Listy 6 (2008) - klubsk.net

listy | 6 | 2008 komentáre / názoryZápalná šnúra mediálnehozákona už horí – zatiaľnaprázdno Martin AntalBoj o nový tlačový zákon sprevádzala na Slovensku mierna hystéria. Všetkým bolo jasné, že vyše štyridsaťročná právnanorma, prijatá komunistami a ponímajúca médiá ako nástroj štátnej a straníckej propagandy, nemôže ani po najväčšíchúpravách vyhovovať demokratickému mediálnemu prostrediu. Nový tlačový zákon sa už niekoľkokrát pokúšali pripraviťnovinárske organizácie i ministerstvo kultúry, no pre zásadné nezhody sa vždy rozišli. Napokon zostal čierny Peter v rukáchministerstva kultúry, ktoré po posledných voľbách začalo pracovať na nových mediálnych pravidlách.Problém nového zákona však bol jasný naprvý pohľad. Začal sa rodiť v čase, keďpremiér Robert Fico oficiálne vymenovalslovenské médiá za svoju opozíciu a začalproti nim bojovať na viacerých frontoch.Zvolával mimoriadne zasadnutia vlády, ktorápotom prijímala uznesenia o znepokojenínad údajnými klamstvami v novinách, organizovaltlačové besedy, na ktorých obviňovalžurnalistov z brania úplatkov vo formezaplatených dovoleniek od súkromných firiema zahŕňal novinárov širokou škálou zaujímavýchpomenovaní, od prostitútky počínajúca slizkými hadmi končiac.Vykopaná vojnová sekera zo strany premiéravrhla tieň na nový tlačový zákon.Premiér totiž bez akéhokoľvek varovaniav apríli minulého roka oznámil, že pripravovanánorma bude obsahovať právo naodpoveď – od začiatku do konca najspor-nejšie ustanovenie celého zákona. Keďžeto dovtedy nikto neavizoval – a ministerstvokultúry, ktoré normu pripravovalo,už vôbec nie – v časti mediálnej obce zostalonatrvalo podozrenie, že tento paragrafje pomstou vlády za kritické mediálnevýstupy.Keďže slovenská opozícia dlhodobo nedisponujevlastnými témami, prijala bojza tlačový zákon za svoj a začala brániťjeho prijatiu zubami-nechtami. O slovenskýchproblémoch sa tak dozvedelaaj Európa, pretože opozičné strany podmienilisvoju podporu Lisabonskej zmluvezmenami v tlačovom zákone. Napokon savšak predsedovi vlády podarilo rozkývaťStranu maďarskej koalície, ktorá Lisabonskúzmluvu podporila, takže tlačový zákonmohol byť schválený v intenciách vládnychpredstáv.Spomenuté právo na odpoveď je doteraznajspornejším bodom zákona. Niektorínovinári označujú tento paragraf za zneužiteľný,pretože môže úplne zmeniť tvárnovín. V jeho prvom odseku sa totiž hovorí:„Ak periodická tlač alebo agentúrnespravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie,ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebosúkromia fyzickej osoby, alebo názvualebo dobrej povesti právnickej osoby,na základe ktorého možno osobu presneurčiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenieodpovede.“ Odpoveď sa podľa zákonaobmedzí na to, že sa skutkové tvrdenie„poprie, doplní, spresní alebovysvetlí.“ A čo je podstatné, „k uverejnenejodpovedi nemožno uverejniť žiadnysúvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok,a to ani na inom mieste vydania periodickejtlače alebo agentúrneho spravodajstva.“Skúsme si predstaviť absurdný spôsob,ako môže takto definované právo na odpoveďvyzerať. Ministra prichytí polícia, akosi v aute pichá heroín. Novinová správao tejto udalosti bude síce úplne pravdivá,ale dotýka sa jeho cti i súkromia. Ministermá preto právo požiadať o odpoveď, v ktorejinformáciu „spresní a doplní“ – napíše,že fetuje preto, lebo novinárske hyenymu nedoprajú dňa ani noci a navyše, policajnýprezident je jeho osobný nepriateľ,ktorý ho dáva nelegálne sledovať a totoje výsledkom. Noviny odpoveď podľa zákonamusia uverejniť, inak sa vystavujú rizikurozhodnutia súdu, ktorý im to môžeprikázať a pokuty od 50 tisíc do 150 tisíckorún. Odpoveď nemôžu nijako ko-2