5 - Listy Slovákov a Čechov - klubsk.net

listy | 5 | 2010 EXPO 2010Stred sveta na ĎalekomvýchodeNiekoľko postrehov z návštevy Svetovej výstavyEXPO 2010 v ŠanghajiŠanghaj zaznamenáva takisto rekordný početvystavovateľov. Pôvodne sa spomínala účasťokolo 230 krajín a významných medzinárodnýchorganizácií, po otvorení v máji sa totočíslo ustálilo na počte 186 pavilónov. Ale – ajto je úctyhodný počet.Napokon počet návštevníkov – metropola Ďalekéhovýchodu očakáva v dobe od 1. mája do31. októbra až 70 miliónov hostí. Aj preto bolootvorenie načasované na začiatok májovýchsviatkov, ktoré patria v Číne k najznámejším,najväčšmi rešpektovaným a patrične dlhým.Miesta konania svetových výstav sú v zásadezáležitosťou Európy, kde sa uskutočnili asidve tretiny týchto jedinečných podujatí. Nasledujeamerický kontinent a na treťom mieste jeÁzia. V súvislosti s Čínou je však rozhodujúcifakt, že svetová výstava sa koná po prvý razv rozvojovej krajine. Okrem olympijských hieralebo majstrovstiev sveta v populárnych športochje prestížnou záležitosťou aj organizovaniesvetovej výstavy. Získať právo usporiadaniaje skvelý úspech, tentoraz teda Šanghajaa Čínskej ľudovej republiky; je to potvrdenieich rastúceho významu vo svete.Slovensko nie je na predaj„Lepšie mesto – lepší život“ – tak znieústredné motto tejto výstavy; Slovenská re- Mária KrivušováOrganizátori šanghajského podujatia chcú prekonať viaceré rekordy, týkajúce sa 160-ročnej histórie svetových výstav. Tá čínskaje najväčšia napríklad rozlohou, keď sa rozprestiera na ploche väčšej než päť kilometrov štvorcových. Jednotlivé body výstaviskana oboch brehoch rieky Huangpo spájajú viacprúdové cesty, aby po skončení výstavy mohlo plynulo plniť ďalšie funkcie.publika si ho doplnila myšlienkou „Svet preľudstvo“. Autor architektonického riešeniaexpozície akad. arch. Miroslav Zikmund vytvorilpriestor, ktorý ukazuje vzájomnú a neustálesa mieniacu koexistenciu dvoch fenoménov,mesta a človeka. Interiér symbolizujenámestie, v ktorom sa odohrávajú významnéspoločenské udalosti každej komunity. Je topriestor na stretávanie, ktorý sa napĺňa významoma začína žiť až vtedy, keď naň prídu ľudia.Tak je to aj na výstave – námestie je tiché,steny a výstavné kóje sú iba kulisou, prítmienič neprezrádza. Ale iba do chvíle, kým saotvoria vstupné dvere, námestie sa naplní malýmii veľkými divákmi a v okamihu ožije...Len asi päťdesiat vystavovateľov si postavilo pavilónpodľa vlastných predstáv, ostatní sa z ekonomickýchdôvodov rozhodli pre typizovanéstavby, ktoré ponúkli organizátori. Tak postupovaloaj Slovensko, keď si zvolilo pavilón s celkovourozlohou 1 034 metrov štvorcových. A typizovanúbudovu má aj Česká republika.Vo väčšine pavilónov patrí posolstvo prostredníctvomfilmu alebo obrazov ku kľúčovým komunikačnýmprostriedkom. Vzhľadom na tisíckynávštevníkov a prístupnosť pavilónovdenne 12-13 hodín, často bez prerušenia,nemožno postaviť prezentáciu krajiny na „živých“prvkoch. Film, ktorý je v konečnom dôsledku„len“ technickou záležitosťou, všakmožno v každom pavilóne ponúkať nepretržitea opakovane, fakticky bez prestávky.Jeho spektrum je široké, môže ponúknuť obrazy,vyvolať pocity, maľovať farby, do okamihuvtesnať rozličný denný i dejinný čas,sprostredkovať prírodu i človekom vytvorenédielo. Môže naplniť priestor expozície tak,ako tú slovenskú zapĺňa film Pavla Barabáša.Na výstave EXPO 2010 bolo mnoho filmov, bohužiaľ,v podstate iba „zamaskovaných reklamných“- niečo ponúkali, propagovali, predávali;reklamné boli zábery, strihy, výrazy tvárí, zvuk.Ponúkali krajinu ako na trhu a na predaj. Skoroako tovar, ktorý sa dá skonzumovať...Lenže – kto už len túži po prikrášlenej reklame,po trikoch, po usmerňovaní až manipulácii?A kto netúži (aspoň potajme) uveriťniečomu úprimnému a skutočnému? FilmPavla Barabáša, nositeľa mnohých ocenení,sa podaril a je jedinečný tým, že Slovenskonenúka na predaj – on ho predstavuje. Jehofilm neukazuje výrobky, ale hodnoty, ktoré sanedajú prepočítať a napísať na cenovku. Jevyjadrením odkazu – toto sme my, naša krajina,naša príroda, tu sme doma.A tým sa stal najsilnejším prvkom slovenskejexpozície. Komisárka slovenskej účasti IvanaMagátová k tomu dodáva: „Priestor námestiaje doplnený kójami, ktoré naznačujú vývojobydlí v rôznych mestách a v rôznom čase;upútavka na inom mieste pripomína LadislavaHudeca, slovenského architekta, ktorý v Šanghajipostavil prvý mrakodrap mimo územiaUSA, ale aj viaceré nemocnice, kostoly, bankovéa iné priestory. Vyhľadávaná je aj fontánkaželaní, povrch ktorej netvorí voda, aleinteraktívna obrazovka, ktorá pri troche šťastiageneruje nejaké príjemné želanie. Odiných pavilónov sa Slovensko odlišuje aj kvalitnýma dobre padnúcim oblečením hostesiek,6Takto vyzerá čínska verzia názvu Slovensko