Listy 6 (2008) - klubsk.net

listy | 6 | 2008 históriaPrílivové vlny Slovákov doČiech a na Moravu po roku1945 do roku 2005ako východisko pre kultúrny a sociálny kapitálsúčasnej slovenskej menšiny v Českej republike(5. časť) Helena NoskováPrinášame vám ďalšiu časť príspevku z pera našej spolupracovníčky, ktorá sa tejto problematike venuje dlhodobo.Pohľad na dom volynských Čechov v mestečku DubnoRok 1949Bol rokom, v ktorom sa už reemigrácia krajanovnajmä z Rumunska, Bulharska a Juhosláviekončila. Najpočetnejšou skupinou boliopäť Slováci z Rumunska (asi 5 000, počítalosa však až s 8 000), ktorí reemigrovalido Čiech v posledných transportoch. Ich prínospre české krajiny bol v záverečnej správeo reemigrácii charakterizovaný takto:»Krajané v Rumunsku jsou nenároční a zvyklítěžké práci. Jsou kvalifikovaní lesní dělníci,dobří pastevci, dobytkáři, dřevoroubci, ovládajípráce kolářské, jsou dobré fyzické konstrukce.Z velké většiny jsou nemajetní nebos malým majetkem a žijí poměrně velmi primitivnímzpůsobem. Stinnou stránkou této krajanskévětve je kulturní zaostalost, 50-80 %mezi nimi je analfabety. Rumunské úřady jeoznačují za politicky naprosto spolehlivé.Mají občanskou kázeň, politicky jsou většinouindiferentní, mnozí z dělnických vrstevjsou však pokrokového smýšlení a dobří komunisté.«Kladne boli hodnotení aj reemigranti z Juhoslávie,ktorých návrat však juhoslovanskéúrady veľmi obmedzili. Slováci sa usadili najužnom Slovensku, v menej početných prípadochna južnej Morave.Na Slovensko sa vrátili aj krajania z Bulharska,konkrétne do okolia Piešťan. Časťz nich sa usadila aj na južnej Morave, v okresochMikulov a Znojmo. Boli hodnotení akovynikajúci poľnohospodári, záhradníci, pestovateliavinnej révy a ovocia.Reemigranti zo západných krajín – Rakúska,Nemecka, Francúzska, Belgickaa Holandska – neboli v roku 1950 hodnoteníkladne. Skôr sa prejavovali obavy z ichmožnej spolupráce » s reakciou a nepriateľmiľudovodemokratického zriadenia.«Lepšie na tom boli reemigranti zo zámoria,najmä z Argentíny a Brazílie, ktorým KSČ priznávalapokrokovosť a komunistické zmýšľanie.Tých sa 1 166 osídlilo v Čechách i naSlovensku.Roky 1950–1959Aj v týchto rokoch sa migračné vlny Slovákovuberali do pohraničných oblastí, ktoréneboli plne osídlené, hoci prúdy migrantovz jednotlivých okresov tam smerovali podľanáborových zmlúv – na stavby päťročníc,na voľné miesta v priemyselných podnikochatď. Najviac Slovákov sa prechodne i trvaleusídlilo v Ostrave, Karvinej a okolí. V roku1956 vznikla v Karvinej z iniciatívy miestnychSlovákov základná škola so slovenským vyučovacímjazykom. Bola zaradená do sietezariadení ministerstva školstva. Súčasne sastala aj kultúrnym centrom Slovákov v Karvinej.Častý bol príchod skupiniek obyvateľstva zoSlovenska na štátne majetky v pohraničí, čovšak malo takisto len krátkodobý charakter.Najväčšie problémy s tým zaznamenali západnéČechy – karlovarský, chebský a soko-14