generácia

Mesiac v skratke
Hroziaca jadrová katastrofa v Japonsku
Severovýchod Japonska zasiahlo 11. marca mohutné zemetrasenie, sprevádzané ničivými vlnami tsunami.
Jedno z najsilnejších zemetrasení povojnovej histórie dosahovalo magnitúdu 8,9 Richterovej stupnice. Morské
vlny následne doslova vymazali z máp pobrežné ľudské osídlenia v postihnutej oblasti. Podľa doterajších
odhadov si nešťastie vyžiadalo vyše 12 tisíc obetí, pričom ďalších 15 tisíc obyvateľov je nezvestných. Zemetrasenie
a tsunami navyše poškodili jadrovú elektráreň Fukušima 1, približne 240 kilometrov severne od Tokia.
V poškodenej elektrárni došlo k požiaru a k niekoľkým výbuchom. V elektrárni a v jej okolí prudko stúpla úroveň
rádioaktivity, niekoľkonásobne prekračujúca povolené limity. V štyroch najviac poškodených atómových
reaktoroch došlo k poruche chladiaceho systému. Reaktory sa stále nedarí dostať pod kontrolu, keďže veľká
časť elektrárne je zamorená vysoko rádioaktívnou vodou, ktorá unikla aj do Tichého oceánu. Rádioaktivitou je
kontaminovaná aj pitná voda. Japonská vláda kvôli hrozbe výbuchu evakuovala 20-kilometrovú oblasť okolo
poškodenej elektrárne. Celkovo bolo kvôli tragédii evakuovaných 152 tisíc ľudí.
Budapešť rozdáva maďarské občianstvo
V deň maďarského štátneho sviatku 15. marca zložili slávnostné prísahy vernosti Maďarsku prví žiadatelia
o jeho občianstvo z radov maďarských menšín z okolitých štátov. Minuloročné rozhodnutie vlády Viktora Orbána
o udeľovaní občianstva vyvolalo v regióne negatívne reakcie, predovšetkým zo strany Slovenska, keďže je
v rozpore s medzinárodnou praxou a normami. Maďarský zákon totiž umožňuje udeľovať občianstvo masovo,
bez toho aby mal žiadateľ pobyt, či iný právny vzťah k Maďarskej republike. Budapešť tiež porušila medzištátne
zmluvy, podľa ktorých môže udeľovať maďarské občianstvo príslušníkom iného štátu iba po konzultáciách
a po súhlase dotknutého štátu. Uvedený zákon však Maďarsko schválilo napriek protestom Bratislavy, pričom
v rozpore so zmluvnou povinnosťou odmietlo o tomto kroku diskutovať. Zdá sa, že Budapešť je ochotná zájsť
ešte ďalej a udelí novým občanom aj volebné právo. Z hľadiska princípov demokracie je to kontroverzné, keďže
o budúcnosti Maďarska budú môcť rozhodovať ľudia, ktorí v ňom ani nežijú. Viacerí kritici Orbánovej vlády sa
domnievajú, že udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom má za cieľ zabezpečiť Orbánovi jeho niekoľkonásobné
znovuzvolenie a dlhé zotrvanie pri moci. Iní poukazujú na to, že podobne nebezpečnú menšinovú
politiku, akú vedie Budapešť, v minulosti využilo aj nacistické Nemecko na rozpútanie konfliktu.
Zásah NATO v Líbyi
Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov schválila 17. marca rezolúciu, ktorá vyzýva na ochranu
civilného obyvateľstva v Líbyi a umožňuje pre tento cieľ vytvorenie bezletovej zóny nad krajinou. Rozhodnutiu
BR OSN predchádzali boje medzi líbyjskými povstalcami a vládnymi jednotkami, ktoré zostali verné Muamarovi
Kaddáfimu. Revolučné protesty Povstanie proti Kaddáfimu vypuklo v polovici februára, po tom ako odmietol
výzvy protestujúcich Líbyjčanov na odstúpenie. Povstalcom sa následne podarilo ovládnuť východ krajiny,
pričom ich baštou sa stalo prímorské mesto Bengází. Kaddáfiho vládne jednotky však prešli do protiútoku
a rebelov zatlačili. Po tom, ako BR OSN schválila vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou, sa do bojov zapojilo
francúzske letectvo, pričom Paríž oficiálne uznal líbyjskú opozíciu. Následne sa štáty Severoatlantickej aliancie
(NATO) rozhodli, že vojensky podporia vytvorenie bezletovej zóny a dodržiavanie zbrojného embarga v zmysle
rezolúcie BR OSN. Aliancia však operuje iba vo vzdušnom priestore nad Líbyou a nemá nijaký záujem vyslať
do krajiny svoje pozemné jednotky. Niektorí pozorovatelia považujú rozhodnutie západných krajín zasiahnuť
proti Kaddáfimu za unáhlené, pretože nie je jasné, ako by vyzerala alternatíva jeho režimu.
Rozhodnutie štrasburského súdu pre slobodu vierovyznania
Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu 18. marca rozhodol, že kríže na stenách v talianskych
štátnych školách neporušujú slobodu náboženského vierovyznania a myslenia, ani právo na vzdelanie.
Senát tak zrušil opačné rozhodnutie prvej inštancie tohto súdu z roku 2009, ktoré umiestňovanie krížov v štátnych
školách zakazovalo. V roku 2006 sa totiž na štrasburský súd obrátila Talianka fínskeho pôvodu so sťažnosťou,
že kríže diskriminujú deti, ktoré nie sú kresťanmi. Európsky súd pre ľudské práva v roku 2009 odsúdil
Taliansko a uviedol, že prítomnosť krížov môže rušiť študentov, ktorí vyznávajú iné ako kresťanské náboženstvo.
Uvedené rozhodnutie vyvolalo rozhorčenie nielen v Taliansku a Rím sa proti nemu odvolal. Podporilo ho
pritom ďalších desať štátov Rady Európy. Odvolací senát štrasburského súdu dal nakoniec za pravdu Taliansku,
pričom konštatoval, že kríže zavesené na stenách nijakým spôsobom neporušujú práva nekresťanských
študentov. Predmetné rozhodnutie privítali kresťanskodemokratickí politici z celej Európy, podľa ktorých sa
Európsky súd pre ľudské práva postavil na stranu slobody náboženstva a vyznania. Konštatoval totiž, že verejný
prejav náboženského presvedčenia nie je diskrimináciou iných. Rozhodnutie súdu je záväzné pre všetkých 47
štátov Rady Európy a je definitívne.
Jazmínová revolučná vlna pokračuje
Po revolučných turbulenciách v Tunisku, Alžírsku a Egypte a popri občianskej vojne v Líbyi, dorazila jazmínová protestná vlna aj do ďalších arabských krajín.
V Jemene, kde sa proti vláde búri ulica spolu s radikálnymi islamistickými skupinami a Al-Kajdou, vyhlásil vládnuci režim stanné právo a proti demonštrantom
zasahuje zbraňami. Protesty ovládli aj Bahrajn bohatý na ropu, kde demonštranti požadujú odstúpenie kráľovskej rodiny a koniec monarchie. Bahrajnský kráľ
preto požiadal o pomoc susednú Saudskú Arábiu, ktorá vyslala do Bahrajnu svoje vojenské jednotky a protesty násilne potlačila. Saudský zásah v susednom
Bahrajne kritizovali OSN, USA, ale aj Irán. Demonštrácie zasiahli aj doposiaľ pomerne stabilnú Sýriu. Od januára sa v Sýrií opakujú protesty proti tvrdej vláde
prezidenta Bašira Assada. Demonštranti žiadajú viac slobody a zrušenie výnimočného stavu, ktorý je v krajine od roku 1963. Podľa agentúrnych správ sýrske
vládne jednotky strieľali do demonštrantov, čo si malo vyžiadať až sto obetí. Turecko, ktoré je dlhodobým sýrskym spojencom, už vyzvalo na politické zmeny
v Sýrii a prezident Bašir Assad následne naznačil možnosť uvoľnenia pomerov. Otázkou zostáva, či by prípadné zmeny arabských režimov vyniesli k moci
demokratické sily alebo islamských fundamentalistov.
4
Pripravil: Martin Bielik