24.08.2015 Views

Návrhy a pripomienky učiteľov k Správe o stave školstva na Slovensku

Návrhy a pripomienky učiteľov k Správe o stave školstva na Slovensku

Návrhy a pripomienky učiteľov k Správe o stave školstva na Slovensku

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Návrhy</strong> a <strong>pripomienky</strong> <strong>učiteľov</strong> k<strong>Správe</strong> o <strong>stave</strong> <strong>školstva</strong> <strong>na</strong><strong>Slovensku</strong>Všeobecné návrhy a <strong>pripomienky</strong>:1. Verejná diskusia o problémoch <strong>školstva</strong> a ichnáprave mala predchádzať samotnej správe a nie<strong>na</strong>opak.2. Rada pre systémové zmeny v školstve vznikla až poštrajku <strong>učiteľov</strong> a <strong>na</strong> odporúčanie OECD. Minister malpredložiť svoju víziu a zriadiť radu hneď po nástupedo funkcie.3. O práci Rady pre systémové zmeny v školstveministerstvo nedostatočne informovalo verejnosť. Prijej zriadení zabudlo prizvať <strong>učiteľov</strong>, zástupcuriaditeľov základných škôl, či gymnázií (<strong>na</strong> druhejstrane v nej boli zástupcovia študentov strednýcha vysokých škôl).4. <strong>Návrhy</strong> systémových krokov neobsahujú časový plánzavedenia a realizácie jednotlivých opatrení (okremneurčitého prísľubu zvyšovania fi<strong>na</strong>ncií do <strong>školstva</strong>od roku 2014).5. <strong>Návrhy</strong> systémových krokov neobsahujú presnéstanovenie legislatívnych opatrení potrebných <strong>na</strong> ichzavedenie, rov<strong>na</strong>ko ani to, kto by niesol zodpovednosťza ich zavedenie.6. Stanovenie niektorých cieľov až <strong>na</strong> rok 2020presahuje funkčné obdobie súčasného ministra.Minister tak odmieta prevziať konkrétnu zodpovednosť1


za uskutočňovania dôležitých opatrení počas tohtovolebného obdobia.7. Pri jednotlivých systémových krokoch nie je vôbecvyčíslené, koľko fi<strong>na</strong>nčných prostriedkov si tietoopatrenia budú vyžadovať.8. Hlavný text správy pri systémových krokochnezohľadňuje vývojové tendencie počtu žiakov <strong>na</strong>jednotlivých stupňoch škôl.9. Správa neberie do úvahy vývojové tendencie rastuplatov <strong>učiteľov</strong> v ostatných štátoch V3, EÚ a OECD,ako ani vývojové tendencie rastu fi<strong>na</strong>ncovia <strong>školstva</strong>ostatných štátov.10. Správa sa nezaoberá samotným ministerstvom, jehopersonálnym obsadením, hospodárením, návrhmi <strong>na</strong>zlepšenie činnosti a pod. Rov<strong>na</strong>ko nekonkretizuje, ktonesie zodpovednosť za niektoré negatívne javyv slovenskom školstve.Poznámka: Nakoľko nejde o pripomienkové ko<strong>na</strong>nie, aleo verejnú diskusiu, nie všade sa dodržiava presnáškolská terminológia. Napríklad, keď sa hovorío školách, majú sa <strong>na</strong> mysli školy a školskézariadenia, alebo keď sa hovorí o učiteľoch, majú sa<strong>na</strong> mysli všetci pedagogickí zamest<strong>na</strong>nci.<strong>Návrhy</strong> a <strong>pripomienky</strong> k jednotlivým odsekom hlavnéhotextu správy a k 22 systémovým krokom v regionálnomškolstve:25 – 34 – Správa spomí<strong>na</strong> učebnice a učebné texty,nezaoberá sa však vôbec didaktickými pomôckami ako:mikroskopy, mapy, skúmavky, chemikálie, herbáre,preparáty živočíchov, pomôcky <strong>na</strong> fyziku a pod. Kedysiich zabezpečovalo pre školy samotné ministerstvoalebo metodické centrá. Dnes si ich školy <strong>na</strong>kupujú2


samy (ak sú vôbec <strong>na</strong> trhu) a keďže <strong>na</strong> ne školy nemajúpeniaze, nepoužívajú ich učitelia vôbec, alebopoužívajú tie zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokovminulého storočia.33 – Treba spresniť, že v čase odovzdania správy doparlamentu nemali učitelia k dispozícii okrem portálueAktovka nijaký iný vzdelávací portál s digitálnymučivom (v súlade so ŠVP). Samotný obsah portálueAktovka nespĺňa potreby <strong>učiteľov</strong> a žiakov, <strong>na</strong>pr.slovenčinárom tam chýba povinné čítanie, dejepisárompramene, jazykárom učebné texty a pod., učiteliašpeciálnych škôl tam nenájdu takmer nič.- Chýba informácia, koľko fi<strong>na</strong>nčných prostriedkovbolo doteraz <strong>na</strong> tvorbu digitálneho obsahu vzdelávaniavy<strong>na</strong>ložených.47 – Treba doplniť vývojové ukazovatele počtu žiakovpodľa prognóz UIPŠ: Od roku 2009 sa <strong>na</strong> I. stupni<strong>na</strong>chádzame v rastovej fáze, ktorá potrvá do roku2020, keď stúpne počet žiakov približne o 17 percent,potom <strong>na</strong>stane mierny pokles do roku 2025, keď bude <strong>na</strong>I. stupni približne o 10 OOO žiakov viac ako v roku2010. Na II. stupni sa pokles žiakov zastaví v roku2015 a začne rast, v roku 2025 bude <strong>na</strong> druhom stupnipribližne o 23 000 žiakov viac ako v súčasnosti.Prognóza UIPŠ rov<strong>na</strong>ko uvádza potrebu zvyšovať početškôl a učební.- Treba uviesť, prečo dochádza k disproporcii priporovnávaní počtu žiakov <strong>na</strong> učiteľa a počtu žiakov <strong>na</strong>triedu s kraji<strong>na</strong>mi OECD.119 – Treba spresniť, že štúdia McKinsey&Company Akosa <strong>na</strong>jviac zlepšujúce sa školské systémy <strong>na</strong> svetestále zlepšujú nás zaradila do kategórie dobrý, no<strong>na</strong>chádzame sa v spodnej časti tohto spektra, čo by sadalo vyjadriť známkou tri mínus (kategória dobrý je3


podľa skóre v porov<strong>na</strong>ní PISA od 480 do 520, Slovenskodosiahlo 490)– Treba rov<strong>na</strong>ko spresniť, že v kategórii úrovnefi<strong>na</strong>ncovania, v ktorej sme podľa správy ministradruhí <strong>na</strong>jlepší <strong>na</strong> svete spomedzi 23 krajín, uvádzacitovaná správa McKinsey&Company iba tieto krajiny:Argentí<strong>na</strong>, Botswa<strong>na</strong>, Omán, Irán, Bulharsko, Slovenskoa Chorvátsko.121 – Pre diskusiu by bolo veľmi prínosné, kebyministerstvo zverejnilo správu z predbežného výskumutímu spoločnosti McKinsey. V <strong>na</strong>sledujúcich odsekoch4


nie je celkom jasné, kedy sa uvádzajú záverya zistenia z hore citovanej správy a kedy z tohtopredbežného výskumu.126 – V ďalších odsekoch správa ministra, bohužiaľ,neuvádza ani jeden systémový krok alebo opatrenia,ktorými by sa dala zvýšiť efektivita samotnéhoministerstva a ním riadených rozpočtových organizáciítak, aby sa zabránilo neefektívnemu hospodáreniua plytvaniu.Úloha RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovaťobjem verejných fi<strong>na</strong>ncií pre školstvo.132a – Doplniť o návrh, akým spôsobom sa majúprerozdeliť verejné zdroje tak, aby školstvodostávalo prioritne viac, tzn., treba presnešpecifikovať, ktorým <strong>na</strong>dpriemerne fi<strong>na</strong>ncovanýmrezortom treba v rozpočte ubrať a o koľko.Obrázok 3 z prílohy č. 3 Kde dávame z verejnýchvýdavkov relatívne viac (+) a kde menej (-) z celkovýchverejných výdavkov (%, SK 2011, ostatné krajiny 2010)5


132b – Zlepšenie fungovania daňového systému môžepriniesť dostatočné zdroje <strong>na</strong> dlhodobé fi<strong>na</strong>ncovaniev školstve. Treba podotknúť, že v súčasnosti je podľaštatistík OECD náš daňový systém mimoriadneneefektívny: náklady spojené s výberom daní mámedvakrát vyššie ako priemer OECD a zároveň dosahujeme<strong>na</strong>jvyšší výpadok DPH spomedzi všetkých členskýchkrajín. Treba vyzvať ministra fi<strong>na</strong>ncií, aby čo<strong>na</strong>jskôr realizoval odporúčania OECD a EÚ.133 – Je potrebné si uvedomiť, že cieľ stanovenýv tomto bode, čiže vyrov<strong>na</strong>nie sa pomerom verejnýchzdrojov pre školstvo štátom V3, EU 21 a OECD do roku2020 <strong>na</strong>výšením fi<strong>na</strong>ncovania <strong>na</strong> úroveň 6 percent HDP,sa opiera výlučne o súčasný stav fi<strong>na</strong>ncovaniaostatných štátov. Správa tu neuvádza, a azda anineberie do úvahy, vývojové trendy fi<strong>na</strong>ncovania6


<strong>školstva</strong> v ostatných štátoch. 6% z HDP bol priemerštátov OECD v roku 2009, pričom v roku 2000 bol <strong>na</strong>úrovni 5,4%. Možno očakávať, že v roku 2020 sa budepriemer OECD pohybovať okolo 6,5% HDP.- Stanovený cieľ je málo ambiciózny a z<strong>na</strong>mená, žev roku 2020 sa dostaneme <strong>na</strong> úroveň, kde sa ostatnéštáty <strong>na</strong>chádzali v roku 2009. Potom ich môžemedoháňať odznova.- Každý rok zaostávania za ostatnými štátmipredstavuje pre <strong>na</strong>šich žiakov v porov<strong>na</strong>ní s ichzahraničnými rovesníkmi hendikep v podobene<strong>na</strong>plnených možností personálneho a materiálnehozabezpečenia: v zahraničí majú žiaci <strong>učiteľov</strong>, doktorých sa viac investuje, čo sa odráža <strong>na</strong> výbere,kvalite a motivácii učiteľa. Rov<strong>na</strong>ko treba investovaťdo didaktických pomôcok, vybavenia učební,odstránenia havarijných stavov, modernizácií rozvodovenergií a zabezpečenia primeraného počtu školskýchpsychológov či asistentov učiteľa.(Úloha RŠ-1-2:Upraviť systém fi<strong>na</strong>ncovania sozameraním <strong>na</strong> zvýšenie jeho efektívnosti a <strong>na</strong> podporukvality)134 – 138 – Nie je nikde uvedené, ako sa majúodstrániť nedostatky súčasného systému fi<strong>na</strong>ncovania.Úloha RŠ-1-3:Prijať opatrenia <strong>na</strong> postupnúoptimalizáciu siete škôl a školských zariadení.139 – K textu „Ako sme už uviedli, existuje <strong>na</strong>príklad110 základných škôl s počtom žiakov menej ako 13.“doplniť „,čo je asi 5 % všetkých základných škôl.“- K textu „Navyše, viac ako 80 % základných škôl mámenej ako 250 žiakov a niektoré z nich dostávajú, vsúlade s existujúcim systémom fi<strong>na</strong>ncovania, normatívzvýšený o kompenzačný príspevok.“ Chýba vyčíslenie,7


koľko škôl dostáva kompenzačný príspevok a v akompomere k celkovým výdajom <strong>na</strong> normatívy.140 – Treba pripomenúť, že jed<strong>na</strong> optimalizácia sieteuž prebehla, keď sa zriaďovateľmi stali obce.V niektorých obciach sa dotkla až 50% škôl.- K: „Spájanie škôl <strong>na</strong> jazykovo zmiešaných územiachby <strong>na</strong>vyše mohlo priniesť kladné efekty aj v oblastispolužitia občanov.“ Jestvuje obava, že spájanie škôl<strong>na</strong> jazykovo zmiešaných územiach prinesie hlavnenegatívne efekty v oblasti spolužitia občanov.Spájanie škôl vždy z<strong>na</strong>mená, že jed<strong>na</strong> škola sa zatvoría rozhodnutie o tom, ktorá to bude, budepravdepodobne vždy považované za krivdus národnostným podtextom.- Treba sa vyvarovať chýb z minulosti, ktoré saprejavili <strong>na</strong>príklad pri optimalizácii sietematerských škôl, ktorých je dnes akútny nedostatok.Školy a školské zariadenia sa ľahko zatvárajú, no lenťažko opäť otvárajú.141 – Treba si jasne definovať, či chceme zostať pripriemere OECD v počte žiakov <strong>na</strong> učiteľa, alebo nie.Pretože v súčasnosti sme približne <strong>na</strong> priemereostatných štátov, pri niektorých typoch škôl dokonca<strong>na</strong>d priemerom (odseky 47 a 53). Zároveň treba vziaťdo úvahy vývojové ukazovatele počtu žiakovv regionálnom školstve podľa štatistík UIPŠ do roku2025.Úloha RŠ – 1 - 4: Upraviť systém riadenia <strong>školstva</strong> sozameraním <strong>na</strong> zvýšenie jeho efektívnosti a kvality.145 – Chýba presná a<strong>na</strong>lýza, ako často sa stáva, žeškolu „ovládnu“ zamest<strong>na</strong>nci školy, chýbajú presnépočty za nejaké sledované obdobie v absolútnychčíslach i percentuálnom vyjadrení. Bez takejto8


podrobnej a<strong>na</strong>lýzy nie je možné viesť relevantnúdebatu o zmene fungovania rady školy.146 – Pri pretrvávajúcom <strong>stave</strong>, keď zriaďovateľmiv regionálnom školstve sú samosprávy a obvodné úrady,<strong>na</strong> čele ktorých stoja prevažne osoby, ktoré sú spätés nejakou politickou stranou, vzniklo bynebezpečenstvo politizácie <strong>školstva</strong> a riaditelia bysa mohli meniť po každých voľbách. Okrem toho tujestvuje ešte aj riziko nepotizmu (dosadzovaniapríbuzných) a korupcie. Zmene fungovania školskejrady by mala predchádzať hlbšia a<strong>na</strong>lýza jejfungovania. Pokiaľ ide len o ojedinelé prípady, keďškolské rady ovládnu zamest<strong>na</strong>nci alebo zriaďovateľ,je možné zriadiť odvolací kontrolný a <strong>na</strong>driadenýorgán, ktorý by mohol vo výnimočných a zákonomstanovených prípadoch vstupovať do ko<strong>na</strong>nia voľby čiodvolávania riaditeľa.Úloha RŠ – 1 - 5: Systematicky zlepšovať prístup kinformáciám pre všetkých zainteresovaných.150 – 152 – Chýba presnejší opis stavu, v akom štádiusa Rezortný informačný systém <strong>na</strong>chádza, koľko sa doňdoteraz investovalo a kedy bude spustený doprevádzky.Úloha RŠ – 1 - 6: Znižovať administratívnu záťaž vregionálnom školstve.153-157 – Administratívne veci by mali vykonávaťhlavne administratívni pracovníci, nie pedagógovia.Vyžadovalo by si to vytvorenie ďalšej pracovnejadministratívnej sily v školách a školskýchzariadeniach (podľa počtu žiakov a <strong>učiteľov</strong>), čo sapochopiteľne nedá realizovať bez <strong>na</strong>výšenia objemufi<strong>na</strong>ncií smerujúcich do regionálneho <strong>školstva</strong>.155 – Podľa správy ministra a<strong>na</strong>lytici McKinnsey andCompany konštatovali, že v mnohých prípadoch je9


slabým článkom v riadení <strong>školstva</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>riaditeľ školy alebo školského zariadenia. Opäť chýbauvedenie zdroja informácie. V správe a<strong>na</strong>lytikovMcKinsey and Company How the world´s most improvedschool systems keep getting better sa totiž tátoinformácia ne<strong>na</strong>chádza. Slovensko sa v tejto správespomí<strong>na</strong> len <strong>na</strong> dvoch miestach, raz je uvedenév grafe, raz v poznámke pod čiarou. Osobitne saspráva Slovenskom nezaoberá.Úloha RŠ - 2 - 1: Zabezpečiť kvalitný výber aprípravu <strong>na</strong> učiteľské povolanie <strong>na</strong> stredných avysokých školách.161– Aby sa <strong>na</strong>jlepší absolventi stredných škôlrozhodli pre pedagogické štúdium, musí byť učiteľsképovolanie skutočne atraktívne. Slovník cudzích slovvysvetľuje pojem atraktívny slovami príťažlivý,lákavý, pútavý. Tento odsek však okrem národnéhoštipendia počas vysokoškolského štúdia (za podmienkyzotrvania v školstve) a možnosti osvojovania sipríkladov <strong>na</strong>jlepšej praxe nijaké príťažlivé a lákavéatribúty takejto voľby neponúka, <strong>na</strong>vyše je tentozámer v rozpore s odsekom 165d.Úloha RŠ - 2 - 2: Prijať opatrenia <strong>na</strong> zvýšenie atrvalú udržateľnosť atraktívnosti učiteľskéhopovolania163 - Treba uskutočniť prieskum, <strong>na</strong> ktorom mieste saskutočne učiteľské povolanie <strong>na</strong>chádza spomedzivšetkých povolaní vyžadujúcich si vysokoškolskévzdelanie. Takýto prieskum by, pochopiteľne, nemuselaurobiť renomovaná firma, ale <strong>na</strong>pr. študentisociológie.165d - Podľa správy by mali začí<strong>na</strong>júci učitelia maťv roku 2020 nástupný plat rov<strong>na</strong>ký ako sú platy inýchabsolventov vysokých škôl. Podľa tohto odseku však10


udú postupne platovo klesať <strong>na</strong> úroveň 75% ostatnýchpovolaní s rov<strong>na</strong>kým stupňom vzdelania. V praxi by toz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, že <strong>na</strong>jlepší absolventi stredných škôl sazmieria so skutočnosťou, že ak si vyberú učiteľsképovolanie, budú po dvadsiatich rokoch praxe zarábaťasi tri štvrtiny toho, čo budú zarábať ich menejúspešní spolužiaci, ktorí sa hlásia <strong>na</strong> iné vysokéškoly a volia si iné povolania.- Priemerný učiteľský plat v krajinách OECD je 85%platu iných povolaní vyžadujúcich vysokoškolskévzdelanie. Všeobecným trendom v OECD je každoročnýnárast učiteľských platov, ktorý pokračoval aj počas<strong>na</strong>jhlbšej krízy (s výnimkou štyroch štátov). Mnohéštáty <strong>na</strong>štartovali reformy systému už dávnejšiea systematicky zvyšujú platy <strong>učiteľov</strong>. Platysystematicky zvyšujú aj v tých štátoch, kde presahujúpriemerný plat vysokoškolsky vzdelaných zamest<strong>na</strong>ncov.- Na <strong>Slovensku</strong> je podľa štatistík OECD rozdiel medzinástupným platom a platovým stropom (bez kariérnehorastu – minimal training) 24% po 32 rokoch. Priemerkrajín OECD je 64% po 24 rokoch praxe (bez kariérnehorastu – minimal training).- Okrem dosiahnutého vzdelania v rámci kontinuálnehovzdelávania treba odmeňovať aj samotný výkon učiteľavo výchovno-vzdelávacom procese.- Okrem rekondičných pobytov treba poskytnúť ďalšiebenefity <strong>na</strong> zatraktívnenie učiteľského povolania,<strong>na</strong>pr. možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zníženieúväzku po určitom veku, vytvorenie časového priestoru<strong>na</strong> kariérny rast, zvýšenie počtu kariérnych stupňov,zvýšenie zliav do knižníc, múzeí a <strong>na</strong> kultúrnepodujatia, zľavy <strong>na</strong> hromadnú a diaľkovú dopravu,zabezpečenie umiestnenia dieťaťa učiteľa v štátnejškôlke od tretieho roku dieťaťa a pod.11


166 – Nedostatky kariérneho systému:- učitelia sa zúčastňujú školení v prevažnej mierelen kvôli kreditom, nie pre zaujímavosť, potrebnosťalebo využiteľnosť akreditovaného programu,- v nedostatočnej miere oceňuje samovzdelávanie<strong>učiteľov</strong>,- nízke rozpätie možného platového posunu,- mnohé školenia absolvujú učitelia mimo pracovnejdoby, častokrát cez víkendy alebo počas dovolenky,- mnohé školenia si musia učitelia zaplatiť,- ponuka školení často neodráža potreby <strong>učiteľov</strong>,- obmedzená platnosť kreditov.168 – Treba sprísniť nielen požiadavky <strong>na</strong> odbornéhogaranta akreditovaného programu, ale aj <strong>na</strong> všetkýchškoliteľov tak, aby dosahovali minimálne kariérnystupeň školených <strong>učiteľov</strong>. Zároveň by všetciškolitelia mali mať primeranú priamu pedagogickú praxa skúsenosť, aby pre školených <strong>učiteľov</strong> bolidostatočnou autoritou.Úloha RŠ-3-1: Uskutočniť zmeny v systéme a obsahuvzdelávania tak, aby školstvo pripravovalo žiakov <strong>na</strong>život v podmienkach rýchlo sa meniaceho sveta.174 – Za veľkú časť problémov v súčasnom(reformovanom) systéme a obsahu vzdelávania nesiespoluzodpovednosť aj súčasný minister <strong>školstva</strong>, keďžev čase prípravy a spúšťania reformy zastával postpodpredsedu vlády pre vzdelanostnú spoločnosť a bolpriamym <strong>na</strong>driadeným vtedajšieho ministra <strong>školstva</strong>.176 – Zmenu obsahu vzdelávania uskutočniť tak, aby sapredišlo všetkým chybám pri zavádzaní reformy v roku2008 a:12


- čo <strong>na</strong>jmenej zaťažila <strong>učiteľov</strong>,- aby pred jej zavedením do praxe predchádzala širšiadiskusia a širší konsenzus všetkých zainteresovanýchsubjektov,- aby boli pred zavedením vychytané chybya nedostatky,- aby nebolo potrebné vymeniť všetky učebnice za nové(predstavuje to obrovské fi<strong>na</strong>nčné náklady, z ktorýchmajú <strong>na</strong>jväčší profit polygrafické firmy),- ak bude predsa treba niektoré učebnice vymeniť, abyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li kvalitatívny posun vpred a nie krok späť,- aby školenia <strong>učiteľov</strong> prebiehali pred zavedenímkonkrétnej zmeny a nie až po ňom,- aby učiteľom v rámci prípravy <strong>na</strong> zmenu niekto novévyučovacie metódy a postupy názorne predviedol.176m – Cieľom opatrenia je stav, keď budú minimálnerozdiely medzi úrovňou kvality rov<strong>na</strong>kých typov škôl.Avšak realizácia zavedením povinných spádovýchštátnych škôl by viedla k strate pozitívnejsúťaživosti, budovania me<strong>na</strong> a prestíže školy. Prejednoduchšiu orientáciu by asi v budúcnosti dostaličíslo. Počet žiakov <strong>na</strong> škole by závisel len a len odpočtu detí v danom spádovom okrsku. A rodič, ktorý bychcel, aby jeho dieťa chodilo do inej ako štátnejspádovej školy, by musel zaplatiť súkromnej škole,alebo prihlásiť dieťa <strong>na</strong> školu cirkevnú, hoci jemožno iného svetonázoru.Úloha RŠ-3-2: Zabezpečiť interné aj externémonitorovanie a hodnotenie kvality výchovya vzdelávania.13


186 - Treba sa v prvom rade zamyslieť, prečo náplňtýchto úloh (body a – h) doteraz ešte niktonevypracoval, nevytvoril, nezaviedol, neuskutočňoval,nevenoval im trvalú pozornosť a nezabezpečil ichplnenie (pozri správu odsek 186 body a-h).Úloha RŠ-3-3: Zlepšiť podmienky v prístupek vzdelávaciemu obsahu.188 – Pre <strong>učiteľov</strong> je potrebné zabezpečiť nielenprístup k <strong>na</strong>jnovším poz<strong>na</strong>tkom zo svojho odborua pedagogiky, ale predovšetkým poskytnúť učiteľomčas, aby si tieto poz<strong>na</strong>tky mohli osvojiť.V súčasnosti, keď veľké množstvo <strong>učiteľov</strong> vykonávapopri učení nejakú inú zárobkovú činnosť, nemôžuvenovať dostatok času zvyšovaniu svojich vedomostí.- Treba vziať do úvahy, že pre veľkú časť <strong>učiteľov</strong>predstavuje ich predmet zároveň celoživotný koníček.Dostatočným ohodnotením <strong>učiteľov</strong> sa dá docieliť, abymali <strong>na</strong> svoj koníček čas a mohli tak žiakom odovzdaťčo <strong>na</strong>jviac zaujímavých a pútavých vedomostía zručností.Úloha RŠ-3-4: Skvalitniť systém predškolskej výchovya vzdelávania.Úloha RŠ-3-5: Vytvoriť podmienky <strong>na</strong> preberanie<strong>na</strong>jlepších postupov (best practices), a to takv národnom, ako aj medzinárodnom kontexte.203 – 205 – Treba identifikovať <strong>na</strong>jlepších <strong>učiteľov</strong>jednotlivých predmetov v každom obvode alebo okresea vytvoriť pre nich podmienky, aby svoje skúsenostimohli odovzdávať ďalej – <strong>na</strong>pr. znížiť im úväzok <strong>na</strong>minimálnu mieru, aby zostali spätí s praxou, alemohli zároveň hospitovať <strong>na</strong> iných školách. Títošpecialisti by mali osobne poz<strong>na</strong>ť všetkých <strong>učiteľov</strong>daného predmetu vo svojom obvode/okrese, mali bypredvádzať otvorené a ukážkové hodiny, a tak názorne14


pomáhať pri zavádzaní nových alebo osvedčenýchpostupov.- Treba zvážiť možnosť vytvorenia „ukážkových“ škôl,<strong>na</strong>pr. „fakultných“, čiže škôl zriadených pripedagogických fakultách. Na týchto školách by maliučiť <strong>na</strong>jlepší odborníci z praxe. Ostatní učitelia byaj tu mohli <strong>na</strong> vlastné oči vidieť, ako sa reálne dajúuplatňovať požiadavky vyplývajúce z vedomostnýcha výkonových štandardov. Tieto školy by zároveň mohlislúžiť <strong>na</strong> prax pre študentov pedagogických fakúlt.Úloha RŠ-4-1: Zvýšiť kvalitu odborného vzdelávaniaa prípravy tak, aby jeho absolventi boli schopníbezprostredne po skončení štúdia priamo vstúpiť dopracovného procesu.- Je známou skutočnosťou, že „praktické vyučovanie je<strong>na</strong>júčinnejšie, keď sa vykonáva priamo vo firmách“a že „základnou podmienkou efektívnosti segmentuodborného vzdelávania a prípravy je jeho schopnosťreagovať <strong>na</strong> meniace sa potreby trhu práce“.- Netreba zdôrazňovať „pravidelné a<strong>na</strong>lýzy údajovo vývoji trhu práce“, ktoré budú opäť len odčerpávaťz fi<strong>na</strong>ncií pre školy s otáznym efektom.- Zjavne nereál<strong>na</strong> je požiadavka, aby „príslušnéstavovské a profesijné organizácie zadefinovalipožiadavky <strong>na</strong> odborné zručnosti a praktickéskúsenosti potrebné <strong>na</strong> vykonávanie pracovnýchčinností <strong>na</strong> pracovných miestach <strong>na</strong> trhu práce apodieľali sa <strong>na</strong> tvorbe profilov absolventovodborného vzdelávania a prípravy a požadovanýchvedomostí, zručností, schopností a pracovnýchnávykov“. Stavovské a profesijné organizácie nemajúu nás tradíciu a nevznikali z potrieb trhu, ale <strong>na</strong>objednávku zvonka. Dodnes majú <strong>na</strong>pr. problém vyslať15


svojich zástupcov do skúšobných komisií <strong>na</strong> záverečnéskúšky.- Nestačí „zaviesť prvky duálneho systému doodborného vzdelávania a prípravy v Slovenskejrepublike, pri ktorom sa praktická časť odbornejvýchovy a vzdelávania bude uskutočňovať priamo vofirmách“. „Úzka spolupráca (škôl) so zamestnávateľmi“by sa mala jednoducho, čiže účinne a efektívnerealizovať úplným vypustením praktického vyučovaniazo škôl. Praktické vyučovanie by mali uskutočňovaťpriamo firmy prostredníctvom svojich zamest<strong>na</strong>ncov –inštruktorov (mohli by nimi byť aj dnešní majstriOV). Štát môže nájsť spôsoby, ako v tomto smere firmymotivovať.- Stredné odborné školy by mali realizovať lenteoretické vyučovanie – všeobecnovzdelávaciea odborné. Zbavili by sa tak materiálne náročnýchdielní, ktoré aj tak nedokážu mať vybavené <strong>na</strong> úrovnisúčasnej praxe, a vyriešil by sa aj problém majstrovOV, ktorí po dlhodobom pôsobení v škole strácajúkontakt s aktuálnou výrobnou praxou.- Nebolo šťastné „zrovnoprávnenie“ bývalých strednýchodborných učilíšť (s učebnými odbormi) so strednýmiodbornými školami (so študijnými odbormi), ktoré saformálne demonštruje aj zjednotením názvu. Nezvýšiloúroveň „učňoviek“ a degradovalo stredné odbornéškoly. (Podobne nepomohlo praktické zrušenie dvochúrovní maturitnej skúšky – nezvýšilo úroveň SOŠ, aleznížilo úroveň maturít <strong>na</strong> gymnáziách.)Úloha RŠ-4-2: Posilniť úlohu zamestnávateľovv oblasti odborného vzdelávania a prípravy.Úloha RŠ-4-3: Prijať opatrenia podporujúce záujemžiakov o odborné vzdelávanie v súlade s potrebamitrhu práce.16


Úloha RŠ-5-1: Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchovea vzdelávaniu pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva.- Pri rešpektovaní bodov 231, 232, 234, 236 – 238,239 h), k) – p) by sa stále mali akceptovať ajšpeciálne školy (špeciálne základné školy a odbornéučilištia) pre žiakov so znevýhodnením, <strong>na</strong>pr. smentálnym postihnutím. Pri preferovaní individuálnejintegrácie by sa mala zvažovať nielen personál<strong>na</strong>pripravenosť základných a stredných škôl <strong>na</strong> prijatiezdravotne znevýhodnených žiakov, ale aj celková mieratolerancie intaktnej populácie, ktorá je nižšia akovo vyspelých krajinách a len veľmi pomaly sa zvyšuje.Mnohí zdravotne znevýhodnení žiaci, <strong>na</strong>jmä s mentálnympostihnutím, majú zo základnej školy, kde boliintegrovaní, traumatizujúce spomienky, stretávali sas ponižovaním a posmechom alebo s prehliadaníma nezáujmom, pre mnohých s takouto skúsenosťou ješpeciál<strong>na</strong> škola <strong>na</strong> prechodné obdobie alebo aj počascelej doby vzdelávania, resp. prípravy <strong>na</strong> povolanielepším riešením.- Každopádne treba umožniť reálnu priestupnosť medzibežnými a špeciálnymi školami, a to obojsmernú a zajasných podmienok.234, 238 a 239 n)- Hranica medzi ISCED 2 a 3 bynemala byť taká striktná. Nie je veľký rozdiel medzižiakmi, ktorí nemajú diagnostikované mentálnepostihnutie (sú <strong>na</strong>pr. v hraničnom pásme), aleneukončili ZŠ a pokračujú v štúdiu v SOŠ (bývalých„učilištiach“), a žiakmi s ľahkým mentálnympostihnutím, ktorí sa pripravujú <strong>na</strong> povolaniev odborných učilištiach.- Umožniť „opačnú integráciu“ a v príprave <strong>na</strong>povolanie umožniť odborným učilištiam po kladnomstanovisku školského zariadenia výchovnéhoporadenstva a prevencie prijímať v odôvodnených17


prípadoch aj žiakov bez mentálneho postihnutia, <strong>na</strong>pr.žiakov v hraničnom pásme, žiakov, ktorí nezískalinižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou239 o) - Alter<strong>na</strong>tívne k známkovaniu „používať slovnéhodnotenie prospechu a správania žiakov s mentálnympostihnutím formou slovného komentára“, nie výlučne.Úloha RŠ-5-2: Podporovať vytváranie kapacít tam, kdesa prejavuje ich nedostatok.Úloha RŠ-6-1: Posilniť výchovu detí a žiakov kzdravému životnému štýlu.Úloha RŠ-6-2: Skvalitniť školské stravovanie.Úloha RŠ-6-3: Zvýšiť bezpečnosť v školách a školskýchzariadeniach.- Fi<strong>na</strong>nčné dotácie zo štátu <strong>na</strong> zavedenie kamerovéhosystému v priestoroch školy (chodby, areál,jedáleň...), tiež <strong>na</strong> elektronickú evidenciu (čipy)dochádzky žiakov do školy.18

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!