Obsah

Obsah
Úvodník, Reprezentovali nás v Poľsku,
Interview s Gabrielou Futovou, Svet pod lupou,
Koľko rečí ovládaš toľkokrát si človekom,
Fotoobjektívom, Zaujímavosti, Tvorivé brko,
Moje najkrajšie Vianoce, Vypotávky, Súťaž,
Jazykové okienko, Hlavolamy, Od ucha k uchu
Tiráž
Vydavateľ: Základná škola v Novoti
Šéfredaktor: Paulína Jakubjaková
Redaktori: Mária Nodžáková
Renáta Buľáková
Alžbeta Serdelová
Lenka Brodecová
Adriána Brodecová
Janka Mikolajčíková
Adriána Pidíková
Uzávierka : 20. decembra 2006

Reprezentovali nás v Poľsku
Dňa 19. novembra 2006 boli v poľskej dedinke
Suszec zahájené tzv. „Dni Suszca“.
Novoť na tomto folklórnom podujatí zastupoval
náš detský folklórny súbor Grapka.
Cestou do Suszca sme sa zastavili
v mestečku Pszczyna, aby sme spoznali
históriu a kultúrne bohatstvo miestneho
zámku. Keď sme zavítali do Domu kultúry
v Suszci, čakalo nás milé privítanie a chutné
občerstvenie. Nasledovalo vystúpenie, ktoré
sa miestnym veľmi páčilo, a preto nás obdarovali
veľkým aplauzom. Na záver sme si,
už len neformálne, zatancovali so svojimi
staršími kolegami z folklórneho súboru Kamenčan
zo Zákamenného.

INTERVIEW
S GABRIELOU FUTOVOU
Gabriela Futová sa narodila 23. 2. 1971. Momentálne žije a pracuje v Prešove. Hoci vyštudovala
žurnalistiku, uprednostňuje písanie detskej literatúry. V literatúre pre deti sa „vynorila“ len
pred šiestimi rokmi a už má za sebou niekoľko kníh. Jej domovským vydavateľstvom sa stali
Mladé letá, kde jej vyšiel aj debut Moja mama je bosorka (2000). Jej ďalšie knihy nesú názvy:
Hľadám lepšiu mamu (2001), Ako čarovná fľaška zachránila Vianoce (2002), Nezblázni sa,
mamička (2003), Keby som bola bosorka (2003), Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche
(2005).
Jedna z vynikajúcich autoriek detských knižiek, Gabriela Futová, zavítala 25. októbra do Oravskej
knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. My sme pri tom, samozrejme, nesmeli
chýbať a položili sme jej pár otázok.
Odkiaľ čerpáte námety do svojich knižiek?
Námety hľadám predovšetkým v cudzích rodinách, no knižka Hľadám lepšiu mamu je napísaná
podľa môjho vlastného zážitku z detstva. Keď som bola malá, utiekla som z domu, lebo som sa
s mamou pohnevala. Chcela som sa nasťahovať k tete, no ona mi vysvetlila, že mama mi chce
len dobre a že sa nedá nahradiť. Napokon som sa teda vrátila domov a urobila som dobre.

Ako dlho vám trvalo napísanie prvej knihy?
Trvalo mi to dva mesiace, no písala som takmer bez prestávky. Keby som na to chcela mať dlhšie
prestávky, trvalo by mi to približne rok.
Prečo ste sa rozhodli písať práve pre deti?
No, najprv som si myslela, že budem písať pre dospelých, ale zrazu ma „nakopla múza“
a spomenula som si na knižky z môjho detstva, ako som zbožňovala, keď mi z nich niekto večer
čítal.
Dá sa z písania vyžiť?
Sú ľudia, ktorí sa tým živia, ale musia poriadne „makať“. Je ich však veľmi málo. Ja to vnímam
skôr ako hobby.
Knižky si ilustrujete sama?
Nie, určite nie, lebo by si ich nikto nekúpil (smiech)! Vydavateľstvo, ktoré knihu vydáva, mi
poradí ilustrátora. S ilustráciami v mojich knihách som veľmi spokojná.
Kde pracujete?
Pracujem v detskej knižnici Slniečko v Prešove, kde robíme programy a aktivity pre deti
a mládež. Orientujeme decká na literárne súťaže a pomáhame im pri nich.

Svet
pod lupou
Zvieratá v zime
Zima je obdobím, keď väčšina zvierat
trpí nedostatkom potravy. Preto
si mnohé z nich robia tukové
zásoby, ktoré udržujú zviera pri
živote počas zimných mesiacov. Niektoré zvieratá sa ukladajú na zimný spánok. Počas
zimného spánku sa procesy v tele (napr. tlkot srdca) značne spomalia. Dôvodom
nie je iba to, že počas spánku spotrebujú zvieratá menej energie, ale tiež fakt, že
zvieratá nepotrebujú zháňať alebo prijímať potravu. Robia si totiž spomínané tukové
zásoby.
Sob (Rangifer)
Od ostatných jeleňovitých druhov sa odlišuje tým, že nielen
samec, ale aj samica má široko rozložené, nerovnomerne
rozkonárené parohy. Pred zimou ho chráni krátka a veľmi
hustá srsť. Okolo krku má hrivu. Soby sú rozšírené v severných
lesoch a tundrách okolo severného polárneho kruhu.
Žijú v obrovských stádach, ktoré rok čo rok putujú za potravou.
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio)
Kapor obyčajný dosahuje veľkosť až jeden meter a hmotnosť dvadsať kilogramov. Žil
pôvodne v riekach, no teraz sa umelo chová v rybníkoch. Vyžaduje si teplú vodu,
prednosť dáva vodám s bohatým rastlinstvom. Zdržiava sa v hlbšej vode, len
v letných mesiacoch, keď sa voda silno prehrieva, vychádza do úsekov so silnejším
prúdom i do plytčín. Samička znáša až milión ikier vo viacerých dávkach. Pri nerese
ju sprevádza vždy niekoľko samcov. Vyliahnuté mláďatá sa spočiatku živia planktónom.
V dospelosti je kapor všežravý, ale živí sa hlavne červami a ostatným hmyzom
na rybničnom dne. Výborné vlastnosti a kvalitu mäsa kapra poznali už starí Rimania,
ktorí mali pri Dunaji v 1. storočí p. n. l.
početné osady a tábory. Oni prví začali prechovávať
kapry v osobitných rybníkoch. Kapor
je hospodársky najvýznamnejšou európskou
rybou. Ročný úlovok divého i domáceho
kapra v Európe je okolo 190 000 t.

KOĽKO REČÍ OVLÁDAŠ,
TOĽKOKRÁT SI ČLOVEKOM
slovensky
Veselé Vianoce a šťastný Nový rok!
česky
Veselé Vánoce a šťastný Nový rok!
anglicky
Merry Christmas and Happy new Year!
nemecky
Fröhliche Weihnachten und glückliches neues Jahr!
francúzsky
Joyeux noel!
maďarsky
Kellemes karacsonyi unnepeket!
rusky
Pozdravľajus prazdnikom roždestva i s Novym godom!
španielsky
Feliz Navidad y Próspero Ańo Nuevo!
taliansky
Buone feste natalizie!
chorvátsky
Sretan Bozić i sretana nova godina!
švédsky
God Jul och gott nztt ar!
fínsky
Hyvaa joulua ja onnellista uutta vuotta!
Írsky
Nodlaig mhaith chugnat!
holandsky
Vrolijk Kerstfeest en een Gelikkig Nieuwjaar!
arabsky
Idah saidan wa sanah džadída!
turecky
Noeliniz ve yeni yiliniz kutlu olsun!
hebrejsky
Mo´adim Lesimcha. Chena tova!
indonézsky
Selamat hari natal!
čínsky
Kung His hsin Nien bing Chu Shen Tan!
japonsky
Šinnen omedeto! Kurisumasu omedeto!
kórejsky
Sung Tan Chuk Ha!

Mikuláš 2006

Vianočné

zvyky

Viedeň

Vianočné zvyky
Cez vianočné obdobie si pripomíname mnohé tradície a zvyky. Odkiaľ sa však tieto
vzali? Koľkí z nás ešte poznajú význam a pôvod jednotlivých vianočných tradícií? Poďme si ich
spoločne pripomenúť…
Keď rozkrojíme jabĺčko napoly a objaví sa nám hviezdička, budeme
celý rok zdraví. Uvedomujeme si však rovnako dobre, že ak jadierka
v jabĺčku vytvoria krížik, mali by sme do roka zomrieť? Zlým veštbám
sa veru ťažšie verí. A predsa má v ľudových tradíciách každá dobrá
veštba aj svoju zápornú stranu.
Nie je tomu inak ani v prípade lodičiek zo škrupín.. Vieme, že ak loďka zostane pri
brehu, nepohneme sa ďaleko z domova. Ak však odpláva ďalej od brehu, čaká nás lúčenie.
Veľmi obľúbeným vianočným veštením je aj liatie olova alebo vosku do vody. Tvary,
ktoré sa nám tak vytvoria, určujú našu budúcnosť. Srdce znamená, že nás stretne veľká láska,
tvar knihy veští štúdium.
Mladé dievky sa mnohokrát zaujímajú o svojho budúceho manžela.
Azda najznámejšou je tradícia hádzania črievičky cez rameno.
Pokiaľ črievička dopadne špičkou k dverám, dievča sa do roka vydá.
Ak by chcelo poznať aj meno svojho vyvoleného, muselo by na večeru
zjesť sleďa (rybu) a mlčať pritom po zvyšok večera. V spánku sa jej potom prisnije
o budúcom manželovi. Podáva jej pohár vody na utíšenie smädu.
Naši predkovia sa však pri vianočných veštbách nezaujímali len o vlastné osudy. Ako
dobrých hospodárov ich tiež zaujímalo, ako sa bude v nasledujúcom roku dariť dobytku, akú
budú mať úrodu. Tieto zvyky v dnešných rodinách už tak často nevídame. V minulosti sa však
bežne používali na prorokovanie počasia na gazdovstve. Keď napríklad gazdiná vhodila dvanásť
jadierok z jabĺčka do vody, počet tých, ktoré zostali plávať na hladine určil, koľko bude
suchých mesiacov v ďalšom roku.
Pod vianočný stôl sa kládli železné predmety (sekera, motyka),
aby mali všetci členovia rodiny železné zdravie. Nohy stola sa obtočili
železnou reťazou na znak toho, že aj rodina má byť počas roka jednotná
a má držať spolu. Pod obrus alebo pod stôl sa dávali zrnká obilia či iných plodín na znak
dobrej úrody. Slávnostne oblečená rodina išla večerať s prvou hviezdou na oblohe. Štedrá
večera zložená z viacerých chodov sa v rodinách zachovala dodnes. Oblátky s medom a
cesnakom nesmú chýbať na žiadnom štedrovečernom stole.
Aký dokonalý je náš zrak?
(bad eyes = zlé oči)

KRAJINKA
POD TATRAMI
Krajinka pod Tatrami
s úrodnými poliami.
V zime zasnežené pasienky,
v lete na steblách trávy lienky.
To je Slovensko – krásna zem,
veľa priateľov nájdeš, keď prídeš sem.
Slováci sú ako včielky – pracovití ľudia,
skoro ráno sa zo svojho sníčka budia.
Na lúkach pasú kravičky i ovce,
pre druhých majú vždy otvorené srdce.
Na rukách veľké pole mozoľov,
je dobré mať takých priateľov.
Veľký Hviezdoslav o nich básne skladal,
Štefan Banič na padáku skákal.
Jánošík s valaškou spravodlivosti sa domáhal
a chudobným bedárom celý život pomáhal.
Štúr slovenčinu pre nás uzákonil
a srdcia k nej nám všetkým otvoril.
V Európe sme si všetci rovní,
buďme preto priatelia svorní.
S dobrými ľuďmi životom kráčať chcem
a vo vás ich určite nájdem.
Janka Bystričanová, 7. B

Moje najkrajšie Vianoce
Jedna malá vločka mi spadla na nos. Sánkovala som sa pred naším domom
a okolie bolo priam očarujúce. Blížili sa Vianoce a v našej dedine krásne snežilo. Bola
som veľmi šťastná. Všade boli obrovitánske záveje snehu a deti sa tu len tak hemžili.
Uvedomila som si, že tu je môj domov a tu chcem ostať do konca života. V tom kriku
na mňa zavolala mama:,, Poď sem na chvíľu, chcem ti niečo povedať!“
,,Mami, nedalo by sa to zariadiť nejako inak? Je mi dobre tu, u nás!“ bola moja reakcia
na to, čo mi práve oznámila. S otcom sa totiž dohodli, že vianočné sviatky strávime
v meste u starého otca. Starkého som mala rada. Doteraz chodil na Vianoce k nám, lenže
teraz bol chorý a pozval nás na Štedrý deň do svojho bytu v Trnave. Nepáčilo sa mi
to, ale nakoniec som privolila.
Keď sme dorazili do Trnavy, vybrali sme sa rovno do nákupného centra, aby sme ešte
zaobstarali posledné darčeky. Naši sa dohodli, že dedkovi kúpia novú televíziu, pretože
tá stará mu už vypovedala službu. Navyše, veľmi obľubuje športové programy a priam
neznáša, keď mu uprostred futbalového zápasu začne behať obraz hore-dolu. Ja som sa
rozhodla, že mu kúpim tú najkrajšiu vianočnú sviečku, akú tu len budú mať. Keď sa mi
ju napokon podarilo vybrať, zrazu mi oči padli na prekrásny peračník tyrkysovej farby.
„To by bol darček pre moju sestru,“ pomyslela som si. Chytila som tašku, čo mi podal
oco, a začala som si peračník obzerať. Moji rodičia zatiaľ odbočili doprava a stratili sa
mi. Obrátila som sa a srdce sa mi poriadne rozbúchalo. Rozbehla som sa smerom
k východu. Vôbec som si neuvedomila, že môj vianočný darček pre deduška ostal nezaplatený.
Dookola sa hemžili ľudia, no mojich rodičov som nikde nevidela. V tom strachu
som sa rozbehla po mokrom snehu. Behala som z jedného miesta na druhé a dúfala
som, že niekde uvidím mihnúť sa postavy mojich rodičov alebo aspoň začujem ich hlas.

Vyčerpanie ma donútilo sadnúť si na lavičku, na ktorej bolo plno snehu. Do očí sa mi
tlačili slzy. Ľudia, čo išli okolo mňa, sa začudovane pozerali. Nabrala som odvahu:
,,Prosím vás, nemohli by ste...? Haló!“ Zdalo sa, že ma nikto nechce počúvať. Postavila
som sa a znovu som sa rozbehla, ale tentokrát smerom do mesta. Zúfalo som sa snažila
nájsť cestu k dedkovmu bytu. Adresu som nepoznala, nuž som sa spoliehala na svoj
zmysel pre orientáciu. Ten zlyhal. Zamotala som sa v tmavých uliciach a pomaly sa
začalo stmievať. Odrazu mi došlo, že som mala zostať pri obchodnom dome, tam by ma
moji rodičia určite našli. No nemohla som sa vrátiť, lebo som si nepamätala cestu späť.
Sadla som si na chladný okraj chodníka. Ľudia sa už pomaly vracali do svojich teplých
obydlí. Tma sadala na mesto. Pozrela som na pokrčenú tašku s vianočným motívom
a pomaly som z nej vyberala veci. Najprv sviečku, ktorú som chcela dať starkému pod
vianočný stromček, potom oblátky, čo kúpila mama, umelú snehovú vločku, čo hrala
vianočnú melódiu. Oproti mne sa zrazu objavila postava muža s pokojnou, trochu vráskavou
tvárou. Hodil mi mincu. ,,Počujte, pane!“ zakričala som na neho. Obrátil sa. „Ja
nežobrem, ja som sa len stratila. Mám tu dedka a boli sme nakupovať a...,“ nahlas som
smrkala. Muž si sadol ku mne a povedal: ,,Vieš,
volám sa Ondro a som už dlho sám. Žena mi
zomrela pred pár rokmi a deti ma opustili. Rád
sa túlam po meste a stretávam ľudí. Hoci aj neznámych.
Ak chceš, môžeš ísť so mnou. Idem do
kostola pomodliť sa.“ ,,Áno, idem,“ odpovedala
som mu. Vedela som, že nemám nikde chodiť
s cudzími ľuďmi, lenže tento starý muž sa mi
zdal prívetivý, slušný a veľmi opustený. Celou
cestou sme sa zhovárali. Sľúbil mi, že keď sa
pomodlíme, pomôže mi pohľadať mojich rodičov.
Obišli sme prekrásny vianočný stromček,
kde svietili stovky svetielok a viseli na ňom zlaté
gule ako na našom stromčeku. Vyšla mi slza. Vošli sme na šedé námestie, ktoré bolo
takmer prázdne. Vo večernom tichu som odrazu začula známy hlas: ,,Je mi to jedno! Je
to moja dcéra, prosím, musíte ma pochopiť!“ povedal dôrazne. „Oci, mami!“ zakričala
som. Z neďalekej budovy vyšla žena a hneď som v nej spoznala svoju mamu. Mama sa
ku mne rozbehla a objala ma. Ocko urobil to isté. V pätách mu bežal policajt a pozrel sa
na moju tašku. „Dnes nám hlásili krádež v obchodnom dome a vidím, že si to bola ty,
nemám pravdu?“ vravel. „Áno, veľmi sa ospravedlňujem, zaplatím to. Veľmi som sa
zľakla,“ mlela som od šťastia. „To nevadí,“ odpovedal policajt, „je Štedrý večer, a preto
ti tento malý prečin odpustím. Veselé Vianoce!“ A odišiel. Usmiala som sa. Zrazu mi
niečo prišlo na um. „Ondro, to je pre vás,“ povedala som a podala som mu sviečku -
anjelika. „Ďakujem,“ odpovedal, ,,určite sa ešte stretneme. Veselé Vianoce!“
V ten večer som vysvetlila dedkovi, prečo som mu darovala „len“ jedno veľké objatie
a on to pochopil. Bolo mi tak dobre v dedkovom byte a bola som taká šťastná. Uvedomila
som si, že je jedno, kde strávime Vianoce. Hlavné je, že ich strávime so svojimi
najbližšími.
Paulína Jakubjaková, 8. B

Vypotávky
..........
Zapísali ho do Denisovej knihy rekordov.
...........
Na domácu úlohu sme mali narysovať ľavouhlý trojuholník.
..........
K zloženým slovám patria: delostrelec, pravopis a ľavopis.
..........
Na fyzike sme sa učili zákon zotročenia.
..........
Žiak na hodine zaželal učiteľke príjemnú sústrasť.
..........
Cirkev sa rozdelila na západnú, východnú a strednú.
..........
Obsah sa počíta v m 4 .
..........
Učiteľ: „Utvor zložené slovo s významom lekár zvierat.“
Žiak: „Orčík!“
Začiatkom decembra začala na našej škole prebiehať súťaž o najkrajšiu
triedu. Mnohé “nepolepšiteľné“ triedy sa odrazu stali peknými a upratanými. Aj pani
upratovačky si túto súťaž veľmi pochvaľovali, pretože mali oveľa menej práce ako
zvyčajne. Viacerí sa zhodli sa na tom, že by súťaž mohla trvať do konca roka.
Tried, ktoré si zaslúžia titul „najkrajšia trieda“, je skutočne mnoho. Oceňujeme najmä
výzdobu v triedach 5. A, 6. A, 6. B, 6. C a 9. B. Hodnotil sa predovšetkým poriadok.
A tu sú spomínané výsledky: na prvom mieste sa umiestnila trieda 5. A.
Druhú priečku obsadili triedy 6. B a 9. B. Tesne za nimi skončila trieda 6. C. Výhercovia
súťaže si vyslúžili zmrzlinový pohár, na ktorý sa určite veľmi tešia. Gratulujeme
víťazom a ďakujeme všetkým žiakom, ktorí usilovne zdobili a upratovali svoje
triedy, lebo sa zaslúžili o to, že naša škola znovu zažiarila krásou a čistotou.

JAZYKOVÉ OKIENKO
8.
7.
5.
11.
1.
2.
3.
4.
6.
9.
10.
13.
12.
1. hudobná výchova, 2. učiteľ, 3. technológia, 4. biológia, 5. dejepis, 6. angličtina,
7. chémia, 8. telesná výchova, 9. číslo, 10. projekt, 11. matematika,
12. prírodopis, 13. výtvarná výchova.

HLAVOLAMY
SUDOKU - ľahká úroveň
9 5
7 8 6 4
8 2
8 2 1 3
1 2
3 4 6 5
4 9 8
2 8 5 3 6
9 7 3
SUDOKU - stredná úroveň
5 7 8 9
2 3 4 8
2 6 5 3
9 5 4 1
4 8 3 6
3 5 7
7
1 9 6 5

Mikuláš sa pýta vo svojej
dielni škriatka:
- Koľko máme hračiek?
- Žiadne.
- A počítal si ich vôbec?
- Áno, dvakrát.
Ide opitý Mikuláš po
ceste, zastaví sa pri
lampe a „šmátra“ tam
kľúčom.
Okoloidúci policajt sa ho pýta:
- Čo to tam robíte?
- Ale, pokúšam sa dostať domov, no nejako to nejde.
Policajt mu hovorí:
- Skúste zazvoniť, hore sa ešte svieti.
Janko píše Mikulášovi list:
„Milý Mikuláš! Pod stromček si prosím bubon, trúbku a striekaciu pištoľ.
Mám malé vreckové, tak mi mama bude platiť za to, aby som nebubnoval,
sestra za to, aby som netrúbil, keď sa bude učiť, a náš dedko za to, aby som ho nestriekal
vodou.“
Malý Móricko píše Santa Klausovi:
“Prosím Ťa, pošli mi bračeka.“
Santa Klaus mu odpíše:
“Dobre, ale pošli mi mamičku!“
Škótsky Mikuláš navštívi rodinu a prihovorí
sa deťom:
“Tak, detičky, čo si odo mňa kúpite?“
Policajt sa rozhodne, že si uloví vianočného
kapra.
Zobral náradie a začal sekať dieru do ľadu.
Odrazu príde za ním jeden pán a kričí:
-Okamžite prestaňte sekať do toho ľadu!
-Akým právom mi to zakazujete!?
-Právom správcu zimného štadióna!
Janko sa na Vianoce pýta otca:
- Oco, vieš, ktorý vlak najviac mešká? No predsa ten, čo si mi sľúbil minulé Vianoce!
P. S.: Keď príde v noci za tebou veľký chlap s bielou bradou v červenom kabáte a bude ťa
pchať do vreca, tak sa neboj, možno len niekto písal Ježiškovi, že ťa chce pod stromček.