„Kristus svetlo sveta!“
„Kristus, svetlo sveta!“ - Víťaz „Kristus, svetlo sveta!“ - Víťaz
Spektrum to sa zaslúžili aj Víťazania. Kníh o slovenskom vysťahovalectve je veľa. Píše sa o ľuďoch, zväčša o tých, ktorí svojim umom veľa dokázali. Málo sa píše o tých „robotníkoch vo vinici Pánovej“, do ktorej chcem zaradiť aj môjho otca Štefana Biroša, narodeného 18. 9. 1891 vo Víťaze. Jeho otec Jozef sa narodil 14. 3. 1869 vo Víťaze a Anna Jenčová (manželka) sa narodila 12. 11. 1872 tiež vo Víťaze. Narodilo sa im sedem detí, z toho 3 dcéry - Apolónia, Zuzana, Alžbeta (Pacovská) a 4 synovia - Štefan (môj otec), Andrej, Anton (otec Heleny Stašíkovej, Valenta Biroša, Regíny Štofaníkovej a kňaza Jána Biroša) a Jozef (otec Františky Čechovej, + Štefana Biroša, Alberta Biroša, Jozefa Biroša, Heleny Baluchovej, Márie Haľkovej a Emílie Uličnej). Najstarší bol môj otec Štefan, ktorý sa vysťahoval do USA ako 16-ročný chlapec v roku 1907. Z rozprávania môjho otca viem, že aj môj starý otec Jozef bol viackrát v USA za prácou, ale vždy po zarobení peňazí sa vrátil do Víťaza, aby mohol lepšie žiť. Otec začal pracovať najprv krátko v Pitsburgu, ale zakrátko odišiel do Wilkes-Barre, pretože tam potrebovali baníkov. Ako 22-ročný sa stretol s Alžbetou Cicoňovou, ktorá pochádzala so Šindliara a ako 16-ročná v roku 1910 tiež odišla do USA, do Wilkes-Barre. Oženil sa s ňou 29. 4. 1913 v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vo Wilkes-Barre, kde ich sobášil otec Jozef Murgaš z Tajova. Na sobáš prišla otcova sestra Apolónia, ktorá zostala v USA a asi v roku 1921 prišiel aj ďalší brat otca Andrej, ktorý neskôr sa oženil so sestrou Alžbety Na hornej snímke je naša rodina Štefana a Alžbety Birošovcov v roku 1928. Na kolenách sediaci som ja ako dvojročný. Na dolnej snímke z roku 1943 je celá rodina - horný rad zľava: Bernát, Jozef, Cyril, Štefan, Metod; dolný rad zľava: otec Štefan, Žofia, Ján, Anna a mamka Alžbeta Cicoňovej mojej matky Annou. Teda dvaja bratia z Víťaza mali dve sestry zo Šindiara. Vrátim sa však k môjmu otcovi Štefanovi, ktorý pracoval ako baník v bani 35 rokov a vychoval 8 detí, dve dievčatá - Annu a Žofiu a 6 chlapcov - Jána, Cyrila, Štefana, Jozefa, Bernáta a Metoda. Z rozprávania rodičov viem, že keď prišli loďou do New York-Elbis Island (ostrov), tak všetkých dali do takzvaných očisťovacích táborov, čo nebolo príjemné. Na pamiatku tejto udalosti prispeli aj moji rodičia istou sumou dolárov na múr, ktorý sa nachádza pri soche Slobody, kde sú vyryté aj mená mojich rodičov, hoci vtedy, keď prišli do USA, ešte ani o sebe nevedeli. Naša výchova bola tvrdá, pretože sme sa rodili jeden po druhom a pracoval len otec. Ale rodičia bez reptania prijímali deti 8
Spektrum Na snímke je kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorý sa postavil aj z rúk mozoľov Víťazanov vo Wilkes-Barre, PA Kostol dal postaviť otec Jozef Murgaš. Na hlavnom oltári a bočnom oltári sú jeho vlastnoručne namaľované obrazy. a vychovávali nás k rodičovskej poslušnosti, ale predovšetkým k poslušnosti k Pánovi. Keď mal najstarší brat Ján 15 rokov, začal pracovať v bani vedľa otca. Pracoval v bani 11 rokov a jeho spomienky sú neradostné. Keď nechcel zostať baníkom celý život, v noci sa učil za zvárača a ráno išiel na šichtu do bane. Tak pomáhal svojim rodičom a odovzdával každý cent do rodiny. O živote našich baníkov by sa dalo veľa rozprávať. Z terajšieho pohľadu to bola ozaj otrocká práca za minimálnu mzdu. Rodičia sa snažili deťom dať predovšetkým vzdelanie, aby ich život bol ľahší. Krásne sú spomienky na život vo farnosti a život, kde sa schádzali rodičia v takzvaných spolkoch. Pretože anglicky nevedeli, táto skutočnosť ich združovala a vedeli si aj navzájom pomáhať. Farár a rádové sestry boli ústrednými postavami v ich živote, ale aj v živote nás detí. Moji rodičia boli osadníci kňaza Jozefa Murgaša, ktorý vystavil prekrásny kostol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Bol to kňaz svätého mena, na ktorého sme právom hrdí. Postavil aj krásnu školu vedľa kostola, ktorá slúži dodnes. Túžbou môjho otca bolo vždy ešte aspoň raz vidieť rodnú dedinku Víťaz. Vychovávali nás k láske aj k ich rodnej zemi Slovensku. Žiaľ, otcovi sa jeho túžba nenaplnila, nebolo peňazí na cestu. Mama túto túžbu nikdy nemala, práve naopak, lebo jej spomienky na detstvo s macochou zanechali aj zlé spomienky na rodný kraj. Preto ho netúžila vidieť. Otec zomrel 11. 3. 1959 a mama 6. 1. 1978. Teta Apolónia sa vydala za vdovca so 4 deťmi, keď jej prvý manžel tragicky zahynul a nadobudla meno Straková. Potom mali spolu ešte 3 deti. Sestrina teta sa dožila krásneho veku 97 rokov, ale aj krásneho stretnutia s terajším kňazom Jánom Birošom, ktorý pôsobí v Dubovici na Slovensku. Je to jej synovec. Tiež jej syn František má syna kňaza, takže v roku 1990, teda rok pred svojou smrťou, zažila promóciu vnuka Jaheň A. Straku a stretnutie so synovcom Jánom, kňazom. Strýko Andrej, ktorý si zobral maminu sestru Annu Cicoňovú zo Šindiara, vychoval 4 deti. Aj z jeho rodiny je jeden vnuk – kňaz menom Ján Ruth, ktorý navštívil Víťaz. Chcem sa ešte vrátiť k udalosti môjho brata Štefana. Štefan bol najhorlivejší Slovák v našej rodine. Rád navštevoval Slovensko, aj keď len s jednou nohou. Nosil náboženské knihy na Slovensko. Raz sa to znepáčilo Prahe a po prehliadke batožiny na colnici a tlaku komunistických colníkov dostal infarkt. My sme dostali správu o jeho úmrtí, takže jeho posledná cesta do Víťaza bola ukončená v Prahe. Vieme si všetci domyslieť situáciu, aká bola, keď sa v roku 1983 za obdobia totality objavila náboženská literatúra v batožine môjho brata. Ťažko aj teraz na to pomyslieť. Bola to cesta, na ktorú sa vydal úplne sám, hoci predtým so svojimi súrodencami navštívil Víťaz štyri - päťkrát, prvýkrát v roku 1965. Moja stryná Apolónia sa dožila 97 rokov. Rada spomínala na Víťaz, žiaľ, nikdy viac ho nevidela. Sestra môjho otca, teta Apolónia, videla všetkých svojich súrodencov, môj otec Štefan videl iba dvoch súrodencov. Aj preto bola jeho veľká túžba vidieť rodnú dedinku a tých, ktorých zanechal, ale aj tých, ktorých nikdy nevidel vo Víťaze. list z rodinného archívu Birošovcov, ktorý poslali na Slovensko ako podklad do diplomovej práce, spracoval M. Magda 9
- Page 1 and 2: Kostol sv. Jozefa, robotníka ročn
- Page 3 and 4: Spektrum ilustračná snímka: Mart
- Page 5 and 6: všetko vopred. I keď nechápali j
- Page 7: Nekrológ † Joseph M. Biros Spekt
- Page 11 and 12: Spektrum Ježišom, nasledovať ho
- Page 13 and 14: Prvé, čo som spravil po prevrate
- Page 15 and 16: Spektrum Rok s Bohom Júl 26. júl:
- Page 17 and 18: Spektrum bunda, ktorú ste si minul
- Page 19 and 20: Spektrum 29. Prítomnosť cudzích
- Page 21 and 22: vnučiek, ktorí mu bez zábran pre
- Page 23 and 24: 25. 4. 2011 Veľkonočný pondelok
Spektrum<br />
to sa zaslúžili aj Víťazania.<br />
Kníh o slovenskom vysťahovalectve<br />
je veľa. Píše sa o ľuďoch,<br />
zväčša o tých, ktorí svojim umom<br />
veľa dokázali. Málo sa píše o tých<br />
„robotníkoch vo vinici Pánovej<strong>“</strong>,<br />
do ktorej chcem zaradiť aj môjho<br />
otca Štefana Biroša, narodeného<br />
18. 9. 1891 vo Víťaze. Jeho otec<br />
Jozef sa narodil 14. 3. 1869 vo<br />
Víťaze a Anna Jenčová (manželka)<br />
sa narodila 12. 11. 1872 tiež<br />
vo Víťaze. Narodilo sa im sedem<br />
detí, z toho 3 dcéry - Apolónia,<br />
Zuzana, Alžbeta (Pacovská) a<br />
4 synovia - Štefan (môj otec),<br />
Andrej, Anton (otec Heleny Stašíkovej,<br />
Valenta Biroša, Regíny<br />
Štofaníkovej a kňaza Jána Biroša)<br />
a Jozef (otec Františky Čechovej,<br />
+ Štefana Biroša, Alberta Biroša,<br />
Jozefa Biroša, Heleny Baluchovej,<br />
Márie Haľkovej a Emílie Uličnej).<br />
Najstarší bol môj otec Štefan,<br />
ktorý sa vysťahoval do USA ako<br />
16-ročný chlapec v roku 1907. Z<br />
rozprávania môjho otca viem, že aj<br />
môj starý otec Jozef bol viackrát v<br />
USA za prácou, ale vždy po zarobení<br />
peňazí sa vrátil do Víťaza, aby<br />
mohol lepšie žiť. Otec začal pracovať<br />
najprv krátko v Pitsburgu, ale<br />
zakrátko odišiel do Wilkes-Barre,<br />
pretože tam potrebovali baníkov.<br />
Ako 22-ročný sa stretol s Alžbetou<br />
Cicoňovou, ktorá pochádzala so<br />
Šindliara a ako 16-ročná v roku<br />
1910 tiež odišla do USA, do Wilkes-Barre.<br />
Oženil sa s ňou 29. 4.<br />
1913 v kostole Najsvätejšieho<br />
Srdca Ježišovho vo Wilkes-Barre,<br />
kde ich sobášil otec Jozef Murgaš<br />
z Tajova.<br />
Na sobáš prišla otcova sestra<br />
Apolónia, ktorá zostala v USA a<br />
asi v roku 1921 prišiel aj ďalší<br />
brat otca Andrej, ktorý neskôr<br />
sa oženil so sestrou Alžbety<br />
Na hornej snímke je naša rodina Štefana a Alžbety Birošovcov v roku<br />
1928. Na kolenách sediaci som ja ako dvojročný.<br />
Na dolnej snímke z roku 1943 je celá rodina - horný rad zľava: Bernát,<br />
Jozef, Cyril, Štefan, Metod; dolný rad zľava: otec Štefan, Žofia, Ján,<br />
Anna a mamka Alžbeta<br />
Cicoňovej mojej matky Annou.<br />
Teda dvaja bratia z Víťaza mali<br />
dve sestry zo Šindiara.<br />
Vrátim sa však k môjmu otcovi<br />
Štefanovi, ktorý pracoval ako baník<br />
v bani 35 rokov a vychoval 8<br />
detí, dve dievčatá - Annu a Žofiu<br />
a 6 chlapcov - Jána, Cyrila, Štefana,<br />
Jozefa, Bernáta a Metoda.<br />
Z rozprávania rodičov viem, že<br />
keď prišli loďou do New York-Elbis<br />
Island (ostrov), tak všetkých<br />
dali do takzvaných očisťovacích<br />
táborov, čo nebolo príjemné. Na<br />
pamiatku tejto udalosti prispeli aj<br />
moji rodičia istou sumou dolárov<br />
na múr, ktorý sa nachádza pri<br />
soche Slobody, kde sú vyryté aj<br />
mená mojich rodičov, hoci vtedy,<br />
keď prišli do USA, ešte ani o sebe<br />
nevedeli. Naša výchova bola tvrdá,<br />
pretože sme sa rodili jeden po<br />
druhom a pracoval len otec. Ale<br />
rodičia bez reptania prijímali deti<br />
8
Change language