Listy 6 (2008) - klubsk.net

História stále vzrušujúcafilmNový film Juraja Jakubiska „Bathory“ Jarmila WankeováNapäto očakávaný a mnohými povesťami opradený film Bathory má za sebou slávnostnú premiéru a k divákom v kináchsa teraz dostal v početných kópiách. Na plátne sa teda odvíja ďalšia z verzií o krvilačnej grófke Alžbete Bátoryovej z Čachtícz konca 16. a začiatku 17. storočia. Verzia Juraja Jakubiska.S témou Alžbety Bátoryovej sme sa v Praheza ostatné roky stretli niekoľkokrát. V roku2001 vzbudila v rámci festivalu Slovenskédivadlo v Praze pozornosť inscenácia režiséraSilvestra Lavríka so súborom DivadlaSNP Martin. Nezabudnuteľné stvárnenietejto uhorskej šľachtičnej ako vzdelanej,emancipovanej, hlboko cítiacej ženy v podaníJany Oľhovej vzbudzovalo namiesto odsúdeniaak nie sympatie, tak isto prinajmenšomporozumenie pre túto postavu.Historik Pavel Dvořák v roku 2001 prezentovalv Prahe výpravnú umeleckú publikácius fotografiami Karola Kállaya s titulom „Krvavágrófka - Alžbeta Bátoryová: fakty a výmysly“.V 300-stranovej knihe autor čitateľa uvádzado atmosféry druhej polovice 16. storočia –do čias poddanstva za vlády kráľa Mateja II.,protitureckých vojen, bojov rodov medzi sebou... keď „majetok bohatých vdov bol veľmipríťažlivý a každý spôsob na jeho získaniedobrý“. Aj on však na záver konštatuje, že príbehAlžbety Bátoryovej, doživotne uväznenejna hrade v Čachticiach, je záhadný.Túto tézu potvrdzuje ostatne i Juraj Jakubisko,keď v prológu filmu jedna z hlavných postáv –mních Peter – hovorí: „Kde je málo dôkazov,tam je veľa legiend“. Tým ako keby si režisérhneď skraja vymedzil priestor pre vlastnú autorskúlicenciu. Potom nás uvádza do deja napozadí udalostí tej doby: turecké hordy plieniakrajinu. V záujme silnejšej protitureckej obranytreba, aby katolíci a evanjelici nebojovali protisebe navzájom, ale aby spoločne postupovaliproti „nevercom“. Úvodné bojové scény naozajpresviedčajú, že Alžbeta sa nenarodilado idyly, ale do krutých čias, kde prežiť znamenaloruvať sa. Bola príslušníčkou jednéhoz najbohatších rodov v Uhorsku. Vydajom zaFrantiška Nádasdyho sa jej majetok ešte znásobil.Ale keď po náhlej smrti manžela roku1604 zostáva na správu majetku sama, je akovdova naozaj zraniteľná a jej majetok znamenápokušenie pre mocipánov, čo bažia po statkochešte väčších. A každý spôsob na jehozískanie je dobrý - i výklad J. Jakubiska staviana tejto teórii. Najmä v druhej časti filmu vidieťzjavný zámer podať Alžbetu ako obeť intríg mužovokolo nej, najmä bratranca Juraja Thurza.A ako sa Alžbeta dostala ku krutostiam, ktorésa jej pripisujú? Vo filme je to ako keby sériouči súhrou náhod, ktoré popritom ako keby spadalido kompetencie iných osôb. Po prvý razsa Alžbeta „vŕši“ na svojich slúžkach, keď zistí,že lôžka, kde sa „váľali“ s pánmi, ani len neupratali.Druhý raz trestá Alžbeta služobnú,keď jej nešťastná deva pri strihaní vlasov nožnicamiďobne do zátylku a poraní ju. Vtedyhradná pani inštinktívne plesne dievča poza ušia objaví sa krv. Najskôr sa Alžbeta s odporomstrasie, no potom zbadá, že na mieste, kde krvzaschla, sa pokožka zdá byť belšia a napnutejšia...Do osídiel čarodejníctva, byliniek a povier–v tom čase asi dosť rozšírených – sa Alžbetadostane tiež sprostredkovane a vďaka náhodnejudalosti. To keď jej veštkyňa a korenárkaDarvulia zachráni život po požití jedu. Krok zakrokom ako keby sa aj Alžbeta upisovala temnýmsilám, ale vlastne na cudzí popud a preto,že verila ochrannej ruke Darvulie.Je tu ešte motív stretnutia s maliarom Caravaggiom.Láska k nemu dáva Alžbete krídlaa vnukne jej snahu zachovať si večnú mladosť.Maliar predsa zachytáva na obrazetváre, ktoré budú mladé „aj vtedy, keď my tuuž nebudeme.“Jakubiskova Bátoryčka pôsobí krotko a nevinne.Tento charakter postavy podčiarkujevlastným zjavom i herečka Anna Frielová.Je krásna, ale ako keby ani nebola panovníčkou.Rozkazy dáva vľúdne, ani pri dramatickýchscénach nestráca milotu a akúsibezbrannosť. Presvedčivá a silná je v záverečnýchscénach, keď uväznená na Čachtickomhrade, odlúčená od blízkych, spievažalm „Ó, bože úzkostnou modlitbou volám...“Sivovlasej žene, ktorá si práve vypočula,že jej majetok padol do rúk iným, užnezostáva žiadne spojivo s týmto svetoma dobrovoľne odchádza do večnosti.Ani jej rivalovi Thurzovi však prozreteľnosťnebola naklonená. Prežil Alžbetu len o dvaroky. A pominuli sa aj ostatní protivníci. Hlbokúdrámu prekryje sentencia o márnostinášho pozemského snaženia.Filmoví kritici isto vyzdvihnú okrem ústrednejpostavy herecké výkony Karla Rodena v úlohepalatína Thurza, Deany Jakubiskovej ako korenárkyDarvulie, Bolka Polívku a Jiřího Mádlaako mníchov a ďalších. Dodávam, že kameraFrantiška A. Brabca panoramatickými zábermiPovažia či častí dnešného Rakúska a Maďarskapripomína panoramatické pohľady na krajinuKarola Kállaya zo spomínanej knihy. Autorka je novinárkaSnímky: Jakubisko Filmlisty | 6 | 20087