Rusovské noviny

www.rusovskenoviny.sk
SAMOSPRÁVA
Anketa o čistote
v Rusovciach
ŠKOLA
Životné prostredie
je nám blízke
Z NAŠICH FARNOSTÍ
Spomienka na
Jozefa Juráša
Strana 3
Strana 7
Strana 10
Rusovské noviny
Noviny obyvateľov zadunajskej Mestskej časti Bratislavy - Rusoviec
Príloha:
Dobrovoľníctvo v Rusovciach
Apríl
2012
Foto: archív MMB
Foto: Zuzana Hrubá
Príďte sa zabaviť na majáles!
Jar je v plnom rozpuku, onedlho tu máme máj. V Rusovciach je to znamenie, že sa blíži majáles.
Tento rok to bude v našej mestskej časti už 13. ročník. Stretneme sa
5. mája 2012 v rusovskom parku
Organizátori 13. ročníka Zadunajského majálesu pripravujú bohatý kultúrny program, stánky
s občerstvením a rôznymi darčekmi. Podrobnosti budú včas zverejnené na plagátoch a na
www.bratislava-rusovce.sk.
Máj na novom námestí
Majálesu bude predchádzať tradičné postavenie mája. Tento rok po prvý raz vyrastie 30. 4. 2012
na vynovenom námestí. Všetci ste vítaní, príďte ho ozdobiť aj so svojimi ratolesťami, aby mal
čo najviac pestrých stužiek a bol dielom naozaj všetkých Rusovčanov.
(mj)
(mj)
Nová výstava
od 19. 4. v Antickej Gerulate
Novinkou tohtoročnej sezóny bude sprístupnenie
výstavy Dunajský limes na Slovensku.
Rímske antické pamiatky na strednom
Dunaji. Otvorenie je naplánované na
19. apríla 2012 v rámci podujatia Bratislava pre
všetkých. Múzeum mesta Bratislavy ju pripravuje
v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR.
Popri uvedenej výstave však Gerulata ožije aj
počas Noci múzeí a galérií, ktorá sa tento rok
uskutoční 19. mája 2012. V auguste sa sem na jeden
deň vráti aj tábor Malé múzejné bádania.
V stálej ponuke, denne okrem pondelka, sú
vzdelávacie programy pre školské skupiny Prišli
k nám Rimania so začiatkom o 10. hodine.
Nahlasovanie na programy je na čísle:
+421 2 591 008 27,
e-mail: striesova@bratislava.sk;
husova@bratislava.sk.
Antická Gerulata je otvorená denne okrem
pondelka od 10. – 17. hodiny.
(red.)

MÚ informuje
Z rokovania miestneho
zastupiteľstva
20. marca 2012
Na programe marcového rokovania,
na ktorom sa zúčastnilo 8 poslancov
MZ, bolo spolu 20 bodov. Ospravedlnil
sa Peter Horváth, o predčasné
opustenie rokovania požiadal Radovan
Jenčík. Zasadanie viedol starosta
Dušan Antoš.
Poslanci schválili správu o kontrole
plnenia uznesení, VZN o výške príspevkov
rodičov za deti v školských
zariadeniach a jedálni, novelizáciu
VZN o nájme bytov určených na trvalé
bývanie, zameranú na zníženie
rizika voči neplatičom za nájomné
byty. V ďalšom bode schválili návrhy
na pomenovanie ulíc v lokalitách
Tehelný hon a Pieskový hon –
Ágosta Sőtéra, Mínešská, Pri žrebčíne
a Švajčiareň. Poslanci schválili
aj dotáciu na rok 2012 pre Jednotu
dôchodcov Slovenska vo výške 335
eur a pre OZ Materské centrum Kukulienka
vo výške 330 eur.
Ďalej sa venovali problémom nájomcov
nehnuteľností - žiadosť
o splátkový kalendár schválili, naopak,
neschválili žiadosť o odpustenie
poplatkov z omeškania. Schválili
kúpu pozemku, ktorý umožní prístup
na predávanú nehnuteľnosť,
a vzápätí aj podmienky dvoch verejných
súťaží na odpredaj pozemkov
na Balkánskej ulici. Schválili aj
užšiu súťaž na prenájom nebytového
priestoru v budove pošty a prenájom
pozemku na umiestnenia reklamno-informačného
zariadenia.
Poslanci schválili aj koncepciu rozvoja
informačných systémov v MČ
Rusovce. Venovali sa historickej aleji
pagaštanov v Rusovciach – vzali
na vedomie dôvodovú správu, ktorú
vypracoval P. Mokráň. Zahŕňa
odborné posudky, ako aj názory
ľudí na to, ako by mala v budúcnosti
Gaštanová aleja vyzerať. Obec
sa tiež týmto zaviazala, že v prípade
budúcich úprav či zásahov do aleje
sa bude držať spomínanej správy.
V bode rôzne sa venovali postupu
prípravy územnému plánu zóny Rusovce
- sever, otázke prejazdu cesty
pred MŠ v oboch smeroch, odstráneniu
rampy z cyklochodníka
pri Gaštanovej aleji, ktorá športovcom
či chodcom bráni v prechode
na hrádzu, ako aj zarastaniu chodníka
brečtanom na Gaštanovej aleji.
Podrobnú zápisnicu z rokovania MZ
si po jej overení môžete prečítať na
webovej stránke MČ.
Veronika Vandrášeková
Zber škodlivého odpadu
Dňa 28. apríla 2012 od 10.30 do
12.30 h sa v zbernom dvore RU-
SEKO na Vývojovej ulici uskutoční
pre občanov Bratislavy, teda pre
fyzické osoby, ktoré nepodnikajú,
zber domového odpadu s obsahom
škodlivín. Pracovníci spoločnosti
ARGUSS budú preberať náterové
hmoty, rozpúšťadlá, pesticídy, oleje
a tuky, batérie a akumulátory, žiarivky,
vyradené chladničky, mrazničky,
počítače, televízory, práčky
a podobne.
Odpady, ako sú rozpúšťadlá, oleje,
pesticídy, farby, lepidlá a pod.
musia byť uzavreté v pevných obaloch.
Maximálna hmotnosť možného
odobraného odpadu je 5 kg
na osobu.
Anna Gabrišová, MÚ
Zaregistrujte sa do SMS
ROZHLASU!
Na bezplatné odoberanie SMS
ROZHLASU sa môžete prihlásiť
na sekretariáte MÚ MČ Bratislava
– Rusovce, tel. číslo 02/68207016
alebo e-mailom sekretariat@bratislava-rusovce.sk.
Služba SMS ROZ-
HLAS je bezplatná. Zaregistrujte sa
a buďte informovaní o dianí v Rusovciach!
Zuzana Červenáková, MÚ
Povinnosti fyzických osôb
pri nakladaní s ohňom
K zásadám protipožiarnej bezpečnosti
pri činnostiach so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru,
predovšetkým pri činnostiach spojených
so spaľovaním horľavých látok
na voľnom priestranstve, patria
tieto povinnosti fyzických osôb:
a) oznámi pred začatím spaľovania
miesto a čas spaľovania na príslušné
okresné riaditeľstvo na telefónne
číslo 150,
b) sleduje klimatické a poveternostné
podmienky a kontroluje miesto
spaľovania z hľadiska protipožiarnej
bezpečnosti,
c) ukladá horľavé látky do upravených
hromád vo vzdialenostiach, z
ktorých neohrozia sálavým teplom
alebo odletujúcimi horiacimi časticami
okolité objekty a iné skladované
alebo uložené horľavé materiály
ani porasty,
d) zabezpečí potrebné množstvo
vhodných hasiacich prostriedkov,
pracovné náradie na zabránenie
rozšírenia ohňa a vhodný spojovací
prostriedok na privolanie hasičskej
jednotky,
e) vykonáva kontrolu stavu miesta
spaľovania a priľahlých priestorov
v priebehu celého spaľovania,
f) po skončení spaľovania vykoná
dohasenie zvyškov po spaľovaní
a skontroluje okolie.
Pre úplnosť uvádzame úplné znenie
§ 14 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z. z.
o ochrane pred požiarmi v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého:
(2) Fyzická osoba nesmie:
a) fajčiť alebo používať otvorený
plameň na miestach so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru,
b) vypaľovať porasty bylín, kríkov
a stromov,
c) zakladať oheň v priestoroch ale-
Dve horúce otázky
starostovi Dušanovi Antošovi
Ospravedlňujeme sa
Čím prispeje pripravovaný
územný plán zóny Rusovce – sever
k rozvoju a kvalite života v našej
mestskej časti?
Pripravovaný územný plán zóny
umožní rozvoj územia, ktoré sa v súčasnosti
využíva prevažne na poľnohospodárske
účely. Je to priestor
vstupu do Rusoviec (pri príchode
z Petržalky), preto predpokladám,
že kvalita jeho riešenia ovplyvní
rozvoj celej mestskej časti.
Rusovce patria k dynamicky sa
rozvíjajúcim mestským častiam,
počet obyvateľov rastie, zastavané
územie sa zväčšuje. Územný
plán zóny je mimoriadne dôležitý,
pretože pravidlá a riešenia, ktoré
teraz schválime, tu budú v podobe
stavieb aj o 100 – 150 rokov.
Svojimi dnešnými rozhodnutiami
prispejeme k tomu, či bude zóna
bývania pokojná a príjemná, doprava
logická a plynulá, vybavenosť
dostatočná, rekreačné zázemie
dostupné cez cyklotrasy či pešie
chodníky. Možno sa to nezdá,
ale spracovať dobrý dobrý územný
plán zóny nie je jednoduché a dobrý
územný plán zóny je kľúčom
k rozvoju celého riešeného územia.
Prvé verejné stretnutie, tzv. kvalitársky
výbor, sa za účasti odborných
spracovateľov ÚPz a približne
50 občanov uskutočnil 29.
februára 2012. Spracovatelia predstavili
úplne prvý návrh, takmer
by som povedal, že išlo o prvotnú
ideu dopravného riešenia a funkčného
rozloženia plôch. Funkčné
využitie plôch (napr. bývania, nadmestskej
občianskej vybavenosti,
rekreácie a športu a pod.) vychádza
z platného územného plánu
hl. mesta a územný plán zóny ho
určuje podrobnejšie. V tejto etape
je najdôležitejšie určenie „dopravnej“
kostry, napojenie budúcich
ulíc na Balkánsku ulicu, riešenie
prístupu k priestorom občianskej
vybavenosti a pod. Spracovatelia
v súčasnosti riešia námety a pripomienky,
ktoré počas marca dostali
k predloženému návrhu.
Práca na územnom pláne predpokladá
aj ďalšie verejné stretnutia.
Posunula sa nejako mestská
časť pri úvahe prevziať správu rusovského
cintorína?
Pred približne 2 – 3 rokmi miestne
zastupiteľstvo zámer neschválilo,
dôvodom bola najmä ekonomická
náročnosť. Na tej sa, žiaľ,
nič nezmenilo, ba naopak, možno
aj rastie. Celkové náklady tvoria aj
položky, o ktorých sa nezainteresovanému
človeku možno ani len
nezdá. Vážnym problémom zostávajú
najmä kapitálové náklady –
náš dom smútku by potreboval „finančnú
injekciu“ približne vo výške
150-tisíc eur.
Samozrejme, sme v kontakte
s mestskou organizáciou Marianum,
ktorá správu zabezpečuje,
a usilujeme sa riešiť aspoň bežné
prevádzkové problémy, napr. čistotu
v areáli, poriadok v dome smútku
a podobne.
(red.)
Vo februárovom vydaní Rusovských novín došlo k nepríjemnému
omylu v zozname sponzorov Rusovského plesu (článok Roztancovaná
sála, s. 8). Správna informácia znie:
Sponzorom plesu za VESELÝ VLÁČIK bola Mária REPKOVÁ, konateľka
firmy.
Pani Repkovej i čitateľom sa ospravedlňujeme.
(red.)

Samospráva / MÚ informuje
www.rusovskenoviny.sk
Anketa o čistote
Opýtali sme sa za vás všetkých našich poslancov, aký
postoj majú k čistote na verejných priestranstvách.
Uverejňujeme odpovede tých, ktorí zareagovali do
redakčnej uzávierky.
Naše otázky zneli:
1. Plánujete prispieť k jarnému
upratovaniu našej MČ? Ako?
2. Navrhnite, ako by sa dalo –
popri spoločných brigádach – podnietiť
našich obyvateľov, aby boli
verejné priestranstvá čistejšie?
Peter Horváth:
1. Určite áno, ak mi to čas dovolí,
rád sa zúčastním.
2. Aby sa hlavne tí slušnejší nehanbili
upozorniť ostatných, aby
nešpinili naše Rusovce, bývame
tu všetci, tak sa správajme k našej
obci, akoby sme boli na vlastnom!
Najmä treba o tom stále písať a diskutovať.
Radovan Jenčík:
1. Určite áno. Podieľal som sa na
niekoľkých brigádach, rád pomôžem,
ako organizačne, tak aj svojou
účasťou.
2. Ako podnietiť oby vateľov?
Som presvedčený, že treba začať
od seba. Mne osobne sa nehnusí,
a ani sa za to nehanbím,
kedykoľvek zodvihnúť papierik,
obal či fľašu po niekom druhom.
Zastávam názor, že napomínať
treba deti. Za dospelého to urobím
potichu ja a dúfam, že ho to
aspoň trochu zahanbí...
Michal Tulek:
1. Už začiatkom marca sme sa
zaregistrovali prostredníctvom
o. z. Natura, ktorej som štatutárom,
v akcii Vyčistíme si Slovensko
organizovanej MŽP SR. Tento
rok budeme čistiť okolie rusovského
kanálu a parku s časťou
lesoparku. Spolupracujeme
na tejto akcii aj so ZŠ. Podpora
z ministerstva spočíva v dodaní
vriec na odpad a ochranných rukavíc,
práca je na nás.
2. Páči sa mi iniciatíva miestneho
úradu a Ruseka – jarná brigáda,
ktorá bola aj tento rok. Možno
by stálo za zváženie organizovať
takúto brigádu cez víkend,
a nie počas pracovnej doby. V zahraničí
je bežné „adoptovanie“ si
ihrísk, parkových plôch, lavičiek
či priestranstiev rodinami, firmami
alebo združeniami, ktoré
sa o daný priestor starajú, či finančne
podporujú starostlivosť.
Aj toto by mohla byť cesta, ako
viac aktivizovať Rusovčanov.
Katarína Winter:
Čistota a poriadok sú vizitkou
nás všetkých. Pre poriadok na
verejných priestranstvách je
nutné najskôr v y t voriť podmienky
a pravidlá na jeho udržiavanie
a následne zabezpečiť
prísny postih tých, ktorí ich ignorujú
a hrubo porušujú. Vymeniť
prehrdzavené koše. Premiestniť
kontajnery z nevhodného
miesta na námestí. Zabezpečiť
dostatočné množstvo kontajnerov,
resp. zvýšiť pravidelnosť
odvozu. Označiť stojiská solídnymi
informačnými tabuľami o
spôsobe triedenia, zberu a odvozu
odpadu spolu so sankciami.
Umiestniť koše na prístupových
cestách k jazerám. Vyjsť v ústrety
občanom, ktorí nie sú schopní
záhradný odpad doviezť na zberný
dvor. Nájsť priestranstvá na
venčenie psov. Reálne pokutovať
neporiadnych občanov. O mojom
konkrétnom príspevku k poriadku
pomlčím. Kto chce, ten
vie, vidí a pomáha! Každopádne
v rámci voľného času, nie počas
pracovnej doby. Aby mal možnosť
prísť každý ochotný občan.
(red.)
bo na miestach, kde môže dôjsť k
jeho rozšíreniu,
d) vykonávať činnosti, na ktorých
výkon nemá osobitné oprávnenie
alebo odbornú spôsobilosť, ktoré sa
z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti
vyžadujú na ich vykonávanie
podľa osobitných predpisov,
e) poškodzovať, zneužívať alebo
sťažovať prístup k požiarnotechnickým
zariadeniam, požiarnym
vodovodom alebo vecným
prostriedkom na ochranu pred požiarmi
a k uzáverom rozvodných
zariadení, najmä elektrickej energie,
plynu alebo vody,
f) vyvolať bezdôvodne požiarny poplach,
privolať bezdôvodne hasičskú
jednotku alebo zneužiť linku
tiesňového volania.
Nedodržiavanie týchto povinností
môže spôsobiť požiar a tiež následné
sankcie pre občanov v priestupkovom
konaní až do výšky 331 eur.
Zuzana Červenáková, MÚ
Výpis z obchodného registra
Od decembra minulého roka
umožňuje Notárska komora vydávať
výpis z obchodného registra
na počkanie u všetkých notárov.
Nemusíte teda cestovať na jeden
okresný súd. V Bratislavskom kraji
je k dispozícii 71 notárov. Na webovej
stránke www.notar.sk zistíte
úradné hodiny najbližšieho notára
a jeho kontakt.
Na notára sa okrem výpisu z obchodného
registra môžete obrátiť
aj vo veciach: zápisu do katastra nehnuteľností,
pri dedičskom konaní,
závete, úradnom overovaní dokumentov
a podobne.
(red.)
Jarná deratizácia
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
každoročne upozorňuje
na zákonnú povinnosť vykonať celoplošnú
deratizáciu (reguláciu živočíšnych
škodcov) v období od 1. 4.
do 15. 5. 2012. Mestská časť vykoná
deratizáciu vo všetkých objektoch,
ktoré má v správe alebo majetku,
podnikatelia – fyzické aj právnické
osoby – vo všetkých objektoch,
ktoré im patria, resp. ich spravujú,
pričom musia využiť výlučne služby
firiem, oprávnených profesionálne
vykonávať deratizáciu. Občania
sú povinní vykonať reguláciu
živočíšnych škodcov vo svojich
pivničných priestoroch, domoch,
ako aj na pozemkoch využívaných
na chov hospodárskych zvierat,
pričom ju môžu vykonať aj svojpomocne
prípravkami schválenými
na tento účel. Naša mestská časť si
túto povinnosť splní do konca apríla,
a to v 26 objektoch patriacich
pod jej správu.
Zuzana Červenáková, MÚ
Samospráva / MÚ informuje 02 / 03

EUROVELO 6
MČ Bratislava – Rusovce realizuje v roku 2012 projekt
spolufinancovaný z prostriedkov EÚ (program cezhraničnej
spolupráce Maďarsko – Slovensko 2007 – 2013)
s názvom EUROVELO 6 – Bezenye, Rajka, Čunovo,
Rusovce. Jeho cieľom je rozvoj cezhraničnej spolupráce
a budovanie cyklotrasy medzi Slovenskom a Maďarskom.
Partnermi projektu sú Bezenye, Rajka, Čunovo
a Rusovce.
viaceré stretnutia s maďarskou
stranou za účelom rozvoja spolupráce
vo viacerých oblastiach, a
tiež budú realizované aktivity na
vysvetľovanie a propagáciu projektu.
V súčasnosti dokončuje naša
MČ technické detaily cyklotrasy,
rokuje o cyklotrase a jej značení
so zainteresovanými orgánmi,
partnermi projektu a ďalšími subjektmi,
rieši problémy na základe
vzniknutých požiadaviek. Cyklotrasa
by mala byť vybudovaná Nový úsek cyklotrasy so začiatkom
do konca roka 2012 a veríme, že na Balkánskej, resp. Irkutskej ulici
bude nadväzovať na cyklotrasu,
poskytne výrazné zlepšenie napojenia
Rusoviec na medzinárodnú vybudovanú v rámci iného projektu
s názvom Servus Pontis (na Vý-
sieť cyklotrás a tiež zlepšenie bezpečnosti
cyklistickej dopravy v intraviláne
Rusoviec.
Pavol Holúbek, ekonóm
vojovej ulici).
MÚ
Verejná súťaž na predaj nehnuteľností
Nový úsek cyklotrasy sa má vybudovať
od Balkánskej ulice po rameno
za záhradkárskou osadou.
Cyklotrasa bude ďalej pokračovať
po existujúcej cyklotrase smerom
ku kanálu – ku spodnej komunikácii,
kde sa napojí na existujúcu
cyklotrasu smerom do Čunova
a bude pokračovať po telese
hrádze popri Čunove až do Rajky
a Bezenye.
V rámci projektu sa uskutočnia
Mestská časť Bratislava – Rusovce oznamuje vypísanie
dvoch verejných obchodných súťaží na predaj nehnuteľností:
a) pozemok vo výmere 867 m 2 v k. ú. Rusovce (Balkánska
139 – zadná časť)
b) pozemok vo výmere cca 799 m 2 v k. ú. Rusovce (Balkánska
139 – predná časť)
Podmienky oboch verejných súťaží si možno vyzdvihnúť
na miestnom úrade, Vývojová 8, 851 10 Bratislava,
tel. 02/68 20 70 16 v lehote do 7. mája 2012, čo je aj termín
odovzdania ponúk.
(red.)
Oslava zlatých
a strieborných svadieb
,,Zlatí" manzelia Kleinovci
V priestoroch kultúrnej sály miestneho úradu sa symbolicky
na sviatok sv. Valentína zišli jubilanti zlatých
a strieborných svadieb za rok 2011. Užili si príjemné
slávnostné popoludnie.
Prítomných hostí i jubilujúce manželské
páry privítali starosta Dušan
Antoš a matrikárky Vlasta
Komorowska a Klára Zrneková.
Slávnostnému aktu odovzdania
pamätných listov predchádzalo
vystúpenie detí z materskej školy,
taktiež spevácke vystúpenie Veroniky
Revayovej s piesňou Tri oriešky
pre Popolušku a predviedli sa aj
tanečníci z Detského folklórneho
súboru Gerulata. Ľudová hudba
dočasne stíchla, keď sa prítomným
prihovorila pani Zrneková.
Po druhej časti tanečného vystúpenia
detí z Gerulaty pod vedením
Betky Uhrákovej zahrali
„zlatým“ a „strieborným“ manželským
párom na flaute deti zo
ZŠ pod vedením pána Šebeka.
Po bohatom kultúrnom programe
poprial starosta Dušan Antoš
dlhoročným manželom minimálne
ešte raz toľko šťastne
prežitých rokov vo dvojici, venoval
im pamätný list a malý
darček ako spomienku. Na pamiatku
sa dlhoroční manželia
Zlatú svadbu oslávili:
Ján Gabzan & Margita Gabzanová
Ladislav Mihalčatin & Eva Mihalčatinová
Viliam Warenits & Margita Warenitsová
Michal Klein & Mária Kleinová
Striebornú svadbu oslávili:
František Filaga & Andrea Filagová
Zoltán Kánovics & Janka Kánovicsová
podpísali do kroniky.
Usporiadatelia tejto pravidelnej
oslavy ďakujú milým účink
ujúcim aj ich mentorom –
paniam Uhrákovej, Bobkovej
a Jurčovej a pánovi Šebekovi –
za hodnotný kultúrny program.
Text a foto:
Veronika Vandrášeková

Prečo je
Gerulata
svetová?
Taký bol názov stretnutia
s občanmi o pripravovanom
zápise rímskeho
vojenského tábora
Gerulata do Zoznamu
svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva
UNESCO, ktoré sa uskutočnilo
v závere februára
v kultúrnej sále MÚ.
Zámer zapísať pamiatku do zoznamu
môže uplatniť členská krajina
UNESCO raz za rok. Príprava zápisu
je dlhodobý a mnohostranný
proces, ide nielen o odborné posúdenia
pamiatky, ale aj o maximálnu
ochotu krajiny starať sa o jej ochranu
a zachovanie. Slovenská republika
má záujem zapísať Gerulatu
v rozsahu súčasnej expozície múzea.
O zápise sa vie už niekoľko rokov;
Pamiatkový úrad SR v spolupráci
s Ministerstvom kultúry SR
spracúva do februára 2013 tzv. nominačný
projekt. Po jeho odovzdaní
bude nasledovať proces posudzovania
žiadosti, návštevy expertov na
Slovensku a až približne o dva roky,
teda v roku 2014, by mohlo byť známe
definitívne rozhodnutie.
„Hl. mesto vyjadruje zámeru podporu,
pretože s Gerulatou má šancu
dostať sa do zoznamu po prvý
raz v histórii aj samotná Bratislava
a lokalita UNESCO by mohla
znamenať zvýšený prílev turistov
a zvýšenie prestíže mesta. Na riešenie
prípadných problematických
MÚ Informuje
situácií je pripravené hl. mesto
i Múzeum mesta Bratislava,“ uviedol
najvýznamnejší hosť podujatia,
primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.
Na jeho slová nadviazal starosta MČ
Dušan Antoš, ktorý povedal, že „...
zápis nie je len vecou obyvateľov,
ktorí sú v bezprostrednej blízkosti
pamiatky, ale aj všetkých obyvateľov
z celého územia MČ“.
Na stretnutí zazneli medzi prítomnými
občanmi hlasy hrdosti na to,
čo v Rusovciach vďaka súhre dejinných
okolností máme, čo sme dostali
ako jedinečný a vzácny dar,
i ojedinelé odmietnutie tohto zámeru.
Jaroslava Schmidtová, archeologička-kurátorka
MMB, ktorá v Rusovciach
vedie výskum už celé roky, vidí
Gerulatu „...ako výnimočné,
unikátne
archeologické
nálezisko,
ktorého
prednosťou je aj
to, že je z veľkej
miery ešte nedotknuté
a otvára
ďalšie možnosti
bádania a rozširovania
vedomostí o Rímskej
ríši na našom území“.
Zo svojho zanietenia sa vyznala
aj Katarína Kosová, riaditeľka Pamiatkového
úradu SR: „Pamiatkari
nemajú záujem o ničí majetok,
majú svoje vedecké a odborné ambície.
Chcú dokázať, že Slovenská
republika je krajinou oprávnených
dedičov Rímskej ríše, ktorá
je základom európskej vzdelanosti
a kultúry. Je poctou patriť do elitného
klubu pamiatok, ktoré sú súčasťou
Limes Romanus, ale aj do
elitného klubu pamiatok UNESCO.“
Na stretnutí sa zúčastnilo cca 50 –
55 hostí a občanov.
Zámer zapísať Gerulatu do Zoznamu
SD si vyžaduje realizáciu viacerých
opatrení, napr. aj riešenie
ochranného pásma pamiatky.
V prípade Gerulaty bude ochrannou
zónou celá pamiatková zóna
Rusovce. To, čo na stretnutí oznámil
Pavol Ižvolt, riaditeľ odboru
ochrany pamiatkového
fondu MK SR,
že ministerstvo má
záujem na komplexnom
prístupe
k riešeniu lokality,
je dnes potvrdené
už aj schválením
dotácie vo výške
20 000 eur na prípravu
územného
plánu pamiatkovej
zóny. Suma je určená
na rok 2012 a v súčasnosti
štartujú prípravné
práce.
Gerulata je jedinečným svetom,
o ktorom sa dajú písať knihy. Každý
článok je iba maličkým zlomkom
z obrovského rozsahu informácií
a poznania, ktoré sú k dispozícii. Aj
tak by bola škoda na články rezignovať:
veď každá mozaika potrebuje
k dokonalosti aj ten najmenší
kamienok...
Na začiatku tohto textu je otázka.
A odpoveď na ňu?
www.rusovskenoviny.sk
Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik vyjadril na stretnutí o Gerulate
podporu zo strany hlavného mesta.
Možno niečo z tohto:
Gerulata a s ňou aj dnešné Rusovce
boli integrálnou súčasťou Rímskej
ríše. Všetko, čo bolo z pohľadu
Rusoviec za Dunajom, bolo barbarikum.
Na Slovensku už niet iného
kúska zeme, ktorý by bol býval priamou
súčasťou jedinečného štátneho
útvaru – Rímskej ríše.
Hranice Rímskej ríše mali celkove
viac než 5 000 kilometrov na
troch kontinentoch, z toho asi 3 000
km na území Európy. Z celej dĺžky
sa na zoznam svetového dedičstva
dostali zatiaľ iba tri úseky – dva vo
Veľkej Británii a jeden v Nemecku.
Štvrtou zapísanou lokalitou by
mohla byť Gerulata.
Svet našich piatich kontinentov
je prekrásny, bohatý na kultúrne aj
historické pamiatky. Ponúka nepreberné
množstvo existujúcich i zaniknutých
civilizácií, stavieb, urbanistických
komplexov, prírodných
scenérií. Niet krajiny, ktorá by neskrývala
v sebe dych vyrážajúce zážitky.
Len necelej tisícke z pamiatok
celého sveta sa však dostalo cti byť
súčasťou zoznamu UNESCO.
Pre toto, a pre mnohé iné charakteristiky,
je Gerulata svetová.
Spolu s ňou sa svetové môžu stať
aj Rusovce.
Oľga Gáfriková, MÚ
Foto: Veronika Vandrášeková
Inzercia
POISTENIE „NA KĽÚČ“
• Rodinné domy
• Stavby rodinných domov
• Poistenie hrobových miest proti vandalizmu
• Motorové vozidlá so zľavami až do 70 %
• Životné poistenie
• Úrazové poistenie detí so sporením už od 10,- eur mesačne
RUSOVCE 0903 265 573
Bez vašej účasti v poisťovni aj v pohodlí vášho domova
• Poistenie malých a stredných podnikateľov
• Poistenie zodpovednosti za škody z výkonu povolania
• Cestovné poistenie
• Poistné udalosti a komunikáciu medzi vami a poisťovňou
vybavíme za vás bezplatne.
MÚ Informuje 04 / 05

Ako sme volili v roku 2010 a v roku 2012?
Na porovnanie sme pripravili grafické stvárnenie dvoch posledných volieb v našej mestskej
časti. Zaujímali nás len výsledky strán, ktoré sa umiestnili do 10. miesta.
VOĽBY 2010 VOĽBY 2012
SDKÚ
SMER
SAS
MOST - HÍD
KDH
SNS
HZDS
SMK
Paliho kapurkova
SDĽ
SMER
SDKÚ-DS
MOST-HÍD
SaS
KDH
Obyčajný ľudia
SNS
99%
Zmena zdola
SMK
22,91 19,35 14,81 12,47 9,65 9,15 2,76 1,78 1,41 1,17 %
33,23 17,85 17,17 15,49 6,19 2,14 1,92 1,48 1,17 1,11
%
Kde má korene pomenovanie ulíc Tehelného honu?
Meno, ktoré nám vyberú rodičia pri
narodení, si nesieme po celý život.
Podobne je to aj s novými ulicami –
dostávajú pomenovania, s ktorými
sa musíme zžiť, osvojiť si ich. Veď
názvy „starých“ ulíc už veľmi dobre
poznáme, ba ani sa nezamýšľame,
kde majú pôvod. Je však dobré,
keď vieme, kam patríme. Rusovce
sa rozrastajú – a práve pomenovaniam
najnovších ulíc venujeme
prvé časti seriálu. Začíname s ulicami
Tehelného honu.
Ulice Ľudmily Kraskovskej,
Jána Dekana, Radoslava Hošeka
a Ágosta Sőtéra
úzko súvisia s výskumom Gerulaty
– jedinečnej historickej pamiatky,
ktorá výrazne prekračuje nielen
hranice Rusoviec a Bratislavy, ale
aj Slovenska. Jej celoeurópsky, ba
celosvetový význam podčiarkuje
aj úsilie o zapísanie tejto pamiatky
do zoznamu svetového dedičstva
UNESCO. Priblížme si osobnosti,
podľa ktorých sú pomenované ulice
Tehelného honu.
Ľudmila Kraskovská
(1904 – 1999)
Ľudmila Kraskovská, absolventka
Karlovej univerzity v Prahe, patrí k
nestorom slovenských múzejníkov,
historikov umenia, archeológov a
numizmatikov. Lásku k vzdelaniu
a poznaniu mala v sebe hlboko zakorenenú
– narodila sa v rodine významného
ukrajinského verejného,
politického a kultúrneho činiteľa,
pedagóga, prekladateľa a diplomata
Ivana Kraskovského, ktorý veľmi
krátku časť svojho života prežil na
Slovensku. Viedla mnohé archeologické
výskumy na území celej terajšej
Bratislavy. Uskutočnila prvé
výskumy v Rusoviciach a Čunove
po roku 1947 a v 60. rokoch. Keď bol
pri ťažbe zeminy v polohe Bergl objavený
pilier neskororímskej pevnosti,
bola poverená vedením archeologického
výskumu. Súčasne
s touto lokalitou preskúmala spolu
s Magdou Pichlerovou rímske pohrebiská,
v ktorých objavili početné
žiarové a kostrové hroby. Na základe
archeologického výskumu pod
jej vedením bola Gerulata dňa 17.
7. 1963 vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
V rokoch 1942 – 1979 viedla na
Slovensku až 53 archeologických
výskumov, prevažne na rímskych
a slovanských lokalitách.
Ján Dekan
(1919 – 2007)
Ján Dekan bol jedinečný, takmer
renesančne vzdelaný človek, akademik
Slovenskej a Česko-slovenskej
akadémie vied, nestor slovenskej
archeológie, umenovedec,
historik, publicista. Veľa vedel,
veľa chápal, bol tolerantný – azda
aj preto bol otvorený všetkým témam.
Výskum Gerulaty, lokality,
o ktorej sa dlho nevedelo, čím vlastne
je, prevzal v roku 1965 po Ľudmile
Kraskovskej. Nadviazal nielen
na jej výskum, ale aj na prácu
ďalšej bádateľky, Magdy Pichlerovej.
Ján Dekan vedel, že neveľký
pruh územia pozdĺž toku Dunaja
má pre slovenskú archeológiu prvoradý
význam – je to totiž jediný
priestor, ktorý bol integrálnou súčasťou
rímskej provincie Panónia,
a teda Rímskej ríše. Nijaké iné nálezisko,
napr. ani rímsky tábor v Iži
pri Komárne, sa takouto charakteristikou
pochváliť nemôže. Dekan
svoju prítomnosť v Rusovciach
čoskoro korunoval skvelým výkonom
– rozriešením nápisu Canannefatum
na votívnom oltári, ktorý
definitívne potvrdil, že v Rusovciach
leží staroveká Gerulata. Ján
Dekan je aj autorom spojenia „kus
Ríma neďaleko Bratislavy“, ktoré
sa podnes používa.
Radoslav Hošek
(1922 – 2005)
Radoslav Hošek bol český vedec,
ktorý so zanietením pracoval aj na
Slovensku. Prečítal a preložil nápisy
na votívnych oltároch a stélach
z Gerulaty, preložil nápis vytesaný
do skaly nad osadou Laugaricio na
území dnešného Trenčína, venoval
sa dejinám a životu rímskych provincií
a tzv. barbarských etník na
území terajšieho Slovenska.
Radoslav Hošek bol profesorom
Karlovej univerzity v Prahe a spolu
s Ľudmilou Kraskovskou a Jánom
Dekanom najväčšmi prispel
k poznaniu starovekej Gerulaty. Bol
klasicky filológ, skúmal antickú kultúru
a jej dedičstvo predovšetkým
prostredníctvom písomných pamiatok.
Ovládal gréčtinu a latinčinu,
grécku a rímsku literatúru, ako
aj politické a kultúrne dejiny antického
staroveku. Venoval sa aj štúdiu
kmeňa Kananefatov, ktorí boli do
Gerulaty ako svojho domovského
tábora prevelení začiatkom 2. stor.
z dnešného Ladenburgu v Nemecku
a pochádzali z dolného toku Rýna
v dnešnom Holandsku.
Archeológia je predovšetkým zaraďovanie,
interpretácia a syntéza
hmotného i nehmotného tak, aby
výsledkom bolo poznanie a pochopenie
súvislostí a poodhalenie sveta
dávnych čias. K takémuto celostnému
pohľadu na odbor prispieval
aj R. Hošek.
Ágost Sőtér
(1837 – 1905)
Prvý výskum v Gerulate, ktorému
možno priradiť prívlastok „archeologický”
v zmysle vedeckého prístupu,
viedol v roku 1891 Ágost Sőtér,
jednateľ historicko-archeologickej
spoločnosti Mošonskej župy a kustód
múzea v Mosonmagyaróvári.
Potreboval na to súhlas majiteľky
Rusovského panstva, grófky Laury
Henckel von Donnersmarck.
Bádateľ, občianskym povolaním
právnik a archeológ (ináč statkár)
sa narodil 7. septembra 1837
v Halázsi, zomrel 8. januára 1905
v Mosonmagyaróvári. V Gerulate
začal bádať 1. októbra 1888. V polohe
Bergl objavil predmety z doby
rímskej – mince, terru sigillatu, keramiku,
dokonca kamene s reliéfmi
a nápismi. Výskumy viedol aj na
dnešnej Kovácsovej ulici, kde odkryl
kostru koňa a dva hroby s terrou
sigillatou a mincou. V jednom
z domov v severovýchodnej časti
Rusoviec (pravdepodobne dnešná
Maďarská a Irkutská ulica) umiestnil
tri sondy, z ktorých získal bohatý
materiál a preskúmal hroby. Našiel
bronzovú sponu, bronzové platničky,
zlomky nádob a hlavne rímske
tehly, dokonca 18 celých kusov,
niekoľko z nich s kolkami. Vyniká
medzi nimi tehla s kresbou muža
nesúceho kríž – jeden z dokladov
o výskyte kresťanského náboženstva
v Rímskej ríši a Gerulate.
Oľga Gáfriková, MÚ
RUSOVCE - TEHELNÝ HON
Jána Dekana
Ľudmily Kraskovskej
Radoslava Hošeka
Jána Dekana
Ágosta Sőtéra
Jána Dekana
Pre Rusovské noviny sme pripravili
dlhodobý seriál o názvoch
ulíc v Rusovciach. Ak o tej
svojej viete niečo zaujímavé, podeľte
sa s ostatnými obyvateľmi.
Nenechajte si poznatky pre seba
– napíšte ich do redakcie, resp.
na MÚ, a my ich spracujeme pre
všetkých čitateľov.

MÚ Informuje / Škola / Šport
www.rusovskenoviny.sk
Životné prostredie je nám blízke
„S kým budeš v skupine?“ „Aké
máš číslo?“ „Nevieš, ktorá pani
učiteľka má číslo 5?“ Takéto a podobné
otázky bolo počuť na chodbách
našej školy niekoľko dní
pred projektovým vyučovaním.
Projektové vyučovanie realizujeme
už niekoľko rokov pri príležitosti
svetového Dňa vody. Všetci
si uvedomujeme závažnosť znečisťovania
vôd, a to najmä pitnej
vody. Preto sme sa, okrem iného,
prihlásili a sme súčasťou projektu
Modrá škola, v ktorom sa nám
úspešne darí.
Všetky deti školy okrem prvákov
sú zapojené v internetovej súťaži.
Každý mesiac riešia otázky súvisiace
s vodou – jej distribúciou,
čistením, spotrebou, šetrením,
významom, ochranou. Dozvedajú
sa stále a stále nové informácie. Aj
v tomto školskom roku sa ôsmaci
zúčastnili Festivalu vody, kde reprezentovali
s projektom Tvrdosť
vody. Náročné chemické pokusy
ako i samotný poster zvládli na výbornú
a po minuloročnom víťazstve
obsadili v konkurencii takmer
štyridsiatich škôl bratislavského
kraja pekné druhé miesto (D. Farkašovská,
P. Vavrina, P. Csicsay
a D. Kovács).
Projektové vyučovanie
Všetky deti školy sa žrebovali do
skupín, a tak spolu v jednej skupine
pracovali prváci až deviataci.
S učiteľkami sa vopred dohodli
na témach, okruhoch, ktoré budú
v daný deň spracovávať. Nasledovala
príprava materiálu, hľadanie
informácií. Označenie na dverách,
ranné zoznámenie a šup sa do roboty.
Vo všetkých skupinách sa
skloňovala voda v rôznych podobách
– voda ako chemická zlúčenina,
voda na Zemi, ako sa voda
dostane od prameňa až do nášho
vodovodného kohútika, naj o vode,
voda a organizmy, ako je to s pitnou
vodou, šetríme vodou, slaná
– sladká voda, vodstvo na Slovensku,
čo pijú žiaci školy...
A výsledok? Mnohé plagáty, projekty,
grafy, obrázky, ale i krátke
básničky, dramatické stvárnenie,
prezentácia výsledkov pred ostatnými
spolužiakmi.
Projektové vyučovanie má svoje
čaro. Deň je iný ako tie ostatné.
Sme v inej triede, s iným vyučujúcim,
inými spolužiakmi, spoznávame
sa, pomáhame si, vytvárame
zaujímavé diela. A čo je najdôležitejšie,
získavame nové vedomosti
netradičným spôsobom,
zaujímavo sa učíme a opäť viac si
uvedomujeme, aký nezastupiteľný
význam má voda pre život každého
z nás.
Naša environmentálna výchova
však nespočíva len v pripomenutí
si niektorých dní v roku, ale realizujeme
ju každodenne.
Myslíme na životné prostredie
Škola za zapojila aj do súťaže Zbieram
baterky, ktorá je organizovaná
s podporou MŽP SR. Chceme tak
chrániť životné prostredie, a tým
aj svoje zdravie. Taktiež sme sa
prihlásili do Olompiády, ktorej prioritou
sú zberové súťaže PET fliaš
a papiera. Okrem toho budú deti
súťažiť v umelecko-vedomostných
súťažiach. Cieľom projektu je naučiť
deti, ale aj širšiu verejnosť separovať
odpad, správne s ním nakladať,
dozvedieť sa čo najviac o jeho
recyklácii. Meniť náš životný štýl
a najmä našich detí, viesť ich k prirodzenému
postoju k prírode, k zachovaniu
čistého prostredia.
Našou prvotnou výhrou bude naplnenie
tohto cieľa, ale netajíme sa
ani tým, že by sme chceli vyhrať,
a tak sa aj v rámci naplnenia spomínaného
cieľa, ako i možnej výhry,
obraciame na našich spoluobčanov
o pomoc a spoluprácu:
Nehádžte baterky do odpadového
koša, separujete plasty a papier
a doneste ho k nám do školy.
Oslovte svoje deti, vnukov,
susedov či deti z našej školy,
aby vám s triedením pomohli.
Vopred ďakujeme.
Olga Horváthová
Foto: archív ZŠ
Učitelia si zaslúžia úprimné poďakovanie
Kolektív všetkých zamestnancov ZŠ s MŠ – lebo všetci
vychovávame a staráme sa o deti a žiakov našej organizácie
– sa stretol na slávnostnej pedagogickej rade, ktorá sa
konala z príležitosti Dňa učiteľov. Deň učiteľov je náš deň,
nás, ktorí denne odovzdávame kúsok seba ešte nevyformovaným
človiečikom od troch do pätnástich rokov.
Denne pracujeme s najcennejším
materiálom na svete, s ktorým je
veľmi náročné narábať a ešte náročnejšie
je ho ušľachtilo spracovať.
Máme moc deti nielen učiť
a naučiť, ale aj zadať im smer, pomáhať
im dosahovať prvé úspechy
a často sme jediní, ktorí liečime aj
ich boľavé dušičky.
Za túto náročnú prácu sa kolektívu
zamestnancov poďakovala a do
ďalšej každodennej práce zaželala
veľa zdravia, energie, trpezlivosti,
tvorivosti, ale aj morálne a finančné
ohodnotenie zo strany spoločnosti
riaditeľka ZŠ s MŠ, so slovami
uznania sa pridal aj predseda
Rodičovského združenia pri ZŠ
pán Mojžiš.
Za zriaďovateľa, MČ Bratislava
– Rusovce, poďakoval kolektívu
zamestnancov poslanec František
Lošonský a odovzdal ocenenia
Monike Bobkovej, Alene Jurčovej,
Cecílii Rybanskej a Kamilovi
Šebekovi.
Marta Bičanová
Foto: Diana Petrovičová
Jar prebudila aj futbalistov
Všetci netrpezliví priaznivci futbalu
v Rusovciach sa dočkali. pravy. Seniori trénovali vonku na
aj výsledok dôkladnej zimnej prí-
Prvé kolo jarnej súťaže na domácej
pôde sme úspešne odprezen-
aj mládež v telocvični. Rusovský
futbalovom ihrisku, starí páni, ako
tovali a získali cenné 3 body, čo je klub je hrdý na svoju mládež, veď
máme troch hráčov vo Venglošovej
akadémii: Kristiána Goleja, Jakoba
Lukáča a Michala Dzvoníka.
Jeden hráč – Marko Feitl – nás
reprezentuje aj v Interi Bratislava.
Vychovával ich Vojtech Pupák,
ktorý je nestarnúcou trénerskou
legendou v Rusovciach. Som rád,
že medzi jeho zverencami som bol
aj ja, či už to bolo za žiakov, v doraste
alebo aj v seniorskom drese.
Peter Golej,
prezident MFK Rusovce
MÚ Informuje / Škola / Šport 06 / 07

Brigáda cez fotoobjektív
Štvrtok 29. marca 2012, koniec Irkutskej ulice pri Rusovskom
kanáli. Schádzajú sa prví z cca 50 dospelých brigádnikov.
V lese ukrytá skládka odpadu – takto to vyzeralo na začiatku.
... a takto po odchode „upratovacej čaty“. Do práce sa zapojilo približne 180 malých i väčších žiakov zo základnej školy.
Pracovali usilovne ako včielky – na obrázku je iba časť odpadu, ktorý vyzbierali.
Úsmev na tvárach účastníkov má dôvod: z pomerne chladného rána a veterného predpoludnia sa napokon zrodil celkom pekný jarný deň; kus
dobrej a užitočnej práce človeka vždy poteší; ale najmä: oproti minulému roku sa vyzbieralo na tom istom území podstatne menej odpadu, „iba“
jeden veľkokapacitný kontajner s objemom 7 m 3 .
Foto: Z. Červenáková,
Všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, ďakujeme!
P. Suran a archív ZŠ
Blíži sa aj sviatok detí
Iste si spomeniete, ako sme sa pred
ale podľa slov tých, čo nezaváhali
že 2. júna 2012 bude s počasím
Príďte všetci, už teraz sa na vás
rokom pokúšali pripraviť pre naše
a prišli, stála oslava naozaj za to.
všetko v poriadku a my sa na fut-
tešíme! Program a čas ešte spres-
deti oslavu ich sviatku, no prvý
Aj tento rok už teraz myslíme na
balovom ihrisku spoločne dobre
níme.
termín nám prekazilo počasie.
naše deti a pripravujeme stretnu-
zabavíme. Deti budú súťažiť, tan-
Oslavovali sme teda na druhý raz,
tie pri príležitosti MDD. Veríme,
covať, maškrtiť...
(mj)

MÚ Informuje / Občianske iniciatívy / Materská škola
SĽUK tancuje medzi črepinami
www.rusovskenoviny.sk
Foto: archív SĽUK
Slovenský ľudový umelecký kolektív sa v najnovšom
programe produkčne i tvorivo spojil s vynikajúcim hercom
a tanečníkom, ktorý má už dlho rodinné korene
späté s týmto telesom a dokonca bol isté obdobie aj
jeho umeleckým šéfom, Marekom Ťapákom.
Na tanečnom predstavení Tanec
medzi črepinami sa Marek Ťapák
podieľal scenáristicky, režijne a je
aj jeho hlavným hrdinom. Príbeh
je bilancovaním muža v zrelom
veku, ktorý znovu prežíva významné
okamihy svojho života,
zhmotňuje si svoje sny a predstavy.
Cesta hľadania samého seba má
pre hlavného hrdinu občas horkú
príchuť bolesti a odvrhnutia, ale sú
v nej aj okamihy slasti lásky a krásy
poznania. Pocity, v ktorých sa
zmieta, vypovedá tancom – poetickým
i temperamentným. Predstavenie
umocňuje videoprojekcia,
zostavená z monumentálnych záberov
slovenskej prírody Pavla Barabáša
a najmä z pripravovaného
rovnomenného tanečného filmu
M. Ťapáka (premiéra: jún 2012 na
FF Trenčianske Teplice). Väčšinu
choreografií pripravil Ervín Varga.
Autorom textov je známy slovenský
básnik Daniel Hevier. Výber
hudby je poskladaný z tvorby mnohých
interpretov ľudovej hudby,
ale aj upravovateľov, posúvajúcich
folklór do iných žánrov.
Program mal premiéru 17. marca
2012, najbližšie ho môžete vidieť
26. apríla 2012 v Mestskom
divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave.
Lenka Dubníčková
Rusovský park sa po zime prebudil
Jednou z tradičných jarných rusovských
aktivít sa po fašiangovom
sprievode stáva aj vítanie jari.
„V posledný marcový víkend väčšinou
ideme s deťmi aj rodičmi do
parku pozrieť prvé kvietky a pomôcť
pani Jari prebudiť náš park,“
priblížil nám cieľ tejto aktivity organizátor
Palo Mokráň z OZ Kukulienka.
Na deti však v lese nečakajú
len rozkvitnuté kvietky a pučiace
stromy či legenda o Rusovskom
kaštieli, ale aj rôzne úlohy a súťaže.
„Keď nechceme pokaziť kúzlo jarnej
prírody, musíme s deťmi napríklad
mostíky, ktoré vedú do lesoparku,
prekonať vždy netradične.
Len tak vojsť alebo vyjsť si nikdy
netrúfame,“ dodávajú organizátori
s úsmevom na perách. Okrem
toho majú deti na vychádzke vždy
možnosť tvoriť niečo z darov prírody.
Tento rok obkresľovali kôru
stromov či stavali domčeky pre lesných
škriatkov. Nechýbala tradičná
ochutnávka medvedieho cesnaku
a ďalšie malé zábavy a úlohy.
(dam)
Foto: Palo Mokráň
Kukulienka pozýva všetkých na tradičnú oslavu
Dňa matiek – 12. mája 2012.
Podrobnosti zverejnia organizátori na www.kukulienka.sk.
Aktivity našich najmenších
Materská škôlka v Rusovciach má kapacitu štyroch
tried, v súčasnosti ju navštevuje okolo 90 detí prevažne
z našej mestskej časti, výnimočne aj deti z blízkych
mestských častí a okolitých obcí. O najnovších aktivitách
našich škôlkarov sme sa pozhovárali so zástupkyňou
pre MŠ Dianou Petrovičovou.
Ako deti prijímajú aktivitu Spieva
celá škôlka? Čo najradšej spievajú?
Deti si aktivitu veľmi obľúbili. Každý
utorok a štvrtok očakávajú, kedy
medzi nás zavíta pán Kamil Šebek,
učiteľ základnej umeleckej školy,
ktorý nás hrou na klavíri sprevádza
pri speve. Deti najradšej spievajú repertoár,
ktorý pripravujeme na koncerty.
Tie organizujeme dvakrát v
školskom roku pri príležitosti Vianoc
a Dňa matiek.
V čom spočíva hlavná náplň projektu
Bezpečná škôlka?
Projekt je zameraný na zvýšenie
bezpečnosti detí z materských
škôl na cestách. Ide o osvetu a prevenciu
v rámci dopravnej výchovy
zameranej na deti už v predškolskom
veku. Naša škôlka dostala
sadu bezpečnostných vestičiek
pre deti aj učiteľky, ktoré využívame
na vychádzkach do blízkeho i
vzdialenejšieho okolia. Spoločnosť
Deti na prechádzke v bezpečnostných vestách.
Goodyear Dunlop Tires Slovakia Monika Pálová. Krúžok navštevujú
deti z druhej a tretích tried, kto-
vyhlasuje každý rok pre registrované
škôlky rôzne súťaže, v ktorých
môžu deti vyhrať vecné ceny. plne hradený rodičmi. Všetko čo
rých rodičia prejavia záujem. Je
sa naše deti naučia, prezentujú na
Deti v našej MŠ sa učia aj angličtinu.
Kto ich učí? Páči sa im ten-
Za rozhovor ďakuje
otvorených hodinách pre rodičov.
to jazyk?
Beata Vrzgulová
Angličtinu v našej škôlke vyučuje
Foto: Archív MŠ
MÚ Informuje / Občianske iniciatívy / Materská škola 08 / 09

Z našich farností
Spomienka na
Jozefa Juráša
Evanjelický farár Jozef Juráš v pohnutých rokoch okupácie
vojskami Varšavskej zmluvy významne pozdvihol
cirkevný život v Rusovciach. Mnohí veriaci si naňho
ešte živo pamätajú. Drobnou spomienkou mu chceme
vzdať hold pri stom výročí narodenia.
Fotografia z prvej konfirmácie v evanjelickom cirkevnom zbore
Petržalka, ktorá sa konala v kostole v Rusoviach v roku 1970. Deti
boli z Petržalky, no nie je vylúčené, že aj z Rusoviec.
Prosíme čitateľov, ktorí sa spoznali na fotografii, alebo poznajú
niekoho z konfirmovaných, aby sa nám ozvali (02/68 20 70 16),
pozveme ich na koncert k storočnici Jozefa Juráša.
Jozef Juráš v čase pôsobenia v Rusovciach.
Jozef Juráš, rodák z malej dediny
Žiar pod majestátnym Bavenského
štátu a, samozrejme,
aj proti režimu vojnového slorancom
v Liptove (nar. 1. mája nemohol sa stotožniť ani s červenou
totalitou. Desaťročia bol
1912), mal „problémy” s každým
totalitným režimom. Už v roku pod dohľadom štátnej bezpečnosti,
v roku 1953 prežil kruté
1938 utekal zo štúdií v nemeckom
Erlangene pred gestapom polročné vyšetrovanie s celoživotnými
zdravotnými následka-
na lodi ako plavčík, lebo odmietal
prisahať na Hitlera a zdraviť
jeho obraz. Aktívne vystúpil 13-ročné väzenie za
mi, v roku 1962 ho dosúdili na
vlastizradu.
To všetko len preto, že stál pevne
vo svojom presvedčení. Medzitým
slúžil ako farár v Liptovskom
Mikuláši, v Čiernej Lehote
v Gemeri a v Bátovciach v Honte.
Pôsobenie vo fílii v Rusovciach
Počas politického odmäku po
amnestii prezidenta v roku 1968
ho z väzenia pustili a 15. septembra
1968 nastúpil ako zborový
farár do cirkevného zboru a. v.
v Bratislave –Petržalke s fíliou
Rusovce. Tento zbor v tom čase
prakticky neexistoval. V priebehu
niekoľkých mesiacov ho
však Jozef Juráš dokázal oživiť
organizačne i duchovne. Pritom
sa opieral najmä o fíliu Rusovce,
ktorá sa nachádzala v lepšej
hmotnej situácii ako Petržalka.
Vo v ý ročnej správe napísal:
„Keďže sa nemáme v Petržalke
kde schádzať, plne som sa doteraz
venoval fílii Rusovce, kde
máme slušný kostolík. Len veža
je od vojnovej bomby porušená
(zvoniť sa smie len na jednom
zvone) a taktiež poškodený organ
je rozobratý. Kostol je bez
elektrického osvetlenia…“ Jozef
Juráš sa pričinil nielen o opravu
kostola, ale aj o obnovenie duchovného
života v rusovskej fílii.
Pokúšal sa nájsť dôvody nezáujmu
rusovských evanjelikov
o zborový život a rozhodol
sa zmeniť spôsob práce: „Keď
nejdú ovce za pastierom, musí
pastier za ovcami.“ A tak spolu s
kurátorom Samuelom Zaklayom
osobnými návštevami získal už v
roku 1968 tridsať rodín, čo bolo
85 cirkevníkov. Úspechy v práci
pokračovali. Počas „normalizácie”
sa však represálie vrátili.
V júli 1972 mu bol odňatý štátny
súhlas na pôsobenie v úrade
farára a násilne ho penzionovali.
Zomrel 17. augusta 1975, pochovaný
je v Liptovskej Porúbke.
Text a foto: Ján Juráš
Koncert k storočnici
V utorok 1. mája 2012 o 17.00 hod. bude v evanjelickom Kostole sv.
Trojice v Petržalke na Strečnianskej ulici spomienkový koncert Príď,
Duchu Svätý s programom diel slovenských skladateľov (Dušan
Martinček, Juraj Hatrík, Víťazoslav Kubička).
V programe zaznie aj kantáta Igora Bázlika Príď, Duchu Svätý, ktorá
vznikla v roku 1995 pri príležitosti 20. výročia smrti Jozefa Juráša.
Účinkujú naši významní umelci Miriam Garajová – soprán, Angelika
Zajícová – alt, Ivan Ožvát – tenor, Martin Mikuš – basbarytón, Dievčenský
spevácky zbor Slovenského rozhlasu, komorný orchester Sinfonietta
Bratislava, recitátor František Kovár, dirigent Adrián Kokoš.
V rámci programu odhalia predstavitelia Konfederácie politických
väzňov Slovenska v kostole Jozefovi Jurášovi pamätnú tabuľu.

Žijú medzi nami
www.rusovskenoviny.sk
Fedor Frešo (ročník 1947) patrí k známym basgitaristom a kontrabasistom rockovej i džezovej
scény v strednej Európe. Má hudobné korene – otec Tibor Frešo bol hudobný skladateľ a dirigent,
mama Judita vyštudovala operný spev. Absolvoval Konzervatórium v Bratislave – odbor kontrabas.
Od šesťdesiatych rokov začal aktívne pôsobiť vo viacerých hudobných zoskupeniach, medzi
najdôležitejšie možno zaradiť The Soulmen, Prúdy, Collegium musicum, Blue Effect, Fermata, T&R
Band, Traditional Club Bratislava. Za sebou má nespočetné množstvo koncertov doma i v zahraničí,
podieľal sa na vydaní desiatok hudobných albumov. Pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom
rozhlase, pre vydavateľstvo OPUS, spolupracoval s desiatkami známych interpretov - P. Lipom,
P. Breinerom, A. Šebanom, J. Hutkom a mnohými ďalšími. Na svoju hudobnú kariéru sa pozrel aj
prostredníctvom nedávno vydanej knižky Sideman, kde ako „sivá eminencia“ mnohých hudobníkov
spomína na päťdesiatročné pôsobenie na slovenskej hudobnej scéne.
Rusovce som prijal
absolútne za svoje
Hudobník Fedor Frešo tu býva už vyše desiatky rokov.
Zaujímalo nás, prečo si vybral práve Rusovce, ako sa
mu tu žije, či tu nachádza hudobnú inšpiráciu, ba aj,
čo sa mu nepáči.
Desať rokov v Rusovciach je
dostatok času, aby ste tu zapustili
korene. Stali sa už vaším domovom?
Podarilo sa mi to naozaj expresne,
ešte počas stavby domu som
sa usalašil v mojej budúcej izbe aj
s naším psom a odvtedy som sa
odtiaľto prakticky nepohol. Moje
posledné roky bývania v meste mi
totiž už dávno prestali vyhovovať,
a tak som prijal Rusovce absolútne
za svoje.
Čo rozhodlo práve o tejto lokalite,
keď ste sa rozhodli z mesta
presťahovať takpovediac „na
vidiek“?
Hľadali sme aj inde, nakoniec pomohla
náhoda. Možnosť kúpiť pozemok
a postaviť dom nám spomenula
naša kamarátka, dodnes
susedka. V neposlednom rade zavážil
aj fakt, že prakticky každým
iným smerom von z mesta bývajú
obrovské dopravné problémy,
no prístup do Rusoviec je najlepší,
aký len môže byť. Rusovce som poznal,
veď som sa sem už roky chodieval
kúpať na Rusovské jazerá
a, nakoniec, aj na pivo.
Niekedy býva problémom, že
„starousadlíci“ sa na „prisťahovalcov“
nepozerajú práve najprívetivejšie.
Zažili ste niečo podobné aj
vy s rodinou? Čo ste urobili preto,
aby ste „zapadli“?
Je to pravda, hoci dnes už to nie
je také vypuklé, asi sme si na seba
navzájom aj trochu zvykli. Našiel
som si veľa kamarátov práve z radov
starousadlíkov, sedávame spolu
v krčme, občas prehodím v obchode
nejaké to slovíčko po maďarsky,
a vcelku sa s nejakou neprívetivosťou
nestretávam. Iná
pravda je, že tí „starí“ a, nakoniec,
aj „noví“, si žijú tak trochu separovane.
Čo by ste v Rusovciach zmenili?
Myslím si, že by som sa snažil zlepšiť
občiansku vybavenosť, ktorá je,
podľa mňa, v katastrofálnom stave.
Chýbajú napríklad detské ihriská,
nedostatočne sú využívané
krásne okolité prírodné možnosti,
k jazerám, tuším, onedlho ani nebudeme
môcť chodiť.
Ak môžem otvorene povedať, vôbec
sa nestotožňujem s úpravou
priestoru pred Jednotou. Podľa
mňa tam namiesto útulného miesta
s prípadným trhoviskom máme
ohavný betón a ešte raz betón, plus
sedenie z antikoru... Pritom príkladov
riešení, aby to ľudí priťahovalo
a nie odpudzovalo, je rozhodne
dosť, stačilo by sa len poobzerať
po okolí. Možno by sa našlo
aj riešenie týkajúce sa nášho krásneho,
avšak čoraz chátrajúcejšieho
zámku, parku a priľahlých budov.
Máme v dedine príliš veľa zrúcanín,
a akosi všetci sa tvária, že je
to v poriadku.
Obyvatelia sú náchylní skôr kritizovať,
než priložiť ruku k riešeniu
problému. Aký je váš názor?
Cítim to tak, že obyvatelia spravidla
nemajú iné možnosti ako kritizovať,
ale hlavne majú povinnosť
platiť dane a prijímať rozhodnutia
pár vyvolených. Alebo bojovať
s veternými mlynmi. Priložiť ruku
k dielu? Čo tým myslíte? Napríklad
niekde upratať? To však má
na starosti profesionálna firma,
a myslím, že to robí dobre. Spýtam
sa aj ja: Ako by ste riešili problém
domov za Gaštanovou alejou,
kde podľa starostu mali byť rodinné
domy, ale budú tam stáť trojpodlažné
bytovky? Takto Rusovce
strácajú vidiecky charakter. Myslíte
si, že občania majú možnosť to
ovplyvniť?
Prehoďme tému. Ste telom aj
dušou hudobník, písali ste rockovú
históriu Slovenska. Nedávno
vyšla vaša knižka s tajuplným názvom
Sideman (Muž v pozadí). Tí
však zvyčajne „ťahajú nitkami“...
Muzikou sa zaoberám už pol storočia
a prežil som s ňou toľko, že
to stálo za spísanie spomienok.
Nikdy som nebol vypichnutý sólista,
preto sedí názov Sideman.
Lichotí mi, ak si niekto myslí, že
ťahám nejaké nitky. Kiež by to bola
pravda.
Čo vám hudba dala? Je niečo,
čo vám vzala?
Hudba mi dala dosť na to, aby som
sa rozhodol ju sám rozdávať. Po
toľkých rokoch už nie je miesto
na nejaké pochybnosti a kladenie
si takýchto otázok. A čo mi vzala?
Akurát mám z rámusu trochu
„pokazené uši“, ale nie som nedoslýchavý.
Je bývanie v tejto lokalite pre
hudobníka inšpirujúce?
Bývanie v Rusovciach často vnímam
ako balzam na nervy a pokojné
miesto na odpočinok. Potom
sa vždy vychytím a idem niekam
hrať. Inšpirujúci je ten protiklad
medzi dvoma svetmi.
Keby ste sa mali opäť sťahovať,
kam by to bolo?
Nuž, azda do Karibiku (úsmev), ale
len v zime, lebo od jari do jesene sa
mi páči tu. Poškuľoval som aj po
kopcovitých miestach, ale vlastne
mi tie hory dnes až tak nechýbajú...
Za rozhovor ďakuje
Beata Vrzgulová
Foto: archív F. F.
Žijú medzi nami 10/ 11

RUSEKO informuje
RUSEKO informuje
1 2
3 4
5 6
1 2 V sťažených poveternostných nej zbrojnice, materskej školy vanie drevín okolo rozhlasového 6 V spolupráci s Krajským Policajným
podmienkach sme opravili haváriu
vodovodu v základnej škole.
a miestneho úradu.
vedenia ešte do prvej kosby.
zborom SR sme dopl-
nili, opravili a vymenili poškodené
4 Ošetrovali sme zeleň v priestoroch
5 Osadili sme lavičky pri multi-
dopravné značenia v mest-
3 Opravovali sme nepriechodné
školy, materskej školy a celej funkčnom ihrisku v areáli MFK. skej časti.
kanalizácie v budovách požiar-
mestskej časti. Plánujeme orezá-
Text a foto: Branislav Straka
Spresnenie:
Uvádzame spresnenú informáciu o ukladaní odpadu na stojisku, ktorý prevádzkuje m. p. RUSEKO:
Na stojisku môžu ukladať odpady obyvatelia našej mestskej časti. Stavebníci, živnostníci, firmy sídliace
v MČ i mimo nej, ako aj občania bez trvalého pobytu, majú zákaz likvidovania odpadu na stojisku; to
je aj dôvod, pre ktorý je nevyhnutné zapisovať sa do knihy evidencie odpadu a na výzvu zamestnanca
preukázať trvalý pobyt v mestskej časti Bratislava – Rusovce.
(red.)
Rusovské noviny vydáva mč Bratislava - Rusovce, Vývojová 8,
851 10 Bratislava. Dizajn a obsahovú štruktúru novín pripravila
PhDr. Henrieta Hrubá v spolupráci s grafickým štúdiom Triad.
redaktorky:
PhDr. Beata Vrzgulová, ulmo@stonline.sk / print
Mgr. Veronika Vandrášeková, veronika.rusovce@gmail.com / web
REDAKČNÁ RADA:
Oľga Gáfriková, Marta Kováčiková, Beata Vrzgulová, Peter Golej
a Róbert Kalmár.
Sekretariát MÚ:
Zuzana Červenáková,
cervenakova@bratislava-rusovce.sk, 02/68 20 70 16
Registrované Ministerstvom kultúry SR pod registračným číslom 3333/09