Listy 6 (2008) - klubsk.net

Kultúrne čriepky z BrnaHerec Labuda rehabilituje dramatikaKohoutadivadlodom hrade; sprievodcom, ktorého cieľom je„poskytnúť čitateľovi komplexnú predstavuo hrade ešte skôr, ako ho navštívi.“ Preto sakaždý profil hradu začína opisom turistickýchprístupových ciest, pokračuje krátkym exkurzomdo histórie a končí popisom zaujímavostív okolí hradu, resp. súčasným stavom. Súčasťouväčšiny medailónikov sú aj stavebnéplány hradov s príslušnou mierkou. Nechýbajúani fragmenty povestí a legiend, vzťahujúcichsa k hradom. Veľmi precízna a citlivospracovaná je grafika titulu, v kombinácii exteriérovýchfotografií a dobových kresieb, rytínči iného obrazového materiálu.Odlišný systémový kľúč použili autori pri zostavovaníďalšieho titulu edície, nazvanéhoTechnické pamiatky (Ladislav Mlynka, KatarínaHaberlandová). Rozčlenili ju na tri základnéskupiny: pamiatky výroby, pamiatkytechniky a pamiatky vedy. Treba povedať, žev mnohých smeroch je táto kniha originálnaa prekvapujúca. Originálna vo svojej prehľadnostia prekvapujúca vo svojej obsahovejhutnosti. V súhrne poskytuje informačnenasýtený a štylisticky zrozumiteľný prehľado technickej vyspelosti Slovenska. V mnohomupravuje obraz Slovenska ako primárneagrárnej krajiny. Dokladá, že na Slovenskuexistovalo relatívne vyspelé technickéa technologické zázemie, ktoré však – žiaľ– v mnohom dnes nedokážeme nielen oceniť,ale ani ochrániť. Návšteva či prehliadkatechnických pamiatok dnes nepatrí takpovediac,k turistickému štandardu a nie je veľašpecializovaných záujemcov, ktorí tušia, akúhodnotu má starý komín, schátralá pec čihámor, popri ktorom mnohí z nás denne nevšímavoprechádzame. V tomto smere je tokniha novátorská i apelatívna.Súhrnne možno povedať, že záujemcoviao históriu a krásu slovenských miest, hradova technických pamiatok dostávajú odvydavateľstva Dajama o niečo viac, než lentri obyčajné turistické bedekre. Ak nič iné,sú to tri kľúče, ktoré odomykajú krásy Slovenskav zaujímavých súvislostiach a atraktívnychperspektívach. Autor je publicistaa riaditeľ Slovenského inštitútuMedzinárodný kultúrny ruch je pre metropoluMoravy Brno charakteristický – prvéhouvedenia sa tu dočkalo nejedno dielo známychautorov svetovej povesti. Spomeňmelen predvojnové Prokofjevove balety (napr.Rómea a Júliu), uvedenie viacerých opernýchdiel Bohuslava Martinů či povestnépremiéry spevohier Janáčkových alebo Novákových.V tomto ohľade Brno neraz pretromfloaj Prahu.Tentoraz brnianskej „premiérovej atmosfére“významne pomohlo okrúhle životné výročiedramatika Pavla Kohouta – tento rozporuplnýlegálny emigrant a politický dobrodruhtu totiž v júli oslávil osemdesiatiny.Plodný nemecko-český autor, pohybujúcisa medzi Viedňou a Prahou, pri tejto príležitostidivákom ponúkol vlastnú dramatickúnovinku „Erós“, ktorou sa snaží osloviť ajmladšie publikum. Nové generácie čitateľovuž poznajú hádam ak len úryvky Kohoutovýchpoetických a dramatických diel: od 50.až po 90. roky boli Kohoutove diela niekoľkokrátzásadne prehodnotené. To všetko jevšak minulosť, preto sa autor snaží vo svojejnovej tvorbe reagovať aj na aktuálne problémy„ponovembrovej generácie“. Premiéranovej hry sa uskutočnila na vedľajšej scénebrnianskeho Národného divadla v Redute.Kohoutovu premiéru pripravil ako hosť pražskýrežisér Jiří Pokorný spolu so súborommladých domácich hercov. Do titulnej rolesi však prizval ďalšieho hosťa, slovenskéhoumelca Mariána Labudu. Tento skvelý herecsa nezľakol ani pomerne neobvykléhožánru, s ktorým sa v Prahe či v Bratislavepríliš nestretáva. Výsledkom bola zaujímavákonfrontácia so súčasným hereckým umením,ktoré sa už dosť líši od hereckého poňatiastaršej umeleckej generácie.V hre ide o príbeh starnúceho otca, ktorémuAmor strelil šíp priamo do srdca – náhle sa zamilujedo pôvabnej mladice a rád by sa s ňouoženil. Na túto neprirodzenú situáciu živo reaguještvorica jeho dospelých a zároveň zištnýchpotomkov, každý z nich svojráznym spôsobom.V určitých okamžikoch akoby sa najavisku rozvíjali charaktery z Ibsenových či Čechovovovýchdiel. Otec v Labudovom podaníje ústrednou postavou všetkých konfliktov.Majstrovsky prenikol do podstaty Kohoutovejdrámy a stopercentne vystihol jej morálny odkaz.Autorovi a jeho dielu preukázal nesmiernuslužbu. Nie náhodou kritici už túto inscenáciuvybrali na výročné ocenenie v rámci brnianskehodivadelného diania. (jv)Snímka: archívlisty | 6 | 200823