Listy 6 (2008) - klubsk.net

listy | 6 | 2008 osobnosti SlovenskaCharizmatický chirurgStanislav Kostlivý(30. 10. 1877 – 7. 12. 1946)lekárDo Bratislavy sa profesorKostlivý dostalv roku 1919, keď vzniklaUniverzita Komenskéhoa na nej medzi prvýmištyrmi fakultami aj lekárska.Profesor Kostlivýsa stal prorektoromuniverzity a začal dôležitú etapu svojho života.Predtým bol primárom chirurgického oddeleniaa neskôr riaditeľom Všeobecnej verejnejchirurgie v Třebíči na Morave a roku 1912 bolv Brne habilitovaný na docenta.Kostlivého matka pochádzala z Domažlícna Chodsku, kde žili dlhé roky jej predkovia.Chodovia boli tvrdý a hrdý národ, ktorý bojovalza slobodu, nezávislosť a u Kostlivého sa črtypredkov tiež neraz prejavili. Jeho otec bol profesorommatematiky, neskôr ministerským radcoma zástupcom riaditeľa centrálneho meteorologickéhoústavu vo Viedni. Stanislav boljedináčik a vo Viedni žil do svojho 28. roku.Hoci rodina žila v cudzom prostredí, hrdo sa hlásilaku svojim koreňom. Často navštevovali Slovanskúbesedu, kde sa spriatelili aj s viacerýmiSlovákmi. Mladý Kostlivý vyštudoval medicínuvo Viedni a už počas štúdií pod vplyvom školyprofesora Billrotha inklinoval k chirurgii. Po dosiahnutídoktorskej hodnosti pracoval najskôrna chirurgicko-gynekologickom oddelení a neskôrna chirurgickom oddelení. Vtedy sa aj oženils Bohuslavou, dcérou ministra školstva v Rakúsku-UhorskuAntonína Rezka a najmladšejdcéry básnika Karla Jaromíra Erbena. V žiláchmladého lekára kolovala česká krv a svoje chi- Jozef LeikertDo posledného miesta zaplnená poslucháreň medikov vítala zakaždým elegantného, vysokého, charizmatického muža.Začal hovoriť a v miestnosti nastalo hrobové ticho, všetci so záujmom počúvajú. Tak to bolo zakaždým, keď prednášalchirurg svetového mena, ktorý stál pri zrode tohto významného medicínskeho odboru na Slovensku – profesor Kostlivý.Študenti ho zbožňovali, vedel zaujať prednesom, mimikou, gestami, vedu rozdával vďačne, ale nikomu ju nevnucoval.Svoje prednášky zvyčajne začínal tým, že niekoho z poslucháčov zavolal k operačnému stolu, aby vyšetril pacienta, a potomho vyšetril sám. Po operácii sa dozvedeli, kto mal pravdu. Študenti jasali, keď sa podarilo určiť diagnózu aj medikovia profesor ho nezabudol pochváliť, čo bolo najlepším povzbudením.rurgické sny túžil rozvíjať vo vlasti predkov, preto1. apríla 1905 odchádza do Prahy na chirurgickúkliniku profesora Otakara Kuklu, známejosobnosti českej chirurgie. Kostlivý usilovneoperoval, publikoval významné odborné práce,študoval a zakrátko patril síce k najmladšímasistentom, ale svojim intelektom, zručnosťoua odbornými znalosťami prevyšoval aj mnohýchstarších. Nečudo, že keď sa uvoľnil v třebíčskejnemocnici chirurgický primariát, 32-ročnéhoKostlivého odporučili na túto funkciu. Všetkýchi tam prekvapoval svojou príslovečnou všestrannosťou,bol zbehlý v gynekologických, ortopedických,urologických, krčných aj ušných operáciách.Počas prvej svetovej vojny ho odvelilina front do Haliča, kde pracoval ako vojenskýchirurg, ale roku 1916 si zlomil nohu a dostal sado zázemia. Až do leta 1919 pracoval ako primárv třebíčskej nemocnici. Dňa 30. júla 1919bol v Prahe prezidentom Masarykom menovanýza riadneho profesora chirurgie a onedlho odchádzana Slovensko.Príchod profesora Kostlivého do Bratislavymal veľký význam, pretože predtým sa chirurgiana Slovensku obmedzovala na amputačnévýkony, hojenie rán a pokusy zvládnuťoperácie napríklad slepého čreva či prietrže.V tunajších nemocniciach pracovali prevažnemaďarskí a nemeckí lekári, lebo slovenskýchbolo veľmi málo. Profesor Kostlivý chcel vychovaťslovenských chirurgov, čo sa mu ajpodarilo. Na Chirurgickej klinike v Bratislave,kde bol prednostom, vyrástla nová generáciaslovenských chirurgov, ktorá sa zakrátkorozišla po celej krajine. Chvályhodné je, žeprofesor Kostlivý svojich žiakov povzbudzovalk získavaniu pedagogických hodností, aby sarozšíril počet kvalifikovaných učiteľov na lekárskejfakulte. Mal Slovensko veľmi rád a chcel,aby krajina po všetkých stránkach prosperovala,veď sám tu prežil najkrajšie roky života.Mal tu možnosť uplatniť svoj všestranný talent– chirurgický, vedecký, pedagogický. Bolspoločensky uznávaný, ale najbližší naňho ajpo rokoch spomínali predovšetkým ako na milujúcehootca, vzorného manžela. Jednoducho,bol to dobrý človek – nielen múdry, alei pokojný, rozvážny, srdečný, poctivý a čestný,niekedy až detinsky dôverčivý, vždy veriaciv dobro človeka. Miloval prírodu, k srdcu muprirástli Alpy, Vysoké Tatry, ale aj Šumavaa Krkonoše. Jeho veľkou láskou bola hudba,najmä Mozart, ale po večeroch hrával na klavíris manželkou štvorručne aj Dvořáka, Schuberta,Smetanu. Popritom veľmi pekne kreslila mal i ďalšie záľuby. No žil predovšetkýmchirurgiou, väčšinu času trávil na klinike a ibapred večerou sa zvykol zastaviť v kaviarni Berlinkaneďaleko dunajského nábrežia, aby siprečítal noviny a porozprával sa s priateľmi.Prišiel rok 1939 a zrazu bolo všetko inak. ProfesorKostlivý plný energie denne operoval, neúnavneprednášal medikom, bol medzinárodneuznávaným, a predsa sa stal na Slovensku nepotrebným.Politika aj vtedy, ako napokon vždy,bola krátkozraká... Na ministerstvo vnútra prichádzalianonymné listy s otázkami: „Sú českíprofesori nenahraditeľní?“. Profesor nedokázalbojovať s nespravodlivosťou a hoci za ním stálištudenti a asistenti, rozhodol sa odísť do Prahy.Smutný opustil Bratislavu so slovami: „Odchádzammedzi svojich“. V Prahe sa už na klinikemiesto preňho nenašlo, žil v skromných pomeroch,ale ešte stihol napísať dve odbornépráce. Na viac mu už nezostalo síl, k zármutkusa pridružila rakovina pľúc, ktorej 7. decembra1946 vo veku 69 rokov podľahol. Pochovanýje na Olšanskom cintoríne v Prahe, ale slovenskíchirurgovia naňho nezabudli, každoročne siuctievajú pamiatku vzácneho profesora organizovanímChirurgických dní Kostlivého. Autor je historik, vysokoškolský pedagóg,básnik a spisovateľ literatúry faktu.12