5 - Listy Slovákov a Čechov - klubsk.net

listy | 5 | 2010 históriaVeľká Moravaa kráľ Svätopluk ako súčasť historickéhopovedomia Slovákov Anton HrnkoV priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave sa 19. mája uskutočnila odborná historická konferenciao úlohe a mieste slovenského kráľa Svätopluka v našich dejinách. Jeden z príspevkov predniesol aj historik AntonínHrnko. Text prinášame v pôvodnom rozsahu.Zámerne som si za úvod môjho vystúpenia vybraltúto známu slovenskú pieseň, ktorú JánKollár zaradil do svojich Národných spievaniekmedzi Spevy historické. Pieseň je zaujímavátým, že symbolizuje a vyjadruje úzku previazanosťdvoch slovenských tradícií, a to tradíciecyrilo-metodskej ako tradície kresťanskej a svätoplukovskejako tradície štátoprávnej v slovenskomhistorickom vedomí.O tom, že svätoplukovská tradícia prežívalav prostredí Nitrianskeho kniežatstva, svedčia užprvé kroniky popisujúce udalosti v 9. a 10. storočí,ktoré sa zachovali dodnes. Všeobecne saprijíma názor, že legendu o Svätoplukovom pustovníčenína Zobore počul kronikár Kosmas počassvojej návštevy Nitry začiatkom 12. storočia.Legendy o Svätoplukovi a Veľkej Morave v tomtoobdobí nemuseli pravdepodobne iritovať vládnucudynastiu Arpádovcov, lebo Nitrianske kniežatstvo(ducatus) vystupovalo ako polosuverénnycelok a nitriansky vojvoda mohol mať aj celkomzáujem o ich šírenie, najmä keď bol v konfliktes kráľom. Avšak po tom, ako kráľ Koloman Nitrianskekniežatstvo rozpustil, pretrvávanie svätoplukovskejtradície sa asi dostalo do konfliktus centralizačným úsilím panovníka. Podľa môjhonázoru práve tento konflikt (teda pretrvávaniesvätoplukovskej tradície a posilňovanie centralizmuv Uhorsku) bol podnetom pre anonymnéhomagistra P., notára kráľa Bela (II.?; III.?), aby napísaldielo „Gesta Hungarorum“. Tento román,vydávajúci sa za kroniku, je totiž celým svojím duchomzameraný na vyvrátenie toho, čo si autordal za cieľ – „nepravdivé povesti vidiečanov a táravýspev igricov“. Pravdepodobne však svojímradikálnym, agresívnym prístupom, teda úplnýmopomenutím skutočných aktérov deja, najmäSvätopluka, s cieľom ich vymazania z povedomianedosiahol žiadaný účinok a jeho dielo zapadlona dlhú dobu prachom. Ranostredovekíaktéri z 9. a 10. storočia boli jednoducho prílišznámi aj v okolitých štátoch, aby ich bolo možnéjednoducho vymazať z pamäti.Iný spôsob eliminácie pozitívneho obrazu Svätoplukazvolili neskorší uhorskí kronikári. Šimonz Kezy a neskôr Ján z Turca sa vydali cestou znevažovaniaSvätopluka, čo by ho urobilo nehodnýmúcty a teda aj prihlásenia sa k nemu. Takvznikla známa povesť o Svätoplukovi ako o porazenompanovníkovi, ktorý svoju krajinu vymenilza bieleho koňa. A práve tento motív sa celénasledujúce storočia používal v ideovom zápaseproti krajinskému partikularizmu a neskôr i protislovenskému národnému uvedomovaniu sa.Ako som už spomenul, svätoplukovská tradíciabola jedným pólom veľkomoravskej tradície,ktorej druhým pólom bola cyrilo-metodskátradícia. Zaznamenávame ju najmä od 15. storočia,keď bola v slovenskom prostredí už silnorozšírená. Keďže v tomto období máme zaznamenanéaj silné vedomie etnickej odlišnosti„horných“ a „dolných“ časti krajiny (napr. kronikaKostnického koncilu od Ulricha z Richtentalu,ale napr. aj domáca kronika Jána z Turca),možno predpokladať, že záujem o cyrilo-metodskédedičstvo mal aj vlastné domáce zdroje.Teda, že nešlo o nové poznanie, ale len o akceleráciudomácich tradícií.Reformácia vyvolala nové procesy, medzi iným ajzáujem o jazyk ľudu ako komunikačný prostriedokmedzi veriacim a Bohom. V konečnom dôsledkuvšak záujem o jazyk ľudu viedol k všeobecnémuposilneniu národného vedomia,ktorý nakoniec vyústil do formovania modernýchnárodov. Historizmus pri tom hral výraznúúlohu, lebo zdôrazňovaním spoločnej históriea spoločného historického prežitku sa vytváralospoločné vedomie a podnecovala snaha o formovaniespoločnej budúcnosti. Silné prihláseniesa k veľkomoravskej tradícii badať pritomako na strane slovenských protestantov, takaj na strane katolíkov. U katolíkov túto tradíciusilne podporoval i panovnícky dvor.Spojenie dvoch tradíciíSlovenskí katolíci cyrilo-metodskú tradíciunebrali izolovane od svätoplukovskej. Zostavovateľkatolíckeho spevníka Cantus Catholiciz roku 1655 Benedikt Szölösi sa v úvodetohto diela programovo prihlásil k veľkomoravskejtradícii ako celku a jeho slová vykazujú ažprofesionálnu znalosť dejov, ktoré viedli k prijatiustaroslovienskej liturgie. „Náš panónskynárod – píše – sa preslávil mnohými chválorečamia pamätníkmi dávnych pokolení. Keďza kráľa Svätopluka, sídliaceho na Belgrade,apoštolskí mužovia Cyril a Metod mu hlásaliKristovu vieru a on sa primkol ku Kristovi, hocivynikol vo všetkej nábožnosti, jednako sa najväčšmivyznamenal chválospevmi. Vysvitá toz rozličných piesní, podivuhodne prispôsobenýchna cirkevné slávnosti alebo na iné príležitosti.Spomenutí svätí mužovia, keď sa sv.krstom pripojili ku Kristovi spolu s kráľom Svätoplukom,taktiež i s Bulharmi, s Moravanmi,aj s českým kniežaťom Bořivojom, vymohli odrímskeho pápeža Mikuláša I. (povolenie), abynárodom, čo pokrstili, bolo dovolené konaťbohoslužby v ľudovom jazyku.“Od polovice 17. storočia môžeme už v bohatýchpísomných prameňoch vystopovať rozvinutúveľkomoravskú tradíciu v oboch jej formách,teda aj v svätoplukovskej, aj v cyrilo-metodskej.K jej posilňovaniu prispievala aj profesionálnahistoriografia. V období vrcholného baroka dosiahliprofesionálnu úroveň aj niektorí slovenskíautori, zaoberajúci sa dejinami. Vyskytol savšak jeden problém. Nepriatelia prebúdzajúcejsa slovenskej „nácie“ domáhajúcej sa svojichpráv zaútočili na nich starou bájkou o predajikrajiny Svätoplukom za bieleho koňa a vyvodzovaliz toho, že majú byť večití poddaní Maďarom.Preto u niektorých autorov došlo k akémusiodstupu od Svätopluka.Odklon od veľkomoravskej tradície bol všakiba prechodný a pravdepodobne zasiahol ibaúzky kruh vzdelancov. Už roku 1777 prichádzaso svojím dielom historik Štefan Salagius, ktorýupozorňuje Slovákov, „aby nerozmnožovalisvoju slávu predávaním dymu a bájkami. Je turozsiahla a slávna história starých Moravanov.Z tejto sa môže čerpať skutočná sláva“. V svojomdiele pritom označil Svätopluka za „najslávnejšiehokráľa našich Slovákov“. Na Salagiovezávery priamo nadväzoval Juraj Papánek Deji-4