Listy 6 (2008) - klubsk.net

komentáre / názorylisty | 6 | 2008Víťazstvá porazenýchA keď Strana maďarskej koalície podporilav parlamente Lisabonskú zmluvu, zostal prekvapenýaj šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda: čosa stalo?! „Veď keby bol Pál Csáky vydržal,boli by sme na Fica tlačili. My sme mali kartyv rukách, boli by sme tlačili v máji, boli bysme tlačili v júni, boli by sme tlačili v júli, ešteviac v auguste, v septembri...“ Na tlačovejbesede, kde kritizoval Csákyho postoj k Lisabonskejzmluve, to otvorene priznal.Na Slovensku dlho blčali pekelné plamene, žetlačovým zákonom sa má obmedziť, ba až zničiťdemokracia a právo na slobodu slova. Pretovraj bolo treba zabrzdiť hlasovaní o Lisabon- Gabriela RothmayerováČo také sa stalo, že sme odrazu zlí a treba nás vymeniť, opýtal sa pred časom – ako vždy prekvapený – šéf slovenskýchkresťanských demokratov Pavol Hrušovský.Moderná Bratislavaskej zmluve. Dzurindovým priznaním sa odkrylikarty: nešlo o tlačový zákon, ale o zákulisnúmocenskú hru. Posvätné slová demokracia čisloboda poslúžili len ako zásterka. Na SlovenskuDzurindovi verí mizivé percento ľudí, ale natom predsa nezáleží. Dzurinda (a celá súčasnáopozícia) nemali ani v tých najlepších časochna svojej strane viac ako tretinu obyvateľstva.A predsa táto menšina roky v pohode vládlaväčšine. Vladimír Mečiar vyhral voľby v roku1992, z vlády ho dostal parlamentný prevrat,ktorý mal za následok predčasné voľby v roku1994; opäť vyhral a vládol s odretými ušamiza pomoci spoločensky málo akceptovanéhoZdruženia robotníkov Slovenska a SNS. Potomdvakrát po sebe voľby opäť vyhral, no nevládol.Keď bolo najhoršie, zahrala opozícia protinemu nielen na domácej pôde, ale aj na zahraničnýchihriskách. A až doteraz vždy s úspechom.Európske i zaoceánske inštitúcie niekoľkokrátvýdatne „zabrali“, vystúpili na obranuslobody a demokracie, čím sa neoliberálnapravica na Slovensku udržiavala pri moci aj bezrelevantnej podpory väčšiny obyvateľstva. Toje pravý dôvod, prečo sa pri spojení hlasovaniao tlačovom zákone a Lisabonskej zmluveDzurinda rozhodol pre navonok riskantný krok:zmedzinárodniť (svoj) mocenský problém.Za normálnych okolností prichádzajú vodcoviastrán k premiérskym kreslám voľbami – ale niena Slovensku. Mikuláš Dzurinda bol premiéromdvakrát, hoci voľby na Slovensku nevyhralnikdy. Ani v roku 1998, ani v roku 2002. Abyvládol, stačili mu na to (okrem „tradičných“ spojencovzo Strany maďarskej koalície a Kresťanskodemokratickéhohnutia) toaletné strany najedno použitie. (V roku 1998 SDĽ a SOP, v roku2002 ANO.) Málo chýbalo a bez víťazstva vovoľbách by si bol sadol do premiérskeho kreslaaj po tretí raz – v roku 2006 stačila silnejšia„motivácia“ pre HZDS a menej tvrdohlavý postojKDH. Dzurinda je maratónec, vie bežať nadlhé trate; čo sa nepodarilo hneď po prehranýchvoľbách, nie je stratené ani v polčase. Nato boli a sú vhodné hry o „dobrých“ a „zlých“zákonoch. A že Dzurinda je v ich rozohrávanímajster, o tom netreba pochybovať.Avšak čo sa to stalo, že Pál Csáky pri hlasovanío lisabonskej zmluve podľahol? Komu, čomu?Človek by rád uveril, že vlastnému rozumu:na Slovensku vládnu strany, ktoré majú podľaprieskumov podporu dvoch tretín obyvateľstva,a stav je v polčase vlády relatívne stály.Od volieb sympatie k vládnym stranám vzrástli,čo nebýva bežný úkaz. Napriek všemožnémuúsiliu opozície, napriek dobrým kontaktoma vhodnej propagandistickej práci v zahraničí,napriek dvojročnému okopávaniu vládnychstrán zo všetkých možných i nemožných médií,ktoré sú všetky naklonené neoliberálom.Ak sa nič vážne nestane, tento stav zotrvá ajpo nasledujúcich voľbách. V opozičných radochnarastá nervozita. KDH sa takmer rozpadlo,Dzurindova SDKÚ vylučuje netrpezlivých,na korytá zvyknutých členov a ruší neposlušnéorganizácie. Víťazstvo v nedohľadne a na stolevidia obrovský balík peňazí: na diaľnice a z eurofondov.Prečo by sa mala Csákyho strana staťmarginálnym psíkom vo scvrkávajúcej sa opozičnejsvorke, keď jej nič nebráni uplatňovaťsvoju politiku z omnoho výhodnejších vládnychpozícií? Má sedieť pri bohato prestretom stolealebo štekať na hodujúcich? (Že by jej toto bolpošepkal rakúsky socialistický poslanec v Európskomparlamente Hannes Swoboda, ktorýtak rád dáva dobré rady, ak ide o Slovensko?)Vládna koalícia sociálnej demokracie, ľudovcova národovcov na Slovensku povládne, pokýmľudia uvidia Hrušovského, ktorý je v diskusiáchvždy prekvapený; pokým uvidia Dzurindu,ktorý je zas vždy nafúkaný a Pála Csákyho,ktorý sa snaží byť taký hladký, až je klzký. Ichstokrát predžutá, jedovatými slinami okorenenákaša je pre žalúdok voliča ešte stále nestráviteľná.Vyhrať by mohli, až keď nad Slovenskomopäť zaveje biela zástava rezignácie, keď ľudiaopäť stratia nádej a nepôjdu voliť. Potom nastaneopäť čas pre zakladanie toaletných stránna jedno použitie a na výhry tých, čo síce nikdynevyhrali, ale na Slovensku aj tak vládli. Autorka je spisovateľka a publicistkaz BratislavySnímka: Laco Kaboš6