listy

Peter Mayerlisty 106Prepisujeme dejinyBratislavyPre dnešnú dobu je typické, že prítomnosť nás pohlcuje do takej miery, že sa nedostatočne zamýšľame nadbudúcnosťou a na minulosť jednoducho nezostáva čas. Ale napriek tomu mnohí z nás sa čoraz častejšieobzerajú dozadu, skúmajú históriu svojej rodiny, či dokonca rodu, hľadajú svojich predkov, ich životné príbehya historické súvislosti. Hľadanie identity za pomoci minulosti nie je vlastné len jednotlivcom či rodinám,ale je neustále príťažlivé aj pre jednotlivé národy, mestá, štáty či dokonca svetadiely.Vtomto kontexte mala priamo nadchnúť, ak už nie všetkýchobčanov Bratislavy, tak aspoň tých, ktorým toto mesto nieje ľahostajné, informácia, ktorá doslova mení históriu hlavnéhomesta. Archeologické výskumy v záhrade známeho historickéhoKostola klarisiek v centre mesta priniesli konkrétnedôkazy o tom, že história Bratislavy sa začala o tisíc rokov skôroproti doterajším teóriám. Nález zachovalého keltského opevneniadosvedčuje, že Bratislava bola významným mestomešte za čias najväčšieho rozmachu Rímskej ríše. Stručne povedané,najnovší archeologický výskum dokladá, že prinajmenšomuž v prvom storočí pred našim letopočtom tu stálo opevnenémesto. Aj keď o možnosti existencie tak skorého osídleniauž boli vyslovené isté hypotézy, až dvadsiate prvé storočiepotvrdilo túto skutočnosť.Skvelú správu však sprevádzala zároveň aj informácia, že zamožnosť odhalenia novej prehistórie hlavného mesta vďačiaarcheológovia veľkorysosti majiteľov pozemkov, t. j. Ma -gistrátu hlavného mesta, ktorý si archeologický prieskumvyžiadal. Bez tejto spolupráce by sme sa ničoho novéhonedopátrali. Podľa Mestského ústavu ochrany pamiatokk archeologickým výkopom dochádza len na žiadosť investora,na výskumy z vlastnej iniciatívy nemajú dostatočný rozpočet.Ak si znalý človek predstaví, ako skoro každý investorurýchľuje z finančných dôvodov svoj stavebný projekt, ťažkosa dá predpokladať, že by niektorý z nich prejavil o objavovaniehistórie mesta záujem. A tak možnosti ďalších, takzávratných objavov, sú skôr snom než realitou. A to je veľkáškoda. Práve starobylosť dejín by mohla do značnej mieryosloviť predovšetkým tých, ktorí o súčasnej podobe mestarozhodujú a plánujú jeho rozvoj. A nielen osloviť, ale vyvolaťaj určitú hrdosť či prinajmenšom úctu k prostrediu, v ktoromžijú. Žiaľ, zatiaľ je to len ilúzia. Súčasný obraz mesta nedokladá,že sa o jeho osud niekto zaujíma. Chybné rozhodnutiao lokalizácii jednotlivých stavieb znásobujú aj čierne stavby.O tých sa už popísali haldy papiera. Ich dodatočná legalizáciaza podmienky pokút, ktoré sú svojou veľkosťou v porovnanís predpokladaným ziskom priam smiešne, dávajú príklada odvahu na ďalšie stavebné bačovanie v našom hlavnommeste. A tak po stavebníkoch začala bezvládie využívaťaj reklamná lobby. Ťažko človek uverí, že sa dá vystavať 35podsvietených stojanov – citylightov v Starom meste predočami majiteľa pozemkov bez jeho súhlasu. Najnovšie prekvapiliobčanov Bratislavy billboardy osadené bez stavebnéhopovolenia. Ale pozor, nejde o drevené tabule, ale o masívneželezné konštrukcie vo forme bigboardov. Opäť sa nechceveriť, že je dnes také jednoduché zabrať verejné priestranstvo,za pomoci ťažkej mechanizácie postaviť železnú opachua nikto zo zodpovedných si to ani nevšimne. Aj v týchto prípadoch,podobne ako pri „čiernych” stavebných objektochverejnosť protestuje, úrady následne prejavia nesúhlas, baaž rozhorčenie, ale presne tak ako v predchádzajúcich kauzách– nič sa neudeje, reklamné zariadenia stoja ďalej. Nuža nakoniec nejaká tá pokuta búrku utíši a nastane dodatočnálegalizácia.V týchto prípadoch je veľmi trefná poznámka, že tento stavdiskriminuje tých, ktorí zákony dodržiavajú a zvýhodňuje tých,ktorí ich porušujú.Ak dnešná generácia obdivuje zachovalé historické pamiatkysvedčiace o vysokej úrovni našich predkov, naši pra-pra-prapotomkoviasa budú čudovať, aké zmätočné mestá a domysme budovali a načo nám slúžili tie nevzhľadné železné monštrá,tak husto osadené predovšetkým v okolí ciest… ■Autor je publicista a ekonómFermata v Prahe (odporúčame ušiam vašim)Slovenská gitarová legenda Fero Griglák (Prúdy, Collegium musicum atď.) a jeho bigbítová skupina Fermata vystúpia, nie po prvý raz, v pražskomklube Vagon, ktorý najmä v poslednom čase prezentuje minimálne jedno hudobné teleso zo Slovenska mesačne.„Fermata znamená v hudobnom názvosloví grafické označenie na predĺženie určitého tónu; miera toho predĺženia nie je presne určená.Symbolika názvu korešponduje so zameraním rovnomennej rockovej skupiny, pre ktorú je charakteristické spojenie strohej disciplínyso živelnou spontánnosťou.“Túto formáciu založil gitarista Fero Griglák už pred viac ako tridsiatimi rokmi (1973) a už o rok neskôr bola na svete aj ich prvá platňa.S Griglákom ju nahrali: klávesista Tomáš Berka, bubeník Peter Szapu a basový gitarista Anton Jaro a volala sa jednoducho Fermáta. V tejdobe sa ešte i názov kapely písal s dlhým á, od čoho sa neskôr upustilo.Odvtedy sa okolo Grigláka pod hlavičkou Fermata vystriedalo nemálo špičkových hudobníkov. Spomeňme napríklad basgitaristu Fedora Freša či bubeníka Martina Valihoru –skvelý gitarista, akým nepochybne Fero Griglák je, potrebuje i výbornú rytmickú sekciu.