ročníka,<br />

čím na<br />

pódiu vznikol<br />

obrovský<br />

f l autov ý a<br />

našich mám sú pre nás záhadou.<br />

Kde sa v nich berie toľko citu, lásky,<br />

porozumenia, oddanosti, trpezlivosti,<br />

sily, obetavosti, starostlivosti<br />

a vznešenosti?<br />

Materinskú lásku azda ani opísať<br />

nemožno. Je dobrotivá, trpezlivá,<br />

nemyslí na zlé, trpí pre neprávosti,<br />

všetko znáša, vo všetko dúfa a<br />

všetko vydrží. Nikdy nezahynie a<br />

nedá sa ničím nahradiť.“<br />

Týmito slovami privítali na našej<br />

už tradičnej slávnostnej Akadémii<br />

ku Dňu matiek mamy, staré mamy<br />

a všetkých hostí Veronika Poláková<br />

a Andrej Sipos. Žiaci našej školy,<br />

od tých najmenších až po tých<br />

takmer najstarších, sa predstavili<br />

spevácky súbor. Svojimi prstíkmi,<br />

lietajúcimi po flautičkách, vyčarili<br />

nádherné tóny, ktorými potešili<br />

všetkých prítomných. Zmes ľudových<br />

piesní a krásne sóla ľudoviek<br />

od sestier Nicol a Bey Hatasových<br />

a Veroniky Révayovej odkryli<br />

umenie a talent našich detí. Že si<br />

na anglickom jazyku nedolámu jazyk<br />

najmenší školáci, dokázali pri<br />

speve anglickej pesničky Farma.<br />

Na našej škole si rozvíjajú talent<br />

deti aj v recitácii, čo dokázali Danielka<br />

Stejskalová s básňou o Zaľúbenom<br />

pavúkovi, Nicol Hatasová<br />

s Majkou - Tárajkou a Kristínka<br />

Halásová s recitáciou O<br />

Čiernej Ambre.<br />

Rôznorodosť aktivít doplnilo vystúpenie<br />

piatačiek v muzikáli Na odratú<br />

kozu, nádherné vystúpenia piataka<br />

Christiana Heidemu na saxofóne so<br />

skladbou Ružový panter a rytmické<br />

tanečné vystúpenie našich ôsmakov<br />

s music mixom.<br />

Účinkujúci sa rozlúčili súborom piesní,<br />

ktoré si spolu s deťmi mohli zaspievať<br />

starší aj mladší návštevníci,<br />

a to skladbami Mandarínka Darinka,<br />

Sugar Town (Šu Šu Šu), Tak sa neboj,<br />

mama, Prvá láska a Pátá.<br />

Lupienky tónov piesne Biely kvet Miroslava<br />

Žbirku, vyskladaných do obrovskej<br />

kytice, venovali žiaci s vedomím,<br />

že aj za mnohých rodičov, pani<br />

riaditeľke Marte Bičanovej za jej každodennú<br />

mravčiu obetavú prácu pre<br />

nás všetkých, ktorých spája naša<br />

Malá škola s veľkým srdcom.<br />

Za profesionálnym hudobným výkonom<br />

našich detí sa skrýva každodenná<br />

odborná práca učiteľa Kamila Šebeka<br />

a spolupráca s hudobnou odborníčkou<br />

pani Kollárovou. Samozrejme,<br />

vďaka patrí aj všetkým pedagógom,<br />

ktorí deti pripravovali, pomáhali pri<br />

nácviku a zabezpečovali nerušený<br />

priebeh vystúpení.<br />

RNDr. Olga Horváthová, ZŠ s MŠ<br />

Zlatá svadba (rok 2013)<br />

Matej Hladík Mária Hladíková, rod. Czafiková 26. 6. 1963<br />

Ján Harrer Katarína Harrerová, rod. Vargová 31. 8. 1963<br />

Jozef Varga Marta Vargová, rod. Schüttová 23. 11. 1963<br />

Strieborná svadba (roky 2012 – 2013)<br />

Róbert Fodor Gabriela Fodorová, rod. Mihálková 24. 1. 1987<br />

Jozef Tomas Katarína Tomasová, rod. Ledinczká 14. 3. 1987<br />

Viktor Chalás Jana Chalásová, rod. Minařiková 25. 4. 1987<br />

Viktor Glaser-Opitz Helena Glaser-Opitzová, rod. Kavuliaková 18. 7. 1987<br />

Vladimír Jancsár Eva Jancsárová, rod. Bokorová 22. 8. 1987<br />

Ján Klemensich Anna Klemensichová, rod. Simonová 19. 9. 1987<br />

Zoltán Bognár Jarmila Bognárová, rod. Tomášová 26. 9. 1987<br />

www.rusovske<strong>noviny</strong>.sk<br />

Postreh spoza opony<br />

„Docvičené!“ povedali sme si 29.<br />

mája pred obedom. A veru. Od<br />

únavy nás neposlúchali nohy, vytrénované<br />

hrdlá potrebovali súrny<br />

oddych, v hlavách sa uležali nástupy<br />

a v školských aktovkách krčili<br />

kravaty. Všetci sme si tak trochu<br />

vzrušene pohmkávali – už len<br />

pár hodín a celé to vypukne.<br />

Akadémia je pre nás významnou<br />

udalosťou v kolobehu školských<br />

dní. Asi mesiac vopred začíname<br />

intenzívne nacvičovať program.<br />

Dolaďujú sa detaily vystúpenia,<br />

flauty znejú na tón presne – kakofóniu<br />

si jednoducho nemôžeme<br />

dovoliť. Literárne vstupy sme<br />

vyčlenili pre finalistov recitátorských<br />

súťaží. Pokyn je jednoznačný.<br />

Oprášime súťažné texty, divákov<br />

to musí chytiť priamo za srdce.<br />

Rátame s tým, že starším pubertiakom<br />

z druhého stupňa sa<br />

príliš vystupovať nechce. Napriek<br />

tomu sa ôsmaci „trhnú“ a okrem<br />

skvelého tanečného čísla oceňujeme<br />

ich pomoc v zákulisí. Učiteľ<br />

Kamil Šebek spoločne s učiteľkami<br />

Olgou Horváthovou a Tatianou<br />

Lackovou neúnavne trénujú príchody<br />

a odchody žiakov z javiska.<br />

Všetko to potom vo finále vyzerá<br />

tak jednoducho. Za každým číslom<br />

programu je skrytých mnoho<br />

nácvikov. Keby telocvičňa vedela<br />

rozprávať...<br />

Priestormi SĽUK-u sa nesie príjemná<br />

podvečerná atmosféra.<br />

Riaditeľka školy Marta Bičanová<br />

a starosta Dušan Antoš vítajú prítomných.<br />

Slová vďaky sa čochvíľa<br />

pretkajú zvukmi tónov. Moderátorská<br />

dvojica Veronika Poláková<br />

a Andrej Sipos pôsobí profesionálne.<br />

A tu už jeden po druhom<br />

vybiehajú spoza opony deti. Sťa farebné<br />

kvety. Aj tie najdrobnejšie z<br />

materskej školy predvádzajú svoje<br />

číselko. Bravó! Ešte prednes, spev,<br />

flauty, anglický song, muzikálové<br />

číslo, vzápätí sa na javisko vkráda<br />

Ružový panter. Ťažko uveriť,<br />

že Christian hrá na saxofóne len<br />

od septembra. Záverečná poklona,<br />

aplauz, Jessica kýva rodičom:<br />

„O rok znova!“<br />

Vďaka všetkým!<br />

Mgr. Júlia Jedináková, ZŠ s MŠ<br />

Samospráva, MÚ informuje 06 / 07


RUSEKO informuje<br />

V súvislosti s opravou strechy na budove pošty<br />

sme zrealizovali strešnú izoláciu asfaltovými<br />

pásmi s posypom, natreli sme konštrukciu<br />

oplechovania atiky a subdodávateľsky sme<br />

riešili výmenu strešných skorodovaných komínikov<br />

za nové.<br />

Prebieha oprava strechy na požiarnej zbrojnici,<br />

ktorú takisto izolujeme asfaltovými pásmi<br />

s posypom. Pri týchto prácach nám komplikovali<br />

situáciu daždivé počasie a silný vietor.<br />

Náročné na čas je čistenie zberných hniezd,<br />

pretože pracovníci OLO, a. s., odvážajú iba obsah<br />

kontajnera a odpad uložený vedľa, aj keď<br />

je vytriedený, uložený vo vreciach a kartóny<br />

sú zviazané, odmietajú likvidovať. O celkovom<br />

čistení zberných hniezd, ako je zametanie, nehovoriac.<br />

Toto všetko vykonávame a tým zvyšujeme<br />

náklady mestskej časti. Tento problém<br />

by sa mal prehodnotiť v rámci zmluvných vzťahov<br />

mesta a OLO, a. s.<br />

Priebežne kosíme trávniky celej mestskej časti.<br />

Práce na rekonštrukcii výdajne jedál<br />

v materskej škole sme museli prerušiť z dôvodu<br />

dlhodobej pracovnej neschopnosti zamestnanca.<br />

Ospravedlňujeme sa rodičom a najmä<br />

deťom a ďakujeme im za trpezlivosť.<br />

Katarína Strapcová, RUSEKO<br />

Pozvánka<br />

do lužného lesa<br />

Najzachovalejší pôvodný lužný les<br />

v okolí Dunaja sa nachádza blízko<br />

Rusoviec, rozprestiera sa na Dolnom<br />

Rusovskom ostrove.<br />

Ostrov vznikol prirodzenou činnosťou<br />

Dunaja v 18. storočí. Na<br />

mapách z toho obdobia je zakreslený<br />

so súvislým porastom lužného<br />

lesa. Vlastníkom územia bol<br />

v minulosti gróf Lónyay, neskôr<br />

vlastníctvo prevzal štát. V 70. rokoch<br />

minulého storočia bol plánovaný<br />

zánik lesa – mal sa stať<br />

súčasťou Hrušovskej zdrže. Vďaka<br />

ochrancom prírody a ochrane<br />

vodného zdroja bol projekt vodného<br />

diela Gabčíkovo upravený<br />

a časť ostrova sa zachovala. Po<br />

sprevádzkovaní diela bola však<br />

existencia lesa opäť ohrozená, lebo<br />

lesohospodári tu plánovali začať<br />

s ťažbou dreva. V roku 2002 však<br />

– našťastie – vody Dunaja zaplavili<br />

ostrov a znemožnil naň vstup.<br />

Koncom uvedeného roka bola na<br />

ostrove vyhlásená prírodná rezervácia<br />

Dunajské ostrovy s najvyšším<br />

stupňom ochrany.<br />

Desať rokov po vyhlásení sa vďaka<br />

ochranárom z Bratislavského regionálneho<br />

ochranárskeho združenia<br />

(BROZ) s partnermi a podpore<br />

Európskej komisie a MŽP SR<br />

realizoval projekt LIFE+ Ochrana<br />

vtáctva Podunajska (LIFE07<br />

NAT/SK/000707), vďaka nemu sa<br />

sprietočnili a prepojili úseky <strong>Rusovské</strong>ho<br />

ramena.<br />

Tunajší lužný les pomaly ožíva,<br />

zlepšenie vodného režimu má<br />

priaznivý vplyv na vodné organizmy<br />

a vďaka opatreniam by sa sem<br />

mohli vrátiť vzácne haje tmavé<br />

alebo bociany čierne. Tieto plaché<br />

druhy vtákov boli kedysi pre luhy<br />

typické, hniezdilo tu cca 25 párov<br />

hají. Posledné roky však v dunajských<br />

luhoch nehniezdi ani jeden<br />

pár. Ochranári a milovníci prírody<br />

veria, že sa do týchto vzácnych<br />

lesov onedlho navrátia.<br />

Daniela Pilchová<br />

Ohrozený a vzácny bocian čierny<br />

(Cicconia nigra), foto: A. Kovarik<br />

Lužný les v okolí ramien <strong>Rusovské</strong>ho ostrova, foto: A. Kovarik<br />

<strong>Rusovské</strong> rameno po odstránení<br />

prehrádzok, foto: archív BROZ<br />

RUSOVSKÉ NOVINY, dvojmesačník<br />

3/2013 (máj - jún), ročník vydávania: 13.<br />

Evidenčné číslo periodickej tlače pridelené MK SR: 3333/09<br />

ISSN 1338-7561<br />

Vydáva MČ Bratislava – Rusovce, Vývojová 8, 851 10 Bratislava – Rusovce, IČO 00304611<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Oľga Gáfriková, Marta Kováčiková, Beata Vrzgulová, Peter Golej a Róbert Kalmár.<br />

redaktorky:<br />

PhDr. Beata Vrzgulová, ulmo@stonline.sk / print<br />

Mgr. Veronika Vandrášeková, veronika.rusovce@gmail.com / web<br />

Sekretariát MÚ:<br />

Zuzana Červenáková, cervenakova@bratislava-rusovce.sk, 02/68 20 70 16<br />

Dizajn a obsahovú štruktúru novín pripravila PhDr. Henrieta Hrubá<br />

v spolupráci s grafickým štúdiom Triad.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!