krajanský

krajanský svetPo stopách slovenskýchosobností v KovačiciObsahom dvojdňovej návštevy Srbska, ktorú 9 .– 10. októbra absolvoval podpredseda slovenskej vlády Dušan Čaplovič,bol nielen rozhovor so srbským partnerom Božidarom Deličom o integrácii Srbska do Európskej únie a spolupráci vovede a výskume, ale aj stretnutia so slovenskými krajanmi z mestečka Kovačica.Tato oblasť južného Banátu organizátoricesty nevybrali náhodne, slovenský politiksa tu zúčastnil na slávnostnom odhaleníbusty hneď dvoch tamojších významných činiteľov.Prvý z nich, evanjelický farár Ján Čaplovič(1876 – 1925, starý otec Dušana Čaploviča,pozn. red.) sa stal známym vďaka odvahe,ktorú prejavil v tzv. kovačickom procese(1907 – 1908), kedy sa postavil protiprenikaniu maďarských evanjelických bohoslužiebdo slovenského duchovnéhoprostredia. To malo za následok jeho odvolaniea cirkevný proces.Povedané krátko a jasne, cirkevná vrchnosť,ktorú predstavoval biskup GustávScholtz, porušila cirkevnú ústavu a zástupcomkovačického zboru, tvoreného výlučneSlovákmi, nariadila v ich kostole slúžiť razdo mesiaca bohoslužby v maďarčine. Kon-vent s tým zásadne nesúhlasil, Kovačičaniasa totiž právom obávali, že po čase prídeaj k maďarizácii školstva a celkovej strateslovenskej identity, ako tomu nasvedčovalipredchádzajúce skúsenosti z Uhorska.Odvolávanie sa na cirkevnú ústavu všaknepomáhalo. Veriaci preto prešli k činom.Najprv hlasným spevom maďarské bohoslužbyznemožnili odslúžiť, druhý mesiacvšak už uhorskí žandári slovenských veriacichs použitím bodákov z kostola vyhnalia pozatýkali. Súdne ťahanice, ktoré vzbudilimedzinárodný ohlas, trvali dva roky,z 96 obvinených nakoniec súd oslobodillen 56 osôb...Súčasne sa konal aj cirkevný proces protifarárovi Jánovi Čaplovičovi, zámerne preťahovanýaž tri roky, kedy sa konečne moholvrátiť do úradu.Život druhej významnej osobnosti, ktorejbustu odhalili v októbri, kovačického rodákadr. Jána Bulíka (1897 – 1942), je spojenýs krajanským hnutím a aktívnym bojomproti fašizmu. Tento spoluzakladateľ a prvýpredseda Matice slovenskej v Juhosláviiprispel k rozvoju slovenského školstva i kultúrya ako advokát sa zasadzoval za právaslovenských rodákov. Od polovice 30. rokovminulého storočia sa politicky angažovalv sociálnodemokratickej strane. PočasII. svetovej vojny udržiaval styky so zahraničnýmodbojom a pomáhal utečencom. Jehoosud spečatila okupácia Juhoslávie, kedyho zatkli a odvliekli do koncentračného táborav Mauthausene. V povedomí ľudí zostávaaj vďaka uliciam v Kovačici a Bratislave,ktoré nesú jeho meno. Posmrtne muudelili Rád Slovenského národného povstania,Československý vojnový kríž a Masarykovrád.Vicepremiér navštívil okrem toho aj rodnýdom najvýznamnejšieho kovačického naivnéhomaliara Martina Jonáša (1924 – 1996).Vďaka finančnej pomoci Slovenskej republikybudovu v blízkej budúcnosti pretvoria možnona galériu naivného umenia. Slovenskéhopolitika nadchlo aj nové kovačické rekreačnéa športové centrum.Počas slávnostného zasadania miestnejsamosprávy Dušanovi Čaplovičovi udeliličestné občianstvo mesta ako prvej zahraničnejosobnosti v histórii vôbec. Na otázkunovinárov, s akými pocitmi prevzal ocenenie,odpovedal, že ho nepovažuje jen za poctuštátnikovi. Ide hlavne o ocenenie jeho predkov,ktorí žili v Srbsku a vždy stáli na stranedemokracie, bojovali proti maďarizácii a fašizmu.(ew)Snímky: archív autoralisty | 10 | 20092

listy | 10 | 2009 rozhovor číslaSrdce je ušľachtilý orgánVedec roka Fedor Šimko, prodekan pre vedu a výskumLFUK v Bratislave Mirjana ŠišolákováPredovšetkým za prínos k liečbe vysokého krvného tlaku si ocenenie „Slovenský vedec roku 2008“ odniesol medzinárodneuznávaný bratislavský lekár a vedec Fedor Šimko. Jeho život a prácu predstavujeme v našom rozhovore. Odkiaľ pochádzate, aké je vaše rodinnézázemie, čím sú rodičia a trebársaj súrodenci?Narodil som sa a vyrástol v Bratislave.Sme intelektuálska rodina, otec je architekta mama lekárka, starí rodičia boli učitelia.Ale najkomplexnejšie vzdelanie má bratJuraj – vyštudoval prírodné vedy, potom zapäť rokov skončil normálne šesťročné štúdiummedicíny. Dnes je docentom gynekológie,okrem vedeckej hodnosti PhD. (doktorfilozofie; v tejto podobe však skratkazodpovedá hodnosti kandidáta vied, pozn.red.) má tri klinické atestácie a aktívne savenuje gynekológii aj genetike. Ja som chodilna Strednú všeobecnovzdelávaciu školuna Metodovej ulici, ktorá vtedy patrila medzidve najlepšie v Bratislave. Podstatné pri výbereškoly však bolo, že som ju mal doslovaza domom, takže aj v snehu som do školydochádzal v teniskách. Zameriaval som sana prírodné vedy a jazyky; hovorím plynnepo anglicky, nemecky a rusky. Po maturitesom sa prihlásil na medicínu. Čo ovplyvnilo váš výber, bolo tovlastné rozhodnutie alebo vás niektousmernil?Matka zastáva dodnes názor, že medicínaje povolanie s najširšími možnosťami.V podstate nám povedala toto: robte si, čochcete, ale len medicína stojí za to. Chcelsom študovať fyziku a matematiku, alei s bratom sme uznali, že na maminej filozofiije trochu pravdy, a tak sme obaja vyštudovalimedicínu. A že som pri medicínezostal? Ešte stále som pevne presvedčený,že aj v dnešnej „továrensko-technokratickej“vede možno spraviť objav. Splnila škola vaše očakávania? Ktorípedagógovia vás ovplyvnili?Bol som typické akademické dieťa, vždysom mal samé jednotky a s učiteľmi som vy-chádzal výborne. Avšak na medicíne mi chýbalindividuálny prístup pedagógov a akésiich osobnostné angažovanie sa v predmete.Ak je učiteľ osobnosť, on vytvára krásuprednášaného odboru tým, že dokáže vytiahnuťz hŕby balastu podstatu a potom jušarmantne predať– a takých bolo pomernemálo. Najradšej som mal profesora Gvozdjáka,s ktorým som potom ďalších dvadsaťrokov spolupracoval na internej klinike,a profesora Cigánka, neurológa. Pre ktorý odbor medicíny ste sa rozhodlipo skončení štúdia? A vôbec,mohli ste si vyberať?Ako prominentný študent som mal dosť veľkémožnosti. Moje rozhodnutie, čomu sa venovať,to však len sťažovalo. Najviac ma priťahovalapatofyziológia a interná medicína, ktorésú – pravdaže, po zvládnutí nevyhnutných základov– trvalou detektívnou hrou. Pokúste sa nám, laikom, možno budúcimpacientom, vysvetliť podstatuvlastnej vedeckej práce.Predovšetkým pracujem v oblasti ochranyhypertrofovaného čiže zväčšeného srdca.Srdce sa na zvýšenú hemodynamickú záťaž– napríklad na zvýšený krvný tlak – adaptujezväčšením masy myokardu. Takáto hypertrofovanáľavá komora srdca je však kvalitatívnemenejcenná v porovnaní s normálnym myokardoma je vystavená zvýšenému riziku zlyhania,infarktu alebo fatálnej dysrytmie. Kardiológiasa preto snaží dosiahnuť takzvanúregresiu myokardu, teda redukciu jeho masyna pôvodnú úroveň. Sú to všetko zložitéotázky, ktoré tu vysvetľujem iba schematicky,pretože si uvedomujem, že len málo čitateľovpatrí medzi medicínskych odborníkov. Z vašej odpovede je mi jasné aspoňto, že ide o komplikované procesy odohrávajúcesa v chorom srdci a že vedciako vy sa snažia, aby boli pod čorazväčšou kontrolou. Čo nám teda prinášavaša vedecká práca?Detaily vedeckej práce nie sú pre verejnosťatraktívne. Akákoľvek oblasť vedy prinášaoveľa viac neúspechov a sklamaní,ako si verejnosť dokáže predstaviť. Na druhejstrane však, všeobecne známe princípyvlastnej ochrany dodržiava len málokto.Klasický príklad predstavuje nezáujemspoločnosti o hypertenziu. Vysoký tlak nebolí,ale hoci sa všeobecne vie, že zvyšujeriziko mozgovej porážky, infarktu alebosmrti, zdá sa, že všetko je veľmi ďalekoa hrozby sú niekde v nedohľadne. Nie je tovšak pravda. Vysoký tlak ničí cievy, srdce,obličky a mozog zväčša pomaly, ale niekedymôže navodiť smrť aj veľmi rýchlo.Mladý lekár Jule Segal z knihy Mária Puzza„Krstný otec“ povedal jednému nedisciplinovanémupacientovi: „Každý deň hovorímsvojim pacientom: nejedzte toľko, lebo zomriete,nefajčite toľko, lebo zomriete, nepracujtetoľko, lebo zomriete, ale nikto manepočúva. A viete prečo? Lebo im nepoviem,že zomriete už zajtra. Takže vám hovorím:ak nezmeníte život, už zajtra môžetezomrieť.“ Myslím si, že tak by to mali lekárihovoriť aj u nás. Čo si na vašej vedeckej práci najviaccenili odborníci, ktorí vám udelili titul„Vedec roka“?Každý sa nadchýna novými objavmi, ale tiesa v medicíne dosahujú len veľmi ťažko. Naniečo sa príde v laboratórnom experimente,ale v klinickej praxi sa prielom vždy nepotvrdí.A ak aj objav náhodou funguje u maléhopočtu pacientov, nestačí to. Rozhodujúcesú klinické trialy, ktoré zahŕňajú tisícepacientov. To, čo v jednej štúdii vyjde, môžepriniesť sklamanie v inej veľkej štúdii. Medicínaje v kyvadlovom pohybe, všetko stojíobrovské peniaze, v predpokladoch aj vý-6

sledkoch je značná dávka pragmatizmu.Preto v medicíne nemám rád slovo objav.Avšak – na druhej strane – sa snažím nebyťlen „potvrdzovateľom“ vedy. Podarilo sa námpresadiť niekoľko nových postupov, ktorésa stretli so značným medzinárodným ohlasom.Zdá sa, že hormón melatonín by moholv blízkej budúcnosti nájsť klinické uplatneniev kardiovaskulárnej medicíne. A čo si na svojej vedeckej práci najviacceníte vy sám? Čím je pre vás príťažlivá?Srdce je ušľachtilý orgán, musí pracovať bezprestávky, s obrovským nasadením a spoľahlivo,stačí jeho malé zakolísanie a životsa skončil. Našťastie, kardiológovia si tentofakt uvedomujú – laická verejnosť nie. Výskumomsrdca sa zaoberá obrovský početpracovísk a odhaliť nejakú medzierku, v ktorejsa človek presadí, si vyžaduje nielen nápady,ale aj trochu šťastia. Aká je v tejto oblasti medzinárodnáspolupráca? S ktorými krajinami,ústavmi či vysokými školami spolupracujete?V Slovenskej akadémii vied úzko spolupracujems doktorkou Pecháňovou a doktorkouBernátovou, ktoré sú vynikajúcimibiochemičkami. Ako výbornú hodnotímaj spoluprácu s českými kolegami, profesoromPelouchom z Prahy a docentkouAdamcovou z Hradca Králové, bezktorých by mnohé publikácie nevznikli.Všetkých si ich vysoko vážim. Čo by ste ešte chceli dosiahnuťv práci?Bol by som rád, keby sme v niektorom experimentedospeli k takému výsledku,z ktorého by som bol nadšený ešte preduverejnením vo forme článku. Keď Puškindopísal Eugena Onegina, skákal od radostipo miestnosti a vykrikoval: „Puškin,ty darebák, napísal si skvelú vec!“ Keď saniečo také podarí, je to ako dať gól Brazíliina futbalových majstrovstvách sveta. Všetcihneď vedia, že je to skvelé... Keby ste mohli niečo zmeniť na spôsobeživota väčšiny ľudí s vysokým krvnýmtlakom a s tým súvisiacimi ťažkosťami,čo by to bolo?Som presvedčený, že pre našich pacientovsa dá urobiť veľmi veľa. Každá diskusiao zdravotníctve sa zvrtne na nedostatokpeňazí, založenie exkluzívnych centier,na drahé chirurgické výkony. Ale aj tie najvyspelejšiekrajiny priznávajú, že zdroje určenéna zdravotníctvo neumožňujú poskytnúťvšetkým pacientom starostlivosťna úrovni najnovších výdobytkov medicíny.U nás je ten problém možno len vypuklejší.Ale tisíce pacientov po celom svete a aj naSlovensku zomierajú na dehydratáciu, poruchuiónovej rovnováhy, neriešenú sideropéniu(nedostatok železa) a anémiu (chudokrvnosť),zle kontrolovanú hypertenziu(vysoký krvný tlak), neadekvátne aplikovanúantibiotickú liečbu, nerozpoznanú dyslipidémiu(poruchu metabolizmu tukov)... Pritomnáklady na takúto liečbu sú v podstate minimálne.Skôr ide o prevenciu, stanovenierizika vzniku kardiovaskulárnej udalosti (infarkt,porážka), osvetu pacientov, ale aj lekárov,dosiahnutie zdravotníckeho vzdelaniaa povedomia u každého človeka, - inýmislovami, naučiť ľudí vážiť si a byť hospodáromvlastného zdravia. Na Slovensku sa začalprogram Most, ktorý má mnohé atribútyvyššie uvedeného prístupu. Takýto programmôže mať veľmi pozitívny dopad a vrelo hopodporujem. Vy sám sa držíte vlastných rád?Asi áno, žijem dosť asketicky, čo je z hľadiskaživotosprávy ten lepší variant. Niekedysíce pracujem neúmerne veľa, ale potomdokážem na týždne „vypnúť“ a na všetko zabudnúť.Je to prirodzená sebaobrana. Rokysom sa venoval súčasne klinike aj patofyziológii,čo je neuveriteľný stres. Stále som simyslel, že mám byť na tom druhom miestea robiť niečo iné. V súčasnosti pribudli povinnostiprodekana, ale všetko si už organizujemracionálne a klinike sa momentálnevenujem menej. Som vášnivým rybároma táto záľuba chytila aj môjho malého syna.Dúfam, že raz si budem môcť dovoliť byť narybách aspoň štyri mesiace v roku, a nie vytiahnuťudice štyri-päťkrát za rok, ako je tov súčasnosti. Autorka je novinárka, žije v BratislaveSnímka: archívVizitka profesora MUDr. Fedora Šimka, PhDRok narodenia: 1956Štúdium: Lekárska fakulta UK v Bratislave(ukončenie roku 1981)Pracoviská: Ústav patologickej fyziológiea III. interná klinika LFUK,Zahraničný pobyt: Berlín, Göttingen, Heidelberg,Zürich, Viedeň, PrahaOcenenie za najlepšie publikácie: Vedecroka 2008, Guothova cena prezídia Slovenskejlekárskej spoločnosti, 3x Cena rektoraUniverzity Komenského v Bratislave, 2x cenaSlovenskej fyziologickej spoločnosti, Cenaslovenskej internistickej spoločnosti, Cenaslovenskej hypertenziologickej spoločnostiZahraničné ocenenia: štipendium NadácieAlexandra von Humboldta, štipendiumNadácie Medical Helpline, čestný zostavovateľosobitných čísel časopisov Journal ofHypertension (Časopis o hypertenzii; hypertenzia– vysoký tlak, pozn. red.) , PhysiologicalResearch (Fyziologický výskum) a Frontiersin Bioscience (Obzory biovedy); 52karentovaných publikácií (karentovaný časopisje vedecký časopis registrovaný a spracovávanýslužbou amerického Ústavu vedeckýchinformácií, pozn. red.) in extenso(v celej šírke, v celom rozsahu, obšírne,pozn. red.), z toho 31 ako prvý autor.rozhovor číslalisty | 10 | 20097

listy | 10 | 2009 výstavaKošický zlatý poklad saligoce v PraheV novej budove pražského Národného múzea (bývalé Federálne zhromaždenie ČSSR, resp. ČSFR) na Vinohradskej triedeje od polovice septembra vystavený jedinečný zlatý poklad, ktorý odborná i laická verejnosť pozná s prívlastkom „košický“.Tvorí ho súbor 2920 mincí, tri medaily a dvojmetrová renesančná reťaz, všetko z najrýdzejšieho zlata. Kolekcia vážiacatrinásť kilogramov patrí medzi najvýznamnejšie numizmatické nálezy v Európe a je pýchou, ak nechceme povedaťpriamo divom, zbierok Slovenského národného múzea.Originálna nádoba, v ktorej poklad spočíval 250 rokovMedená schránka, v ktorej boli cenné predmetyuložené, obsahovala mince z najrôznejšíchmiest Európy - od Španielska až poEstónsko. Výnimočnosť pokladu spočívaokrem iného vo veľkej rozmanitosti jednotlivýchtypov zlatých mincí a zároveň v ich širokejgeografickej rozptýlenosti.Poklad objavil 29. augusta 1935 robotník PeterStacho pri prestavbe budovy Finančného riaditeľstvana Štefánikovej ulici č. 74 v Košiciach(dnes Hlavná ulica). Neskôr sa zistilo, že niektorírobotníci časť pokladu speňažili v jednomzlatníctve. Polícii sa podarilo vypátrať 126 odcudzenýchminci a vzhľadom na preukázanúkrádež štát zrušil odmenu nálezcom, ktorápredstavovala jednu tretinu hodnoty nálezu.Košický zlatý poklad potom uložili v Slovenskomvlastivednom múzeu v Bratislavea neskôr ho previezli do Štátnej pokladnev Prahe, odkiaľ putoval do Numizmatickéhooddelenia pražského Národného múzea,kde sa mal uskutočniť podrobný rozbornálezu. To trvalo roky. V tomto zmysleteda cesty pokladu z Košíc nápadne pripomínaliosud inej veľkej slovenskej kultúrnejpamiatky, tzv. Bojnického oltára, ktorú maliv Čechách pôvodne len reštaurovať, alektorá tu potom zostala dlhé desaťročia. Jarmila WankeováVráťme sa však k pokladu. Prišla svetová vojnaa v tomto období, za nemeckej okupácie, sapoklad tešil veľkej pozornosti nacistov.Po II. svetovej vojne poklad predstavili verejnostipo prvýkrát v roku 1953 na pražskej výstaves názvom „Nálezy mincí ako historickýprameň“. Na Slovensko, kam mince patrili, sadostali až roku 1956. Koncom 60. rokov potomhistorici poklad natrvalo umiestnili v trezorev Košiciach.Pohnuté osudyZbierka má teda pohnuté osudy a na výstaveich vo vstupnej sále podáva formou videozáznamuznámy slovenský historik s českýmmenom Pavel Dvořák. Historické súvislostirozvádza zoširoka a veľmi pútavo. Zároveňvyslovuje niektoré dohady.Nedá sa presne určiť, v čom vlastníctve samince nachádzali v okamžiku, keď sa dostalido zeme. Čo sa týka časového zaradenia,najstarší kus zbierky je z roku 1402. Pokiaľide o geografický pôvod, najviac mincí – viacako polovica – pochádza z Holandska. Ako jeznáme, v tejto krajine sa po objavení Amerikyroku 1492 razilo veľké množstvo mincí zo zlataIndiánov. Na druhom mieste v zemepisnomrozložení pôvodu mincí je potom Sedmohradsko,čiže časť dnešného Rumunska. Menšiemnožstvo platidiel je pôvodu českého, poľského,gréckeho atď. Domáce - teda uhorské- dukáty sú zastúpené tromi kusmi z košickejmincovne. Mimoriadne nádherná je jazdeckámedaila Ferdinanda I. z roku 1541, ale pozoruhodnésú aj dukáty Leopolda I. z roku 1679vyrazené v Kremnickej mincovni.Doba panovania Leopolda I. bola dobouprudkých a rozsiahlych stavovskýchpovstaní. Imrich Tököly, rodák z Kežmarku,stál vtedy na čele stavovských povstaní zaobnovenie náboženských a občianskychslobôd. Paradoxom dejín bolo, že tak konalpo boku Turkov, ktorí predstavovali pre8

strednú a západnú Európu veľké nebezpečenstvo.Poklad zapadá do historického obdobiaohraničeného rokom 1679 – v ktorom došloku vpádu stavovských vojsk do mesta – a rokom1685, kedy Košice pripadli opäť cisárovi.Bohatí mešťania, prívrženci cisára, ušliz Košíc zrejme ešte pred tým, než Tököly obsadilmesto. Majiteľ pokladu bol pravdepodobnečlovek cisára – ostatne, ako zamestnaneckomory musel mať k nemu priamyvzťah. Musel to byť zároveň aj bohatý človek.Tak či onak, ako prívrženec cisára sauž po poklad nemohol vrátiť; na cestách čiúteku s veľkou pravdepodobnosťou zahynula tajomstvo o zakopanom majetku si odniesoldo večnosti. Teda takmer, lebo o štvrť tisícročianeskôr sa zhodou okolností minceopäť zaligotali pod lúčmi slnka.Na príklade niektorých vtedajších profesiíP. Dvořák uvádza, koľko rokov by ich vykonávateliamuseli pracovať, aby si taký pokladnahonobili: napríklad nádenník 161 rokov,tovariš 180 rokov, ale pisár už iba 22 rokov.Dnes je hodnota pokladu nevyčísliteľná, ajkeď – formálne – by sa k trinástim kilogramomzlata nejaká cena dala iste priradiť.Výrečná symbolikaTo, že prvá výstava, ktorú inštalovali v novejbudove pražského Národného múzeaje spoločný česko-slovenský projekt, dokumentovalaaj prítomnosť zástupcov slovenskéhomúzejníctva v Prahe pri otvorenípodujatia v polovici septembra t. r. Za Slovenskénárodné múzeum bol prítomný novýriaditeľ Branislav Rezník, jeho predchodcaPeter Maráky i samotný autor výstavy MarekBudaj. Ten je aj tvorcom výpravnej obrazovejpublikácie o Košickom zlatom poklade,ktorú si návštevníci môžu na výstave kúpiť.Politický lesk podujatiu dodal štátny tajomníkMinisterstva kultúry SR Jozef Lang a veľvyslanecSR v Prahe Peter Brňo.Za českú stranu sa na otvorení zúčastnil kurátorvýstavy Luboš Polanský a riaditeľ Národnéhomúzea v Prahe Michal Lukeš. Bolozrejmé, že v pomerne v krátkej lehote, ktoráuplynula od rozhodnutia po realizáciu, sa výstavamohla uskutočniť iba vďaka veľkémuúsiliu oboch strán. Veď už sám prevoz prekladuz Košíc do Prahy predstavoval kus organizačnéhomajstrovstva, kolónu áut sprevádzalislovenskí i českí policajti.Ako pri otvorení poznamenal riaditeľ pražskéhoNárodného múzea Michal Lukeš,fakt, že prvá výstava v bývalej budove Federálnehozhromaždenia ČSSR a ČSFR už akomúzeu je zo Slovenska, predstavuje symbolikunielen výrečnú, ale aj dojemnú.Z pochopiteľných dôvodov výstavu sprevádzajúprísne bezpečnostné opatrenia. Exponátysú uložené vo vitrínach z nepriestrelnéhosklad a strážia ich nielen viacerístrážcovia, ale aj bezpečnostné kamery.Expozícia je zároveň veľmi moderná, keďnajkrajšie exponáty sú vystavené v temnejmiestnosti, aby pod žiarou reflektorov lepšievynikol jagot zlata. V tomto zmysle expozíciapripomína umiestnenie relikviára svätéhoMaura, mimoriadne významnej českejsakrálnej a kultúrnej pamiatky, ktorá je zaMedaila uhorského kráľa Ferdinanda I. z roku 1541podobných podmienok vystavená v zámkuv Bečove nad Teplou.Návštevníci, ktorí zavítajú na pražskú výstavu,musia rátať aj s určitými obmedzeniami.Jedným z nich je, že do výstavnýchpriestorov pracovníci múzea púšťajú narazlen maximálne štyridsať ľudí.Výstava je prístupná do 10. januára 2010a vstupné na ňu je pre dospelých 60 Kč. Dôchodcoviaa študenti majú polovičnú zľavu.Nedajte si ujsť príležitosť vidieť túto krásu navlastné oči! Autorka je novinárka, rodáčka z Gemera,inak však už dlhé roky Pražanka.Snímky: SNMvýstavalisty | 10 | 20099

listy | 10 | 2009 charitaÚsměv pro zdravíNejmladší návštěvníky zavedlo česko-slovenskédivadlo do pohádkového světa navýpravu za princeznou, drakem i loupežníkya pro mládež byl přichystán speciálnívýchovný pohádkový muzikál „Normální jenekouřit“, jehož námět vyšel z pera někdejšíhoministra školství Eduarda Zemana. Vyvrcholenímdne bylo zdolání nového českéhorekordu v likvidaci jednoho tisíce kusůčerných balónků s motivem přeškrtnuté cigarety,což dvě stovky dětí zvládly za necelédvě minuty.Akci završil slavnostní galavečer v hoteluPraha a časopis Listy jako jeden z partnerůměl čest být u toho.Jeho společným jmenovatelem byla charita.Záštitu nad akcí převzali předseda poslaneckésněmovny Miroslav Vlček a slovenskývelvyslanec Peter Brňo. Výtěžek bude věnovánna pokrytí nákladů spojených s celoročníčinností neziskových organizací OnkocetEurope, resp. Válka a paměť. Podpořenbyl i projekt Normální je nekouřit. Eva WankeováPod mottem, které jsme použili v titulku tohoto článku, se 22. září uskutečnil v Praze dětský den, zorganizovaný v rámciprojektu „Onko Europe Prague“, kterého náplní je podpora prevence vzniku nádorových onemocnění.Během večera, který moderovala herečkaYvetta Blanarovičová, se předním českýma slovenským umělcům předávaly ceny„Smích léčí“. Podle slov generálního ředitelespolečnosti Onkocet Europe Tomáše Fingeramají tyto ceny upozornit, že svým způsobemkořeny každé nemoci tkví ve stresu,v neurovnaných vztazích mezi lidmi, v nedostatkulásky a v negativismu kolem nás. Protitomu chce nezisková organizace bojovat.Ocenění z rukou slavného hollywoodskéhoproducenta Paula Maslanskyho převzali herečkaDagmar Havlová, filmový režisér ZdeněkTroška, scénárista Gustav Oplustil, uměleckývedoucí vojenského souboru Ondráš ČestmírKomárek a sanitářka kutnohorské nemocniceJitka Kočí. Ta reprezentovala vlastně všechnyzdravotní sestry, které lidem upoutaným nalůžko dávají více radosti a naděje.Hned dvě ocenění, z nichž ovšem jedno bylourčeno Jozefu Krónerovi in memoriam, pakdostala bratislavská herečka Zuzana Krónerová.„Nikdy mě nenapadlo, že za něco, coÚčastníčky slávnostného večera: Helena Noskova, predsedníčka Klubu slovenskej kultúry; Klára Badínková, Slovenskáagentúra cestovného ruchu; Viera Kučerová, Slovenský inštitút (zľava)dělám tak ráda a celý život, se dávají ceny,“řekla herečka s úsměvem na rtech a dodala:„Ceny si velmi vážím. Je jen velká škoda, žetu jednu si tatínek nemohl převzít osobně.“Vše doplnil bohatý hudební program, kterýodstartovala skupina Camael. V rytmuhudby tohoto osmičlenného seskupení divácina velkoplošné obrazovce sledovali třicetiminutovýsestřih záběrů z dětského dnea poté se už žezla chopil dirigent VladimírValovič a sál prostoupily skvělé jazzové melodiejeho Big Bandu.Program obohatilo i exotické duo Brothersof Brazil – tito tanečníci dorazili do Prahy jenkvůli tomuto večeru až ze Sao Paula. Nemenšíaplaus však sklidili i přátelé jednoho z oceněných,režiséra Zdeňka Trošky, kteří se představilijako zemědělci z Hoštic. Tam, jak jeznámo, se natáčela legendární filmová trilogieSlunce, seno... Poté, co pozvali na víno exprezidentaVáclava Havla, spolu s ním a harmonikářemzpívali jednu lidovou píseň za druhou.Na přeskáčku to byly melodie české a slovenské.Zvuk harmoniky vzápětí vystřídal cimbál;pro milovníky vína – ke kterým se řadím – vyhrávalaž do pozdních nočních hodin.Po dvou úspěšných Eurokoncertech, kterépod patronací pražského magistrátu proběhlyv letech 2007 a 2008 v divadle Hyberniaa Obecním domě, byl i třetí ročník večera„Onko Europe Prague ‚09“ vysoce prestižníspolečenskou akcí, která svým rozsahem nesepunc originality a světovosti. Listy byly u toho. Autorka je publicistka a naše stálá dopisovateľkaSnímky: Jiří Nosek10Celkový pohľadO dobrú náladu sa starala aj skupina Camael

Zakladateľ slovenskej fyzikyPrvé roky tvorivého života venoval fyzikálnejchémii a polarografii – a veľmi úspešne.Potom sa jeho životným poslaním stala fyzika,do ktorej vnikol hlboko a zanietene.Vďačne potom do nej vťahoval i študentov.V poslednej etape života sa stal všeobecneuznávanou osobnosťou a vlastnúpozornosť venoval aj širším spoločenskýmsúvislostiam.Zo Šariša do PrahyNarodil sa 18. januára 1907 v ŠarišskomŠtiavniku v rodine gréckokatolíckeho kňaza.Roku 1924 šiel študovať na vysokú školu doPrahy, kde najskôr nastúpil na Strojníckua elektrotechnickú fakultu Českého vysokéhoučenia technického. Po roku prestúpilna Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity,pretože jej zameranie mu bolo bližšie.Študoval chémiu, fyziku i matematiku a poštátnych záverečných skúškach získal aprobáciuna vyučovanie týchto predmetov nastrednej škole.V tom čase sa pod vedením profesora JaroslavaHeyrovského, ktorý neskôr (1959)dostal Nobelovu cenu za chémiu, začal vyvíjaťnový vedný odbor, polarografia, čo jeelektrochemická metóda určovania výskytua koncentrácie látok v roztoku. Dionýz Ilkovičsa k tomuto smeru výskumu pripojil s radosťoua vervou. Nadaný študent zaujalprofesora Heyrovského a ten ho ešte predobhájením doktorátu vymenoval za asistentafyzikálno-chemického ústavu Karlovej univerzity.Žartovne mu hovorieval „duše útláv těle čilém“.Roku 1932 navštívil tento ústav mladý talianskyvedec Giovanni Semerano, aby sazoznámil s polarografiou. Počas pobytu Jozef Leikert„Mojím najväčším záujmom vždy bolo, aby odo mňa rôzni činitelia nežiadali rozličné zbytočné podrobné správy a životopisy“,napísal nestor slovenskej fyziky a významná slovenská vedecká osobnosť krátko pred smrťou pri vyplňovanídotazníka pre Pedagogickú encyklopédiu Slovenska. Mohol si to dovoliť, veď čas potvrdil, že profesor Ilkovič nepremárnilživot zbytočnosťami.Dionýz Ilkovič(18. 1. 1907 – 3. 8. 1980)fyzikv Prahe vypracoval s Ilkovičom zariadenie nakompenzáciu polarografického nabíjaciehoprúdu. Tento kompenzačný obvod sa odvtedymontoval do všetkých komerčne vyrábanýchpolarografov.Roku 1934 prednášal v ústavnom seminárimladý poľský odborník v polarografii WiktorKemula o svojom zistení, že polarografickékrivky daného roztoku sú rovnaké, keďsú zaznamenávané s kapilármi rovnakýchvlastností. Tento poznatok Dionýza Ilkovičazaujal natoľko, že sa raz po odchodez ústavu vrátil naspäť až o niekoľko dnís odvodeným matematickým výrazom prepolarografický limitný difúzny prúd, odvtedyznámy v odborom svete ako „Ilkovičova rovnica“.Tento výsledok vo svete uznali akoveľký vedecký úspech, meno autora sa začaločasto uvádzať v odborných publikáciách.Podrobnú prácu o odvodení rovnicepolarografického difúzneho prúdu napísalIlkovič pre francúzsky odborný časopis„Žurnál fyzikálnej chémie“ počas pobytuna parížskej univerzite. Po návrate doPrahy napísal knihu „Polarografia J. Heyrovského:Chemická elektroanalýza s ortuťovoukvapkovou elektródou“, ktorá vyšlav češtine roku 1940.Príchod do BratislavyVo februári 1940 prišiel Ilkovič do Bratislavya bol poverený vedením Ústavu technickejfyziky Slovenskej vysokej školy technickej,ktorý sa neskôr premenoval nakatedru fyziky. Začiatok jeho pôsobeniav tomto ústave nebol ľahký, pretože pracoviskobolo treba vybudovať takmer od základov.Profesor Ilkovič prednášal niekedyaž dvadsať hodín týždenne a napísal dveučebnice: „Vektorový počet“ a „Fyzika“,ktoré vyšli v piatich vydaniach v nákladeokolo štyridsať tisíc výtlačkov. JaroslavHeyrovský mu k nej blahoželal s komentárom:„Budeš síce jej otrokom do smrti, aleprinesie ti aj radosť a uspokojenie.“ Ilkovičsa svojou pedagogickou činnosťou natrvalozapísal medzi významnéosobnosti vysokéhoškolstva naSlovensku.Okrem výnimočnej vedeckejerudície pamätnícivyzdvihujú aj jehocharakterové vlastnosti.Bol to nesmierne zásadovýčlovek, ale na druhej strane mu nechýbalaskromnosť, korektnosť, láskavosť a sociálnecítenie. Neraz sa vraj vzdal autorskéhohonorára za napísanie skrípt, len aby bolaich cena pre študentov čo najprístupnejšia.O jeho spontánnosti a impulzívnom konaníkoluje veľa pravdivých a časom možno i trochuskreslených historiek.Do histórie Slovenska sa zapísal ako nezabudnuteľnýučiteľ viacerých generácií fyzikova inžinierov, ako vedecký pracovníks exaktným a pohotovým myslením, ktorý sivo svetovej vede získal uznanie tvorivou činnosťouv oblasti polarografie. Okrem tohobol iniciátorom a neúnavným organizátoromvedecko-pedagogického života v odbore fyzikyna Slovensku a jedným zo zakladajúcichčlenov Slovenskej akadémie vied. Pojej uzákonení vzniku v roku 1953 bol vymenovanýza riadneho člena – akademika SAVa stal sa aj jej vedeckým tajomníkom akadémie.Profesor D. Ilkovič sa zaraďuje medzi najvýznamnejšieosobnosti vedy na Slovensku.Zomrel v Bratislave 3. augusta 1980. V hlavnommeste SR po ňom pomenovali ulicua akadémia vied začala udeľovať čestnú plaketuDionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemickýchvedách. A budovu Slovenskejtechnickej univerzity v Bratislave zdobína jeho počesť pamätná tabuľa. Slovenskívedci využívajú každú príležitosť na to, abysi zakladateľa našej fyziky a fyzikálnej chémiepripomínali. Autor je historik, vysokoškolský pedagóg,básnik a spisovateľ literatúry faktuosobnosti Slovenskalisty | 10 | 200911

listy | 10 | 2009 literatúraOsem a polHovoríme so spisovateľomLadislavom Ťažkým Anton BlahaSpisovateľ Ladislav Ťažký nedávno oslávil 85. narodeniny. Bratislavský „Literárny týždenník“ s ním pre tejto príležitostipripravil rozsiahly rozhovor, z ktorého vyberáme aspoň časť. Z tvojej literárnej biografie vidieť, že sidebutoval pomerne neskoro ako 38-ročnýv roku 1962. Pripadá mi to, ako by si dlhonosil – alebo dokonca v sebe dusil – bohatstvovojnových zážitkov, ktoré si neudržalvo svojom Papinovom hrnci a musel siich dostať zo seba von. Dominik Tatarkadal priechod vlastným zážitkom ako 29-ročný už v roku 1942 („V úzkosti hľadania“),Vlado Mináč sa prezentoval ako 26-ročný v roku 1948 románom „Smrť chodípo horách“. Ako sa vlastne rodil a zrodilpoeta natus Ladislav Ťažký?Rodil sa nenápadne, nevediac o tom, ba anilen nesnívajúc. Ako chlapec z čiernohronskýchhôr som prirodzene túžil byť dobrým furmanom,vlastniť pár krásnych a silných koní, maťoddanú, múdru a peknú ženu a samozrejmetroch synov a tri dcéry, aby mal kto za mnouplakať, keby ma v hore zabilo. Totiž naše čiernobalockéhory si každoročne vyberali ľudskúdaň, ktorú odvádzali Zelenej bohyni. Prinášaniezabitých chlapov z hory a nárek celej dediny mav mladom veku silne poznačil. Bol som presiaknutýsmrťou, žiaľom, drsnou krásou hôr a cťouk ťažkej práci drevorubača. Čierny Hron (tak saza tri storočia volal terajší Čierny Balog s jehotrinástimi dedinami) mi okrem tvrdej práce ničnesľuboval. Smrť osemnásťročného Jula PôbišaKaštana ma znepokojovala aj v dospelomveku, až dotiaľ, kým som nenapísal novelu –drevorubačskú baladu „Zelená bohyňa“.Keď v hore zabilo Jula, vtedy som netušil, žebudem svedkom doby – vojny, v ktorej niehora, ale hrôza ľudskej zloby, vojna, bude zabíjaťmilióny Júliusov a ja budem kandidátomna jedného z nich. Ani to som netušil, že práveja sa stanem žalobcom ich vrahov, že všetkýchJúliusov prijmem za bratov a že tých, ktorí viedlivojnu, vyhlásim za zločincov, pomätencova masových vrahov.Nijakým “poetom” alebo bradatým spisovateľomsom nechcel byť, lebo som si jeho tvorbunevedel predstaviť. Všetky knihy boli pre mňaposvätné. Tie, čo boli v našej knižnici, som čí-tal pri sviečke. Je pravda, že som v škole malrád dejepis, náboženstvo, zemepis a kreslenie,kreslil aj mapy, písal vraj dobré slohové úlohy,ale v skutočnosti som sníval (okrem furmana),že budem letcom, lekárom alebo právnikom.Samozrejme advokátom chudobných. Spisovateľ,to bolo pre mňa čosi neznáme, vzdialenéa nedosiahnuteľné. Stal som sa tým, čím somani tak veľmi nechcel byť, vojenským kartografom,ktorý s perom a mapou prešiel fronty, zajatia,väzenia, úteky z nich a vojenské zajateckétábory. Poznal som front na východe a pokoru– zajatie na západe. Kým som na to prišiel,že práve tieto životné zážitky možno aj opísaťa stať sa “spisovateľom”, trvalo mi takmer dvadsaťrokov. Mladíckych vojnových zážitkov somsa chopil až po štúdiách v Prahe, keď som zistil,čo to je literatúra a poznal, kto z čoho a akéromány píše a akej odmeny – slávy – sa mu zato dostáva. Malo na toto narodenie spisovateľaa publicistu vplyv aj tvoje rodisko, vzdelanie,školské roky, vysokoškolské štúdiuma vedecká ašpirantúra v Prahe alebo lendruhá svetová vojna?Už z toho, čo som povedal v odpovedi na prvúotázku, vidieť že nebyť môjho krásno-smutnéhoa bezvýchodiskového života na ČiernomHrone, vojnových zážitkov a vysokoškolskéhoštúdia a najmä ašpirantúry z literatúry,nebol by som mal odvahu pustiť sa do písaniao slovenskej malej vojne vo veľkej vojne svetovej.To sa jednoducho bez skúseností a vzdelanianedalo urobiť. Pravdaže musel tu byť impulz,príležitosť a odvaha. Tým bola napríklad ajpoviedka poľského spisovateľa Kozelievskéhouverejnená v Slovenských pohľadoch, v ktorejhlavný hrdina, esesák, ale Poliak, pomáha prežiťčeským židovkám. Po prečítaní som si povedal,že takým hrdinom ako Poliak môže byť a ajbol i Slovák. A tým sa stal môj čatár Matúš Zraz.Ale do písania románu „Amenmária, samí dobrívojaci“ ma doslova postrčil Slovenský literárnyfond, ktorý mi poskytol štipendium. V „Evanjeliu čatára Matúša“ sa vyznávaš,že vojna je najlepšia skúsenosť.Podľa teba z nej vychádzajú doktori práv,advokáti mieru. Tvrdíš, že hlava vojakabude mať po vojne rozum za troch múdrychstarcov. Súčasný život akoby popieraltúto tvoju sentenciu. Hoci Zem je guľatá,takpovediac za každým rohom sabojuje. A múdrych ľudí akoby bolo čorazmenej a menej.Áno, čestne a čisto podporovaný hrôzami vojnysom sa nazdával, že ľudstvo absolvujúce svetovéjatky sa zorganizuje a vzoprie ďalšiemupodobnému zločinu. Hneď potom som s hrôzouzistil, že vojny sa od skončenia druhej svetovejneskončili, naopak rozširovali sa a niekoľkodesaťročí hrozila vypuknúť (a to medzivíťaznými spojencami) aj tretia, asi posledná,lebo by to bola vojna nukleárna. Ľudstvo má totižnamiesto srdca v hrudi zlaté teľa a v bláznivommozgu chuť víťaziť, t.j. zabíjať. Túžba maťa vziať, a to, čo sa tomu bráni zabiť, je asi podstatoupoľudšteného dravca, ktorý sa nazývahomo sapiens. Áno, dravca z dravcov najnebezpečnejšieho,zabíjajúceho aj v rukavičkách,jazykom, slovom i kovom v zlatých peniazochalebo v granátoch a bombách.Mojim mierovým nádejam a sklamaniam nebolokonca kraja. Ak prvú Slovenskú republikusúdili len za to, že vznikla, potom, že sanespätila Hitlerovi a poslala na východný frontdve divízie, z ktorých – alebo z väčšej častiz nich – vznikla Svobodova armáda bojujúcaproti Hitlerovi. Takmer jej stotisíc vojakov bojovalov Slovenskom národnom povstaní, ale povíťaznom mieri boli všetci umlčaní, zbavení akéhokoľvekhrdinstva alebo odpustenia “viny”. Potom všetkom som očakával, že slovenský vojakuž nikdy nebude poslaný bojovať alebo slúžiťvýbojnému spojencovi v ďalekom zahraničí.Ale..., čo nesmela prvá Slovenská republika, tomôže, smie, ba musí (opäť ako spojenec) druháSlovenská republika. Ak z dnešného pohľadubolo členstvo vo vojenskom pakte Varšavskejzmluvy nepriateľským činom voči “slobodnému12

svetu”, tak členstvo druhej Slovenskej republikyvo vojenskom pakte NATO je činom humánnym.Ak účasť vojakov slovenskej armády za II.svetovej vojny na východnom fronte proti diktátorskémusovietskemu komunizmu bola zločinom,tak účasť vojakov slovenskej armády podvelením NATO v rôznych jeho službách a v rôznychroky sa vlečúcich veľkých lokálnych vojnách(Irak, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Afganistana inde) je “čestným”, nevyhnutnýmčinom. Pritom stavby slovenskej armády na východnomfronte v porovnaní so stratami v povojnovýchvojnách sa takmer vyrovnávajú.Ako vojak slovenskej armády som mal na Krymeštyri päťdesiat Ks žoldu, desať cigariet na deňa pol litra rumu na týždeň. K tomu občas balíčekcukríkov. A samozrejme, nepravidelnú poľnústravu. Neviem, koľko stojí denne jeden slovenskývojak v službách NATO, ale podľa toho, akosa do tejto expedičnej, zaisťovacej a pracovnejarmády hlásia statní muži, ak poviem, že stokrátviacej, tak vôbec nepreháňam. Veď hej .... áno,áno. Sú to vyberaní profesionáli, ale platca žoldovi platov prvej i druhej výpomocnej armádyje Slovenská republika, teda my všetci občania.Pravdaže sú tu aj mŕtvi a zmrzačení, sú tu vdovya siroty. A tie sú naše, slovenské. Prepáč, užprestanem, aby som sa nezamotal do niečoho,čomu starý vojak vraj nemôže rozumieť. On nezabudolna veľkú vojnu, na veľké svinstvo, namilióny zabitých “Júliusov”, svojich vojenskýchbratov. Ale ešte jedna veta, aj keď si ňou anineviem koho pohnevám. Ľúto mi je za nenávidenouprezenčnou službou, za národnou, neprofesionálnouarmádou. Kto nás obráni, aknás napadne nepriateľ? Profesionáli? Kto ichzaplatí? A budú sa chcieť naozaj dať zabiť? Neprofesionálisa nebudú vedieť brániť, lebo nebudúmať vojenský výcvik. Slovensko sa tedadobrovoľne ponúka ako ľahká a bohatá korisť.Oveľa ľahšia ako srbské Kosovo. Na viacerých miestach prízvukuješ, žeZem musí uživiť všetky národy, ktoré vychrlilaBabylonská veža a apeluješ: dohovormesa, či už ľudia, národy, spisovatelia, politici.V tomto apeli je niečo všeľudské, dokoncaby som povedal tolstojovské. Zaberá to?Zaberá, ale žiaľ, veľmi slabo. Každý sa chce dohovoriť,ale tak, aby on mal pravdu. A on ju pravdažemá. Samozrejme tú svoju, ktorú – ak jemocný – presadzuje silou, a to dovtedy, kým tendruhý nekapituluje. Otriasajúco pôsobí presadzovanie„svojej pravdy“ v politike. Dennodenne,neveriac vlastným ušiam, ako sa napríklad slovenskápolitická opozícia, ktorá si za osem rokovzvykla vládnuť, a tým mať pravdu, vplyv, peniaze,„slávu“ a „úctu“, snaží dostať opäť k moci.Ak si niekoho v našej spoločnosti nevážim, takto je odstavený a urazený politik, ktorý je klbkomnenávisti voči svojmu nástupcovi. Čo bolo duchovným východiskom tvojejtvorby? Kresťanstvo, ktoré si nosilv srdci i torbe vojaka aj počas druhej svetovejvojny? Alebo humanizmus, na ktorýapeluješ vo svojej alarmujúcej publicistikepo roku 1989?Stará, vekmi vyskúšaná dedinská morálka,ktorú navyše upevnilo kresťanstvo, tvrdý životv chudobe a overili desiatky generácií. Ľudiana dedine sa len v krajných prípadoch obracalina súdy. Dedinské spoločenstvo vedelo odsúdiťi potrestať krádeže i vraždy, nevery aleborozvody, pomôcť opusteným rodinám i krajnejchudobe. Súdov sa báli, lebo boli drahé a bolotreba za nimi ďaleko chodiť. Právnici “fiškáli” boliľudia, ktorým sa bolo treba vyhýbať, lebo malitoľko “rozumu”, ktorému sa dedinský človek nemoholrovnať. Krvná pomsta síce bola kresťanstvomodvrhnutá, ale pamäť rodiny i celej dedinyna krivdy spáchané na svojom príslušníkovitrvala dlho. Na dedine mi každý starý chlap bolstarým otcom, ale staršia žena “tetkou” alebo“starou materou”. A títo náhradní “starí otcoviaa staré matere” mali aj nepriamy dohľad nad našimihuncútstvami. Keď presahovali zaužívanú“normu”, neváhali a hneď zasiahli – alebo to aspoňrodičom oznámili. Veľa z tejto “dedinskejmorálky alebo morálnej komúny” požehnanejkresťanstvom zostalo vo mne podnes. Keď sme už pri spomínaní, s ktorýmiz českých literátov si nadviazal kolegiálnyvzťah a čia tvorba ti z nich bola najbližšia?Najbližší z českých literátov mi bol (a nie lenmne, ale asi všetkým slovenským spisovateľom)literát Emil Charous a manželia Reisovci, Vladimíra Helena Kytnárová, prekladatelia a vydavateliaslovenskej literatúry v Prahe. Potom to bolsympatický Vilém Závada, obaja Jiříovia Hájkovci(politik a pedagóg, i literát a kritik), KarelKostroun, redaktor a nezabudnuteľný MilanKundera. S Milanom Kunderom, Petrom Pujmanom(synom Márie) a Ivanom Křížom (Moravanom)som putoval po Egypte a Alžírsku. Bolato výborná spoločnosť. V jednom alžírskom hotelisom mal problém. Nechceli ma ubytovať,lebo... V prihláške na recepcii som do kolónkynárodnosť napísal „slovenská“. Recepčný to nevedelpochopiť. Štyri rovnaké československépasy a tri národnosti české alebo československé,len jedna „slovenská“. Ja som sa zdráhalvzdať slovenskej národnosti a recepčný trval nasvojom, že buď napíšem, že som Čech alebo ...Pujman a Kříž ma presviedčali, aby som napísalČech a hotovo, lenže ja som trval na Slovákovi.Pujman a Kříž sa na mňa začali hnevať, že komplikujemsituáciu, až „sa začali diviť“, že som takýnacionalista. Uzemnil ich Milan Kundera: „Prečosi vy nenapíšete národnosť slovenskú?“ „Preto,že sme Česi.“ „No prosím, a Laco je Slovák.“S Vilémom Závadom som otváral Dom československýchspisovateľov na Bielom kríži nadPiranom v Slovinsku. Vilém rečnil za Čechov,ja za Slovákov, potom sme si spolu zaplávaliv portorožskej zátoke. Dom spisovateľov primori som vymyslel ja. Ale kúpiť sme ho mohlilen spolu s Čechmi. Stál 160 000 dolárov.Vláda (predseda Jozef Lenárt) nám ich mohladať len pre Zväz československých spisovateľov,teda nie pre Zväz slovenských spisovateľov.Nuž teda, dom máme obaja. Nedávno si sa verejne a veľmi dojímavovyjadroval o význame staroslovienskychvierozvestov pre našu históriu i prítomnosť.Z čoho pramení táto tvoja hlbokáúcta k nim?Znalosti o misii solúnskych bratov Cyrila a Metoda,ktorí nám, starým Slovákom (!), áno, Slovákom,vtedy nazývaným Slovenmi, priniesli písmosväté v ich reči i slovo súdne i kultúru starej Byzancie,by mal získať každý Slovák, počínajúcžiakom základnej školy a končiac vysokoškolákom.Uvedomme si, čo to na tú dobu znamenalopre našich predkov a čo z toho, čo nám priniesli,žije v nás, ich potomkoch, podnes. Veďbez jazyka a písma, bez kultúry a práva nie je nijakáskupina ľudí národom. Ak sme sa v novodobejhistórii stali národom, tak aj preto, že smením od čias príchodu svätých bratov do Rastislavovejríše zvanej Veľká Morava, nikdy v podstateneprestali byť. Duch svojbytnosti prežilv potomkoch Slovenov, čo ako potláčaný tisícrokov, aj keď len ako plamienok alebo iskričkyv popolom zasypanej vatre. To, čo bolo povedanéa zapísané o svätých bratoch, slovanskýchapoštoloch, ako o Rastislavovi a Svätoplukoviv pápežských bulách, to nemohol zničiťani ten, čo zničil Svätoplukovi ríšu. Ríša sa podtlakom násilia rozpadla, ale záznamy o jej históriizostali. Aj za to my, Slováci, vďačíme svojimapoštolom. Bez nich by sme možno už neboli. Literárny týždenník, č. 31-21/2009. Rozhovorprinášame v skrátenej podobe.Snímka: www.ludiaprelesy.skliteratúralisty | 10 | 200913

listy | 10 | 2009 divadloBúrlivý začiatok,dobrý koniec?SND vstupuje do 90. sezónyJubilejná sezóna sa začala 4. septembra 2009 veľkolepo, operným koncertom jedinečnej sopranistky Ľubice Vargicoveja jej hostí – sólistov Opery SND Terézie Kružliakovej a Petra Mikuláša, ako aj hosťujúcich umelcov: tenoristu Pavla Bršlíka,barytonistu Vladimíra Chmela a flautistu Daniela Janikoviča. Orchester SND viedol rakúsky dirigent Ralf Weikert. Tentoseptembrový večer patril medzi tie, na ktoré sa nezabúda.Pravdou však je, že nešlo o úplný úvod sezóny,ten totiž vôbec nebol slávnostný, skôrsmutný a pre ľudí mimo divadla nie celkompochopiteľný. Mám na mysli turbulencie navedúcich miestach prvej slovenskej scény:najprv abdikácia riaditeľa opery Pavla Smolíka,šéfdirigenta Rastislava Štúra, šéfdramaturgaSlavomíra Jakubka a napokon aj šéfačinohry Štefana Bučka. Dôvodov uviedliviac, napríklad zasahovanie do umeleckýchzáležitostí a zlú vzájomnú komunikáciu s generálnouriaditeľkou Silviou Hroncovou. Natosa riaditeľka funkcie vzdala a spomínaní štyriavedúci pracovníci sa na svoje miesta vrátili.Minister kultúry Marek Maďarič S. Hroncovúodvolal a až do výberového konania na postriaditeľa SND poveril touto funkciou PavlaSmolíka. Jediným, kto z miesta neodstúpil,bol riaditeľ Baletu Mário Radačovský.Napriek takýmto vážnym udalostiam vo vnútridivadla nás staronoví vedúci predstavite-lia na tlačovej besede ubezpečili, že personálnezmeny nebudú mať negatívny vplyv nakvalitu sezóny 2009/2010.Ale vráťme sa k veľkému jubileu prvej slovenskejscény a pripomeňme si niekoľko historickýchudalostí, dátumov a mien. V r. 1886otvorili v Bratislave Mestské divadlo (v dnešnejhistorickej budove na Hviezdoslavovom námestí).Postavili ho podľa návrhu architektovHelmera a Fellnera v novorenesančnom slohu.Ako inak na tie časy, hrávali v ňom nemeckéa maďarské divadelné spoločnosti. ZaloženieSlovenského národného divadla umožnil ažvznik Československej republiky v roku 1918.Pomoc českých umelcovNovú éru teda budova začala písať 1. marca1920 uvedením Smetanovej opery „Hubička“.Aj prvé činoherné predstavenie,„Mariša“ bratov Mrštíkovcov, bolo v češtine.Slovenský divadelný súbor totiž ešte neexistoval,v Bratislave pôsobilo Východočeskédivadlo z Pardubíc. Prvé predstavenie v slovenčinesa uskutočnilo v máji 1920 a šloo dve jednoaktovky Jozefa Gregora Tajovského„Hriech“ a „V službe“. Balet pod vedenímčeského tanečníka Václava Kalinu sapo prvýkrát predstavil takisto v máji 1920,baletom Léa Deliba „Coppélia“.Hoci sa na Slovensku hralo divadlo po slovenskyod roku 1831, nemali sme ani školenýchhercov, ani režisérov, ani iné divadelnéprofesie. Prví slovenskí herci nastúpili do divadlav roku 1921: Andrej Bagar, Ján Borodáč,Oľga Borodáčová, Jozef Kello, Gašpar Arbét,neskôr Hana Meličková. Z Jána Borodáča sastal aj náš prvý profesionálny režisér. Na slovenskúa českú časť sa však súbor rozdelil ažv jeseni roku 1932. Vtedy prišiel nielen ďalšírežisér, Ján Jamnický, ale aj prví absolventiHudobnej a divadelnej akadémie v Bratislave.Do dejín divadla sa výrazne zapísal českýhudobný skladateľ Oskar Nedbal, a to nielenako dirigent a autor opier i baletov, aleaj ako riaditeľ. V roku 1924 napríklad prijaldo divadla prvého školeného slovenskéhooperného speváka Janka Blaha. Po tragickejsmrti Oskara Nedbala pôsobil v SNDjeho synovec Karel.Ani balet nemal v čase vzniku k dispozíciiprofesionálnych domácich tanečníkov.Preto vedenie pozvalo českých a táto spoluprácatrvala celé desaťročia. Súbor sa formovalpribližne dvadsať rokov. Medzi prvéosobnosti slovenského baletu patrila EllaFuchsová-Lehotská.Vývojom a zmenami neprechádzali iba jednotlivésúbory, ale aj divadelné budovy.V roku 1955 sa činohra presťahovala z historickejbudovy do Divadla Pavla OrszághaHviezdoslava na vtedajšej Leningradskej ulici(predtým aj dnes Laurinskej) a v roku 1962pribudla Malá scéna na Dostojevského rade.14

Túžba sa splnilaZákladný kameň nového divadla položiliv roku 1984 a stavať sa začalo v apríli 1986.Po dlhých dvadsiatich rokoch nadšenia, pochybnostíaj odporu, sme sa 14. apríla 2007konečne dožili slávnostného otvorenia novejbudovy SND na dunajskom nábreží. Už prvásezóna ukázala, že tí, čo majú divadlo naozajradi, si doň cestu našli.To je iba niekoľko faktov a zaujímavostí z deväťdesiatročnejhistórie SND. V jubilejnejsezóne nás čaká 14 premiér. Jednotlivé súborysi ich podelia takto: opera tri, činohradeväť, balet dve. Okrem toho sa uskutočnídeväť koncertov, niekoľko výstav a rôznesprievodné podujatia.V opere sa môžeme po niekoľkých rokochopäť tešiť na Mozartovu „Čarovnú flautu“, Gounodovho„Fausta“ a Belliniho „Puritánov“.Balet pokračuje v uvádzaní moderných pôvodnýchtitulov. K tanečnému dielu „Everest“zložil hudbu Pavol Hammel a režijne honaštuduje činoherný režisér Patrik Lančaričs choreografom Máriom Radačovským.Druhou premiérou pod názvom „Made in:Canada“ bude dielo kanadského choreografaJamesa Kudelku na hudbu Antonia Vivaldihoa Ludwiga van Beethovena.Prvú činohernú premiéru novej sezóny divácizaznamenali už 16. septembra. Pod zložitoznejúcim názvom „Hollyroth anebo RobertRoth spívá Jana Hollého mrzkosti a pomerkováňá“,sa skrýva scénická podoba básnickejzbierky Vojtecha Mihálika „Velebný pánz Maduníc“ v podaní jedného herca.Činohra sa v jubilejnej sezóne predstaví ajhrami, ktoré priamo súvisia s deväťdesiatročnomhistóriou SND. Uveďme aspoň veršovanúdrámu P. O. Hviezdoslava „Herodesa Herodias“ v réžii Janka Borodáča v hlavnýchúlohách s Hanou Meličkovou a AndrejomBagarom, ktorou sa v roku 1955 otváralabudova Divadla P. O. Hviezdoslava.V novembri sa v réžii hosťujúceho RomanaPoláka predstavia v hlavných úlohách výraznémladšie herecké osobnosti – GabrielaDzuríková a Tomáš Maštalír.Už spomínaná prvá hra, ktorú uviedlo SNDv marci 1920, Mariša bratov Aloisa a VilémaMrštíkovcov a ktorá od svojho vznikuv r. 1894 patrí medzi najhranejšie drámyna českých a slovenských javiskách, sa nanašu prvú scénu opätovne dostane v réžiiJana Antonína Pitínského. Hra bude zároveňnovou veľkou príležitosťou pre mladúherečku Táňu Pauhofovú, dobre známu ajdivákom v Čechách.Do repertoáru pribudne aj dramatizáciaúspešného románu slovenského spisovateľaPavla Rankova „Stalo sa prvého septembra“(písali sme o ňom v minulom čísleListov, pozn. red.). „Zlatým chlapcom“ NeilaSimona sa iste poteší najmä staršia generácia,pretože si pamätá excelentnú in-scenáciu zo sedemdesiatych rokov, v ktorejžali úspechy Martin Gregor a Ladislav Chudík.Predstavenie tentoraz vznikne v spoluprácis Národným divadlom v Brne. Mladúgeneráciu zahraničných dramatikov zastupujenemecký autor Marius von Mayenburga jeho úspešná hra z r. 2007 „Ksicht“.Deň otvorených dveríKeďže vlani sa s veľkým ohlasom stretlopodujatie „Deň otvorených dverí“ (prišlo naňpribližne štyritisíc ľudí), pripravuje sa na 22.novembra 2009 jeho repríza pod názvom„Chystáme sa na vašu návštevu“.A ešte jedno jubileum. V tomto roku sláviapolstoročnicu existencie umelecko-dekoračnédielne SND. Priamo v ich priestorochsa 19. septembra konal slávnostný večer,ktorým organizátori vzdali poctu o. i. zakladateľovidielní profesorovi Ladislavovi Vychodilovi.Účastníci podujatia krstili aj knižku„Bez nich by Hamlet nezomrel“.Jubilejná 90. sezóna SND sa rozbehla vo veľkomštýle, pripravované tituly sú veľmi lákavé,takže nám divákom neostáva iné, len naplnovyužiť ponúkané možnosti. A vyjadrime nádej,že herci z prvej slovenskej scény budúčastými hosťami aj na českých javiskách. Autorka je bratislavská novinárkaKresba: Ján TomaschoffSnímka: SNDdivadloJán Króner, Diana Mórová a v pozadí stojaca Táňa Pauhofová – tu na archívnom zábere z predstavenia „Tri sestry“ A.P. Čechova – budú aj v novej sezóne patriť medzi oporyhereckého kolektívu Slovenského národného divadlalisty | 10 | 200915

móda 21. storočiaElegancia a extravaganciaMódna poradňa pre ženy Irena JesenskáDnes, milé čitateľky, nazrieme opäť do „kuchyne“ niekoľkých svetových návrhárov, ktorí svoju modelovú konfekciu preženy predviedli na parížskych či milánskych prehliadkach počas tradičných dní módy. Obdobie spestrenia šatníka najeseň a zimu 2009/2010 je definitívne tu!Značka Kenzo s kmeňovým návrhárom AntoniomMarrasom si pozvala na móla doslovaruskú rozprávku v pohodlných odevoch vofolklórnom štýle s prevažne kvetinovým motívom.Dlhé naberané sukne, vlnené kabáty,ale dokonca aj topánky lemovali hebké kožušinovéobruby, ktoré prebúdzali chuť na tuhý,iskrivý mráz a evokovali predstavy o konskomzáprahu so saňami letiacimi bielou tundrou činočnými ulicami zasneženého Petrohradu.Návrhy značky Hermés zasa čerpali inšpiráciuv histórii starých dvojplošníkov. Podľa predlohyodevov vtedajších pilotov vznikli pre ženyšarmantné športové bundy s kožušinovými goliermi,tesné kožené sukne, nohavice či veľkéhuňaté svetre. Na prehliadke ich často doplňovaliaj letecké kukly a okuliare, z farieb prevládalaantracitová a hnedá. Karl Lagerfeld prezentovalpod značkou Chanel skvostné odevys výraznými manžetami a naberanými golierikmiv štýle dandy, no klasickú bielu a čiernufarbu pôvabne obohatil nefritovou zelenoua ružovou. Celá kolekcia sa nesie v tradičnom,„chanelovskom“ duchu, lež napriek tomu vykazujeaj množstvo nových a veľmi dômyselnýchprvkov, ktorým len máloktorá z nás odoláa nechá sa nimi istotne inšpirovať pri dotváranívlastného jesenného a zimného šatníka.Čo nového v Paríži a MiláneStelesnenou eleganciou možno nazvať pútavúprehliadku značky Max Mara, ktoráprávom zaujala na milánskom týždni módyelegantnou kolekciou najrozmanitejších hrejivýchkabátov a kabátikov z hladkých materiálov,prevažne v béžovej či sivej farbe.Extravagantný John Galliano zasa predviedolhýrivé variácie na balkánsku tému a predstavilobecenstvu široké kruhové sukne, ktorédoplnili rozmanité saká či krátke kabátiky, žiarivébelostné blúzky so širokými zdobenýmirukávmi, a takisto aj šatky a opasky s našitýmidekoratívnymi plieškami. Pre módnu značkuChristian Dior pripravil ten istý Galliano prezmenu ohromujúcu orientálnu kolekciu plnúblýskavého brokátu, jemného hodvábu a pravéhokašmíru s tradičným pestrým vzoromtejto luxusnej tkaniny.Ani móda však neunikla dopadu finančnejkrízy, preto v Paríži i v Miláne značne preriedlizástupy amerických či ruských záujemcov,ktorí v posledných rokoch húfne obsadzovalipopredné divácke miesta priamo pri mólach.V tejto súvislosti je zaujímavý názor fenomenálnehojaponského módneho guru. IsseyMiyake totiž v rozhovore pre agentúru Reuterspovedal, že podľa neho by sa Japonskomalo pokúsiť oživiť krízou postihnutú ekonomikuponukou avantgardných návrhárskychkoncepcií, a to od architektúry až po módu.„Sme v ťažkej hospodárskej situácii,“ pripustil.„Ale podľa mojej mienky je to presnedoba, kedy by sme mali k tvorbe módneho dizajnupristupovať s väčším elánom.“ Nuž, zdása, že dnes už sedemdesiatročný tvorca mápravdu, a tá platí nielen pre krajinu vychádzajúcehoslnka. Veď čo by to bol za život, kebysme iba vzdychali nad poloprázdnou peňaženkoua nedokázali obdivovať hodnoty novejarchitektúry, umenia... Napokon, aj mnohímódni návrhári, ako to dokázal konkrétne ajMiyake, sú umelcami v pravom zmysle slova.Cena nemusí byť problémomA dnes dokonca prichádzajú na trh s odevmi,ktoré nám vychádzajú v ústrety i nižšími cenami.Stella McCartneyová napríklad vytvorilanávrhy pohodlných a zároveň finančne menejnáročných kreácií, ktoré majú vyhovovať najmäpracujúcim ženám. Značka Gucci zasa pre tútosezónu zamerala svoju módnu stratégiu na naozajjednoduché kostýmy. Ak podobný máte(alebo si ho ešte len zadovážite – a vôbec nemusíbyť značkový), nebudete banovať. Dopĺňajteho prostými pulóvrikmi, košeľami alebolisty | 10 | 200916

lúzkami, a vždy budete vyzerať elegantne.Nechajte sa inšpirovať i Gucciho modro-čiernoukombináciou farieb či úzkymi nohavicami.Dôležitým doplnkom je praktická objemná kabelka,ktorá vyzerá pôsobivo a navyše do nejvložíte nielen kľúče, kozmetickú taštičku čivreckovky, ale aj rôzne spisy do práce, učebnicuna kurz angličtiny alebo tričko do telocvične.Gucci ponúka aj bezchybné saká s výraznýmopaskom, ktoré je opäť vhodné doladiťkošeľou alebo blúzkou. Spod saka môže tentokus oblečenia pokojne vykukovať, je to vážne„šik“. Ak neodoláte kožušine a uspokojíte sas jej napodobeninami (veľmi sa za ne prihováram),v nadchádzajúcej sezóne si ich vrchovatodoprajte, sú zasa v kurze.A čo robiť, ak nám je napriek babušeniuustavične zima?Hriate bez alkoholuAk trpíte pravidelným neduhom studených prstovna rukách aj na nohách, a pritom sa nikdynedokážete poriadne zohriať, pokúste sas týmto nepríjemným stavom konečne popasovať.Medzi najčastejšie faktory, ktoré majúnaše zimomriavky na svedomí, sa zaraďujechlad, emocionálna záťaž alebo nedokonaléprekrvenie. V prípade, že chladnými končatinamitrpíte aj v lete, nebude asi od veci objednaťsa na návštevu u lekára. Príčinou totiž bývanízky tlak či funkčné poruchy arteriálneho prekrveniakože a podkožného tkaniva, nazývanévazoneuróza. Zásadne dôležité je podstatnezvýšiť príjem tekutín. Voda zriedi krv a do cievnehoriečiska prenikne omnoho jednoduchšímspôsobom. Veľmi účinné sú takisto rôznerelaxačné cvičenia, ktorými človek získava prevahunad stresom. Pomáha aj strečing aleboaerobné aktivity. Pokúste sa zvýšiť aj prísunsolí a rozhodne vyskúšajte striedavý kúpeľ nôhv studenej a teplej vode. Márne nemusia byťani osvedčené babské rady a recepty, kedy sado lavóra s vodou pridáva soľ a zhruba jednapolievková lyžica mletého suchého – či nastrúhanéhočerstvého – ďumbierového koreňa.Kúpeľ prehreje nielen nohy, ale i celé telo.Nezabudnite na teplučké štrikované ponožkyalebo podkolienky. Vynikajúcim pomocníkomsú tiež prípravky z ginka, konkrétne napríkladčaj z jeho zázračných lístkov, ktoré upravujúporuchy prekrvenia. Takisto spomínaný čerstvýďumbier (zázvor) nemusíte pridávať ibado kúpeľa; osobne ho používam aj na prípravuďalšieho účinného čaju s citrónom a medom.Aby bol nápoj zároveň lahodný, do kanvičkyvriacej vody stačí nastrúhať asi dvojcentimetrovýkúsok. Každopádne sa pokúste dobreprehriať. Sychravé počasie síce nie je nič príjemného,ale pri dobrej vôli, dobrej knihe čihudbe, a v neposlednom rade i pri dobrej starostlivostio vlastnú telesnú schránku, sa dáznášať celkom blažene.Dovidenia v ďalšom čísle sa tešíVaša Irena Autorka je publicistkaSnímky: internetové zdroje a archívmóda 21. storočialisty | 10 | 200917

listy | 10 | 2009 história umeniaPohnuté osudyMariánskeho stĺpa v ŽilinePo významnom období stredoveku sa Žilinav období baroka opäť výraznejšie zaradila dovýtvarného diania na Slovensku. Prítomnosťjezuitov a františkánov znamenala rozvoj monumentálnejarchitektúry kostolov a v ich výzdobeprudký rast počtu sôch a malieb.Dôležité je, že žilinské barokové pamiatky sadodnes zachovali v relatívne nezmenenomstave, aj keď poznamenané pôsobením času.K pamiatkam baroka v meste patrí aj ojedinelápamiatka exteriérového sochárstva – stĺp sosochou Panny Márie, patrónky Slovenska.Baroková socha (na fotografii) v strede Mariánskehonámestia pochádza z roku 1738.Stalo sa tak zásluhou žilinského senátora JozefaMatulaja, ktorý mestu daroval peniazena platy farára, kaplána a profesorov školy,ako aj na špitál a stavbu stĺpa zvaného immaculata.Autormi sochy boli rezbár JozefVeisman z Frýdku a kamenár Václav Petrášz Řetechova pri Uhorskom Brode. Na soklisochy je umiestnený sv. Florián, patrón hasičov,ochranca pred požiarmi. Na piedestálibol pôvodne latinsky nápis: „Z úcty k PanneMárii a Bohu dal postaviť gróf (Juraj Erdody)a mestská rada“. Sochu reštaurovali v rokoch1852, 1900 a 1913. Pri poslednej obnove pribudolnápis: „Tvoju pôvodnú krásu opätovneobnovil Tvoj ctiteľ Juraj Tvrdý, nitriansky kanonika opát“. Tentoraz však už bol nápis nielenv slovenčine, ale – v súlade so zúrivou politi- Peter Štanský, Dana DoricováVšeobecné slovenské dejiny sú našim čitateľom iste dostatočne známe. Situácia sa však razom zmení, ak hovoríme ohistórii jednotlivých umeleckých a sakrálnych pokladov. Ako svedčí aj príbeh žilinského Mariánskeho stĺpa, v tejto oblastivlastivedy sa môžeme ešte všetci poučiť.kou maďarizácie - aj v maďarčine. Pri ďalšejobnove sochy v roku 1940 sa nápis opäť menil,hoci časť z neho je dnes už zatretá maltou:„Krásu Tvoju znova obnovilo mesto Žilinaza starostovania Vojtecha Tvrdého“. Sochuchceli mestské úrady v roku 1953 premiestniťna iné miesto, avšak po smrteľnom pádekamenára z lešenia sa už nik nepokúsil zámerzopakovať. Sochu potom reštaurovaliv rokoch 1988-1990 a 2001-2002.Postava stojí na mäkko tvarovanom soklis reliéfom sv. Floriána. Sokel je zdobenýanjelmi a po bokoch ho podopierajú volutys elegantnou ornamentálnou kovovou mrežou.Je čiastočne zlátená, vytvorená zo zatočenýchrokajových a akantových rozvilín. Immaculatastojí na zemeguli a na polmesiacis ľudským profilom, nohou prišľapuje hada.Bohato riasený šat má jemne rozviaty, rukyzopäté a zrak obrátený k nebesiam. Je prostovlasáa skrášľuje ju dvanásť hviezd.Bola symbolom katolicizmu, pod jej záštitou saviedol i protireformačný boj. Bola patrónkounielen Slovenska, ale aj viacerých iných stredoeurópskychkrajín. Budované mariánskestĺpy boli zároveň darmi za pomoc a záchranupred morom, chorobami, vojnovým nebezpečenstvom.Preto sa s ňou z obdobia barokastretávame po celej strednej Európe. Symbolizovalapomoc viery a svätých patrónov.Baroková pamiatka na Mariánskom námestiv Žiline podlieha neustále vplyvom životnéhoprostredia, ktoré ju poškodzujú.Na jej stave sa výrazne prejavuje aj neustálynepriaznivý vplyv blízkych líp. Stromysa svojou výškou stali medzičasom dominantounámestia, čo predtým nikdy nebolo.Historické fotografie nám sprostredkúvajúpodobu námestia v minulých storočiach.Zeleň na námestí rástla aj predtým, alev menšej miere, stromy len dotvárali námestiepo jeho okrajoch.Immaculata stála pôsobivo na voľnompriestranstve, tak, ako mariánske a morovéstĺpy napríklad v Košiciach, Kremnici, BanskejŠtiavnici či v Bratislave.Nebola obkolesená a krytá „hradbou“ korúnvysokých líp na južnej strane, ktoré sochársko-kamenárskedielo z pieskovca zanášajúprirodzeným odpadom. Bránia jeho prevzdušňovaniu,a tým podporujú rast škodlivejmikroflóry.Preto by bolo žiadúce, aby pre záchranuvzácnej barokovej pamiatky, ako aj pre obnovuhistorického rázu námestia, mesto lipyzredukovalo a postupne odstránilo. A zeleňna námestí aby zostala len po obvode, akotomu bolo v minulosti. Autori sú historici zo ŽilinySnímky: Helena Nosková18

Bryndza je biele zlatoBryndza je slovenský mikrobiálny fenomén,unikátny patent prírody, prírodná konzerva,ktorá zachováva všetky pôvodné zložkyovčieho mlieka. Proces zrenia na salašia v bryndziarni spôsobuje, že sa v nej doslovapremnožia ,,priateľské“ baktérie mliečnehokvasenia, tzv. probiotiká, ktorých blahodarnéúčinky na ľudský organizmus čorazčastejšie ospevujú vedci i lekári. V jednomgrame bryndze sa nachádza asi jedna miliardatýchto prospešných mikroorganizmovz viac ako dvadsiatich druhov. Ak si uvedomíme,že bežný jogurt či nápoj obsahuje lenjeden-dva druhy živých mliečnych baktérií,niet o čom diskutovať. Pravidelná konzumáciabryndze preukázateľne znižuje hladinuškodlivého cholesterolu, a to aj napriek tomu,že má vysoký podiel tuku v sušine (45 – 48percent). Vyznačuje sa pozitívnym účinkompri prevencii rakoviny hrubého čreva, zažívacíchproblémoch, alergických ochoreniach,rednutí kostí, cukrovke, zvyšuje imunitu a znižujedokonca krvný tlak. Tak!Má to však jednu podmienku. Všetky tietofantastické vlastnosti a účinky vykazuje lentradičná bryndza, vyrobená zo surového, nepasterizovanéhomlieka. Pasterizácia – čižetepelné spracovanie ovčieho mlieka – bryndzudo veľkej miery znehodnotí. A termizácia,čo znamená zahriatie na ešte vyššiu teplotu,z nej urobí praobyčajný syr bez opisovanýchliečivých vlastností, ktorého cieľom je zaplniťžalúdok a chuťou „oklamať“ jazyk.Bryndza liečiZ historického hľadiska je to výrobok, ktorémumožno bez váhania priradiť nefalšovanýslovenský pôvod. Podľa písomných záznamovprvú živnostenskú bryndziareň zriadilJán Vagač v Detve už v roku 1787! Bryndzamá teda nielen obchodnú a výživnú hodnotu,ale aj historickú a kultúrnu. Nás však v tejtochvíli zaujímajú jej liečivé vlastnosti, pretožepred krátkym časom priniesol nespochybniteľnédôkazy jej pozitívneho vplyvu na ľudskýorganizmus vedecký klinický test. Bianka Stuppacherová„Liptovská bryndza dnes repce, robí vraj haluškám čepce. A hoci belostné, krásne, nik o nej nepíše básne...“ Spomínatesi na tú pesničku z detskej televíznej relácie Zlatá brána? Dnes sa už bryndza nemôže sťažovať, že by o nej odborníci navýživu nebásnili! Považujú ju totiž za bombu plnú probiotík, ktorá znižuje cholesterol, cukor v krvi, zápalové parametre,dokonca krvný tlak! A prirovnávajú ju k bielemu zlatu!Skupina 24 dobrovoľníkov jedla po dobu ôsmichtýždňov sto gramov bryndze denne.Okrem poklesu obsahu „zlého“ cholesteroluv krvi odborníci zaznamenali vzostup toho,,dobrého“, ale vedcov prekvapil aj pokleshladiny cukru a hodnôt krvného tlaku.Ovčie mlieko, z ktorého sa vyrába bryndza,je mimoriadne cenné aj z hľadiska obsahuvápnika. „Kým 100 g kravského mlieka obsahuje100-120 mg vápnika, jeho obsahv ovčom mlieku je až dvojnásobný,“ povedalprof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc. z Prírodovedeckejfakulty UK v Bratislave v prednáškeo probiotických potravinách na Slovensku.„Ak sa v 100 gramoch taveného syra z kravskéhomlieka nachádza 200-300 mg vápnika,v bryndzi je ho 650-700 mg,“ potvrdzujetento známy propagátor bryndze.Tradičná slovenská bryndza z nepasterizovanéhomlieka sa zaraďuje medzi tzv. funkčnépotraviny, ktoré nielenže nasýtia, ale aj pozitívneovplyvňujú zdravie. Jednoducho možnopovedať, že majú liečivé vlastnosti.Bohatstvo vitamínovBryndza je okrem spektra užitočných mikroorganizmovvýdatným zdrojom kvalitnýchbielkovín, minerálov a vitamínov.Dobre ju znášajú aj mnohí ľudia s neznášanlivosťoulaktózy, pretože počas spracovaniamlieka na ovčí syr a bryndzu dochádzak prirodzenému úbytku mliečneho cukru.Aj mliečna bielkovina je v bryndzi stráviteľnejšiaako tá pôvodná v mlieku, dochádzak tomu v procese zrenia čiže fermentácie.Celkovo pasterizácia likviduje aj užitočnébaktérie s prospešnými účinkami. Mnohí výrobcoviaa spracovatelia bryndze ju pretopovažujú za nezvládnutie náročnej výroby takéhotosyra. Bryndza je inak jediný mliečnyvýrobok, ktorý sa vyrába zo surového mlieka.Slováci jej v priemere skonzumujú za rok asi30-40 dekagramov.Správna bryndza pritom nie je úplne jemná,t. j. nie je hladká ako maslo. Naopak, obsahujedrobné zrniečka ovčieho syra. Zrnitosťalebo hrudkovitosť je typickou vlastnosťoua zvláštnosťou bryndze. Článok sme prevzali z bratislavskéhodenníka PravdaIlustračná snímka: SlovpressAké druhy bryndze poznáme: vyrobená zo surového nepasterizovanéhomlieka, vyrovná sa elixíru dlhovekosti,kaukazskému kefíru vyrobená z pasterizovaného mlieka – obsahujejeden alebo niekoľko málo druhov mliečnychbaktérií, ktoré sa musia pridať do pasterizovanéhomlieka z originálneho zákvasu tzv. termizovaná – neobsahuje živé mliečnebaktérie ani ostatné mikroorganizmy, pretožetie zahynuli počas technologického procesupri vysokej teplote; najlepšie by bolo volať jubryndzová nátierka.Podľa ročného obdobia poznáme: bryndzu zimnú – okrem nasoleného ovčiehosyra uloženého v dubových sudochobsahuje aj kravský syr; podľa potravinovéhokódexu by každá bryndza mala obsahovaťaspoň 50 percent ovčieho syra. bryndzu letnú – pochádza z ovčiehosyra v sezóne, keď sa ovce pasú na lúkacha valasi ich doja; prvá takáto lahodná bryndzasa obyčajne objavuje v máji, preto dostalaprívlastok ,,májová“.Skutočné ovečky sú na paši, tieto zostali pre turistov –salaš v Michalovej na strednom Slovenskuvýživa listy | 10 | 200919

listy | 10 | 2009 architektúra20Bratislava bude väčšia –aj krajšia? Marián BabicOkolo toho, ako bude vyzerať Bratislava, je opäť rušno. V októbru totiž mestskí poslanci aktualizujú územný plán z roku2007. Aktivisti sa sťažujú, že nemali dosť možností na jeho ovplyvnenie, magistrát mesta zase oponuje, že príslušný dokumentbol mesiac na internete. Nespokojné sú aj mestské časti. Poslanci Starého Mesta, Nového Mesta a Ružinova sasťažovali, že v dokumente chýbajú zaslané pripomienky.Hrozí teda, že sa bude opakovať rok 2007,keď Bratislava dostala nový dokument po 27rokoch. Plán mal zabezpečiť poriadok v tom,kde a čo sa môže stavať. Aktivisti s ním nebolispokojní. Nízka kvalita materiálu sa navyšepotvrdila aj tým, že sa ihneď začala jehoaktualizácia. Navyše po pol roku sa ukázalo,že existuje nesúlad medzi textovou a obrázkovoučasťou a vzniklo podozrenie z falšovania,ktoré riešila až prokuratúra. To istéhrozí aj teraz. Podľa staromestskej poslankyneSoni Párnickej je v dokumente malávetička, ktorá mení regulatív v pamiatkovejzóne, čím by sa tam mohlo stavať vyššie. Iniciatíva„Bratislava otvorene“ zase považujedokument za neprehľadný a nerešpektujúcipožiadavku nemeniť zeleň na domy.Roztrúsenú výstavbu výškových budov a ichprenikanie do stredu mesta odsudzuje ajhlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta,ktorý vyhlásil: ,,Urobíme všetko pre to, abysme výškové budovy sústredili na dve až trimiesta.“ K realizácii tohto zámeru však sámpriznáva, že on sám i seriózna architektúraprehrávajú. Je to od čias povolenia výškovejbudovy Auparku pri petržalskom prístupek Novému mostu, ktorú považuje za ,,bezohľadnevsadenú do panorámy mesta“. Bolto precedens, ktorý má dôsledky v množ-Takto vyzerá projekt Twin City 1stve ďalších, rovnako nevhodných projektov.Medzi ne patria pripravované veže Incheby,veža pri Starom moste na území štadiónaArtmédie, veža Digital Park III. v Petržalkeoproti Auparku, veže na Šancovej, Záhradníckejči Karadžičovej ulici. Jediné, čomu sapodarilo zabrániť, je postaviť mrakodrap zapamätníkom na Námestí SNP.Architekti však za zásadnú otázku považujústanoviť smernú veľkosť mesta, ktorá by pokrylazabezpečovanie jeho potrieb. V územnompláne z roku 1980 sa počítalo so smernouveľkosťou 550 000 obyvateľov. To sazabezpečiť nepodarilo, nielen čo sa týkapočtu obyvateľov, ale aj čo sa týka vybudovanejinfraštruktúry, od bývania cez administratívnea výrobné priestory, obchodné zariadeniaaž po dopravnú sieť, ktorá kolabuje.Plány siahajú do roku 2030,,Ak by sa splnili parametre územného plánuz roku 1980, dnes problémy nemáme,“ tvrdíMichal Babiar z magistrátu. V súčasnostiv Bratislave trvalo býva asi 428 000 obyvateľov.Cez deň však ich počet vzrastá až na700 000 osôb. Do metropoly totiž dochádzaza prácou asi 160 000 ľudí z iných slovenskýchmiest a dedín, ale aj 50 000 študentov.Dokonca treba počítať s tými, ktorídochádzajú za prácou do mesta zo zahraničia.Len z Rakúska je to asi 6 000 ľudí. Novásmerná veľkosť 550 000 (do roku 2030)však s týmito ľuďmi ako keby nepočítala.Ako zdôrazňuje Šlachta, ,,pri bratislavskomstavebnom rozvoji sa rýchlejšie stavalo nežrozmýšľalo. Myslelo sa viac na zisk ako naľudí, prostredie, chýbajúcu technickú infraštruktúru.“Ukázalo sa pritom, že sila kapitáluspočíva v jeho moci meniť čokoľvek,a to veľmi razantne a rýchlo. Podľa Šlachtuvšak Bratislava aj tak nebude miliónová, čobol dlhodobý sen politikov.Ako by teda mala nová Bratislava vyzerať užo pár rokov? Aj keď panuje kríza, nové plánysa majú uskutočniť približne do piatich rokov.V širšom centre mesta sa výstavba sústreďujedo oblasti Mlynských nív. Hranice územia súvymedzené prakticky od Starého mosta Karadžičovouulicou po jej križovatku so Záhradníckou,po nej až po Bajkalskú a späť k Dunaju.Na tomto území už niektoré veľké stavbystoja, ako napr. budova Všeobecnej úverovejbanky, susedná CBC I, niekdajšie tlačovéstredisko, dnes Tower 115 či obchodné strediskoApollo. Stavia sa veľký komplex Euroveana nábreží Dunaja, v ktorého druhej častibudú aj mrakodrapy s 18 až 33 podlažiami.Na mieste bývalej káblovky a ulice Mlynskénivy, vrátane dnešnej autobusovej stanice,sa chystá veľký projekt Twin City. Neďaleko,na Chalúpkovej ulici, vedľa výškovej budovyTower 115 bude Panorama City, kde vyrastúdve najvyššie budovy v meste s výškou 135metrov. Továreň na blízkej Košickej ulici nahradíkomplex Klingerka. Na Bottovej ulici sastavia Lipový park, kde budú dva mrakodrapys 34 a 40 podlažiami a na Plynárenskej ulicivyrastajú budovy „3nity“, teda tri veže.Petržalka s rekordmiEšte väčšia výstavba sa však rozbieha na petržalskombrehu Bratislavy. Na mieste štadiónaArtmédie vyrastie areál s 29-podlažnou

udovou GG Tower. Petržalka City má vzniknúťna území pri Chorvátskom ramene akomestské multifunkčné centrum. Oproti železničnejstanici Petržalka už stojí „Viedenskábrána“ s dvoma vežiakmi so 16 a 24 podlažiami.Oživiť by sa mali aj susedné priestoryMatadorky, kde časť starého priemyselnéhokomplexu nahradia nové viacfunkčné centrá.Skutočným megakomplexom však budeJužné Mesto, ktoré má vzniknúť za Panónskoucestou na poliach medzi Petržalkou,Jarovcami a rakúskou hranicou. Spomenúťtreba aj petržalskú športovú halu spojenús rekreačnou zónou, pre ktorú sú už kúpenépozemky medzi Dolnozemskou cestou a novýmdepom mestskej hromadnej dopravy.Najnovším ohláseným projektom je zábavnécentrum, ktorého súčasťou majú byť luxusnéhotely, golfové ihriská, kasína, reštauráciea kúpele. Jeho majiteľom bude najväčšia svetováspoločnosť v oblasti zábavy, americkáfirma Harrah´s, pričom v prvej etape preinvestuje1,5 miliardy eur.Stavať sa však bude aj v ďalších častiachBratislavy. Projekt Slovany tvorí dvojica navzájompremostených vežiakov na území bývaléhopodniku BEZ a susednom priestorena Račianskej ulici. Budú sa týčiť do výšky130 metrov. Ďalším veľkým zámerom je súborv západnej časti mesta medzi Lamačoma Záhorskou Bystricou „Lamačská brána“.Pokiaľ ide o Staré Mesto a jeho centrálnu časť,je tu niekoľko urbanistických problémov, ktorétreba riešiť. Napriek všetkým plánom sa eštenezačala revitalizácia a prestavba NámestiaSNP. Pomaly sa zabúda aj na veľké plány s premenouKamenného námestia a nahradenímkomplexu hotel Kyjev – obchodný dom Tesconovým areálom. Riešiť treba aj Staromestskúulicu, kde by doprava mala ísť pod zem, Fazuľovúulicu a celý priestor medzi budovou Národnejbanky Slovenska a fakultnou nemocnicou,kde by podľa Šlachtu mohli vyrásť mrakodrapy.Osobitnou kapitolou je podhradie. Historickéjadro má bezpochyby značnú príťažlivosť, alemusí sa zmeniť, dnes sa vyprázdňuje. Pre vysokéceny dávajú ľudia pri nákupe prednosť nákupnýmcentrám ako je Aupark či Pollus. Novéadministratívne budovy lákajú lepšími podmienkamifirmy sídliace doteraz v strede mesta,takže po nich zostávajú prázdne objekty.Doprava je kľúčomNajvýraznejším problémom je však doprava,ktorá zaostáva asi o dvadsať rokov. Dnes jucharakterizujú každodenné zápchy na cestácha diaľniciach. Podľa Šlachtu v tejto oblastichýba viac koncepčnosti. Preto sa ukazuje potrebanového dopravného generelu. Neexistujútotiž dostatočné dopravné prepojenia nazabezpečenie plynulosti cestnej dopravy.Jedným z riešení je, že doprava by sa malaukryť pod zem. A to tak dynamická, tedacesty, ako aj statická, teda parkovanie áut.Nedostatočnú kapacitu dopravnej siete komplikujenová výstavba, kde investori ani projektantineuvažujú nad tým, ako sa do nových komplexovdostane človek autom. Navyše v okolí novýchbudov nie je dostatok miest na parkovaniea Slovákom sa ešte stále nechce dávať autádo podzemných garáží, kde sa platí. Chýbajúmiesta na parkovanie v noci. Odhaduje sa, želen v Petržalke ich chýba asi 40 000. Tamojšiasamospráva chce v najbližších desiatich rokochzabezpečiť 10 000 nových parkovacíchmiest, čo je však málo a na tento účel by samalo využiť aj 100 zo 150 detských ihrísk, čonie je podľa Šlachtu riešením. Tým sú opäť parkovaciegaráže, len či bude ochota obyvateľovich využívať, keď nebudú zadarmo... Závažnýmzostáva aj objazd a spojenie oboch brehov Bratislavy.Tu sa za jedinú možnosť považuje vybudovaťšiesty a siedmy most cez Dunaj. LenžeTakto vyzera projekt Slovany v hlavách architektovdopravné stavby sa financujú z verejných zdrojova tam na to niet peňazí.I tak sa ukazuje, že cestná doprava nemôžebyť v Bratislave nosnou. Udržateľný rozvojmôže zabezpečiť jedine spoľahlivá a rýchlahromadná doprava. O výstavbe električkovejrýchlodráhy ako lacnejšej alternatívy metrasa uvažuje už roky. Teraz sa dokonca hovorío spojení mestského systému hromadnej dopravyso železnicami, lenže to iste potrvá roky.Architekt Štefan Šlachta napriek všetkémunie je pesimistom. ,,Som jedným z mála ľudí,ktorých súčasná finančná a ekonomickákríza teší. Kríza zmenila aspoň to, že budeviac času na rozmýšľanie, diskusiu, možnoaj overenie si variantných riešení a rozumnejšíchvýsledkov. Očakávam prerušeniea prehodnotenie megalomanských projektov.Mali by v omnoho prijateľnejšej formerešpektovať mierku mesta,“ zdôrazňuje.Na to je však potrebnejšia aj odvážnejšia politikamestských a miestnych samospráv.A odvážne riešenia potrebujú odvážnych otcovmesta. Autor je bratislavský novinárSnímky: archív autoraarchitektúralisty | 10 | 200921

ekonomikaČriepky z veľtržného Brna Jozef GáfrikMedzinárodný strojársky veľtrh v Brne vznikol svojho času ako československý a v podstate takým aj zostáva. Jeho 51.ročník sa konal v dňoch 14. – 18. septembra 2009 a ak by niekto čakal, že kríza nejako výrazne utlmila záujem vystavovateľov,mýlil by sa. Do moravskej metropoly prišlo okolo 1500 firiem z 28 krajín sveta, z toho zo Slovenska rovnýchosemdesiat. Po Nemecku (250 podnikov) to bola druhá najsilnejšia zahraničná účasť.Ešte donedávna bolo zvykom, že jedenz veľtržných dní niesol prívlastok „slovenský“.Tentoraz sa organizátori rozhodli inak,Slovensko figurovalo ako oficiálny partnertejto významnej medzinárodnej prehliadky.K jej nosným odvetviam patrili popri samotnomstrojárstve aj elektronika, automatizáciaa meracia technika, energetika a logistika.„Celosvetová hospodárska a finančnákríza postihla aj slovenské strojárstvoa ani Slovensko samozrejme nemá čarovnýprútik na jej urýchlené vyriešenie.Ale práve počas krízy – a to chcem zdôrazniť– významnú úlohu v našich vzťahochzohrávajú okrem geografickej polohy ajhistorické väzby a spoločné tradície,“ povedalv tejto súvislosti pre tlač veľvyslanecSR v Prahe Peter Brňo, inak sám ekonóma predtým dlhoročný diplomat vo sfére zahraničnéhoobchodu v rôznych krajináchsveta.A účasť slovenských subjektov mu dala zapravdu. Schválne je nutné nájsť nejaký neutrálnystrešný pojem pre slovenských vystavovateľov,lebo nimi zďaleka neboli lenveľké priemyselné podniky, ale napríkladaj vysoké školy, ktoré sa takto snažili podčiarknuťvýznam spätosti vedy a výskumus praxou. Za všetky uveďme aspoň Technickúuniverzitu v Košiciach a jej Vývojovorealizačnépracovisko získavania a spracovaniasurovín, ako aj Žilinskú univerzitua jej Ústav konkurencieschopnosti a inovácií.Medzi priemyselnými podnikmi dominovalitie, ktoré vďaka dostatočnej kapitálovej vybavenostivýhodne kúpili českých partnerova teraz využívajú synergický efekt z tohtospojenia. Klasickým príkladom sú Podbrezovskéželeziarne, ktoré v Českej republikeuž pred rokmi kúpili o. i. Žďárske strojárnev Žďári nad Sázavou. Železničné opravovnea strojárne z Vrútok sa v Brne predstavilizase spoločnou expozíciou so Železničnýmiopravovňami a strojárňami Nymburk, ktorýchsú vlastníkom.Vyše polovicu z vystavovaných exponátovtvorili novinky či modernizované výrobky.„Predstavovanie technických noviniekje jednou z najdôležitejších funkciínášho veľtrhu. A nie náhodou, veď inováciesú kľúčom k budúcnosti firiem. Ak podnikv krízovej situácii neinovuje svoje výrobkya služby, medzi konkurenciou sanepresadí“, uviedol na tlačovej konferenciiJiří Rousek, obchodný riaditeľ spoločnostiVeľtrhy Brno.Význam česko-slovenských dvojstrannýchekonomických vzťahov podčiarkli aj rôznelisty | 10 | 200922

Požiarna ochranav bytovýchdomoch Marta Očovskárubrika právna poradňaďalšie podujatia, ktoré sa uskutočnili pritejto príležitosti. Uveďme aspoň konferenciu„Aplikácia logistiky v oblasti výrobnýchprocesov“, ako aj česko-slovenskúkooperačnú burzu v oblasti strojárskehoa elektrotechnického priemyslu. Z hľadiskapozornosti tlače si však asi najväčšiupozornosť vyslúžila konferencia „Jadromproti kríze?“, kde sa hovorilo o perspektívachspoločného postupu pri budovanínových energetických zdrojov. Nové elektrárnebudujú obe krajiny spoločne v súčasnostinapríklad v Čínskej ľudovej republikea vo Vietnamskej socialistickejrepublike, ale nie je nijakým tajomstvom,že České energetické závody sa významnepodieľajú aj na budovaní štyrochnových jadrových elektrárenských blokovna Slovensku. Dva vyrastú v JaslovskýchBohuniciach a dva v Mochovciach, každýs výkonom 440 megawattov.Ani spoločnými konferenciami sa však slovenskáúčasť na veľtrhu v Brne nevyčerpáva.Nemôžeme totiž zabudnúť ani na množstvobežných návštevníkov zo SR, ako o tom neklamnesvedčila slovenská vrava praktickypri ktoromkoľvek stánku. Autor je novinárSnímky: Slovpress a Veletrhy BrnoFakty o zahraničnom obchode medziSR a ČRČeská republika je druhým najvýznamnejšímobchodným partnerom Slovenskej republikya šiestym najväčším zahraničným investorompod Tatrami.V roku 2008 doviezlo Slovensko z ČR tovarv hodnote 5,673 miliárd eur a slovenský vývozdo ČR prekročil hranicu 6,465 miliárdeur. Aktívne saldo Slovenska dosiahlo 791miliónov eur.Zdroj: HN (ČR)V rámci ochrany bytov pred vykrádaním sa niektorí užívatelia rozhodli, žena jednotlivých poschodiach v spoločných chodbách domov budú zamykaťvstupné dvere vedúce do týchto chodieb, čím si zabezpečia, že vstupdo bytu zo spoločnej chodby bude prístupný len užívateľom bytov na danomposchodí. Tým sa však zabráni ľahkému a rýchlemu prístupu k hydrantom,ktoré sú umiestnené v spoločných častiach budovy. V prípade požiaru musiapotom požiarnici zdolať o jednu prekážku viac. Čo sa týka uzamykania či neuzamykaniadverí na chodbách bytových domov, je potrebné uviesť, že celkompodrobne túto problematiku nevyčerpáva nijaký právny predpis.V ustanovení § 5 odst.1 písm. b) zákonač.133/1985 Zb. o požiarnej ochranev znení neskorších predpisov zákon právnickýmosobám a podnikajúcim fyzickýmosobám ukladá povinnosť vytváraťpodmienky pre hasenie požiaru a pre záchrannépráce. Je predovšetkým nutnéudržiavať príjazdové cesty voľné, právetak, ako aj nástupné plochy požiarnej techniky.Voľné musia zostať aj únikové cestya prístup k núdzovým východom, elektrickýmrozvodným zariadeniam, uzáveromvody, plynu a kúrenia, k vecným prostriedkompožiarnej ochrany a k ručnému ovládaniupožiarno-bezpečnostných zariadení.Podrobnejšie sa v § 11 odsek 3 písm. b) vyhláškyč. 246/2001 Zb. o stanovení podmienokpožiarnej bezpečnosti a výkonuštátneho dozoru (vyhláška o požiarnej prevencii)uvádza, že pre to, aby sa mohlauskutočniť evakuácia osôb, zvierat a materiálu,resp. záchranné práce, právnickéa fyzické osoby-podnikatelia zabezpečujú,aby priestory (chodby, schodiská a pod.),ktoré sú súčasťou únikových ciest, bolivoľne priechodné.Ak bola pre obytný dom v minulosti schválenáprojektová dokumentácia a požiarnobezpečnostnériešenie stavby, vrátaneuzamykateľných dverí na chodbách, nieje zamykanie dverí na chodbách v rozpores predpismi požiarnej ochrany. V prípade,že všetci obyvatelia bytov majú odtýchto dverí kľúče, evakuácia osôb nie jeohrozená.Isté je však aj to, že tento stav nie je z hľadiskasúčasných technických možnostíideálny. Je preto vhodné, aby skutočnýstav bytového domu majitelia konzultovalis osobou, ktorá je v oblasti protipožiarnejochrany odborne spôsobilá (podľa§ 11 zákona o požiarnej ochrane). Odborníkpotom posúdi všetky okolnosti namieste.Ak uzamykanie dverí nie je v súlade s projektovoudokumentáciou a bezpečnostnýmriešením stavby, s najväčšou pravdepodobnosťouide o porušenie zákona o požiarnejochrane.Je vhodné – v záujme správneho postupu– obrátiť sa na príslušný protipožiarnyzbor (ktorý vykonáva štátny požiarny dozorna úseku protipožiarnej ochrany)a celú problematiku konzultovať s jehopracovníkmi. Autorka je členka Klubu slovenskej kultúrya právničkalisty | 10 | 200923

program Slovenského inštitútu v PraheProgram Slovenského inštitútu v Prahena november 2009 (výber)2. – 8. 11.Český rozhlas 3 – stanica VltavaDNI SLOVENSKEJ KULTÚRY NA STANICI VLTAVAPrezentácia Slovenska a najmä slovenskej literatúry vovysielaní Českého rozhlasu zahrniečítanie na pokračovanie z románu Rudolfa Slobodu „Rubato“,eseje Etely Farkašovej i poéziu Erika Ondrejičku.Ďalej sa predstavia spisovatelia strednej generácie IvanKadlečík, Stanislav Rakús a Pavol Vilikovský. Spomínaťbude aj filmový kritik, publicista a prekladateľ PavelBranko. Priestor dostanú aj slovenské symfonické a džezovéorchestre.Bližšie informácie o jednotlivých programoch a vysielacíchčasoch nájdete na internetovej adrese www.rozhlas.cz/vltava. Pripravil Český rozhlas v spolupráci so Slovenskýminštitútom.2. 11. o 10.0021. základná škola v Plzni, Slovanský alej č. 13SLOVENSKÁ POÉZIA A PRÓZAKomponovaný literárny program pre študentov, v ktoromúčinkujú Viera Kučerová a Martin Matejka.3. 11. o 18.00ČESI A SLOVÁCI – NEZRETEĽNOSŤ SPOLOČNEJCESTYBeseda s historikom Milanom Stehlíkom, dekanom Filozofickejfakulty UK v Prahe o jeho knihe „Česi a Slováci1882 – 1914.“Partnerom diskusie bude historik a spisovateľ JaromírSlušný.Uvádza: Peter LiptákVečer venovaný 91. výročiu vzniku spoločného štátuČechov a Slovákov. Pripravila Obec Slovákov v ČRa Slovenský inštitút.5. 11. o 18.00MINULOSŤ, PRÍTOMNOSŤ A BUDÚCNOSŤ SLOVEN-SKEJ KINEMATOGRAFIEModerované pásmo s ukážkami z filmov, ktoré sú významnýmimedzníkmi slovenskej tvorby.Moderuje: Štefan Vraštiak, predseda Slovenského filmovéhozväzu a Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave9.11. o 18.00Vernisáž výstavyNOVEMBER 1989 OBJEKTÍVOM ČLENOV ZVÄZUSLOVENSKÝCH FOTOGRAFOVVystavujúci autori: Ján Macák, Ľubomír Schmida, ElenaKlimešová a Milan Veliký.Autori výstavy: Ľubomír Schmida a Karol KlváčekVýstava potrvá do 20.11.2009.10.11. o 19.30Španielska sála Pražského hradu, Praha 1Piaty ročník koncertného cyklu „Hudba Pražskéhohradu“RECITÁL Z PIESNÍ A OPERNÝCH ÁRIÍÚčinkujú: Gabriela Beňačková – soprán, Adriana Kučerová– soprán, Marian Lapšanský – klavírKoncert troch významných slovenských interpretov.Predaj vstupeniek: www.ticketstream.cz, www.ticketportal.cz,www.ticketpro.cz, www.kulturanahrade.cz12. 11. o 18.00Otvorenie výstavy a premietanie filmuŠTEFAN OSUSKÝ – veľký slovenský diplomat, spolutvorcaČesko–Slovenska a Spoločnosti národovMedzinárodný výstavný projekt pri príležitosti 120. výročianarodenia diplomata.Výstava potrvá do 30.11.2009.16. 11. o 15.00Národné múzeum ČR (budova bývalého Federálnehozhromaždenia), Vinohradská 1, Praha 1Odhalenie pamätnej tabule politikovi AlexandroviDubčekovi, prvému tajomníkovi ÚV KSČ v roku 1968a predsedovi Federálneho zhromaždenia ČSSR a ČSFRv rokoch 1989–1992 na uvedenej budove.16. 11. o 16.30Národné múzeum ČR (budova bývalého Federálnehozhromaždenia), Vinohradská 1, Praha 1KONCERT PRE PRAHUSpoločný koncert študentov Pražského konzervatóriaa Bratislavského konzervatória pri príležitosti dvadsiatehovýročia udalostí novembra 1989.Účinkuje sláčikové kvarteto študentov Pražského konzervatóriaz triedy Tomáša Strašila: Lukáš Novotný – 1.husle, Martin Balda – 2. husle, Vanda Kněžíčková – viola,Daniel Petrásek – violončeloKonzervatórium Bratislava: Michaela Kušteková, soprán,Pavol Kubáň , barytón, z triedy Dagmary Bezačinskej–Podkamenskej.16. 11. o 16.30Galéria Jaroslava Fragnera, Betlémské nám. 5a, Praha 1DVADSAŤ PO DVADSIATICH CZ – SKČeskoslovenská výstava prezentujúca kreatívny prístupa myslenie mladých architektov. V projekte „20 po 20“sa predstaví dvadsať českých a dvadsať slovenských architektov.19. 11. o 18.00Evanjelický kostol sv. Michala, V Jirchářích, Praha 1SLOVENSKÉ KVARTETOKoncert z tvorby W. A. Mozarta, F. Mendelssohna –Bartholdyho, M. Ravela a I. Zelenku.Účinkujú:Juraj Tomka, 1. husle; Eduard Pingitzer, 2. husle; JúliusŠoška, viola; Martin Ťažký, violončelo.www.slovenskekvarteto.euwww.slovakquartet.eu23. 11. o 18.00NOVEMBER 1989Medzník vo vývoji slovenskej spoločnosti a jeho medzinárodnýkontext.Slávnostný krst knihy, ktorú vydal Historický ústav SAVv Bratislave.Autori: Jozef Žatkuliak, Miroslav Londák, Elena Londáková,Natália Veselská, Jan Pešek, Milan Zemko, AlžbetaSedialková. Uvádza: Boris Kršňák.Pripravili SI, Slovensko–česká spoločnosť, Klub slovenskejkultúry a združenie Domus.23. a 24.11. o 20.00Café Teatr, Černá Labuť, Na Poříčí 25, Praha 1Divadelné predstavenieAlexej Gelman: ZHASNITE LAMPIÓNYObyčajná lavička v parku ako svedok stretnutia dvochmladých ľudí.Hrajú: Tatiana Vilhelmová (ČR) a Marián Miezga (SR).Úprava a réžia: Peter Serge Butko29. a 30.11. o 20.00Café Teatr, Černá Labuť, Na Poříčí 25, Praha 1Divadelné predstavenieStanislav Štepka: SLOVENSKOČESKÉ TANGO 2009Hra na city alebo o citovom živote futbalového rozhodcu.Hrajú: Zuzana Krónerová (SR), Miroslav Zavičar (ČR),Miluše Hradská (CR), Eva Reitererová (CR)Réžia: Ivan Balaďawww.cernalabut.cz24. 11. o 19.00Kultúrne centrum Novodvorská 151, Praha 4DIASHOW TURNÉ SLOVENSKOPrezentácia prírodných a historických krás Slovenskaočami českého cestovateľa a fotografa Martina Loewa.Viac informácií na adrese www.promitani.cz/slovensko25. – 27. 11.EKOTOPFILM 2009Tradičná pražská prehliadka víťazných filmov XXXVI. medzinárodnéhofestivalu filmov o trvalo udržateľnom rozvoji,určená deťom i dospelým. Viac na internetovýchstránkach Slovenského inštitútu.28. 11. 20.00 – 24.00Česká televízia, druhý programNOC S ANJELOM500. jubilejné vysielanie programu so slovenskými hosťami,medzi ktorými bude i Marián Labuda.30. 11. o 18.00NOVEMBER 1989 OČAMI SLOVENSKÝCH DOKU-MENTARISTOVPrezentácia novej platne DVD vydanej Slovenským filmovýmústavom v Bratislave a premietanie dokumentárnychfilmov venovaných udalostiam rokov 1989 a 1990v ČSFR.SONDA – réžia R. Ferko, V. Mináč, A. Horák; VŠETCISPOLU – réžia E. Štefankovičová; LETOVÁ SPRÁVA OK89–90 – réžia I. Ruppeldtwww.sfu.skProgramy sa konajú v priestoroch Slovenského inštitútu,Jilská ul. 16, Praha 1, ak nie je uvedené inak.Zmena programu a termínov vyhradená.VYSIELANIE PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ČRlisty | 10 | 2009ČRo 1 Radiožurnál utorok 20:05 – 21:00ČRo Brno pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo České Budějovice pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Hradec Králové pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Olomouc pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Ostrava pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Plzeňpondelok, streda 19:45 – 20:00piatok 19:30 – 20:00(zostrih utorkového Radiožurnálu)ČRo Regina Praha pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Region, Vysočina pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Sever pondelok, streda 18:45 – 19:00 /19:45 – 20:0024

1. mezinárodní vědecká konferenceMenšiny, Multikulturalita,Vzdělávánípod záštitou Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy ČR19. listopadu 2009Konferenci pořádají Ústav pro soudobé dějiny, AV ČR v. v. i. a Ústav pro filozofii a sociologii LZA Univerzity v RizeMísto konání: Dům národnostních menšin, Vocelova 602/3, Praha 2Moderátor konference: PhDr. Petr Bednařík, Ph.D.Program konference:8.30 – 9.00 Prezentace účastníků9.00 – 9.30 Zahájení konference a úvodní projevyJ. E. Argita Daudze, velvyslankyně Lotyšské Republiky v ČR a v ChorvatskuIng. Igor Zolotarev, CSc., místopředseda Rady vlády pro národnostní menšinyPhDr. Helena Nosková, CSc., zástupce Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR, v. v. i.9.30 – 11.15 Úvodní referátyVladislavs Volkovs /Obsahový vývoj konceptu «etnické menšiny» v lotyšské sociologii v období 1991 – 2009 /Content evolution of the concept «ethnicminority» in Latvian sociology in the period 1991 – 2009Leokadia Drobizheva /Nové teoretické přístupy a politika ohledně národností v moderním Rusku /New theoretical approaches and a policy concerningnationalities in modern RussiaNina Pavelčíková /Problém vzdělávání Romů – historický pohled /The issue of educating the roma population – a historical viewIveta Němečková /Podpora inkluzivního vzdělávání v programech MŠMT ČR / The Ministry of Education, Youth and Sports´ support programm forinclusive learningOndřej Klípa /Národnostní menšiny a vzdělávání z pohledu Rady vlády pro národnostní menšiny /Nationality minorities and education from viewCouncil of Government for Nationality MinoritiesPřestávka 11.15 – 11.3011.30 – 13.00 Jednání v plénuInese Runce /Školy etnických menšin v Lotyšsku: historická a současná perspektiva /Schools of ethnic minorities in Latvia: historical andcontemporary perspectiveEkaterina Arutyunova /Přístup ruské mládeže k emigraci /Attitude of the Russian youth to immigrationPetra Hirtlová /Problematika multikulturalizmu v pedagogickom procese /The problem of multiculturalism in the process of educationAndrianna Skorobogataya /Výuka interkulturní komunikace /The training of cross-cultural communicationsSoňa Gabzdilová /Základné východiská, možnosti a problémy vzdelávania v jazyku maďarskom na Slovensku (vývoj po roku 1918 a súčasný stav)Basic foundations, options and problems of education in the Hungarian language in Slovakia (development after 1918 and contemporary situation)Diskuse13.00 – 14.00 oběd14.00 – 16.00 Pokračování jednání v plénuJulija Judlová /Multikulturní vzdělávaní mládeže na pozadí migrující Evropy /Multicultural education of youth within the migrating EuropeJan Knejp /Postavení a vývoj romologie v Čr a její vliv na vytváření multikulturního prostředí /Position and evolution of romology in the czech republicand its infl uence on the creation of a multicultural environmentPetr Bednařík /Židé v České republice po roce 1989 /Jews in the Czech Republic after 1989Blanka Soukupová /Hlavní potenciální tendence ve výuce o šoa po roce 1989 /The main potential tendencies in teaching about the Shoah after 1989Jozef Beňovský /Štruktúra slovenského literárneho múzejníctva a spolupráca s etnickými menšinami /Structure of Slovak literature museology andcooperation with ethnic minoritiesPřestávka 16.00 – 16.2016.20 – 18.00 Jednání v plénuRomana Hrabáková /Dům národnostních menšin jako multikulturní společenství /House of National Minorities as a multicultural communityMartin Kaleja /Sociální a multikulturní aspekty v edukační relaci v kontextu romských žáků /Social and multicultural aspects in the educationalprocess in the context of romani pupilsJozef Gáfrik /Prínos časopisu Listy, vydávaného Klubom slovenskej kultúry, k životu slovenskej menšiny v ČR /The contribution of the magazine Listy,published by Slovak Culture Club, to the life of the Slovak community in the Czech RepublicHelena Nosková /Národnostní menšiny v Československu a rok 1989 /National minorities in Czechoslovakia and the year 1989Závěrečná diskuseNa organizaci konference se podílejí Klub slovenské kultury (KSK)a Dokumentační a muzejní středisko slovenské menšiny v ČR (DOMUS SM v ČR)Kontaktní osoba: PhDr. Helena Nosková, CSc., e-mail: Noskova@usd.cas.cz, telefon: +420 603 824 370

Pre press>Press>Lettershop>Distribucewww.cprint.cz | www.cprint.sk | sales@cprint.cztlačiareň pre Česko a Slovensko